–

R. Jonsson, v zastúpení: S. Teste, jur. kand.,

–

chorvátska vláda, v zastúpení: T. Galli, splnomocnený zástupca,

–

rakúska vláda, v zastúpení: G. Eberhard, splnomocnený zástupca,

–

fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Rebeckou Jonssonovou, rezidentkou Švédska, a Société du Journal L’Est Républicain, so sídlom vo Francúzsku (ďalej len „L’Est Républicain“) vo veci návrhu na priznanie náhrady trov konania.

3

Odôvodnenie 29 nariadenia č. 861/2007 znie:

„Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.“

4

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ‚európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu‘), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov…“

5

Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia znie:

„Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. …“

6

Článok 16 tohto nariadenia uvádza:

„Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.“

7

Článok 19 nariadenia č. 861/2007 s názvom „Rozhodné procesné právo“ stanovuje:

„Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.“

8

§ 1 kapitoly 18 rättegångsbalken (súdny poriadok) znie takto:

„Strana, ktorá nemala vo veci úspech, nahradí trovy konania vynaložené protistranou, pokiaľ nie je nariadené inak.“

9

§ 4 tohto kódexu stanovuje:

„Ak je v jednej veci uplatnených viac nárokov a strany sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné, každá strana znáša vlastné trovy konania, alebo sa jednej zo strán prizná primeraná náhrada jej trov konania, alebo, pokiaľ je možné rozlíšiť trovy konania prislúchajúce k jednotlivým častiam sporu, povinnosť náhrady trov konania sa určí na tomto základe. Pokiaľ je strata jednej zo strán iba bezvýznamná, môžu jej byť napriek tomu nahradené trovy konania v plnej výške.

Vyššie uvedené sa uplatní aj v prípade, že sa návrhom strany vyhovie len čiastočne.“

10

Začiatkom roku 2012 natočila pani Jonssonová na kameru osobu, ktorá skočila tzv. bungee jumping, pričom lano sa pretrhlo a táto osoba spadla do rieky. Ukážku zo svojho filmu, ako aj fotografiu vyhotovenú z neho našla na internetovej stránke L’Est Républicain.

11

Keďže pani Jonssonová sa domnievala, že došlo k porušeniu jej výlučného práva na využívanie tohto filmu a tejto fotografie, podala žalobu na Attunda tingsrätt (prvostupňový súd Attunda, Švédsko), ktorou navrhla, aby bola L’Est Républicain uložená povinnosť zaplatiť jej z titulu náhrady spôsobenej škody celkovú sumu 1950 eur zodpovedajúcu jednak spravodlivej odmene za redakčné uverejnenie filmu (379 eur) a fotografie (211 eur), ďalej náhrade za to, že nebola uvedená ako autorka filmu (542 eur) a fotografie (317 eur), ako aj náhrade škody za porušenie autorského práva, spracovanie filmu a nakladanie s ním (284 eur) a fotografiou (217 eur). Domáhala sa tiež náhrady trov konania vo výške 15652,50 švédskych korún (SEK) (približne 1530 eur).

12

L’Est Républicain spochybnila tento návrh v celom jeho rozsahu a navrhla, aby bola pani Jonssonovej uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli tejto spoločnosti vo výške 2040 eur za preklady.

13

Prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu pani Jonssonovej na náhradu škody, pričom jej priznal sumu 1101 eur ako náhradu škody pozostávajúcu zo sumy 379 eur ako náhrady za použitie filmu a 211 eur ako náhrady za použitie fotografie, sumy 211 eur ako náhrady za to, že nebola uvedená ako autorka filmu, ako aj sumy 200 eur ako náhrady škody spôsobenej úmyselným alebo nedbanlivostným použitím filmu a sumy 100 eur za takéto použitie fotografie.

14

Uvedený súd okrem toho rozhodol, že každá zo strán znáša svoje vlastné trovy konania.

15

Keďže pani Jonssonová sa domnievala, že v prvostupňovom konaní nemala úspech len v jeho veľmi malej časti, podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, pričom svoje odvolanie obmedzila na časť rozsudku týkajúcu sa trov konania. Požiadala teda, aby bola L’Est Républicain uložená povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré jej vznikli v prvostupňovom konaní.

16

Tento súd sa domnieva, že nariadenie č. 861/2007 neobsahuje spresnenia, pokiaľ ide o rozdelenie trov konania v situácii, o akú ide vo veci, ktorú prejednáva.

17

Za týchto okolností Svea hovrätt (Odvolací súd so sídlom v Štokholme, Švédsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 16 nariadenia č. 861/2007 má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že má jedna zo strán v konaní iba čiastočný úspech, vnútroštátny súd môže nariadiť, že každá zo strán znáša vlastné trovy konania, alebo môže rozdeliť tieto trovy konania medzi tieto strany.

19

Podľa prvej vety tohto článku „trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech“.

20

S cieľom určiť, či situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej má jedna zo strán v konaní iba čiastočný úspech, patrí do pôsobnosti uvedeného článku, je potrebné stanoviť, či sa pojem „strana, ktorá nemala v konaní úspech“ vzťahuje len na prípad, v ktorom strana nemala úspech vo svojich návrhoch v celom rozsahu, alebo či tento pojem zahŕňa aj prípad, keď strana nemala úspech iba čiastočne.

21

Zo samotného znenia článku 16 nariadenia č. 861/2007 vyplýva, že tento článok neobsahuje nijaký návod, pokiaľ ide o tento posledný uvedený prípad.

22

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ak jedna zo strán nemala úspech v časti svojich návrhov, úspech v konaní nemá ani druhá strana. Ak by sa však tento článok mal vykladať tak, že sa vzťahuje na situácie, v ktorých má jedna zo strán úspech iba v časti svojich návrhov, takýto výklad by zbavil tento článok jeho potrebného účinku, pretože by vnútroštátnemu súdu neumožnil určiť stranu, ktorá má znášať trovy konania.

23

Okrem toho, ak by sa normotvorca Únie domnieval, že situácie, v ktorých má jedna zo strán iba čiastočný úspech, majú tiež patriť do pôsobnosti článku 16 nariadenia č. 861/2007, takéto spresnenie by malo byť zahrnuté do tohto nariadenia, a to o to viac, že uvedené nariadenie vykonáva len čiastočnú harmonizáciu procesných pravidiel, ktoré upravujú konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

24

Z toho vyplýva, že článok 16 prvá veta tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na situácie, v ktorých jedna zo strán nemala v konaní úspech vo svojich návrhoch v plnom rozsahu.

25

Navyše je potrebné uviesť, že ako vyplýva z článku 19 nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Okrem toho odôvodnenie 29 uvedeného nariadenia uvádza, že strana, ktorá nemala vo veci úspech, by mala znášať trovy konania, ktoré by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

26

Preto sa podľa článku 19 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 29 v prípade, o aký ide vo veci samej, v ktorom jedna zo strán uspeje v konaní iba čiastočne, procesné otázky týkajúce sa rozdelenia trov konania medzi stranami aj naďalej riadia vnútroštátnym právom členských štátov.

27

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v prípade neexistujúcej harmonizácie vnútroštátnych mechanizmov rozdelenia trov konania patrí procesná úprava určenia takéhoto rozdelenia, s výhradou ustanovení nariadenia č. 861/2007, do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov v rámci zásady ich procesnej autonómie. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé, než podmienky upravujúce podobné situácie podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), ani byť upravené tak, aby výkon práv priznaných právom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali (zásada efektivity) (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2012, Szyrocka, C‑215/11, EU:C:2012:794, bod 34 a citovanú judikatúru).

28

Z toho vyplýva, že ak strana uspeje v konaní iba čiastočne, vnútroštátny súd je v zásade aj naďalej oprávnený určiť rozdelenie trov konania podľa vnútroštátneho práva, pričom vnútroštátne procesné pravidlá rozdelenia trov konania v cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu nesmú byť menej výhodné ako procesné pravidlá upravujúce obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu a procesné požiadavky týkajúce sa rozdelenia týchto trov konania, tým, že by navrhovateľovi aj v prípade jeho úspechu v prevažnej časti sporu ukladali povinnosť znášať trovy konania alebo ich podstatnú časť, nesmú viesť k tomu, že by sa dotknuté osoby vzdali využitia tohto európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

29

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na predložené otázky odpovedať tak, že článok 16 nariadenia č. 861/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, ak má jedna zo strán v konaní iba čiastočný úspech, vnútroštátny súd môže nariadiť, že každá zo strán znáša vlastné trovy konania, alebo môže rozdeliť tieto trovy konania medzi tieto strany. V takom prípade je vnútroštátny súd v zásade aj naďalej oprávnený rozdeliť sumu uvedených trov, pričom vnútroštátne procesné pravidlá rozdelenia trov konania v cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu nesmú byť menej výhodné ako procesné pravidlá upravujúce obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu a procesné požiadavky týkajúce sa rozdelenia týchto trov konania, tým, že by navrhovateľovi aj v prípade jeho úspechu v prevažnej časti sporu ukladali povinnosť znášať trovy konania alebo ich podstatnú časť, nesmú viesť k tomu, že by sa dotknuté osoby vzdali využitia tohto európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, ak má jedna zo strán v konaní iba čiastočný úspech, vnútroštátny súd môže nariadiť, že každá zo strán znáša vlastné trovy konania, alebo môže rozdeliť tieto trovy konania medzi tieto strany. V takom prípade je vnútroštátny súd v zásade aj naďalej oprávnený rozdeliť sumu uvedených trov, pričom vnútroštátne procesné pravidlá rozdelenia trov konania v cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu nesmú byť menej výhodné ako procesné pravidlá upravujúce obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu a procesné požiadavky týkajúce sa rozdelenia týchto trov konania, tým, že by navrhovateľovi aj v prípade jeho úspechu v prevažnej časti sporu ukladali povinnosť znášať trovy konania alebo ich podstatnú časť, nesmú viesť k tomu, že by sa dotknuté osoby vzdali využitia tohto európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.