26.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 202/25

—

vyhlásil žalobu za prípustnú,

—

zrušil články 1 a 2 rozhodnutia Európskej komisie z 8. februára 2017 [C (2017) 900 final], ktoré sa týka konania podľa článku 101 ZFEÚ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa rozhodlo, že žalobkyne porušili článok 101 ZFEÚ,

—

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním uložila žalobkyniam pokuta vo výške 8 158 000,00 eura, a aby znížil pokutu v súlade s tvrdeniami uvedenými v žalobe,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na niekoľkých procesných pochybeniach, medzi ktoré patrí porušenie povinnosti s ohľadom na stanovenie výšky pokuty, najmä potreby jej prispôsobenia v súlade s bodom 37 usmernení k metóde stanovenia pokút (1), a týkajúce sa percenta uplatneného zvýšenia. Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia porušila ich právo na obhajobu, právo byť vypočutý a zásadu riadnej správy vecí verejných, keď neuviedla svoj zámer uplatniť zvýšenie podľa bodu 37 usmernení k metóde stanovenia pokút v oznámení o výhradách, ani v akomkoľvek doplňujúcom oznámení o výhradách. Žalobkyne tiež tvrdia, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, porušeniu zásad právnej istoty, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretože Komisia na základe bodu 37 usmernení pre výpočet pokút zvýšila sumu pokuty uloženej žalobkyniam o 10 % a uplatnila toto jednotné zvýšenie na všetky podniky, ktoré sa zúčastnili údajného porušenia bez ohľadu na skutočnosť, že individuálne zapojenie sa žalobkýň sa značne líšilo od účasti ostatných zúčastnených podnikov.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pretože dostatočne právne nepreukázalo, že žalobkyne sa dopustili porušenia článku 101 ZFEÚ. Žalobkyne sa dovolávajú nesprávneho posúdenia dôkazov v rozhodnutí, ako aj skutočnosti, že dôkazy nie sú schopné preukázať zistenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa žalobkyne zapojili do porušenia uvedeného v článku 1 rozhodnutia.

3.

Tretí žalobný dôvod uvedený subsidiárne, ak by Všeobecný súd dospel k záveru, že žalobkyne sa zúčastnili dohody alebo konania, ktoré porušujú článok 101 ods. 1 ZFEÚ, založený na porušení článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 (2) a usmernení k metóde stanovovania pokút z dôvodu nesprávneho posúdenia závažnosti a dĺžky trvania porušenia, ako aj poľahčujúcich okolností, a na porušení zásady nediskriminácie pri výpočte základnej sumy pokuty.

4.

Štvrtý žalobný dôvod uvedený subsidiárne, ak by Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení uvedených v prvom žalobnom dôvode, pričom týmto štvrtým žalobným dôvodom sa tvrdí, že by tieto procesné pochybenia mali viesť aspoň k zrušeniu zvýšenia pokuty uloženého podľa bodu 37 usmernení k metóde stanovenia pokút.