–

Deutsche Post AG, v zastúpení: U. Möllenhoff, Rechtsanwalt,

–

Hauptzollamt Köln, v zastúpení: W. Liebe, M. Greve‑Giesow a M. Hageroth, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García a V. Ester Casas, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 24 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Deutsche Post AG a Hauptzollamt Köln (Hlavný colný úrad Kolín, Nemecko) (ďalej len „hlavný colný úrad“), ktorý sa týkal povahy a rozsahu osobných údajov tretích osôb, ktorých predloženie je podmienkou toho, aby mohol byť podniku priznaný status schváleného hospodárskeho subjektu stanovený v článku 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1; ďalej len „colný kódex“).

3

Hlava I colného kódexu obsahuje kapitolu 2, nazvanú „Práva a povinnosti osôb vo vzťahu k colným predpisom“, ktorej súčasťou je oddiel 4 s názvom „Schválený hospodársky subjekt“ (ďalej len „AEO“), do ktorého patria články 38 až 41.

4

Článok 38 tohto kódexu stanovuje:

„1.   Hospodársky subjekt usadený na colnom území Únie, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 39, môže podať žiadosť o status [AEO].

Colné orgány po prípadnej konzultácii s inými príslušnými orgánmi udelia takýto status, ktorý podlieha dohľadu.

2.   Status [AEO] sa skladá z týchto druhov povolenia:

…

5.   Colné orgány povoľujú subjektu využívať konkrétny zjednodušený postup na základe uznania statusu [AEO] pre zjednodušené colné postupy a pod podmienkou, že sú splnené požiadavky týkajúce sa konkrétneho typu zjednodušeného postupu ustanoveného v colných predpisoch. Kritériá, ktoré už boli preskúmané pri udeľovaní statusu [AEO], colné orgány opätovne neskúmajú.

6.   Na [AEO] uvedený v odseku 2 sa v súvislosti s colnými kontrolami a v závislosti od typu udeleného povolenia vzťahuje priaznivejšie zaobchádzanie ako na iné hospodárske subjekty vrátane menšieho počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov.

…“

5

Článok 39 uvedeného kódexu stanovuje:

„Kritériami na udelenie statusu [AEO] sú:

…“

6

Podľa článku 41 prvého odseku rovnakého kódexu:

„Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov modality uplatňovania kritérií uvedených v článku 39.“

7

Hlava I vykonávacieho nariadenia 2015/2447 obsahuje kapitolu 2, nazvanú „Práva a povinnosti osôb vo vzťahu k colným predpisom“, ktorej súčasťou je oddiel 3 s názvom „Schválený hospodársky subjekt“, do ktorého patria články 24 až 35.

8

Podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia:

„Keď žiadateľom nie je fyzická osoba, kritérium stanovené v článku 39 písm. a) kódexu sa považuje za splnené, ak sa za posledné tri roky žiadna z týchto osôb nedopustila závažného porušenia alebo opakovaného porušenia colných predpisov a daňových pravidiel a nemala záznam o závažných trestných činoch v súvislosti s jeho hospodárskou činnosťou:

9

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/341 zo 17. decembra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 952/2013, pokiaľ ide o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 (Ú. v. EÚ L 69, 2016, s. 1), vo svojom odôvodnení 9 uvádza:

„Keďže elektronický systém potrebný na uplatňovanie ustanovení kódexu, ktorými sa upravuje žiadosť o status [AEO] aj povolenie udeľujúce status [AEO], sa ešte musí zmodernizovať, je potrebné až dovtedy, kým sa daný systém nezmodernizuje, naďalej používať v súčasnosti používané prostriedky v papierovej aj elektronickej podobe.“

10

Článok 1 tohto nariadenia znie:

„1.   V tomto nariadení sa stanovujú prechodné opatrenia, pokiaľ ide o prostriedky na výmenu a uchovávanie údajov, uvedené v článku 278 [colného] kódexu, kým nebudú funkčné elektronické systémy potrebné na uplatňovanie ustanovení [tohto] kódexu.

2.   Požiadavky na údaje, formáty a kódy, ktoré sa majú uplatňovať v prechodných obdobiach uvedených v tomto nariadení, delegovanom nariadení [Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1),] a vo vykonávacom nariadení [2015/2447] sa stanovujú v prílohách k tomto nariadeniu.“

11

Delegované nariadenie 2016/341 obsahuje kapitolu 1, nazvanú „Všeobecné ustanovenia“, ktorá obsahuje oddiel 3 s názvom „Žiadosť o status [AEO]“, v rámci ktorého článok 5 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Až do dátumu zmodernizovania systému [AEO] uvedeného v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu [Komisie] 2014/255/EÚ [z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovuje pracovný program pre Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 134, 2014, s. 46),] môžu colné orgány umožniť, aby sa v súvislosti so žiadosťami a rozhodnutiami týkajúcimi sa [AEO] a akýmikoľvek následnými udalosťami, ktoré by mohli ovplyvniť pôvodnú žiadosť alebo rozhodnutie, používali iné prostriedky než techniky elektronického spracovania údajov.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

…“

12

Príloha 6 uvedeného nariadenia obsahuje časť nazvanú „Vysvetlivky“. V bode 19 týchto vysvetliviek, ktorý sa týka mena, dátumu a podpisu žiadateľa, sa okrem iného uvádza:

„…

Počet príloh: žiadateľ uvedie tieto všeobecné informácie:

…

…“

13

Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 335) uvádzal:

„Na účely tejto smernice:

…“

14

Článok 6 tejto smernice znel takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

…

2.   Úlohou kontrolóra je zaistiť, aby sa vyhovelo odseku 1.“

15

Podľa článku 7 uvedenej smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

…

…“

16

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1), nadobudlo účinnosť 24. mája 2016. Smernica 95/46 bola týmto nariadením zrušená s účinnosťou od 25. mája 2018.

17

Článok 4 tohto nariadenia obsahuje najmä tieto vymedzenia pojmov:

„Na účely tohto nariadenia:

…“

18

Článok 5 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zásady spracúvania osobných údajov“, stanovuje:

„1.   Osobné údaje musia byť:

…

2.   Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať (‚zodpovednosť‘).“

19

Článok 6 toho istého nariadenia, nazvaný „Zákonnosť spracúvania“, uvádza:

„1.   Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

…

3.   Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe… Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

…“

20

§ 139a ods. 1 Abgabenordnung (nemecký daňový poriadok, ďalej len „AO“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Spolkový daňový úrad pridelí na účely jednoznačnej identifikácie v daňovom konaní každému daňovníkovi jednotné a trvalé označenie (identifikačný znak); tento identifikačný znak daňový subjekt, alebo tretia osoba, ktorá má údaje týkajúce sa tohto daňovníka oznamovať daňovým úradom, uvádza na návrhoch, daňových priznaniach alebo oznamoch adresovaných daňovým úradom. Pozostáva z rady čísiel, ktoré nesmú byť zostavené alebo odvodené z iných údajov o daňovníkovi; posledné miesto je kontrolná číslica…“

21

§ 139b AO, nazvaný „Identifikačné číslo“, uvádza:

„1.   Fyzickej osobe sa nesmie prideliť viac ako jedno identifikačné číslo…

2.   Daňové úrady sú oprávnené zisťovať a používať identifikačné číslo len vtedy, ak je to nevyhnutné na splnenie ich úloh stanovených zákonom alebo ak právny predpis zisťovanie alebo používanie identifikačného čísla výslovne umožňuje alebo nariaďuje. Iné verejné alebo súkromné orgány sú oprávnené:

…“

22

§ 38 ods. 1 a 3 Einkommensteuergesetz (zákon o dani z príjmov, ďalej len „EStG“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej znie:

