–

People Over Wind a P. Sweetman, v zastúpení: O. Clarke, solicitor, O. Collins, BL, a J. Devlin, SC,

–

Coillte Teoranta, v zastúpení: J. Conway, solicitor, S. Murray a D. McGrath, SC,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o ‚biotopoch‘“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi People Over Wind, mimovládnou organizáciou na ochranu životného prostredia, a pánom Petrom Sweetmanom na jednej strane a Coillte Teoranta (ďalej len „Coillte“), spoločnosťou vo vlastníctve Írska a vykonávajúcou svoju činnosť v odvetví lesného hospodárstva, na druhej strane, vo veci prác potrebných na inštaláciu kábla spájajúceho park veterných turbín s elektrickou sieťou.

3

Podľa desiateho odôvodnenia smernice o „biotopoch“:

„keďže sa musí urobiť primerané vyhodnotenie [primerané posúdenie – neoficiálny preklad] každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti.“

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov [a] divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy.

2.   Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany [v priaznivom stave ochrany – neoficiálny preklad] alebo do takéhoto stavu obnovili prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3.   Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

5

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice znie takto:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

…“

6

Článok 6 tej istej smernice stanovuje:

„1.   Pre osobitn[é] chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne [primerané zákonné, správne – neoficiálny preklad] alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2.   Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitn[ých] chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [výsledkov posúdenia vplyvu – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov [negatívnemu posúdeniu vplyvu – neoficiálny preklad] na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov [z naliehavých dôvodov – neoficiálny preklad] vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop [prioritný typ prirodzeného biotopu – neoficiálny preklad] a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu [pre] životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu [alebo na základe stanoviska Komisie aj iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu – neoficiálny preklad].“

7

High Court (Vrchný súd, Írsko) spresňuje, že udelenie povolenia upravujú Planning and Development Acts (zákony o územnom plánovaní a rozvoji), ako aj nariadenia prijaté na ich základe. Príslušným orgánom je miestny orgán územného plánovania a o odvolaní rozhoduje An Bord Pleanála (Národná rada územného plánovania, Írsko).

8

Niektoré typy stavieb sú klasifikované ako „oslobodené stavby“ a až na niektoré výnimky nevyžadujú povolenie v zmysle zákonov o územnom plánovaní a rozvoji. Príkladom oslobodenej stavby je „činnosť akéhokoľvek poskytovateľa, ktorý je oprávnený poskytovať služby v oblasti elektrickej energie, ktoré pozostávajú v kladení podzemných sieti, potrubí, káblov alebo iných zariadení na účely podnikania“.

9

Projekty „oslobodenej stavby“ však môžu podliehať iným druhom povolenia alebo postupom prijímania. European Communities (Birds and Natural Biotops) Regulations 2011 [Nariadenie preberajúce právny predpis Európskych spoločenstiev (o vtáctve a prírodných biotopoch) z roku 2011 (ďalej len „nariadenie z roku 2011“)] sa uplatňuje na iné projekty, než sú stavby vyžadujúce povolenie v zmysle zákonov o územnom plánovaní a rozvoji. Okrem toho stavba, ktorá spadá do kategórie „oslobodená stavba“, musí napriek tomu podliehať povoleniu podľa zákonov o územnom plánovaní a rozvoji, v prípade, keď sa vyžaduje primerané posúdenie v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“.

10

Podľa § 42 nariadenia z roku 2011:

„1.   „Skríning na účely určenia potreby primeraného posúdenia plánu alebo projektu, v súvislosti s ktorým bola prijatá žiadosť o povolenie, alebo ktorý chce verejný orgán uskutočniť alebo prijať a ktorý nie je priamo spojený alebo nie je nevyhnutný pre riadenie lokality ako európskej lokality, má uskutočniť verejný orgán vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky a s ohľadom na ochranu cieľov lokality, na účely posúdenia, či tento plán alebo projekt, či už jednotlivo alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, môže mať významný vplyv na európsku lokalitu.

2.   Verejný orgán uskutoční skríning na účely určenia potreby primeraného posúdenia podľa odseku 1 predtým, než sa udelí povolenie na plán alebo projekt, alebo predtým než sa pr[i]jme rozhodnutie o uskutočnení alebo prijatí plánu alebo projektu.

…

6.   Verejný orgán rozhodne, že primerané posúdenie plánu alebo projektu sa vyžaduje, ak plán alebo projekt nie je priamo spojený alebo nie je nevyhnutý pre riadenie lokality ako európskej lokality, a ak na základe objektívnych vedeckých informácií získaných v nadväznosti na skríning v zmysle tohto nariadenia nie je možné vylúčiť, že plán alebo projekt, či už jednotlivo alebo v kombináci[i] s inými plánmi alebo projektmi, bude mať významný vplyv na európsku lokalitu.

