—

Po prvé, ako tvrdí žalobkyňa, určenie normálnej hodnoty bolo skreslené zahrnutím predaja kontrolných čísel výrobku (ďalej len „KČV“), ktoré výrobca z analogickej krajiny predával iba vo veľmi malom množstve. Žalobkyňa tvrdí, že preukázala, že ceny takýchto nízkoobjemových predajov neboli spoľahlivé a viedli k neprimeranému určeniu normálnej hodnoty. Navyše, ako tvrdí žalobkyňa, nízkoobjemové predaje neodrážali bežné správanie kupujúcich a vyplývali z bežných spôsobov stanovenia ceny, pričom nepredstavujú bežný obchod, takže neumožňujú náležité porovnanie. Podľa žalobkyne Komisia tvrdila, že vykonala overenie bežného obchodu, avšak ďalej sa ním nezaoberala.

—

Po druhé podľa žalobkyne Komisia nezískala spoľahlivé údaje o nákladoch na KČV od výrobcu z analogickej krajiny. Žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku toho vypracovala metodiku na výpočet nákladov osobitne v súvislosti s KČV, avšak v skutočnosti táto metodika vychádzala z obyčajnej domnienky, že všetky transakcie, ktoré boli ocenené pod 92,14 % priemernej ceny KČV, neboli ziskové, pričom túto metodiku uprednostnila pred metodikou analýzy ziskovosti podľa jednotlivých KČV. Žalobkyňa tvrdí, že takáto všeobecné posúdenie je úplne neprimerané, pričom vedie k svojvoľnému vylúčeniu predajných transakcií a k bezdôvodnému zvýšeniu normálnej hodnoty. Žalobkyňa sa domnieva, že skutočnosť, že bola uplatnená takáto metodika a že boli na jej úkor použité nespoľahlivé údaje na účely svojvoľného vylúčenia nízkoobjemových predajov z postupu určovania normálnej hodnoty, je v rozpore s článkom 2 ods. 7 písm. a).

—

Podľa žalobkyne všetky jej predaje boli uskutočnené v prospech konečných užívateľov, zatiaľ čo výrobca z analogickej krajiny uskutočňoval predaje tak v prospech konečných užívateľov, ako aj obchodníkov. Žalobkyňa tvrdí, že predložila dostatočné dôkazy o existencii stálych cenových rozdielov a že aj napriek tomu Komisia odmietla vykonať požadovanú úpravu z dôvodu rozdielov v rámci úrovne obchodu.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tiež odmietla preskúmať výpočet úpravy v prípade nákladov na balenie, hoci žalobkyňa predložila dôkaz o tom, že hodnota úpravy bola nesprávna z dôvodu uplatnenia nesprávneho rozdeľovacieho kľúča. Podľa žalobkyne Komisia tak porušila svoje povinnosti tým, že rozdelila celkové náklady na balenie skôr podľa celkového obratu než podľa obratu v prípade výrobkov, ktoré vyrobil výrobca z analogickej tretej krajiny.

—

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia takisto odmietla vykonať úpravu, pokiaľ ide o náklady na úver v rámci podstatnej časti predajov, ktoré uskutočnil výrobca z analogickej tretej krajiny. Žalobkyňa sa domnieva, že preukázala, že dôkazy v spisovom materiály boli v rozpore so stanoviskom Komisie, na základe ktorého Komisia pôvodne odmietla vykonať takúto úpravu, a Komisia namiesto toho, aby dospela k správnemu záveru, pokiaľ ide o potrebu uskutočniť takúto úpravu, v rozpore so svojou povinnosťou uprednostnila úpravu v prípade jedného konkrétneho zákazníka.

—

Napokon, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia uznala, že existovali rozdiely medzi použitými surovinami a produktivitou v prípade výrobcu z analogickej krajiny a žalobkyne, avšak v súvislosti s týmito rozdielmi odmietla vykonať úpravy. V tejto súvislosti, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia okrem iného odmietla zohľadniť vyhlásenia samotného výrobcu z analogickej krajiny, ktoré preukazovali, že tieto rozdiely existovali a mali dopad na porovnateľnosť cien.

