1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Talianska republika si tým, že pokiaľ ide o skládky v obciach Avigliano (oblasť Serre Le Brecce), Ferrandina (oblasť Venita), Genzano di Lucania (oblasť Matinella), Latronico (oblasť Torre), Lauria (oblasť Carpineto), Maratea (oblasť Montescuro), Moliterno (oblasť Tempa La Guarella), o dve skládky v obci Potenza (oblasť Montegrosso‑Pallareta), o skládky v obciach Rapolla (oblasť Albero in Piano), Roccanova (oblasť Serre), Sant’Angelo Le Fratte (oblasť Farisi), Campotosto (oblasť Reperduso), Capistrello (oblasť Trasolero), Francavilla (Valle Anzuca), L’Aquila (oblasť Ponte delle Grotte), Andria (D’Oria G. & C. Snc), Canosa (CO.BE.MA), Bisceglie (CO.GE.SER), Andria (F.lli Acquaviva), Trani (BAT‑Igea Srl), Torviscosa (spoločnosť Caffaro), Atella (oblasť Cafaro), Corleto Perticara (oblasť Tempa Masone), Marsico Nuovo (oblasť Galaino), Matera (oblasť La Martella), Pescopagano (oblasť Domacchia), Rionero in Volture (oblasť Ventaruolo), Salandra (oblasť Piano del Governo), San Mauro Forte (oblasť Priati), Senise (oblasť Palomabara), Tito (oblasť Aia dei Monaci), Tito (oblasť Valle del Forno), Capestrano (oblasť Tirassegno), Castellalto (oblasť Colle Coccu), Castelvecchio Calvisio (oblasť Termine), Corfinio (oblasť Cannucce), Corfinio (oblasť Case querceto), Mosciano S. Angelo (oblasť Santa Assunta), S. Omero (oblasť Ficcadenti), Montecorvino Pugliano (oblasť Parapoti), San Bartolomeo in Galdo (oblasť Serra Pastore), Trivigano (predtým Cava Zof) a Torviscosa (oblasť La Valletta), neprijala v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228) všetky opatrenia potrebné na to, aby čo najskôr boli zavreté tie z uvedených skládok, ktorým v súlade s článkom 8 tejto smernice nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, alebo neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou v prípade tých z uvedených skládok, ktorým bolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, bez toho, aby tým boli dotknuté podmienky stanovené v prílohe I bode 1 tejto istej smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) a c) smernice 1999/31.

2

Podľa článku 1 smernice 1999/31 s názvom „Celkový cieľ“:

„1.   S cieľom splniť požiadavky smernice [Rady] 75/442/EHS [z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23], najmä jej článkov 3 a 4, je cieľom tejto smernice, prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky, ustanoviť opatrenia, postupy a pokyny pre prechádzanie alebo obmedzovanie [predchádzanie alebo znižovanie – neoficiálny preklad], pokiaľ je to možné, negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia a globálneho životného prostredia, vrátane skleníkového efektu, ako aj akéhokoľvek rizika pre zdravie ľudí, ktoré by skládka odpadu mohla predstavovať počas celého svojho životného cyklu.

2.   V súvislosti s technickými charakteristikami skládok obsahuje táto smernica príslušné technické požiadavky pre tie skládky, na ktoré sa vzťahuje smernica [Rady] 96/61/ES [z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 1996, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80], s cieľom vypracovať konkrétne podmienky všeobecných požiadaviek [tejto] smernice. Príslušné požiadavky smernice 96/61/ES sa považujú za splnené, ak sú splnené požiadavky tejto smernice.“

3

Článok 7 smernice 1999/31, nazvaný „Žiadosť o povolenie“, stanovuje:

„Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že žiadosť o povolenie pre skládku bude obsahovať aspoň tieto údaje:

…

…“

4

Článok 8 tejto smernice s názvom „Podmienky pre udelenie povolenia“ stanovuje:

„Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že

5

Článok 13 smernice 1999/31, nazvaný „Postupy uzatvárania skládok a starostlivosti o skládky po skončení ich prevádzky“, uvádza:

„Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby všade tam, kde to prichádza do úvahy, v súlade s povolením:

…“

6

Článok 14 tejto smernice s názvom „Existujúce skládky“ znie:

„Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, nemohli pokračovať v prevádzke[,] pokiaľ nebudú podľa možnosti čo najskôr uskutočnené nižšie uvedené kroky, najneskôr však do ôsm[i]ch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1:

7

Článok 18 uvedenej smernice s názvom „Transpozícia“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

…“

8

Podľa článku 19 nadobudla smernica 1999/31 účinnosť 16. júla 1999.