„1.   Pri príjmoch zo závislej činnosti sa daň z príjmu vyberá zrážkou zo mzdy (zrážka zo mzdy), pokiaľ mzdu vypláca zamestnávateľ…

…

3.   Zamestnávateľ zadrží z účtu zamestnanca pri každej výplate mzdy daň zo mzdy…“

23

Podľa § 39 ods. 1 EStG, nazvaného „Osobné údaje určené na výpočet zrážok zo mzdy“:

„1. Na účely výkonu zrážky zo mzdy sa na podnet zamestnanca vytvárajú individuálne údaje určujúce zrážky zo mzdy…“

24

V zmysle § 39e EStG, nazvaného „Postup týkajúci sa zriadenia a uplatnenia elektronických osobných údajov určených na výpočet zrážok zo mzdy“:

„1.   Spolkový daňový úrad vytvára v zásade automaticky pre každého zamestnanca daňovú triedu a pre deti zohľadňované v daňových triedach I až IV počet oslobodení od dane na dieťa… ako údaje určujúce zrážky zo mzdy (§ 39 ods. 4 prvá veta, body 1 a 2)… Pokiaľ daňový úrad vytvára osobné údaje určené na výpočet zrážok zo mzdy podľa § 39, oznámi tieto údaje Spolkovému daňovému úradu, aby ich ten mohol poskytnúť s cieľom zabezpečenia ich automatického získania zamestnávateľom…

2.   Spolkový daňový úrad s cieľom vytvorenia osobných údajov prístupných na automatické nahliadnutie, ktoré sú určené na výpočet zrážok zo mzdy, ukladá pre zamestnávateľa tieto údaje určené na výpočet zrážok zo mzdy na základe zadania identifikačného čísla, ako aj nasledujúcich údajov popri údajoch uvedených v § 139b ods. 3 [AO] za každého daňovníka:

…

4.   Zamestnanec oznámi každému zo svojich zamestnávateľov pri nástupe do zamestnaneckého pomeru na účely odobratia údajov o zrážkach zo mzdy:

…

Zamestnávateľ je pri začatí zamestnaneckého pomeru povinný na Spolkovom daňovom úrade formou diaľkového prenosu údajov zistiť elektronické údaje o zrážkach zo mzdy pre príslušného zamestnanca a prevziať ich na mzdový účet zamestnanca.“

25

Deutsche Post mala postavenie schválenej prijímateľky a schválenej odosielateľky a tiež bola držiteľkou povolenia využívať celkovú záruku, čo predstavuje zjednodušenie v colnom režime Únie.

26

Vzhľadom na to, že colný kódex zmenil osobitné podmienky udeľovania povolení v colnej oblasti, hlavný colný úrad listom z 19. apríla 2017 požiadal spoločnosť Deutsche Post, aby zodpovedala dotazník o sebahodnotení, v ktorom mala uviesť presnú identifikáciu členov poradných výborov a dozorných rád, hlavných riadiacich pracovníkov (výkonní riaditelia, vedúci oddelení, vedúci učtárne, vedúci colného oddelenia atď.) a osôb zodpovedných za spravovanie colných záležitostí alebo osôb, ktoré sú poverené vybavovaním týchto záležitostí, najmä tým, že poskytne daňové identifikačné číslo každej z týchto fyzických osôb a kontaktné údaje daňových úradov, ktoré sú v ich prípade príslušné.

27

Hlavný colný úrad oznámil Deutsche Post, že v prípade, že spolupráca s ňou nebude užitočná, nie je možné určiť, či boli splnené podmienky na udelenie povolení, ktoré sú stanovené v colnom kódexe, a že v tomto prípade, alebo ak tieto podmienky už nie sú splnené, odoberie povolenia, ktorých je táto spoločnosť držiteľom.