—

Podľa žalobkyne Komisia takisto na spoločnosť Jinan preniesla neprimerané dôkazné bremeno v rozpore so svojou povinnosťou podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, článku 2 ods. 4 antidumpingovej dohody WTO a zásadou riadnej správy veci verejných, a to vo vzťahu ku každej požadovanej úprave uvedenej vyššie.

—

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že stanovila normálnu hodnotu v prípade nezodpovedajúcich druhov výrobkov na základe priemernej normálnej hodnoty upravenej podľa hodnoty rozdielov medzi výrobkami, ktorá bola stanovená na základe rozdielov medzi vývoznými cenami účtovanými žalobkyňou, prijala v rozpore s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia nevhodnú metodiku na účely určenia normálnej hodnoty. Podľa žalobkyne vychádza tento záver z predpokladu, že trhová hodnota rozdielov vo fyzických vlastnostiach sa odráža vo vývozných cenách, hoci vývozné ceny zodpovedajúcich druhov výrobkov použitých ako náhrada v skutočnosti sú – podľa zistení Komisie – aspoň čiastočne odrazom dumpingu. Žalobkyňa tvrdí, že metodika zahŕňa predpoklad, že vývozy daných nezodpovedajúcich druhov výrobkov sú oceňované na úrovni, ktorá je dumpingová v rovnakom rozpätí ako rozpätie, v prípade, ktorého bolo zistené, že existovalo pre zodpovedajúce druhy výrobkov. Žalobkyňa považuje tento predpoklad za nedôvodný a nepreskúmateľný.

—

Žalobkyňa ďalej uvádza, že tým, že bola prijatá metodika, ktorá viedla k predpokladu dumpingu v prípade nezodpovedajúcich druhov výrobkov na rovnakej úrovni ako úroveň stanovená pre zodpovedajúce druhy výrobkov, prípadne dosiahnuté dumpingové rozpätie neodráža úplnú mieru dumpingu praktizovaného v rozpore s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

—

Ak by Všeobecný súd rozhodol, že sporné nariadenie zahŕňa zistenia o ujme a príčinnej súvislosti, na ktoré sa odkazuje v neplatnom nariadení (2), žalobkyňa uvádza, že vzhľadom na zrušenie neplatného nariadenia v celom rozsahu vo vzťahu k žalobkyni sporné nariadenie ukladá antidumpingové clo na dovozy žalobkyne bez toho, aby sa prihliadlo k požiadavkám stanoveným s ohľadom na iné skutočnosti, než je dumping. Podľa žalobkyne to vedie okrem iného aj k porušeniu článku 9 ods. 4 základného nariadenia, keďže konečné antidumpingové clo bolo uložené bez toho, aby boli zistené ujma a príčinná súvislosť, a článku 9 ods. 5 základného nariadenia, keďže konečné antidumpingové clo bolo uložené na zdroj, v prípade ktorého sa nezistilo, že by spôsoboval ujmu. Žalobkyňa zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že v nariadení nebola konštatovaná nijaká ujma zo strany žalobkyne, Komisia porušila tiež článok 3 základného nariadenia, ktorý upravuje vymedzenie ujmy. Žalobkyňa tvrdí, že takisto nebolo poskytnuté nijaké odôvodnenie.

—

Subsidiárne, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia porušila článok 3 ods. 1 až 3 základného nariadenia tým, že vychádzala z nepresných údajov o dovoze. Podľa žalobkyne boli totiž na účely zistenia ujmy použité údaje o dovoze, ktoré na základe informácií, ktorými disponuje Komisia, jasne zahŕňali dovozy výrobkov, ktoré nemožno považovať dotknuté výrobky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že Komisia napriek tomu nevykonala potrebné kroky na overenie presnosti údajov o dovoze a na ich nápravu tým, že by vylúčila dovozy výrobkov, ktoré nemožno považovať za dotknuté výrobky. Žalobkyňa usudzuje, že v dôsledku toho Komisia porušila článok 3 ods. 1 až 3 základného nariadenia.