9

Po tom, čo si Komisia viackrát vymenila s talianskymi orgánmi korešpondenciu, zaslala 28. februára 2012 Talianskej republike výzvu na základe článku 258 ZFEÚ, v ktorej konštatovala, že v tomto členskom štáte existuje ešte 102 skládok, ktoré sú v prevádzke v rozpore s článkom 14 smernice 1999/31.

10

Talianske orgány vo svojich listoch z 11. mája a 8. júna 2012 uviedli, že v zmysle uvedeného článku 14 existuje 46 skládok.

11

Komisia vydala 22. novembra 2012 odôvodnené stanovisko, na ktoré Talianska republika odpovedala 24. januára 2013, 3. marca a 4. júla 2014.

12

Vzhľadom na niektoré nepresnosti v odpovediach poskytnutých talianskymi orgánmi a v nadväznosti na rozsudok z 2. decembra 2014, Komisia/Taliansko (C‑196/13, EU:C:2014:2407), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že Talianska republika porušila článok 260 ods. 1 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o niektoré existujúce skládky v zmysle článku 14 smernice 1999/31, Komisia zaslala 19. júna 2015 dodatočné odôvodnené stanovisko, v ktorom spresnila rozdiel medzi dotknutým konaním o porušení v tejto veci a konaním, v ktorom bol vyhlásený uvedený rozsudok. Komisia v tomto stanovisku uviedla, že uvedená vec sa týkala povinnosti príslušných orgánov prijať rozhodnutie v súvislosti s každou dotknutou skládkou, ktoré sa týkalo buď povolenia pokračovať v prevádzke vydaného pre tieto skládky, alebo ich zatvorenia v súlade s článkom 14 smernice 1999/31. Spresnila, že dotknuté konanie vo veci samej sa naopak týka tzv. povinností „ukončenia“, teda povinností vykonať opatrenia, ktoré dotknuté členské štáty už prijali a ktorých predmetom môže byť v závislosti od dotknutej skládky tak povolenie pokračovať v prevádzke udelené týmto skládkam, ako aj ich zatvorenie. Podľa Komisie tieto povinnosti ukončenia teda v závislosti od dotknutej skládky spočívajú tak vo vykonaní opatrení potrebných na ich zatvorenie v súlade s článkom 14 písm. b) druhej vety tejto smernice, ako aj v prijatí opatrení potrebných na to, aby táto skládka bola uvedená do súladu s uvedenou smernicou v prípade, že by jej bolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke na základe článku 14 písm. c) tej istej smernice.

13

Komisia v nadväznosti na dodatočné odôvodnené stanovisko udelila Talianskej republike lehotu do 19. októbra 2015, aby naň odpovedala, čo Talianska republika urobila listami z 20. októbra 2015, 9. septembra 2016, 13. januára a 12. apríla 2017.

14

Talianska republika vo svojej odpovedi z 9. septembra 2016 poskytla úplný zoznam existujúcich skládok zaradených podľa regiónov a uviedla ďalšie štyri existujúce skládky, ktoré však nie sú predmetom tohto konania, pretože neboli zohľadnené vo výzve.

15

S prihliadnutím na odpovede, ktoré Talianska republika poskytla na dodatočné odôvodnené stanovisko 13. januára a 12. apríla 2017, Komisia uviedla, že šesť skládok bolo uvedených do súladu so smernicou 1999/31.

16

Keďže však Komisia dospela k záveru, že 44 skládok stále nebolo v súlade so smernicou 1999/31, rozhodla sa podať túto žalobu.

17

Komisia pripomína, že podľa článku 14 smernice 1999/31 musia členské štáty prijať opatrenia na to, aby existujúce skládky, teda skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo skládky, ktoré boli v prevádzke už pred 16. júlom 2001, mohli pokračovať v prevádzke po 16. júli 2009 len po podmienkou, že čo najskôr budú vykonané opatrenia uvedené v článku 14 písm. b) a c) tejto smernice. Tento článok tak zavádza prechodný režim určený na zabezpečenie toho, aby boli existujúce skládky urýchlene uvedené do súladu s požiadavkami uvedenej smernice.

18

Komisia spresňuje, že toto konanie o porušení sa týka len povinností ukončenia, ktoré spočívajú vo vykonaní opatrení potrebných na zatvorenie existujúcich skládok najneskôr 16. júla 2009 v súlade s článkom 14 písm. b) druhej vety smernice 1999/31, alebo vo vykonaní opatrení potrebných na to, aby existujúce skládky, ktorým bolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, dosiahli súlad s požiadavkami tejto smernice podľa článku 14 písm. c) uvedenej smernice.

19

Pokiaľ ide po prvé o existujúce skládky, ktorým nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke podľa článku 14 písm. b) druhej vety smernice 1999/31, Talianska republika mala prijať opatrenia potrebné na to, aby čo najskôr, ale najneskôr však 16. júla 2009 došlo k ich zatvoreniu v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 tejto smernice.

20

Pokiaľ ide po druhé o existujúce skládky s povolením pokračovať v prevádzke, článok 14 písm. c) uvedenej smernice stanovuje, že ak bol schválený plán úpravy skládky a bolo teda vydané povolenie pokračovať v prevádzke, príslušné orgány musia dbať o to, aby všetky tieto skládky boli najneskôr 16. júla 2009 v súlade s požiadavkami tejto istej smernice.

21

Komisia v tomto kontexte poukazuje na určitú nejasnosť v opatreniach prijatých talianskymi orgánmi vzhľadom na to, že tieto orgány v niektorých prípadoch najprv rozhodli prijať plán úpravy skládky, a teda povolili pokračovať v prevádzke dotknutej skládky, a neskôr rozhodli o jej zatvorení. Výraz „úprava“ bol tiež použitý aj v prípade skládok, ktoré boli predmetom rozhodnutia o zatvorení. V prípade 22 zo 44 skládok, ktoré sú predmetom tejto žaloby, nie je preto možné jasne určiť, či ide o ich zatvorenie alebo o pokračovanie v ich prevádzke.

22

Komisia v každom prípade uvádza, že v prípade dotknutých 44 skládok buď neboli urobené práce potrebné na to, aby skládky, ktorých prevádzka mala pokračovať, boli k 19. októbru 2015, teda ku dňu stanovenému v dodatočnom odôvodnenom stanovisku, uvedené do súladu so smernicou 1999/31, alebo v rozpore s článkom 14 písm. b) a c) tejto smernice neboli prijaté opatrenia potrebné na zatvorenie skládok, ktorých povolenie na pokračovanie v prevádzke nebolo obnovené.

23

Talianska republika spochybňuje tvrdenia Komisie. Pokiaľ ide o údajné porušenie povinnosti, ktorú ukladá článok 14 písm. b) a c) uvedenej smernice, prijať konečné rozhodnutie o dosiahnutí súladu existujúcich skládok alebo o ich zatvorení a nejasnosť v opatreniach prijatých talianskymi orgánmi, Talianska republika na jednej strane uvádza, že príslušné orgány prijali konečné rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje zatvorenie 18 z 22 skládok, zatiaľ čo v prípade zvyšných štyroch skládok, nachádzajúcich sa v regióne Apúlia, bolo prijaté konečné rozhodnutie nariaďujúce ich uvedenie do súladu s ustanoveniami tejto istej smernice, a na druhej strane, pokiaľ ide o 22 ďalších skládok zistených Komisiou, Komisia nespochybňuje platnosť konečných opatrení týkajúcich sa zatvorenia, ktoré prijali príslušné orgány, ale napáda porušenie povinnosti dokončiť práce súvisiace s ich zatvorením pred uplynutím lehoty stanovenej na 16. júla 2009.

24

V mnohých prípadoch príslušné orgány najprv nariadili úpravu dotknutej skládky a povolili jej prevádzku, a neskôr rozhodli o konečnom zatvorení tejto skládky z dôvodu, že nedošlo k ich uvedeniu do súladu v stanovených lehotách alebo po ukončení činnosti. Konečné zatvorenie dotknutej skládky bolo v tomto prípade uskutočnené podľa ustanovení stanovených v samostatnom akte, ktorým bol schválený tak plán úpravy skládky, ako aj plán zatvorenia, čo vysvetľuje uvádzanú nejasnosť v rozhodnutiach citovaných talianskymi orgánmi, pričom ide len o formálnu nejasnosť.

25

Podľa článku 14 smernice 1999/31 členské štáty mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, teda najneskôr 16. júla 2001, mohli pokračovať v prevádzke, len ak všetky opatrenia uvedené v tomto článku budú vykonané čo najskôr, no najneskôr však 16. júla 2009.

26

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že uvedený článok 14 zavádza odchylný prechodný režim určený na to, aby boli tieto skládky uvedené do súladu s novými environmentálnymi požiadavkami (rozsudok z 25. februára 2016, Komisia/Španielsko, C‑454/14, neuverejnený, EU:C:2016:117, bod 36 a citovaná judikatúra).

27

Konkrétne článok 14 písm. b) smernice 1999/31 na jednej strane vyžaduje, aby príslušné orgány na základe plánu úpravy skládky a na základe tejto smernice prijali konečné rozhodnutie týkajúce sa pokračovania prevádzky, a na druhej strane, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na to, aby čo najskôr došlo k zatvoreniu skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 uvedenej smernice vydané povolenie na pokračovanie v ich prevádzke.

28

Článok 14 písm. c) smernice 1999/31 v podstate stanovuje, že na základe schváleného plánu úpravy skládky príslušný orgán povolí potrebné práce a stanoví prechodné obdobie na vykonanie plánu, pričom spresňuje, že každá existujúca skládka musí byť pred 16. júlom 2009 v súlade s požiadavkami tejto smernice.

29

Na to, aby bolo možné napadnúť nesplnenie povinností v zmysle uvedenej smernice, sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má existencia tohto nesplnenia povinnosti posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, takže Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny (rozsudok z 18. októbra 2018, Komisia/Rumunsko, C‑301/17, neuverejnený, EU:C:2018:846, bod 42 a citovaná judikatúra).

30

V prejednávanej veci je príslušným dátumom deň stanovený v dodatočnom odôvodnenom stanovisku, a to 19. október 2015.

31

Je nesporné, že Talianska republika prijala opatrenia buď na účely zatvorenia skládok, ktorým nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, alebo na účely uskutočnenia potrebných prác v súlade s plánmi úpravy skládok schválenými príslušnými orgánmi.

32

Účastníci konania sa však zhodujú, že po prvé skládky v obciach Avigliano (oblasť Serre Le Brecce), Ferrandina (oblasť Venita), Genzano di Lucania (oblasť Matinella), Latronico (oblasť Torre), Lauria (oblasť Carpineto), Maratea (oblasť Montescuro), Moliterno (oblasť Tempa La Guarella), Potenza (oblasť Montegrosso‑Pallareta), Rapolla (oblasť Albero in Piano), Sant’Angelo Le Fratte (oblasť Farisi), Capistrello (oblasť Trasolero), Francavilla (Valle Anzuca), L’Aquila (oblasť Ponte delle Grotte), Canosa (CO.BE.MA), Torviscosa (spoločnosť Caffaro), Corleto Perticara (oblasť Tempa Masone), Marsico Nuovo (oblasť Galaino), Matera (oblasť La Martella), Rionero in Volture (oblasť Ventaruolo), Salandra (localité de Piano del Governo), Senise (oblasť Palomabara), Tito (oblasť Aia dei Monaci), Capestrano (oblasť Tirassegno), Castellalto (oblasť Colle Coccu), Castelvecchio Calvisio (oblasť Termine), Corfinio (oblasť Cannucce), Corfinio (oblasť Case querceto), Mosciano S. Angelo (oblasť Santa Assunta), S. Omero (oblasť Ficcadenti), Montecorvino Pugliano (oblasť Parapoti) a Torviscosa (oblasť La Valletta) neboli v súlade so smernicou 1999/31 zatvorené k 9. októbru 2015 a ku dňu podania tejto žaloby neboli stále uvedené do súladu s touto smernicou.

33

Pokiaľ ide po druhé o skládky v obciach Andria (D’Oria G. & C.), Bisceglie (CO.GE.SER), Andria (F.lli Acquaviva), Trani (BAT‑Igea), Atella (oblasť Cafaro), Pescopagano (oblasť Domacchia), Tito (oblasť Valle del Forno), účastníci konania na pojednávaní potvrdili, že práce na dosiahnutie súladu týchto skládok s uvedenou smernicou boli ukončené v rokoch 2017 a 2018, teda po 19. októbri 2015.

34

Pokiaľ ide po tretie o skládky v obciach Potenza (oblasť Montegrosso‑Pallareta), Roccanova (oblasť Serre), Campotosto (oblasť Reperduso), San Mauro Forte (oblasť Priati), San Bartolomeo in Galdo (oblasť Serra Pastore) a Trivigano (predtým Cava Zof), Talianska republika na pojednávaní uviedla, že tieto skládky boli uvedené do súladu so smernicou 1999/31. Aj za predpokladu však, že by mala Komisia možnosť oboznámiť sa s dokumentmi predloženými Talianskou republikou deň pred pojednávaním, ktoré mali preukázať, že tieto skládky boli skutočne uvedené do súladu s touto smernicou, čo Komisia navyše spochybňuje, treba uviesť, že je nesporné, že k tomuto zosúladeniu, aj keby bolo preukázané, došlo po 19. októbri 2015.

35

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené Talianskou republikou na vysvetlenie nesplnenia jej povinností podľa smernice 1999/31, je nutné poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora členský štát sa nemôže odvolávať na situácie vyplývajúce z jeho vnútroštátneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností a lehôt stanovených právom Únie (rozsudok z 18. októbra 2018, Komisia/Rumunsko, C‑301/17, neuverejnený, EU:C:2018:846, bod 45 a citovaná judikatúra).

36

Treba preto konštatovať, že žaloba Komisie je dôvodná.

37

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Talianska republika si tým, že pokiaľ ide o skládky v obciach Avigliano (oblasť Serre Le Brecce), Ferrandina (oblasť Venita), Genzano di Lucania (oblasť Matinella), Latronico (oblasť Torre), Lauria (oblasť Carpineto), Maratea (oblasť Montescuro), Moliterno (oblasť Tempa La Guarella), o dve skládky v obci Potenza (oblasť Montegrosso‑Pallareta), o skládky v obciach Rapolla (oblasť Albero in Piano), Roccanova (oblasť Serre), Sant’Angelo Le Fratte (oblasť Farisi), Campotosto (oblasť Reperduso), Capistrello (oblasť Trasolero), Francavilla (Valle Anzuca), L’Aquila (oblasť Ponte delle Grotte), Andria (D’Oria G. & C. Snc), Canosa (CO.BE.MA), Bisceglie (CO.GE.SER), Andria (F.lli Acquaviva), Trani (BAT‑Igea Srl), Torviscosa (sposločnosť Caffaro), Atella (oblasť Cafaro), Corleto Perticara (oblasť Tempa Masone), Marsico Nuovo (oblasť Galaino), Matera (oblasť La Martella), Pescopagano (oblasť Domacchia), Rionero in Volture (oblasť Ventaruolo), Salandra (oblasť Piano del Governo), San Mauro Forte (oblasť Priati), Senise (oblasť Palomabara), Tito (oblasť Aia dei Monaci), Tito (oblasť Valle del Forno), Capestrano (oblasť Tirassegno), Castellalto (oblasť Colle Coccu), Castelvecchio Calvisio (oblasť Termine), Corfinio (oblasť Cannucce), Corfinio (oblasť Case querceto), Mosciano S. Angelo (oblasť Santa Assunta), S. Omero (oblasť Ficcadenti), Montecorvino Pugliano (oblasť Parapoti), San Bartolomeo in Galdo (oblasť Serra Pastore), Trivigano (predtým Cava Zof) a Torviscosa (oblasť La Valletta), neprijala v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 smernice Rady 1999/31 všetky opatrenia potrebné na to, aby čo najskôr boli zavreté tie z uvedených skládok, ktorým v súlade s článkom 8 tejto smernice nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, alebo neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou v prípade tých z uvedených skládok, ktorým bolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke, bez toho, aby tým boli dotknuté podmienky stanovené v prílohe I bode 1 tejto istej smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) a c) smernice 1999/31.

38

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: