–

Œuvre d’assistance aux bêtes d’abattoirs (OABA), v zastúpení: A. Monod, avocat,

–

Bionoor SARL, v zastúpení: N. Gardères, avocat,

–

Ecocert France SAS, v zastúpení: D. de Laforcade, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, S. Horrenberger a E. de Moustier, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos a A. Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,

–

nórska vláda, v zastúpení: A. Jacobsen, T. Leming a D. Lund, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, A. Lewis a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ZFEÚ, nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1), nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 250, 2008, s. 1), zmeneného nariadením (EÚ) č. 271/2010 z 24. marca 2010 (Ú. v. EÚ L 84, 2010, s. 19) (ďalej len „nariadenie č. 889/2008“), ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 2009, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Œuvre d’Assistance aux bêtes d’Abattoirs, (ďalej len „združenie OABA“) na jednej strane a ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation (minister poľnohospodárstva a potravinárstva, Francúzsko, ďalej len „minister poľnohospodárstva“), spoločnosťou Bionoor SARL, spoločnosťou Ecocert France SAS (ďalej len „Ecocert“) a Institut national de l’origine et de la qualité (INAO) (Národný inštitút pre osvedčovanie pôvodu a kvality, Francúzsko) na druhej strane, vo veci žiadosti združenia OABA, aby sa zakázala reklamu a uvádzanie na trh výrobkov z hovädzieho mäsa značky „Tendre France“ certifikovaných ako „halal“ a s označením „agriculture biologique“ (ekologické poľnohospodárstvo) (ďalej len „AB“).

3

Odôvodnenia 1 a 3 nariadenia č. 834/2007 stanovujú:

…

4

Pod názvom „Cieľ a rozsah pôsobnosti“ článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a zároveň zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručuje spravodlivú hospodársku súťaž, zabezpečuje dôveru spotrebiteľa a chráni jeho záujmy.

Stanovuje spoločné ciele a zásady s cieľom podporiť pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa:

…

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zapája do činností v ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie týkajúcej sa produktov ustanovených v odseku 2.

…

4.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [práva Únie] alebo vnútroštátne ustanovenia a v súlade s právom [Únie] týkajúcim sa produktov uvedených v tomto článku, ako sú ustanovenia upravujúce výrobu, prípravu, uvádzanie na trh, označovanie a kontrolu vrátane právnych predpisov o potravinách a výžive zvierat.“

5

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ uvádza:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…“

6

Článok 3 toho istého nariadenia stanovuje ciele ekologickej výroby takto:

„Ekologická výroba sleduje tieto všeobecné ciele:

7

Článok 5 nariadenia č. 834/2007, nazvaný „Osobitné zásady uplatniteľné na farme [uplatniteľné na poľnohospodárstvo – neoficiálny preklad]“, vo svojom písmene h) uvádza, že ekologické poľnohospodárstvo sa zakladá na osobitnej zásade spočívajúcej v „dodržiavaní vysokej úrovne pohody zvierat s rešpektovaním druhovo špecifických potrieb“.

8

Článok 14 tohto nariadenia, ktorého predmetom sú „pravidlá živočíšnej výroby“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Okrem všeobecných pravidiel výroby na farme [v oblasti poľnohospodárstva – neoficiálny preklad] ustanovených v článku 11 sa na živočíšnu výrobu uplatňujú tieto pravidlá:

…

…“

9

Článok 25 uvedeného nariadenia upravujúci „Logo ekologickej výroby“ stanovuje:

„1.   Logo ekologickej výroby [Európskej únie] sa môže používať pri označovaní, prezentácii a reklame produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Logo [ekologickej výroby Európskej únie] sa nesmie používať v prípade produktov vyrobených v období konverzie a potravín uvedených v článku 23 ods. 4 písm. b) a c).

2.   Národné a súkromné logá sa môžu používať pri označovaní, prezentácii a reklame produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

3.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 ustanoví konkrétne kritériá, pokiaľ ide o zobrazenie, obsah, veľkosť a dizajn loga [ekologickej výroby Európskej únie].“

10

Odôvodnenie 10 nariadenia č. 889/2008 spresňuje, že jednou z priorít ekologického poľnohospodárstva je zaručiť „zabezpečiť vysokú úroveň pohody zvierat“.

11

Článok 57 tohto nariadenia, nazvaný „Ekologické logo EÚ“, stanovuje:

„V súlade s článkom 25 ods. 3 nariadenia [č. 834/2007] logo ekologickej výroby Európskej únie (ďalej len ‚ekologické logo EÚ‘) nadväzuje na model ustanovený v časti A prílohy XI k tomuto nariadeniu.

Ekologické logo EÚ sa používa iba vtedy, ak je príslušný výrobok vyrobený v súlade s požiadavkami nariadenia [č. 2092/91] a jeho vykonávacími nariadeniami alebo nariadenia [č. 834/2007] a s požiadavkami tohto nariadenia.“

12

Odôvodnenia 2, 4, 18, 20, 24 a 43 nariadenia č. 1099/2009 stanovujú:

…

…

…

…

…

13

Podľa článku 2 nariadenia č. 1099/2009, nazvaného „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

14

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné požiadavky na usmrcovanie a súvisiace úkony“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť.“

15

Článok 4 uvedeného nariadenia, ktorý upravuje „Metódy omračovania“, stanovuje:

„1.   Zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení v súlade s metódami a konkrétnymi požiadavkami súvisiacimi s uplatňovaním týchto metód, ktoré sú stanovené v prílohe I. Strata vedomia a citlivosti sa musí udržať až do smrti zvieraťa.

Po metódach uvedených v prílohe I, ktoré nemajú za následok okamžitú smrť (ďalej len ‚jednoduché omráčenie‘), musí čo najrýchlejšie nasledovať postup, ktorý spôsobí smrť, akým je napr. vykrvenie, poškodenie mozgu, usmrtenie elektrickým prúdom alebo dlhšie trvajúca anoxia.

…

4.   V prípade zvierat, ktoré majú byť zabité osobitným spôsobom podľa náboženských rituálov, sa požiadavky odseku 1 neuplatnia za predpokladu, že sa zabitie uskutoční na bitúnku.“

16

Článok L. 641‑13 code rural et de la pêche maritime (zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu) v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej stanovuje:

„Logom ‚agriculture biologique‘ (ekologické poľnohospodárstvo) možno označiť poľnohospodárske výrobky, spracované alebo nespracované, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov [Únie] týkajúcich sa ekologickej výroby a označovania ekologických produktov, alebo prípadne podmienky stanovené vo výrobných špecifikáciách prijatých vyhláškou príslušného ministra alebo ministrov na návrh [INAO]“.

17

Dňa 24. septembra 2012 združenie OABA zaslalo ministrovi poľnohospodárstva žiadosť požadujúcu ukončenie reklamy a uvádzania na trh hamburgerov z hovädzieho mäsa značky „Tendre France“, certifikovaných ako „halal“ a s označením „AB“ podľa článku L. 641–13 zákonníka poľnohospodárstva a morského rybolovu, vydaným spoločnosťou Ecocert, ktorá je certifikačným orgánom založeným podľa súkromného práva a konajúcim na účet a pod vedením INAO. V ten istý deň toto združenie požiadalo INAO, aby zakázal používanie uvedeného označenia v prípade, že ide o hovädzie mäso pochádzajúce zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia.

18

Keďže tieto žiadosti boli implicitne zamietnuté, združenie OABA podalo 23. januára 2013 žalobu pre prekročenie právomoci na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko).

19

Rozsudkom z 20. októbra 2014 Conseil d’État (Štátna rada) na jednej strane najmä rozhodla, pokiaľ ide o návrh združenia OABA na zrušenie implicitného zamietnutia ministra poľnohospodárstva a INAO zakázať používanie označenia „AB“ pre výrobky z hovädzieho mäsa pochádzajúce zo zvierat zabitých bez omráčenia, že právo Únie vyčerpávajúcim spôsobom vymedzuje pravidlá ekologickej poľnohospodárskej produkcie hovädzieho dobytka, a to bez odkazu na prijatie vykonávacích predpisov členskými štátmi a bez toho, aby boli takéto predpisy nevyhnutné na jeho plnú účinnosť. Francúzske orgány vykonávajúce regulačnú právomoc preto nemajú právomoc vydávať vnútroštátne opatrenia, ktoré by právo Únie potvrdzovali, spresňovali alebo dopĺňali. Conseil d’État (Štátna rada) v dôsledku toho zamietla návrhy združenia OABA.

20

Na druhej strane Conseil d’État (Štátna rada) usúdila, že návrh tohto združenia na zrušenie implicitného zamietnutia spoločnosti Ecocert prijať na základe nariadenia č. 834/2007 opatrenia na ukončenie reklamy a uvádzania na trh výrobkov značky „Tendre France“, certifikovaných ako „halal“ a nesúcich označenie „AB“, jej nemôže byť predložený na prejednanie ako prvej a zároveň poslednej inštancii. V dôsledku toho v tejto časti postúpila vec Tribunal administratif de Montreuil (Správny súd Montreuil, Francúzsko).

21

Rozsudkom z 21. januára 2016 Tribunal administratif de Montreuil (Správny súd Montreuil) túto žalobu zamietol.

22

Združenie OABA podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, konkrétne na Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles, Francúzsko). Na podporu tejto žaloby OABA uvádza, že označenie „AB“ nemôže byť umiestnené na výrobkoch pochádzajúcich zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia, keďže takáto metóda zabitia nezodpovedá požiadavke „prísnych noriem v oblasti pohody zvierat“ stanovenej v článkoch 3 a 5 nariadenia č. 834/2007.

23

Tvrdí tiež, že hoci článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 pripúšťa uplatnenie výnimky zo zásady omráčenia pred zabitím v rámci rituálneho zabíjania hospodárskych zvierat, táto výnimka sa týka výlučne cieľov zdravotnej politiky a rovnakého rešpektu k vierovyznaniam a náboženským obradom.

24

Certifikácia udelená spoločnosťou Ecocert mäsu certifikovanému ako „halal“ pochádzajúcemu zo zvierat zabitých bez predchádzajúceho omráčenia by navyše porušovala zásadu dôvery spotrebiteľov v ekologické produkty.

25

Tak ministerstvo poľnohospodárstva, ako aj Bionor, Ecocert a INAO navrhujú zamietnuť odvolanie podané združením OABA.

26

V prvom rade minister poľnohospodárstva tvrdí, že ani nariadenie č. 834/2007, ani nariadenie č. 889/2008 výslovne nebránia uplatneniu tejto výnimky v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 vo vzťahu k pravidlu predchádzajúceho omráčenia najmä v špecifickom rámci rituálneho zabíjania zvierat.

27

Ďalej Bionoor tvrdí, že ani vzhľadom na právo Únie, ani vzhľadom na vnútroštátne právo neexistuje nijaký nesúlad medzi certifikáciou „halal“ a označením „AB“, keďže požiadavka zabíjania zvierat s predchádzajúcim omráčením by znamenala doplnenie ďalšej podmienky, ktorú pozitívne právo výslovne nestanovuje.

28

Okrem toho, hoci právo Únie stanovuje zásadu zabíjania zvierat s predchádzajúcim omráčením, je podľa Bionoor možné sa od nej odchýliť v mene slobody prejavovania náboženského vyznania.

29

Napokon Ecocert, ku ktorej návrhom sa pripája INAO, sa domnieva, že z cieľov nariadenia č. 834/2007, vrátane cieľa dodržiavať „vysokú úroveň noriem v oblasti pohody zvierat“, nevyplýva nezlučiteľnosť zásady ekologickej výroby a rituálneho zabíjania zvierat s cieľom zabezpečiť slobodu prejavovania náboženského vyznania.

30

Zásada dôvery spotrebiteľa navyše podľa Ecocert nie porušená, keďže použitie označenia „AB“ je dovolené oprávnene.

31

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že žiadne ustanovenie nariadení č. 834/2007, 889/2008 a 1099/2009 výslovne nevymedzuje spôsob alebo spôsoby zabitia zvierat, ktoré môžu zodpovedať cieľom pohody zvierat a minimalizácie ich utrpenia, ktoré charakterizujú ekologickú výrobu.

32

Za týchto podmienok odpoveď na odvolací dôvod založený na tom, že európske označenie „AB“ by sa nemalo používať pri mäse pochádzajúcom z rituálne zabitých zvierat bez predchádzajúceho omráčenia, ktorá je rozhodujúca pre výsledok sporu vo veci samej, predstavuje závažnú ťažkosť týkajúcu sa výkladu práva Únie.

33

Práve v tomto kontexte Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Treba uplatniteľné pravidlá práva Únie vyplývajúce najmä:

vykladať v tom zmysle, že povoľujú alebo zakazujú použitie európskeho označenia ‚[AB]‘ na výrobkoch pochádzajúcich zo zvierat, ktoré boli rituálne zabité bez predchádzajúceho omráčenia, pričom však boli dodržané podmienky stanovené nariadením [č. 1099/2009]?“

34

Na úvod je namieste uviesť, že odkazom na európsku značku „AB“ a na označenie „AB“ vnútroštátny súd a účastníci konania vo veci samej v skutočnosti odkazujú na ekologické logo Európskej únie v zmysle článku 25 nariadenia č. 834/2007 a článku 57 nariadenia č. 889/2008.

35

Za týchto podmienok sa treba domnievať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa nariadenie č. 834/2007, najmä jeho článok 3 a článok 14 ods. 1 písm. b) bod viii), s prihliadnutím na článok 13 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že dovoľuje umiestnenie ekologického loga Európskej únie na produkty pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli rituálne zabité bez predchádzajúceho omráčenia za podmienok stanovených v nariadení č. 1099/2009, najmä v jeho článku 4 ods. 4.

36

V tomto ohľade treba uviesť, že odôvodnenie 1 nariadenia č. 834/2007 uvádza, že ekologická výroba, ktorá predstavuje komplexný systém manažmentu poľnohospodárskych podnikov a potravinárskej výroby, sa vyznačuje „uplatňovaním prísnych noriem v oblasti pohody zvierat“, zatiaľ čo odôvodnenie 10 nariadenia č. 889/2008 stanovuje pohodu zvierat ako „prioritu v ekologickom chove hospodárskych zvierat“. V článku 3 písm. a) bode iv) a v článku 3 písm. c) nariadenia č. 834/2007 sa uvádza, že ekologická výroba má za cieľ najmä „vytvoriť trvalo udržateľný systém manažmentu poľnohospodárstva, ktorý… dodržiava vysokú úroveň noriem v oblasti pohody zvierat“ a „zamerať sa na výrobu širokého spektra potravín a iných poľnohospodárskych produktov, ktoré spĺňajú požiadavky spotrebiteľa na tovary vyrábané postupmi, ktoré nepoškodzujú… pohodu zvierat“. Článok 5 písm. h) tohto nariadenia tiež stanovuje, že ekologické poľnohospodárstvo sa snaží o „dodržiavanie vysokej úrovne pohody zvierat s rešpektovaním druhovo špecifických potrieb“.

37

Povinnosť minimalizovať utrpenie zvieraťa, ktorá je zakotvená v článku 14 ods. 1 písm. b) bode viii) nariadenia č. 834/2007, prispieva ku konkretizácii tohto cieľa spočívajúceho v zabezpečení vysokej úrovne pohody zvierat.

38

Normotvorca Únie tým, že opakovane zdôrazňuje svoj záväzok zabezpečiť vysokú úroveň pohody zvierat v ekologickom poľnohospodárstve, chcel zdôrazniť, že tento spôsob poľnohospodárskej výroby sa vyznačuje dodržiavaním prísnejších noriem v oblasti pohody zvierat na všetkých miestach a vo všetkých stupňoch tejto výroby, kde je možné ešte zlepšiť túto pohodu zvierat.

39

Nariadenie č. 834/2007 sa najmä v súlade so svojim článkom 1 ods. 3 uplatňuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zapája do činností v ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie týkajúcej sa produktov ustanovených v odseku 2 tohto ustanovenia. V zmysle článku 2 písm. i) uvedeného nariadenia „príprava“ zahŕňa okrem iného aj porážku zvierat.

40

V tomto ohľade sa toto nariadenie obmedzuje vo svojom článku 14 ods. 1 písm. b) bode viii) len na tvrdenie, že „akékoľvek utrpenie vrátane mrzačenia sa minimalizuje počas celého života zvieraťa vrátane porážky“.

41

Je pravda, že nijaké ustanovenie nariadenia č. 834/2007, ani nariadenia č. 889/2008 výslovne nedefinuje spôsob alebo spôsoby zabíjania zvierat, ktoré by mohli minimalizovať utrpenie zvierat, a tým aj konkretizovať cieľ spočívajúci v zabezpečení vysokej úrovne pohody zvierat.

42

Nariadenie č. 834/2007 však nemožno vykladať nezávisle od nariadenia č. 1099/2009.

43

Na jednej strane toto nariadenie špecificky upravuje zabíjanie zvierat.

44

Na druhej strane ochrana pohody zvierat je hlavným cieľom sledovaným nariadením č. 1099/2009, ako to vyplýva zo samotného názvu tohto nariadenia a z jeho odôvodnenia 2, a to v súlade s článkom 13 ZFEÚ, podľa ktorého Únia a členské štáty musia pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie brať maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i., C‑426/16, EU:C:2018:335, body 63 a 64).