7.   Verejný orgán rozhodne, že primerané posúdenie plánu alebo projektu sa nevyžaduje, ak plán alebo projekt nie je priamo spojený alebo nie je nevyhnutný pre riadenie lokality ako európskej lokality, a ak na základe objektívnych vedeckých informácií získaných v nadväznosti na skríning v zmysle tohto nariadenia je možné vylúčiť, že plán alebo projekt, či už jednotlivo alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, bude mať významný vplyv na európsku lokalitu.“

11

Spor vo veci samej sa týka posúdenia potenciálnych vplyvov inštalácie kábla spájajúceho park veterných turbín s elektrickou sieťou na dve osobitné chránené územia v rámci európskej ekologickej sústavy Natura 2000, a to rieku Barrow a rieku Nore (Írsko). Táto oblasť predstavuje biotop pre írsky poddruh mušle, nazývaný perlorodka riečna (margaritifera durrovensis, ďalej len „mušľa perlorodka riečna Nore“). Tento druh je uvedený v prílohe II smernice o „biotopoch“. Žijúca dospelá populácia tejto mušle perlorodky je podľa odhadov uvedených vnútroštátnym súdom len 300 jedincov, zatiaľ čo v roku 1991 bol ich počet 20000. Očakávaná dĺžka života každého jednotlivca je 70 až 100 rokov, ale mušľa perlorodka riečna Nore sa nerozmnožila od roku 1970. Podľa tohto súdu z nedávnych prieskumov zameraných na sledovanie tohto druhu vyplýva, že mu hrozí vyhynutie z dôvodu vysokej sedimentácie na riečnom dne Nore, na ktorú je tento druh výrazne citlivý, a teda táto sedimentácia bráni úspešnému obsadeniu uvedenej rieky mladými jednotlivcami.

12

Povolenie vyžadované na realizáciu parku veterných turbín, o ktorý ide vo vec samej, s výnimkou jeho pripojenia do siete, už bolo predmetom konania. Toto povolenie vydané v priebehu roka 2013 Národnou radou územného plánovania obsahovalo viacero podmienok. Podľa podmienky 17 týkajúcej sa tohto povolenia „výstavba projektu sa musí uskutočniť v súlade s plánom riadenia výstavby, ktorý má byť pred začatím výstavby predložený a písomne schválený orgánom územného plánovania. Tento plán má poskytovať podrobnosti o plánovanej výstavbe, vrátane… k) spôsobov, ktoré zabezpečia, aby povrchová voda, ktorá odteká, bola skontrolovaná tak, aby sa žiadne nánosy alebo iné znečistenia nedostali do vodných tokov…“.

13

Po vydaní tohto povolenia otvoril stavebník otázku pripojenia dotknutého parku veterných turbín do elektrickej siete prostredníctvom kábla, pričom toto pripojenie je predmetom sporu vo veci samej.

14

Žalobcovia vo veci samej sa domnievajú, že riečne nečistoty vyplývajúce z inštalácie uvedeného pripojovacieho kábla, ako sú nánosy a sedimenty, budú mať škodlivý vplyv na mušľu perlorodku riečnu Nore.

15

Coillte tvrdí, že inštalácia, o ktorú ide vo veci samej, je „oslobodená stavba“, na ktorú netreba povolenie v zmysle uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti realizácie stavieb. Pripúšťa však, že keby si projekt vyžadoval príslušné posúdenie vplyvov na životné prostredie, bolo by treba získať územné rozhodnutie od miestneho orgánu územného plánovania.

16

S cieľom určiť potrebu vykonania takéhoto primeraného posúdenia spoločnosť najala poradcov poverených vykonaním uvedeného skríningu (ďalej len „skríning“).

17

Správa o skríningu vypracovaná týmito poradcami okrem iného uvádzala:

18

Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva, že „ochranné opatrenia“ boli rovnako analyzované v tejto správe.