28

Žalobou podanou na Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, Deutsche Post spochybňuje povinnosť poskytnúť hlavnému colnému úradu daňové identifikačné čísla dotknutých osôb a kontaktné údaje príslušných daňových úradov.

29

Tvrdí, že okruh osôb jej podniku, ktorých sa týkajú otázky položené hlavným daňovým úradom, je veľmi veľký, že časť týchto osôb nie je ochotná súhlasiť s postúpením svojich osobných údajov a že tento okruh je širší ako okruh osôb, ktoré sú uvedené v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447. Domnieva sa, že situácia jej zamestnancov vo vzťahu k dani z príjmov neumožňuje posúdiť, či v rámci jej hospodárskej činnosti došlo k závažným alebo opakovaným porušeniam colných alebo daňových predpisov, alebo k spáchaniu trestných činov. Podľa nej zhromažďovanie daňových identifikačných čísel nie je ani potrebné, ani primerané, pokiaľ ide o určenie jej spoľahlivosti so zreteľom na colné právo, pričom overovanie osobnej daňovej situácie všetkých dotknutých osôb je vzhľadom na tento cieľ neprimerané.

30

Hlavný colný úrad navrhuje túto žalobu zamietnuť. Predovšetkým tvrdí, že postúpenie daňových identifikačných čísel je potrebné na to, aby umožnilo jasnú identifikáciu osôb dotknutých žiadosťou o informácie, ktorú podáva na príslušný daňový úrad, že výmena informácií sa v konkrétnych prípadoch predpokladá len vtedy, ak uvedený úrad má k dispozícii dôkazy o vážnych a opakovaných porušeniach daňových zákonov, pričom sa neberú do úvahy postupy týkajúce sa správnych peňažných sankcií alebo trestné stíhania uzavreté bez ďalších opatrení, a že opakované porušenia týchto predpisov sa zohľadňujú len pri takej početnosti, ktorá už nie je v primeranom pomere k spôsobu a rozsahu obchodnej činnosti žiadateľa o povolenie. Domnieva sa, že okruh osôb dotknutých položenými otázkami je v súlade s daňovými právnymi predpismi Únie.

31

Podľa vnútroštátneho súdu riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu článku 24 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447 s prihliadnutím na článok 8 Charty základných práv Európskej únie a nariadenie 2016/679, keďže daňové identifikačné čísla dotknutých osôb a kontaktné údaje príslušných daňových úradov predstavujú osobné údaje.

32

Na jednej strane sa pýta, či prenos takýchto údajov predstavuje zákonné spracovanie podľa vykonávacieho nariadenia 2015/2447. Na druhej strane má pochybnosti o nevyhnutnosti využívania osobných údajov zamestnancov a členov dozornej rady spoločnosti Deutsche Post, ktoré sú zhromažďované na účely výberu dane z príjmu formou zrážky zo mzdy.

33

Vnútroštátny súd sa domnieva, že osobné údaje týchto zamestnancov nie sú v priamej súvislosti s posúdením spoľahlivosti spoločnosti Deutsche Post vzhľadom na predpisy colného práva a nemajú žiadnu súvislosť s jej hospodárskou činnosťou.

34

Kladie si otázku, či vzhľadom na článok 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a na zásadu proporcionality môže colná správa požiadať o osobné údaje, ako je daňové identifikačné číslo dotknutých osôb a kontaktné údaje daňových úradov príslušných na vymeranie dane z príjmu týchto osôb. Poukazuje na to, že členovia dozornej rady nie sú uvedení v prílohe 6 k delegovanému nariadeniu 2016/341 a že, podobne ako vedúci oddelení a vedúci učtárne, nie sú zodpovední za spracúvanie otázok týkajúcich sa colných predpisov.