45

V tejto súvislosti nariadenie č. 1099/2009, ako sa uvádza v jeho odôvodneniach 4 a 24, prispieva k „zlepšeniu ochrany zvierat počas zabíjania“ a k uplatňovaniu „niektorých metód omračovania[, ktoré] môžu… spôsobiť smrť zvierat bez toho, aby zvieratá cítili bolesť, a minimalizovať ich strach alebo utrpenie“.

46

Okrem toho v zmysle článku 3 nariadenia č. 1099/2009 „počas usmrcovania… sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť“. Toto všeobecné pravidlo uplatňujúce sa na usmrcovanie zvierat je osobitne konkretizované v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že jednak „zvieratá sa usmrcujú iba po omráčení“, a jednak, že „strata vedomia a citlivosti sa musí udržať až do smrti zvieraťa“.

47

Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1099/2009 v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia teda stanovuje zásadu omračovania zvierat pred usmrtením a dokonca ju povyšuje na povinnosť. Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, vedecké štúdie preukázali, že omráčenie je technika, ktorá v najmenšej miere narušuje pohodu zvierat v čase ich zabitia.

48

Hoci je pravda, že článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009 v spojení s odôvodnením 18 tohto nariadenia pripúšťa prax rituálneho zabíjania, v rámci ktorého možno zviera usmrtiť bez predchádzajúceho omráčenia, táto forma zabitia, ktorá je v Únii povolená len na základe výnimky a s cieľom zaručiť rešpektovanie slobody náboženského vyznania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. mája 2018, Liga van Moskeeën en Islamitische Organisaties Provincie Antwerpen a i., C‑426/16, EU:C:2018:335, body 55 až 57), nemôže zmierniť bolesť, strach alebo utrpenie zvieraťa tak účinne ako zabitie, ktorému predchádza omráčenie, ktoré je v súlade s článkom 2 písm. f) tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia nevyhnutné na vyvolanie straty vedomia a citlivosti u zvieraťa, a tým značne znížiť jeho utrpenie.

49

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci nariadenie č. 1099/2009 vo svojom odôvodnení 43 uvádza, že zabíjanie bez omráčenia si vyžaduje presné prerezanie hrdla ostrým nožom, aby sa, „pokiaľ je to možné“, minimalizovalo utrpenie zvieraťa, použitie tejto techniky neumožňuje „minimalizovať“ utrpenie zvieraťa v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) bodu viii) nariadenia č. 834/2007.

50

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia tak francúzska vláda, ako aj žalovaní vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach, osobitné spôsoby zabíjania zvierat podľa náboženských rituálov, ku ktorým dochádza bez predchádzajúceho omráčenia a ktoré pripúšťa článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1099/2009, nie sú, pokiaľ ide o zabezpečenie vysokej úrovne pohody zvieraťa počas jeho usmrtenia, rovnocenné so spôsobom zabíjania zvierat s predchádzajúcim omráčením, ktorého uplatnenie v zásade ukladá článok 4 ods. 1 tohto nariadenia.

51

Ešte treba uviesť, že odôvodnenie 3 nariadenia č. 834/2007 stanovuje cieľ spočívajúci v „zachovaní a uspokojení dôvery spotrebiteľov k produktom označeným ako ekologické“. V tejto súvislosti je dôležité dohliadnuť na to, aby mali spotrebitelia istotu, že produkty označené ekologickým logom EÚ boli skutočne získané v súlade s najprísnejšími normami, najmä pokiaľ ide o pohodu zvierat.

52

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že nariadenie č. 834/2007, najmä jeho článok 3 a článok 14 ods. 1 písm. b) bod viii), sa s prihliadnutím na článok 13 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že nedovoľuje umiestnenie ekologického loga Európskej únie na produkty pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli rituálne zabité bez predchádzajúceho omráčenia za podmienok stanovených v nariadení č. 1099/2009, najmä v jeho článku 4 ods. 4.

53

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, najmä jeho článok 3 a článok 14 ods. 1 písm. b) bod viii), sa s prihliadnutím na článok 13 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že nedovoľuje umiestnenie ekologického loga Európskej únie podľa článku 57 prvého odseku nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 834/2007, zmeneného nariadením (EÚ) č. 271/2010 z 24. marca 2010, na produkty pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli rituálne zabité bez predchádzajúceho omráčenia za podmienok stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania, najmä v jeho článku 4 ods. 4.