19

Následne na základe uvedenej správy „správca programu“ formuloval pre Coillte toto odporúčanie:

„Ako je podrobne opísané v skríningovej správe s cieľom určenia, či treba vykonať primerané posúdenie vplyvov, na základe zistení tejto správy a v zmysle najlepších vedeckých poznatkov, práce súvisiace s pripojením do sústavy nebudú mať významný vplyv na príslušné európske lokality v zmysle cieľov ochrany jednotlivých európskych lokalít alebo v kombinácii s parkom veterných turbín v Cullenagh [Írsko] a na ostatné plány alebo projekty, a primerané posúdenie vplyvov sa tak nevyžaduje. K tomuto záveru sa dospelo na základe vzdialenosti medzi navrhovaným pripojením do sústavy v Cullenagh a európskymi lokalitami a na základe ochranných opatrení, ktoré boli zakomponované do prác spojených s projektovou dokumentáciou príslušného projektu.“

20

Na základe vyššie uvedených dôvodov a odporúčania Coillte ako verejný orgán uvedený v článku 42 nariadenia z roku 2011 rozhodol, že žiadne primerané posúdenie vplyvov v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ sa v predmetnom prípade nevyžaduje.

21

Vnútroštátny súd sa domnieva, že rozhodnutie, podľa ktorého sa primerané posúdenie vplyvov nevyžadovalo, bolo založené na „ochranných opatreniach“ uvedených v skríningovej správe. Tento súd spresňuje, že navrhované ochranné opatrenia zohľadnené autormi tejto správy nie sú také striktné ako tie, ktoré sa vyžadujú v podmienke 17 písm. k) povolenia vydaného na realizáciu dotknutého parku veterných turbín.

22

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy High Court (Vrchný súd) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je možné zohľadniť zmierňujúce opatrenia, a ak áno, za akých okolností, v rámci skríningu s cieľom určiť potrebu vykonať primerané posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o ‚biotopoch‘“?

23

Na úvod treba pripomenúť, že článok 6 smernice o „biotopoch“ ukladá členským štátom súbor povinností a osobitných postupov, ktoré majú zabezpečiť, ako to vyplýva aj z článku 2 ods. 2 tejto smernice, aby sa prirodzené biotopy, a predovšetkým osobitné chránené územia, zachovali v priaznivom stave ochrany alebo sa do takéhoto stavu obnovili (rozsudky z 11. apríla 2013, Sweetman a i., C‑258/11, EU:C:2013:220, bod 36 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, bod 31).

24

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia článku 6 smernice o „biotopoch“ majú vykladať ako koherentný celok vzhľadom na ciele ochrany stanovené v tejto smernici. Odseky 2 a 3 tohto článku totiž majú zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov, zatiaľ čo odsek 4 uvedeného článku je len ustanovením, ktoré upravuje výnimku z druhej vety uvedeného odseku 3 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i., C‑399/14, EU:C:2016:10, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).

25

Článok 6 uvedenej smernice tak rozdeľuje opatrenia do troch kategórií, a to na ochranné opatrenia, preventívne opatrenia a kompenzačné opatrenia, ktoré sú stanovené v príslušných odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku. Zo znenia článku 6 smernice o „biotopoch“ vyplýva, že toto ustanovenie neobsahuje žiadny odkaz na akýkoľvek pojem „zmierňujúce opatrenie“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, body 57 a 58, ako aj citovanú judikatúru).

26

Z toho vyplýva, že ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, treba chápať opatrenia, ktoré vnútroštátny súd považuje za „zmierňujúce opatrenia“ a ktoré Coillte nazýva ako „ochranné opatrenia“, tak, že sa nimi myslia opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa škodlivým účinkom plánovaného projektu v dotknutej lokalite alebo ich zmierniť.

27

Vnútroštátny súd sa teda svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa určilo, či je alebo nie je potrebné vykonať neskôr primerané posúdenie vplyvov projektu na dotknutú lokalitu, je možné počas štádia skríningu zohľadniť opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa alebo predísť škodlivým účinkom uvedeného projektu na túto lokalitu.

28

Podľa desiateho odôvodnenia smernice o „biotopoch“ sa musí vykonať primerané posúdenie každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti. Toto odôvodnenie sa premietlo do článku 6 ods. 3 tejto smernice, podľa ktorého okrem iného plány alebo projekty, ktoré môžu pravdepodobne významne ovplyvniť danú lokalitu, môžu byť povolené len v prípade, že bol ich vplyv na danú lokalitu primerane posúdený (rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 22).

29

Ako pripomenul Súdny dvor, článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ zakotvuje dve štádiá. Prvé štádium, opísané v prvej vete tohto ustanovenia, vyžaduje od členských štátov, aby vykonali primerané posúdenie vplyvu plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na túto lokalitu významný vplyv. Druhé štádium, uvedené v druhej vete toho istého ustanovenia, ktoré nasleduje po uvedenom primeranom posúdení, umožňuje taký plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality, a s výhradou ustanovení článku 6 ods. 4 tejto smernice (rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, body 44 a 46, ako aj citovaná judikatúra).

30

Treba dodať, že článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ zahŕňa tiež zásadu predchádzania škodám a umožňuje účinne predchádzať nepriaznivým vplyvom plánov alebo projektov na integritu chránených lokalít. Menej prísne kritérium na udelenie povolenia než to, ktoré stanovuje toto ustanovenie, by nemohlo rovnako účinne zabezpečiť dosiahnutie cieľa ochrany lokalít, ku ktorému uvedené ustanovenie smeruje (rozsudok z 26. apríla 2017, Komisia/Nemecko, C‑142/16, EU:C:2017:301, bod 40 a citovaná judikatúra).

31

V predmetnom prípade, ako sa zhodujú účastníci konania vo veci samej a Komisia, otázky vnútroštátneho súdu sa týkajú výlučne štádia skríningu. Presnejšie, vnútroštátny súd sa pýta, či opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa škodlivým účinkom alebo ich zmierniť, pokiaľ ide o plán alebo projekt v dotknutej lokalite, možno zohľadniť v štádiu skríningu, aby sa určilo, či je potrebné vykonať primerané posúdenie vplyvov tohto plánu alebo tohto projektu v danej lokalite.

32

Článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ jasne stanovuje, že povinnosť vykonať posúdenie vplyvov závisí od týchto dvoch kumulatívnych podmienok: predmetný plán alebo projekt musí byť nesúvisiaci alebo nepotrebný na riadenie lokality a musí byť taký, že môže ovplyvniť túto lokalitu významným spôsobom.

33

Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva, že vnútroštátny súd sa domnieva, že prvá z týchto podmienok je splnená.

34

Pokiaľ ide o druhú podmienku, podľa ustálenej judikatúry článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ podriaďuje požiadavku primeraného posudzovania vplyvov plánu alebo projektu podmienke, že existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že tento plán alebo projekt značným spôsobom ovplyvní predmetnú lokalitu. Berúc do úvahy osobitne zásadu predchádzania škodám, takéto nebezpečenstvo existuje, ak nemôže byť na základe objektívnych skutočností vylúčené, že tento plán alebo projekt ovplyvňuje predmetnú lokalitu významným spôsobom (rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, bod 39 a citovaná judikatúra). Posúdenie tohto nebezpečenstva sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo takýto projekt týka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, bod 45, ako aj citovanú judikatúru).

35

Ako tvrdia žalobcovia vo veci samej a Komisia, okolnosť, že, ako uviedol vnútroštátny súd, opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa alebo predísť škodlivým účinkom plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, sa zohľadnia pri hodnotení, či treba vykonať primerané posudzovanie vplyvov, predpokladá, že je pravdepodobné, že lokalita bude zasiahnutá významným spôsobom a že v dôsledku toho asi bude potrebné vykonať takéto posudzovanie.

36

Tento záver podporuje skutočnosť, že úplná a presná analýza opatrení, ktoré majú zabrániť prípadnému významnému vplyvu na dotknutú lokalitu alebo ho zmierniť, sa musí vykonať nie v štádiu skríningu, ale práve v štádiu primeraného posudzovania.

37

Zohľadnenie takýchto opatrení už v štádiu skríningu by mohlo narušiť vo všeobecnosti potrebný účinok smernice o „biotopoch“, ako aj konkrétne štádium posudzovania, keďže toto posledné uvedené štádium by stratilo svoj cieľ a existovalo by riziko obchádzania tohto štádia posudzovania, ktoré však predstavuje základnú záruku stanovenú touto smernicou.

38

V tejto súvislosti judikatúra Súdneho dvora trvá na okolnosti, že posúdenie uskutočnené podľa článku 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej chránenej lokalite (rozsudok z 21. júla 2016, Orleans a i., C‑387/15 a C‑388/15, EU:C:2016:583, bod 50, ako aj citovaná judikatúra).

39

Okrem toho práve z článku 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ také osoby, akými sú žalobcovia vo veci samej, vyvodzujú najmä právo zúčastniť sa na postupe prijímania rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti o povolenie plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK, C‑243/15, EU:C:2016:838, bod 49).

40

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na položenú otázku tak, že článok 6 ods. 3 smernice o „biotopoch“ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia, či treba vykonať neskôr primerané posudzovanie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, netreba v rámci štádia skríningu zohľadniť opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa škodlivým účinkom tohto plánu alebo tohto projektu na túto lokalitu alebo ich zmierniť.

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia, či treba vykonať neskôr primerané posudzovanie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, netreba v rámci štádia skríningu zohľadniť opatrenia, ktorých cieľom je vyhnúť sa škodlivým účinkom tohto plánu alebo tohto projektu na túto lokalitu alebo ich zmierniť.