35

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia [2015/2447] vykladať v tom zmysle, že umožňuje colným orgánom od žiadateľa požadovať, aby im so zreteľom na členov svojej dozornej rady, členov štatutárneho orgánu, vedúcich oddelení, vedúceho účtovného oddelenia, vedúceho colného oddelenia, ako aj osoby zodpovedné za colné záležitosti a osoby vybavujúce colné záležitosti oznámil daňové identifikačné čísla pridelené Spolkovým daňovým úradom na účely výberu dane z príjmu, ako aj daňové úrady príslušné na účely určenia dane z príjmu?“

36

Na účely zodpovedania položenej otázky zainteresované strany s výnimkou Komisie vychádzajú z nariadenia 2016/679, na ktoré sa odvoláva aj vnútroštátny súd.

37

Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že vzhľadom na to, že dotknuté skutkové okolnosti nastali v apríli 2017, na vyriešenie sporu vo veci samej sa uplatní smernica 95/46.

38

Vzhľadom na deklaratórnu povahu žaloby podanej na vnútroštátny súd (Feststellungsklage) nie je vylúčené, že toto nariadenie je uplatniteľné ratione temporis na rozhodnutie sporu vo veci samej, keďže na pojednávaní nebolo možné túto otázku objasniť.

39

Na položenú otázku preto treba odpovedať tak so zreteľom na smernicu 95/46, ako aj so zreteľom na nariadenie 2016/679.

40

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia 2015/2447 s prihliadnutím na smernicu 95/46 a nariadenie 2016/679 má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu od žiadateľa o udelenie statusu AEO požadovať, aby im oznámil jednak daňové identifikačné čísla pridelené na účely výberu dane z príjmu so zreteľom na členov jeho dozornej rady, členov štatutárneho orgánu, vedúcich oddelení, vedúcich účtovných oddelení, vedúcich colných oddelení, ako aj osoby zodpovedné za colné záležitosti a osoby vybavujúce colné záležitosti a jednak kontaktné údaje daňových úradov príslušných v súvislosti so všetkými týmito osobami.

41

V prvom rade treba zdôrazniť, že článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia 2015/2447 stanovuje, že ak žiadateľ o udelenie statusu AEO nie je fyzickou osobou, kritérium stanovené v článku 39 písm. a) colného kódexu sa považuje za splnené, ak sa počas predchádzajúcich troch rokov žiadna z osôb, ktoré v žiadosti uvádza, nedopustila závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných predpisov a daňových pravidiel a nebola uznaná vinnou zo spáchania závažného trestného činu v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou.

42

Ide len o žiadateľa, osobu poverenú vedením žiadateľa alebo vykonávajúcu kontrolu nad jeho riadením a zamestnanca zodpovedného za colné záležitosti žiadateľa. Zo znenia tohto ustanovenia sa zdá, že tento zoznam je podrobný.

43

Preto nemožno pripustiť, že článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia 2015/2447 by sa mohol vykladať tak, že sa týka iných fyzických osôb ako tých, ktoré sú poverené vedením žiadateľa, vykonávajú kontrolu nad jeho riadením alebo ktoré sú zodpovedné za colné záležitosti žiadateľa. Týmto ustanovením teda nie sú dotknutí členovia poradných výborov a dozorných rád právnickej osoby, vedúci oddelení s výnimkou tých, ktorí sú zodpovední za colné záležitosti žiadateľa, vedúci učtární a osoby zodpovedné za vybavovanie colných záležitostí.

44

Členom štatutárneho orgánu môže byť uložená povinnosť splniť požiadavky uvedené v danom ustanovení, ak by v situácii, akou je situácia vo veci samej, mali byť považovaní za osoby poverené vedením žiadateľa alebo vykonávajúce kontrolu nad jeho riadením.

