–

SIA „KPMG Baltics“, konajúca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, v zastúpení: J. Ozoliņš,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina a E. Petrocka‑Petrovska, splnomocnené zástupkyne,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a I. Rubene, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 1998, s. 45; Mim. vyd. 06/003, s. 107), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 146, 2009, s. 37) (ďalej len „smernica 98/26“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SIA „KPMG Baltics“, konajúcou ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, a spoločnosťou SIA „Ķipars AI“, ktorý sa týka vykonania platobného príkazu adresovaného spoločnosťou SIA „Ķipars AI“ spoločnosti Latvijas Krājbanka.

3

Odôvodnenia 1 až 4 smernice 98/26 stanovujú:

4

Podľa článku 1 tejto smernice:

„Ustanovenia tejto smernice sa budú uplatňovať na:

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

6

Podľa článku 3 tej istej smernice:

„1.   Prevodné príkazy a vysporiadanie sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia takéhoto konkurzného konania, ako je vymedzené v článku 6 ods. 1 To platí aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi (v príslušnom alebo interoperabilnom systéme) alebo voči systémovému prevádzkovateľovi interoperabilného systému, ktorý nie je účastníkom.

…

3.   Okamih vstupu prevodného príkazu do systému sa určí podľa pravidiel tohto systému. Ak vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa spravuje systém, upravujú okamih vstupu, pravidlá tohto systému musia byť v súlade s takýmito ustanoveniami.

…“

7

Dňa 17. novembra 2011 Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, adresovala spoločnosti Latvijas Krājbanka príkaz na prevod všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na iný účet, ktorého majiteľkou bola v inej bankovej inštitúcii. Tento príkaz bol zadaný do vnútorného zúčtovacieho systému, pričom finančné prostriedky boli odpísané z bežného účtu spoločnosti Ķipars IA a na účely prevodu boli zaznamenané na sprostredkovateľský účet spoločnosti Latvijas Krājbanka. Platobný príkaz však nebol dokončený, pretože o niekoľko hodín neskôr Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy, Lotyšsko) zakázala, aby Latvijas Krājbanka vykonávala akékoľvek operácie týkajúce sa súm prevyšujúcich 100000 eur, a pretože následne bola táto banka vyhlásená za nesolventnú. KPMG Baltics bola určená ako správca konkurznej podstaty spoločnosti Latvijas Krājbanka.

8

Keďže súd prvého stupňa a odvolací súd vyhovel žalobe, ktorú podala Ķipars IA s cieľom, aby sa platobný príkaz vykonal, KPMG Baltics podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku sa Ķipars AI dovoláva najmä ustanovení smernice 98/26. Aj keď vnútroštátny súd v zásade zastáva názor, že táto smernica sa neuplatňuje vo vzťahoch medzi jednotlivcami a úverovými inštitúciami, a teda na platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, má však o tejto otázke pochybnosti, keďže sa domnieva, že pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice by mohol vzhľadom na povahu prevodu finančných prostriedkov zahŕňať aj takýto platobný príkaz.

9

Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

10

KPMG Baltics a lotyšská vláda v podstate spochybňujú právomoc Súdneho dvora odpovedať na prejudiciálne otázky z dôvodu, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 98/26, a teda že spor vo veci samej nemá súvislosť s právom Únie.

11

V tomto ohľade je na jednej strane potrebné zdôrazniť, že svojou prvou otázkou má vnútroštátny súd záujem zistiť, či platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, spadá alebo nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti. Argumentácia spoločnosti KPMG Baltics a lotyšskej vlády, podľa ktorej tento platobný príkaz nepatrí do tejto pôsobnosti, je neoddeliteľne spojená s odpoveďou, ktorú treba dať na prvú otázku vo veci samej, a teda nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora odpovedať na ňu [pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2015, Wojciechowski, C‑408/14, EU:C:2015:591, bod 29, a z 26. septembra 2018, Staatssecretaris van Veiligheid en justitie (Odkladný účinok odvolania), C‑180/17, EU:C:2018:775, bod 19 a citovanú judikatúru].

12

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú otázku, táto je položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, teda len pre prípad, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26. Za týchto podmienok sa tiež nemožno domnievať, že druhá otázka nespadá do právomoci Súdneho dvora.

13

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky.

14

Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti.

15

Ako to vyplýva z odôvodnení 1 až 4 tejto smernice, cieľom tejto smernice je znížiť systémové riziko a zabezpečiť stabilitu platobných a zúčtovacích systémov cenných papierov minimalizovaním prerušenia systému spôsobovaného konaniami vo veci nesolventnosti voči jednému z jeho účastníkov.

16

Na tento účel uvedená smernica konkrétne vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že prevodné príkazy sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia konkurzného konania.

17

V prejednávanej veci platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, adresovala Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, spoločnosti Latvijas Krājbanka na účely prevodu všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na účet, ktorého majiteľkou bola Ķipars AI v inej úverovej inštitúcii. S cieľom zistiť, či taký platobný príkaz spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti, je potrebné odvolať sa na článok 1 tejto smernice týkajúci sa jej pôsobnosti, ako aj na definície uvedené v jej článku 2.

18

V tomto ohľade podľa článku 1 smernice 98/26 sa jej ustanovenia uplatňujú na akýkoľvek systém podľa definície v článku 2 písm. a) akéhokoľvek účastníka v takomto systéme, ako aj zabezpečenie zárukou poskytnuté v súvislosti s účasťou v takom systéme alebo v súvislosti s operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v súvislosti s ich úlohami centrálnych bánk.

19

Článok 2 písm. a) uvedenej smernice definuje pojem „systém“ tak, že v podstate znamená formálne usporiadanie najmenej medzi tromi účastníkmi so spoločnými pravidlami a štandardizovanými úpravami pre zúčtovanie alebo vykonávanie prevodných príkazov medzi účastníkmi.

20

Pokiaľ ide o pojem „prevodný príkaz“, z článku 2 písm. a), b) a i) smernice 98/26 vyplýva, že sa vzťahuje len na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré zadávajú účastníci takéhoto systému v rámci tohto systému iným účastníkom, ktorí zodpovedajú za ich vykonanie. Tento pojem sa naopak nevzťahuje na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydávajú tretie osoby mimo takého systému.

21

Tento význam pojmu „prevodný príkaz“ má oporu v článku 3 ods. 1 tejto smernice, ktorý podmieňuje ochranu stanovenú v tomto ustanovení pre prevodné príkazy tým, že tieto prevodné príkazy „vstúpili do systému“.

22

Okrem toho a predovšetkým uvedený význam je potvrdený okolnosťou, ako to vyplýva z bodu 15 tohto rozsudku, že uvedená smernica sleduje presne určený a vymedzený cieľ spočívajúci v znížení systémového rizika a zabezpečení stability systémov uvedených v tejto smernici, a to minimalizovaním dôsledkov konaní vo veci nesolventnosti pre tieto systémy. Pokiaľ totiž pokyn vedúci k finančným povinnostiam nebol zadaný do takého systému jedným z jeho účastníkov, jeho nevykonanie z dôvodu konkurzného konania nevytvára systémové riziko a neovplyvňuje stabilitu takého systému. Rozšírenie ochrany stanovenej touto smernicou na prevodné príkazy vydané účastníkmi takýchto systémov v rámci týchto systémov na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydali tretie osoby, a to mimo takýchto systémov, by preto išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 98/26.

23

Na účely zistenia, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26, je potrebné overiť, či sa možno domnievať, že bol vydaný v rámci takého systému, ako je vymedzený v článku 2 písm. a) tejto smernice, jedným z jeho účastníkov.

24

Článok 2 písm. f) smernice 98/26 vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva subjekty patriace pod pojem „účastník“. Týmito subjektmi môžu byť „inštitúcia“, „centráln[a] protistran[a]“, „zúčtovac[í] agen[t]“, „zúčtovací ústav“ alebo „systémov[ý] prevádzkovate[ľ]“. Tieto subjekty sú presne vymedzené v článku 2 bodoch b) až e) a p) tejto smernice.

25

Z definícií uvedených v týchto ustanoveniach, ako boli pripomenuté v bode 5 tohto rozsudku, pritom vyplýva, že taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z uvedených subjektov. Takýto majiteľ bežného účtu konkrétne nespadá pod pojem „inštitúcia“, keďže tento pojem sa v súlade s článkom 2 písm. b) uvedenej smernice vzťahuje len na subjekty, ktoré môžu byť zodpovedné za splnenie finančných povinností vyplývajúcich z prevodných príkazov vydaných v rámci systému, medzi ktorými figurujú najmä úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

26

Je pravda, že článok 2 písm. f) tretí pododsek smernice 98/26 priznáva členským štátom možnosť rozhodnúť, že na účely tejto smernice môže byť za účastníka považovaný nepriamy účastník, ak je to odôvodnené na základe systémového rizika. Zo žiadnej písomnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nemožno vyvodiť, že by Lotyšská republika túto možnosť využila. V každom prípade z vymedzenia pojmu „nepriamy účastník“ uvedeného v článku 2 písm. g) uvedenej smernice vyplýva, že subjekty, ktoré môžu spadať pod tento pojem, sú rovnaké ako subjekty, na ktoré sa vzťahuje pojem „účastník“, ako sú pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, pričom rozdiel medzi účastníkom a nepriamym účastníkom spočíva v skutočnosti, že účastník je so systémom spojený priamo, zatiaľ čo nepriamy účastník len zmluvným vzťahom s účastníkom. Keďže taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z týchto subjektov, nemožno ho považovať za nepriameho účastníka v zmysle článku 2 písm. f) tej istej smernice.

27

Nemožno sa teda domnievať, že platobný príkaz zadaný takýmto majiteľom bežného účtu bol vydaný účastníkom systému v zmysle článku 2 písm. a) a f) smernice 98/26. Z toho vyplýva, ako to navyše tvrdia všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky pred Súdnym dvorom, že taký platobný príkaz nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice, a teda ani do jej pôsobnosti.

28

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda ani do jej pôsobnosti.

29

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, a teda ani do jej pôsobnosti.