–

Orange Polska S.A., v zastúpení: K. Szczepanowska‑Kozłowska, radca prawny, a M. Gajdus, adwokat,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, S. Żyrek a E. Borawska‑Kędzierska, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a A. Szmytkowska, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. j), ako aj článkov 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (vedúci Úradu na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov, Poľsko) a spoločnosťou Orange Polska S.A. vo veci kvalifikácie obchodnej praktiky ako „agresívnej obchodnej praktiky“.

3

Odôvodnenia 7, 16 a 17 smernice 2005/29 znejú:

…

4

Podľa článku 2 tejto smernice, nazvaného „Vymedzenia pojmov“:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…“

5

Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Zákaz nekalých obchodných praktík“, uvedený v kapitole 2 tejto smernice s názvom „Nekalé obchodné praktiky“ stanovuje:

„1.   Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

2.   Obchodná praktika je nekalá, ak:

3.   Obchodné praktiky, ktoré sú spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie iba jasne identifikovateľnej skupiny spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní touto praktikou alebo základným produktom z dôvodu ich duševnej poruchy alebo fyzickej vady, veku alebo dôverčivosti spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predpokladať, sa posudzujú z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie sú dotknuté bežné a oprávnené reklamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

4.   Za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä tie, ktoré:

5.   Príloha I obsahuje výpočet tých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ten istý jediný výpočet sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť upravený iba novelizáciou tejto smernice.“

6

V tej istej kapitole 2 smernice 2005/29 oddiel 2, nazvaný „Agresívne obchodné praktiky“, obsahuje články 8 a 9 tejto smernice.

7

Článok 8 uvedenej smernice, ktorý má tiež názov „Agresívne obchodné praktiky“, znie:

„Obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“

8

Článok 9 tejto smernice s názvom „Použitie obťažovania, nátlaku a neprimeraného vplyvu“ znie:

„Pri určení, či používa obchodná praktika obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, sa berie do úvahy:

9

Príloha I k smernici 2005/29, nazvaná „Obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé“, vo svojich bodoch 24 až 31 vymenúva a vymedzuje „agresívne obchodné praktiky“.

10

Podľa § 8 ods. 1 a 2 ustawa o przeciwdziałaniu nieuczciwym praktykom rynkowym (zákon o boji proti nekalým obchodným praktikám) z 23. augusta 2007 (Dz. U. č. 171, položka 1206) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej:

„1.   Obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak z dôvodu neprijateľného ovplyvňovania podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie týkajúce sa zmluvy, ktoré by inak neurobil.

2.   Za neprijateľné ovplyvňovanie sa považuje akákoľvek forma využívania silnejšieho postavenia voči spotrebiteľovi, použitie alebo hrozba fyzického alebo psychického násilia spôsobom, ktorý značne obmedzuje schopnosť priemerného spotrebiteľa prijať informované rozhodnutie v súvislosti so zmluvou.“

11

Podnik, ktorého právnym nástupcom je Orange Polska, uzatváral so spotrebiteľmi zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb a dodatkami menil zmluvné podmienky buď prostredníctvom predaja na diaľku cez svoj internetový obchod, alebo predaja cez telefón.

12

Postup uzavretia alebo zmeny zmluvy prostredníctvom internetového predaja obsahoval tieto etapy:

13

Postup uzavretia alebo zmeny zmluvy predaja cez telefón sa odvíja podobne, pričom tento postup obsahuje telefonický rozhovor medzi spotrebiteľom a telefonistom podnikateľa.

14

Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v rozhodnutí z 30. decembra 2010 konštatoval, že predmetná praktika je nekalou obchodnou praktikou porušujúcou kolektívne záujmy spotrebiteľov v zmysle zákona o boji proti nekalým obchodným praktikám v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, a nariadil ukončenie tejto praktiky. Podľa tohto rozhodnutia uvedená praktika spotrebiteľom ukladá povinnosť prijať rozhodnutie týkajúce sa zmluvy a vzorov zmlúv v prítomnosti kuriéra, čo im neumožňuje slobodne sa oboznámiť s ich obsahom.

15

Sąd Okręgowy w Warszawie – Sąd Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Krajský súd Varšava – súd pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľa, Poľsko) rozsudkom z 27. októbra 2014 zrušil uvedené rozhodnutie.

16

Vedúci Úradu na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov podal proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozsudkom zo 4. marca 2017, ktorý vydal Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko).

17

Vedúci Úradu na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov podal proti uvedenému rozsudku dovolanie na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko).

18

Keďže sa Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) domnieval, že rozhodnutie sporu vo veci samej závisí od výkladu ustanovení smernice 2005/29, rozhodol konanie prerušiť a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 8 [smernice 2005/29] v spojení s jej článkom 9 a článkom 2 písm. j) vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak podnikateľ použije model uzatvárania zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb na diaľku, v rámci ktorého spotrebiteľ musí urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, ide o agresívnu obchodnú praktiku v podobe neprimeraného vplyvu:

19

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 2 písm. j) a články 8 a 9 smernice 2005/29 majú vykladať v tom zmysle, že uplatňovanie spôsobu uzavretia alebo zmeny zmlúv na poskytovanie telekomunikačných služieb podnikateľom, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého musí spotrebiteľ urobiť konečné obchodné rozhodnutie v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, bez toho, aby sa mohol slobodne oboznámiť s jej obsahom v prítomnosti tohto kuriéra,

20

Pokiaľ ide v prvom rade o to, či spôsob uzatvárania zmlúv predmetný vo veci samej je za každých okolností agresívnou obchodnou praktikou, treba pripomenúť, že kapitola 2 smernice 2005/29, nazvaná „Nekalé obchodné praktiky“, obsahuje dva oddiely, konkrétne oddiel 1 týkajúci sa klamlivých obchodných praktík a oddiel 2 týkajúci sa agresívnych obchodných praktík.

21

Článok 5 tejto smernice uvedený v jej kapitole 2 vo svojom odseku 1 zakazuje nekalé obchodné praktiky a v odseku 2 stanovuje kritériá umožňujúce určiť, či je obchodná praktika nekalá.

22

Tento článok 5 vo svojom odseku 4 spresňuje, že nekalé sú najmä obchodné praktiky, ktoré sú „klamlivé“ v zmysle článkov 6 a 7 smernice 2005/29 a ktoré sú „agresívne“ v zmysle článkov 8 a 9 tejto smernice.

23

Odsek 5 uvedeného článku 5 okrem toho stanovuje, že príloha I k smernici 2005/29 obsahuje výpočet tých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a že tento výpočet sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť upravený iba novelizáciou tejto smernice.

24

V tejto súvislosti odôvodnenie 17 smernice 2005/29 spresňuje, že s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu právnu istotu sa iba praktiky uvedené v tejto prílohe I za každých okolností považujú za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9 tejto smernice.

25

Vzhľadom na to, že príloha I smernice 2005/29 obsahuje úplný a taxatívny zoznam, možno obchodnú praktiku predmetnú vo veci samej považovať za agresívnu obchodnú praktiku za každých okolností iba pod podmienkou, že zodpovedá jednej zo situácií vymenovaných v bodoch 24 až 31 tejto prílohy.

26

Samotné znenie týchto bodov 24 až 31 umožňuje konštatovať neexistenciu takej zhody, ktorá nebola navyše vo veci samej uplatňovaná.

27

Treba teda dospieť k záveru, že uplatňovanie spôsobu uzavretia alebo zmeny zmlúv na poskytovanie telekomunikačných služieb podnikateľom, v rámci ktorého musí spotrebiteľ urobiť konečné obchodné rozhodnutie v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, bez toho, aby sa mohol slobodne oboznámiť s jej obsahom v prítomnosti tohto kuriéra, nie je praktikou, ktorú možno za každých okolností považovať za agresívnu obchodnú praktiku.

28

V druhom rade, pokiaľ ide o to, či spôsob uzatvárania zmlúv predmetný vo veci samej predstavuje agresívnu obchodnú praktiku za okolností uvedených v druhej a tretej zarážke prejudiciálnej otázky, z článku 8 smernice 2005/29 vyplýva, že obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

29

Článok 9 tejto smernice uvádza viacero prvkov, ktoré treba zohľadniť na účely určenia, či obchodná praktika používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv.

30

Treba dodať, že podľa odôvodnenia 7 smernice 2005/29 treba pri uplatňovaní tejto smernice brať plne do úvahy okolnosti jednotlivého prípadu, čo je v článku 8 uvedenej smernice vyjadrené povinnosťou prihliadať na všetky charakteristiky správania podnikateľa v danom skutkovom kontexte. Treba tiež pripomenúť, že na účely výkladu ustanovení smernice 2005/29 má pojem spotrebiteľ prvoradý význam a že v súlade s odôvodnením 18 tejto smernice táto smernica berie za kritérium priemerného spotrebiteľa takého spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pričom zohľadňuje sociálne, kultúrne a jazykové faktory (rozsudok z 13. septembra 2018, Wind Tre a Vodafone Italia, C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

31

V dôsledku toho možno obchodnú praktiku považovať za agresívnu v zmysle smernice 2005/29 iba po konkrétnom a špecifickom preskúmaní jej prvkov tým, že sa vykoná posúdenie so zreteľom na kritériá uvedené v článkoch 8 a 9 tejto smernice.

32

V tejto súvislosti treba v prejednávanej veci na jednej strane konštatovať, že zo spôsobov uvedených v článku 8 smernice 2005/29 sa návrh na začatie prejudiciálneho konania vzťahuje iba na neprimeraný vplyv.

33

Pojem „neprimeraný vplyv“ definovaný v článku 2 písm. j) smernice 2005/29 zahŕňa využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi tak, aby sa vyvinul nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie. Ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, neprimeraný vplyv nie je nevyhnutne nezákonným vplyvom, ale vplyvom, ktorý bez ohľadu na jeho zákonnosť aktívne zahŕňa vynucovanie vôle spotrebiteľa prostredníctvom určitého nátlaku.

34

Na druhej strane treba pripomenúť, že článok 8 smernice 2005/29 definuje pojem „agresívna obchodná praktika“ najmä skutočnosťou, že podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu. Z toho vyplýva, že žiadosť o poskytnutie služby alebo výrobku musí spočívať v slobodnom výbere zo strany spotrebiteľa. To najmä znamená, že informovanie oznámené obchodníkom spotrebiteľovi musí byť jasné a primerané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Wind Tre a Vodafone Italia, C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710, bod 45).

35

Informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia zmluvy majú pre spotrebiteľa zásadný význam (rozsudok z 13. septembra 2018, Wind Tre a Vodafone Italia, C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710, bod 46 a citovaná judikatúra).

36

Treba zohľadniť aj skutočnosť, že cieľom smernice 2005/29 je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami a že tento cieľ je založený na skutočnosti, že v porovnaní s podnikateľom je spotrebiteľ v horšom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informácií, a to ešte viac v technickej oblasti, ako aj v oblasti telekomunikačných služieb, v ktorých nemožno poprieť, že existuje značný nepomer informovania a technických spôsobilostí medzi týmito stranami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Wind Tre a Vodafone Italia, C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710, bod 54).

37

Hoci v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu rozhodnúť o povahe obchodnej praktiky dotknutej vo veci samej, Súdny dvor mu môže na základe informácií predložených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania poskytnúť prvky, ktoré môžu byť užitočné na účely kvalifikácie uvedenej praktiky.

38

Na úvod, pokiaľ ide o otázku uvedenú v druhej zarážke prejudiciálnej otázky, a to, či obchodná praktika zahŕňajúca uzavretie alebo zmenu zmluvy v prítomnosti kuriéra, ako je praktika dotknutá vo veci samej, je agresívnou obchodnou praktikou už z toho dôvodu, že spotrebiteľ vopred a individualizovaným spôsobom nedostal všetky vzorové zmluvy, treba uviesť nasledujúce.

39

Z opisu uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu vyplýva, že v rámci obchodnej praktiky dotknutej vo veci samej mali spotrebitelia na webovej stránke podnikateľa prístup k disponibilným ponukám, ako aj k vzorovým zmluvám a že v prípade predaja cez telefón, telefonický rozhovor medzi dotknutým spotrebiteľom a telefonistom podnikateľa tiež umožňoval získať tieto informácie.

40

Z toho vyplýva, že pokiaľ mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred príchodom kuriéra s obsahom vzorových zmlúv prístupných na webovej stránke podnikateľa, mohol si tento spotrebiteľ slobodne vybrať. Okolnosť, že spotrebiteľ musí konečné obchodné rozhodnutie urobiť v prítomnosti kuriéra bez toho, aby mu boli vopred zaslané všetky vzorové zmluvy, nemožno teda považovať za agresívnu praktiku.

41

Vnútroštátnemu súdu však prislúcha overiť, či uvedený spotrebiteľ mohol urobiť informované rozhodnutie tým, že zabezpečí, aby tento spotrebiteľ mal skutočne možnosť prostredníctvom informácií disponibilných na webovej stránke podnikateľa alebo iným spôsobom získať prístup k obsahu rôznych vzorových zmlúv pred príchodom kuriéra.

42

V tejto súvislosti podľa zásad pripomenutých v bode 30 tohto rozsudku treba zohľadniť osobitné charakteristiky všetkých predajných kanálov podnikateľa. Najmä, ako to uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, v prípade predaja cez telefón nie je isté, či kvalitu informácií, ktoré spotrebiteľ získal v telefonickom rozhovore, možno prirovnať ku kvalite informácií, ktoré sú k dispozícii online. Treba sa teda uistiť, či informácie, ktoré môže získať spotrebiteľ využívajúci tento predajný kanál, zaručujú jeho slobodnú voľbu.

43

Treba však dodať, že samotná okolnosť, že spotrebiteľ skutočne nemal prístup k uvedeným informáciám, ešte nemôže viesť ku kvalifikácii spôsobu uzavretia dotknutého vo veci samej ako agresívnej praktiky. V záujme toho, aby sa dospelo k záveru o existencii takejto praxe, je totiž stále potrebné určiť správanie podnikateľa, ktoré by sa mohlo považovať za neprimeraný vplyv v zmysle bodu 33 tohto rozsudku.

44

Spôsob uzavretia alebo zmeny zmlúv v prítomnosti kuriéra, ako je spôsob dotknutý vo veci samej, nie je teda agresívnou obchodnou praktikou už z dôvodu, že spotrebiteľovi neboli vopred a individualizovaným spôsobom zaslané všetky vzorové zmluvy, najmä elektronickou poštou alebo na jeho poštovú adresu.

45

Pokiaľ ide ďalej o okolnosti uvedené v tretej zarážke prejudiciálnej otázky, treba uviesť, že ak sa proces uzatvárania alebo zmeny zmluvy uskutočňuje v súlade s opisom uvedeným v prejednávanej veci, ktorý zahŕňa skutočnosť, že spotrebiteľ sa skutočne nachádzal v situácii, aby sa mohol oboznámiť s vzorovými zmluvami, samotná okolnosť, že kuriér žiada spotrebiteľa, aby urobil konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii bez toho, aby mal čas na preštudovanie dokumentov, ktoré mu tento kuriér doručí, nemôže predstavovať agresívnu obchodnú praktiku.

46

Určité dodatočné praktiky, ktoré podnikateľ alebo jeho kuriér uplatňuje v procese uzatvárania alebo zmeny dotknutých zmlúv a ktorých cieľom je obmedziť výber spotrebiteľa, však môžu viesť aj k tomu, že sa obchodná praktika považuje za agresívnu, ak ide o správanie, ktoré má za následok vyvíjanie nátlaku na spotrebiteľa tak, že jeho sloboda výberu je značne narušená.

47

Agresívnu praktiku môže predstavovať aj skutočnosť, že kuriér trvá na nevyhnutnosti podpísať zmluvu alebo dodatok, ktorý doručí spotrebiteľovi, pokiaľ taký prístup môže tomuto spotrebiteľovi spôsobiť nepríjemnosti a narušiť jeho úvahu o obchodnom rozhodnutí, ktoré má urobiť.

48

Do tejto kategórie správania môže napríklad patriť jednak vyjadrenie, že každé zdržanie pri podpise zmluvy alebo dodatku by znamenalo, že zmluvu alebo dodatok možno uzavrieť neskôr iba za nevýhodnejších podmienok alebo že spotrebiteľovi hrozí, že bude musieť zaplatiť zmluvné pokuty, alebo že v prípade zmeny zmluvy podnikateľ preruší poskytovanie služby. Do tej istej kategórie správania možno jednak zahrnúť aj skutočnosť, že kuriér spotrebiteľovi oznámi, že pri neexistujúcom, resp. oneskorenom podpise zmluvy alebo dodatku, ktoré doručil spotrebiteľovi, môže dostať od svojho zamestnávateľa zlé hodnotenie.

49

So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 2 písm. j) a články 8 a 9 smernice 2005/29 sa majú vykladať v tom zmysle, že uplatňovanie spôsobu uzavretia alebo zmeny zmlúv na poskytovanie telekomunikačných služieb podnikateľom, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého musí spotrebiteľ urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, bez toho, aby sa mohol slobodne oboznámiť s jej obsahom v prítomnosti tohto kuriéra,

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. j) a články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, sa majú vykladať v tom zmysle, že uplatňovanie spôsobu uzavretia alebo zmeny zmlúv na poskytovanie telekomunikačných služieb podnikateľom, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého musí spotrebiteľ urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, bez toho, aby sa mohol slobodne oboznámiť s jej obsahom v prítomnosti tohto kuriéra,