45

Je pravda, že delegované nariadenie 2016/341 v bode 19 vysvetliviek uvedených v jeho prílohe 6 stanovuje, že žiadateľ o udelenie statusu AEO poskytne, ako súčasť tlačiva predkladanej žiadosti o udelenie tohto statusu, mená a pozície širšieho okruhu fyzických osôb, ako sa uvádza v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

46

V tejto súvislosti však stačí konštatovať, že delegované nariadenie 2016/341 nemožno vykladať v tom zmysle, že jeho cieľom alebo účinkom je odchýliť sa od článku 41 prvého odseku colného kódexu, podľa ktorého Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov upraví podrobnosti uplatňovania kritérií uvedených v článku 39 tohto kódexu, ktoré sa skúmajú s cieľom určiť, či žiadateľovi možno udeliť status AEO.

47

Preto delegované nariadenie 2016/341 nemôže mať vplyv na rozsah pôsobnosti článku 24 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

48

Okrem toho skutočnosť, že toto ustanovenie ukladá „osobe“ poverenej vedením žiadateľa alebo vykonávajúcej kontrolu nad jeho riadením a „zamestnancovi“ zodpovednému za jeho colné záležitosti povinnosť splniť požiadavky, ktoré stanovuje, nemôže viesť k záveru, že tieto požiadavky sa týkajú iba jednej osoby poverenej vedením žiadateľa alebo vykonávajúcej kontrolu nad jeho riadením alebo len jedného zamestnanca zodpovedného za colné záležitosti žiadateľa.

49

Nemožno totiž vylúčiť, že v rámci organizácie podniku sú viaceré fyzické osoby spoluzodpovedné za jeho vedenie alebo spoločne vykonávajú kontrolu nad jeho riadením ani že iné viaceré fyzické osoby sú zodpovedné za colné záležitosti žiadateľa, najmä na územnom základe.

50

V dôsledku toho sú fyzickými osobami uvedenými v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447 všetky osoby, ktoré sú v rámci organizácie žiadateľa poverené jeho vedením alebo vykonávajú kontrolu nad jeho riadením, ako aj tie, ktoré sú zodpovedné za jeho colné záležitosti.

51

V druhom rade, aby colné orgány mohli posúdiť žiadosť o udelenie statusu AEO, toto ustanovenie predpokladá, že im bude poskytnutý prístup k údajom umožňujúcim preukázať, že žiadna z fyzických osôb, ktorých sa toto ustanovenie týka, sa nedopustila závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov alebo daňových pravidiel ani nemá záznam o spáchaní závažného trestného činu súvisiaceho s hospodárskou činnosťou žiadateľa.

52

V tomto prípade nemecké colné orgány požiadajú, aby im boli poskytnuté daňové identifikačné čísla fyzických osôb uvedených v bode 50 tohto rozsudku a kontaktné údaje daňových úradov príslušných v súvislosti s týmito osobami.

53

V takejto situácii je dôležité, aby v prípade, že prax týchto orgánov vyžaduje spracovanie osobných údajov v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46 alebo článku 4 bodu 2 nariadenia 2016/679, boli dodržané pravidlá Únie o ochrane týchto údajov.

54

V tejto súvislosti daná právna úprava predpokladá, že dodržiavanie práva na ochranu súkromného života v súvislosti so spracovávaním osobných údajov sa vzťahuje na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 2010, Volker und Markus Schecke a Eifert, C‑92/09 a C‑93/09, EU:C:2010:662, bod 52, ako aj zo 17. októbra 2013, Schwarz, C‑291/12, EU:C:2013:670, bod 26).

55

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že daňové údaje predstavujú „osobné údaje“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2015, Bara a i., C‑201/14, EU:C:2015:638, bod 29, ako aj z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 41).

56

Daňové identifikačné číslo predstavuje vo svojej podstate daňový údaj týkajúci sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, a preto predstavuje osobný údaj. Okrem toho vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi daňovým identifikačným číslom presne identifikovanej osoby a informáciou o daňovom úrade príslušnom vo vzťahu k tejto osobe, ktorú svojou činnosťou vytvárajú colné orgány, musí byť táto informácia takisto považovaná za osobný údaj.

57

Každé spracovanie osobných údajov však musí byť jednak v súlade s princípmi týkajúcimi sa kvality údajov uvedenými v článku 6 smernice 95/46 alebo článku 5 nariadenia 2016/679 a jednak musí zodpovedať jednej zo zásad týkajúcich sa legitímnosti spracovania údajov uvedených v článku 7 tejto smernice alebo článku 6 uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, EU:C:2003:294, bod 65, ako aj z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 71).

58

Konkrétne, osobné údaje sa musia podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a c) smernice 95/46 alebo článku 5 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2016/679 zhromažďovať na konkrétne, explicitné a legitímne účely a musia byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je potrebný vzhľadom na uvedené účely, pričom ich spracúvanie je oprávnené, ak je podľa článku 7 písm. c) tejto smernice alebo článku 6 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorou je viazaná osoba zodpovedná za ich spracovanie.

59

Okrem toho treba pripomenúť, že požiadavka spravodlivého spracovania osobných údajov stanovená v článku 6 smernice 95/46 alebo článku 5 nariadenia 2016/679 zahŕňa povinnosť colných orgánov informovať dotknuté osoby o zhromažďovaní týchto údajov na účely ich ďalšieho spracovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Bara a i., C‑201/14, EU:C:2015:638, bod 34).

60

Pokiaľ ide o situáciu v konaní vo veci samej, je zjavné, že na jednej strane daňové identifikačné čísla fyzických osôb boli pôvodne zhromaždené zamestnávateľom týchto osôb s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich daň z príjmu fyzických osôb, a konkrétnejšie, dodržiavanie jeho povinnosti vyberať prostredníctvom zrážok zo mzdy daň vypočítanú v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti každej z týchto fyzických osôb.

61

Na druhej strane následné získavanie týchto osobných údajov colnými orgánmi s cieľom rozhodnúť o žiadosti o udelenie statusu AEO je zjavne nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorej tieto orgány podliehajú podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447 a podmienok, ktoré ukladá na účely udelenia tohto statusu. V tomto rozsahu sa tieto údaje získavajú a spracúvajú na špecifikované, explicitné a zákonné účely.

62

To isté platí, aj pokiaľ ide o zhromažďovanie kontaktných údajov daňových úradov príslušných pre vyrubenie dane z príjmu uvedených fyzických osôb, ktoré uskutočňujú colné orgány, keďže účelom tohto zhromažďovania je aj to, aby tieto orgány mohli posúdiť žiadosti o udelenie statusu AEO.

63

Preto je vhodné, aby v situácii, o akú ide vo veci samej, údaje vyzbierané colnými orgánmi, a síce daňové identifikačné čísla fyzických osôb a kontaktné údaje daňových úradov, ktoré sú príslušné na vyrubenie dane z príjmu týchto osôb, boli v zmysle bodu 58 tohto rozsudku primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je potrebný vzhľadom na účely, na ktoré sa tieto osobné údaje zhromažďujú.

64

Ako uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, skutočnosť, že colné orgány udelia status AEO hospodárskemu subjektu, predstavuje v skutočnosti to, že na daný subjekt je prenesená časť úloh kontroly dodržiavania colných predpisov. Preto je dôležité, aby pred udelením tohto statusu mohli dané orgány získať informácie o spoľahlivosti žiadateľa o udelenie uvedeného statusu, pokiaľ ide o dodržiavanie colných predpisov, a fyzických osobách uvedených v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447, pokiaľ ide o dodržiavanie colných predpisov a daňových ustanovení, ktoré sa ich týkajú.

65

Získavanie daňových identifikačných čísel iba fyzických osôb uvedených v tomto článku, ako aj kontaktných údajov daňových úradov príslušných vo vzťahu k nim, teda predstavuje opatrenie primerané a relevantné na to, aby colné orgány mohli overiť, či niektorá z týchto osôb nespáchala jeden z trestných činov stanovených v uvedenom článku.

66

Okrem toho osobné údaje, ktoré takto zhromaždili uvedené orgány, sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447, pokiaľ ide o obmedzené údaje, ktoré samy osebe neodhaľujú colným orgánom citlivé informácie o situácii jednotlivcov, ako je osobný stav alebo náboženská príslušnosť, prípadne príjmy fyzických osôb, ktorých sa týkajú.

67

Ako uvádza vnútroštátny súd, v prípade, že zber daňových identifikačných čísel fyzických osôb uvedených v tomto článku a kontaktných údajov daňových úradov príslušných vo vzťahu k nim v zásade môže poskytnúť colným orgánom prístup k osobným údajom, ktoré nijako nesúvisia s hospodárskou činnosťou žiadateľa o udelenie statusu AEO, je potrebné konštatovať, že porušenia daňových predpisov uvedených v tomto článku sa neobmedzujú len na porušenia súvisiace s hospodárskou činnosťou žiadateľa o status AEO.

68

V tejto súvislosti sa zdá byť odôvodnené, aby pred udelením tohto statusu žiadateľovi, čo, ako vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, znamená preniesť na žiadateľa výkon úloh vlastných colným orgánom, tieto orgány overili nielen to, či žiadateľ dodržiava colné predpisy, ale aj to, či sa fyzické osoby uvedené v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vzhľadom na ich úroveň zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry tohto žiadateľa samy nedopustili závažného porušenia alebo opakovaných porušení týchto predpisov alebo daňových pravidiel, a to bez ohľadu na to, či tieto porušenia súviseli, alebo nesúviseli s hospodárskou činnosťou žiadateľa.

69

V dôsledku toho je zhromažďovanie, zo strany colných orgánov, daňových identifikačných čísel fyzických osôb taxatívne vymenovaných v článku 24 ods. 1 druhom pododseku vykonávacieho nariadenia 2015/2447 a kontaktných údajov daňových úradov príslušných vo vzťahu k týmto osobám prípustné iba v rozsahu, v akom tieto údaje umožňujú daným orgánom získať informácie o závažných alebo opakovaných porušeniach colných predpisov alebo daňových pravidiel alebo o závažných trestných činoch, ktorých sa tieto fyzické osoby dopustili v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou.

70

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia 2015/2447 sa v súvislosti so smernicou 95/46 a nariadením 2016/679 má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu od žiadateľa o udelenie statusu AEO požadovať, aby im oznámil daňové identifikačné čísla pridelené na účely výberu dane z príjmu len so zreteľom na fyzické osoby, ktoré sú poverené vedením žiadateľa alebo vykonávajú kontrolu nad jeho riadením, a tie, ktoré sú zodpovedné za colné záležitosti žiadateľa, ako aj kontaktné údaje daňových úradov príslušných v súvislosti so všetkými týmito osobami, za predpokladu, že tieto údaje umožňujú uvedeným orgánom získať informácie o závažných alebo opakovaných porušeniach colných predpisov alebo daňových pravidiel alebo o závažných trestných činoch, ktorých sa tieto fyzické osoby dopustili v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou.

71

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu od žiadateľa o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu požadovať, aby im oznámil daňové identifikačné čísla pridelené na účely výberu dane z príjmu len so zreteľom na fyzické osoby, ktoré sú poverené vedením žiadateľa alebo vykonávajú kontrolu nad jeho riadením, a tie, ktoré sú zodpovedné za colné záležitosti žiadateľa, ako aj kontaktné údaje daňových úradov príslušných v súvislosti so všetkými týmito osobami, za predpokladu, že tieto údaje umožňujú uvedeným orgánom získať informácie o závažných alebo opakovaných porušeniach colných predpisov alebo daňových pravidiel alebo o závažných trestných činoch, ktorých sa tieto fyzické osoby dopustili v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou.