–

Vossloh Laeis GmbH, v zastúpení: K. Fischer a H.‑J. Hellmann, Rechtsanwälte,

–

Stadtwerke München GmbH, v zastúpení: H. Kern a M. Winstel, Rechtsanwälte,

–

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou, A. Magrippi, D. Tsagaraki a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a E. Sebestyén, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. C. Becker a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 80 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243) v spojení s článkom 57 ods. 4, 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Vossloh Laeis GmbH a spoločnosťou Stadtwerke München GmbH v súvislosti s vylúčením spoločnosti Vossloh Laeis GmbH z kvalifikačného systému zavedeného spoločnosťou Stadtwerke München GmbH v rámci zadania verejných zákaziek patriacich do oblasti dodávky komponentov železničných tratí.

3

Odôvodnenie 102 smernice 2014/24 stanovuje:

4

Článok 57 smernice 2014/24 s názvom „Dôvody na vylúčenie“ upravuje:

„1.   Verejní obstarávatelia vylúčia hospodársky subjekt z účasti na postupe obstarávania, ak na základe overenia v súlade s článkami 59, 60 a 61 zistili alebo inak vedia, že tento hospodársky subjekt bol konečným rozsudkom odsúdený z jedného z týchto dôvodov:

…

2.   Z účasti na postupe obstarávania bude vylúčený každý hospodársky subjekt, v prípade ktorého verejný obstarávateľ vie, že tento hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, a ak bola táto skutočnosť potvrdená konečným a záväzným súdnym alebo správnym rozhodnutím v súlade s právnymi ustanoveniami krajiny, v ktorej je usadený, alebo ustanoveniami členského štátu verejného obstarávateľa.

Verejní obstarávatelia môžu okrem toho hospodársky subjekt vylúčiť alebo členské štáty ich môžu požiadať, aby ho vylúčili z účasti na postupe obstarávania, ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Tento odsek sa viac neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti tým, že zaplatil alebo uzavrel záväznú dohodu s cieľom zaplatiť splatné dane alebo príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane akýchkoľvek prípadných vzniknutých úrokov alebo sankcií.

…

4.   Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodárky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodárky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku členské štáty môžu vyžadovať alebo môžu stanoviť možnosť, že verejný obstarávateľ nevylúči hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v uvedenom písmene, ak verejný obstarávateľ zistil, že predmetný hospodársky subjekt bude schopný plniť zákazku, pričom sa zohľadnia uplatniteľné vnútroštátne pravidlá a opatrenia týkajúce sa pokračovania podnikateľskej činnosti v prípade situácií uvedených v písmene b).

…

6.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

Hospodársky subjekt, ktorý bol konečným rozsudkom vylúčený z účasti na postupoch obstarávania alebo udeľovania koncesie, nie je oprávnený využiť počas obdobia vylúčenia vyplývajúceho z tohto rozsudku možnosť stanovenú v tomto odseku v členskom štáte, v ktorom je rozsudok účinný.

7.   Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe konečného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 1 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.“

5

Článok 77 smernice 2014/25 s názvom „Kvalifikačné systémy“ stanovuje:

„1.   Obstarávatelia, ktorí o to majú záujem, môžu zriadiť a prevádzkovať systém kvalifikácie hospodárskych subjektov.

Obstarávatelia, ktorí zriadili alebo prevádzkujú kvalifikačný systém, zaistia, aby hospodárske subjekty mohli vždy žiadať o kvalifikáciu.

2.   Systém podľa odseku 1 môže zahŕňať rôzne kvalifikačné etapy.

Obstarávatelia stanovia objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu hospodárskych subjektov, ktoré žiadajú o kvalifikáciu, a objektívne kritériá a pravidlá prevádzky kvalifikačného systému, ktoré sa vzťahujú na také otázky, ako je napr. zápis do systému, pravidelná aktualizácia kvalifikácií a prípadne dĺžka platnosti systému.

Keď takéto kritériá a pravidlá zahŕňajú technické špecifikácie, uplatňujú sa články 60 až 62. Kritériá a pravidlá sa môžu podľa potreby aktualizovať.

…“

6

Článok 80 smernice 2014/25, nazvaný „Použitie dôvodov na vylúčenie a podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ“, stanovuje:

„1.   Objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu hospodárskych subjektov žiadajúcich o kvalifikáciu v rámci kvalifikačného systému a objektívne pravidlá a kritériá vylúčenia a výberu uchádzačov a záujemcov v rámci verejných súťaží, užších súťaží alebo rokovacích konaní, v súťažných dialógoch alebo inovatívnych partnerstiev môžu zahŕňať dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenej smernici.

Ak je obstarávateľ verejným obstarávateľom, tieto kritériá a pravidlá zahŕňajú dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 ods. 1 a 2 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenom článku.

Ak si to členské štáty vyžadujú, tieto kritériá a pravidlá zahŕňajú okrem toho aj dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ za podmienok stanovených v uvedenom článku.

…

3.   Na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú články 59 až 61 smernice 2014/24/EÚ.“

7

Smernica 2014/24 bola do nemeckého práva prebratá Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ďalej len „GWB“).

8

§ 124 GWB stanovuje:

„1.   Verejní obstarávatelia môžu pri zohľadnení zásady proporcionality podnik z účasti na verejnom obstarávaní v akomkoľvek okamihu verejného obstarávania vylúčiť, ak

…

…“

9

§ 125 GWB stanovuje:

„1.   Verejní obstarávatelia nevylúčia z účasti na postupe verejného obstarávania podnik, v súvislosti s ktorým existuje dôvod na vylúčenie podľa § 123 alebo § 124, ak podnik preukázal, že

…“

10

§ 126 GWB znie takto:

„Ak podnik, pri ktorom sa uplatňuje dôvod na vylúčenie, neprijal žiadne alebo žiadne dostatočné samoočisťujúce opatrenia podľa § 125, môže byť

11

V spore vo veci samej Vossloh Laeis vytýka spoločnosti Stadtwerke München, teda verejnému obstarávateľovi, že ju vyňal z kvalifikačného systému v zmysle článku 77 smernice 2014/25, ktorý tento verejný obstarávateľ zaviedol v priebehu roku 2011 v rámci verejného obstarávania na dodanie komponentov železničných tratí. Tento kvalifikačný systém bol viackrát predĺžený, naposledy 22. decembra 2015, a skončil sa na konci roku 2016.

12

Vossloh Laeis vyrába komponenty železničných tratí, vrátane koľají a iných stavebných prvkov z ocele, potrebných pre železničné zariadenia. V marci 2016 Bundeskartellamt (Spolkový úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Nemecko) uložil tejto spoločnosti pokutu pre účasť na karteli týkajúcom sa výhybiek (ďalej len „koľajnicový kartel“) do roku 2011, pričom v jej prípade uplatnil pravidlo zhovievavosti, s cieľom zohľadniť spoluprácu, ktorú poskytla tomuto úradu na podporu objasnenia svojho vlastného dohodnutého správania. Stadtwerke München, ktorá z dôvodu koľajnicového kartelu údajne utrpela škodu, podala proti spoločnosti Vossloh Laeis občianskoprávnu žalobu o náhradu škody.

13

Po predložení ponuky spoločnosťou Vossloh Laeis v rámci iného postupu verejného obstarávania, Stadtwerke München listom z 15. júna 2016 vyjadrila pochybnosti o spoľahlivosti tohto uchádzača z dôvodu jeho účasti na koľajnicovom karteli. V odpovedi na tento list Vossloh Laeis 16. júna 2016 uviedla „samoočisťujúce opatrenia“ organizačnej a personálnej povahy, ktoré prijala s cieľom predísť tomu, aby sa nezákonné kartelové dohody a nekalé konkurenčné postupy opakovali. Okrem toho Vossloh Laeis uviedla, že je ochotná nahradiť škodu spôsobenú spoločnosti Stadtwerke München z dôvodu svojho protiprávneho správania.

14

Vossloh Laeis však odmietla poskytnúť spoločnosti Stadtwerke München rozhodnutie Spolkového úradu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým jej bola uložená pokuta a ktorého predloženie požadoval verejný obstarávateľ, aby mohol preskúmať a za pomoci tejto spolupráce objasniť porušenie kartelového práva, ktorého sa táto spoločnosť dopustila. V tejto súvislosti Vossloh Laeis tvrdila, že podľa jej názoru je spolupráca so Spolkovým úradom na ochranu hospodárskej súťaže dostatočná na samoočistenie.

15

Keďže vysvetlenia poskytnuté spoločnosťou Vossloh Laeis nepreukázali, že tento podnik prijal dostatočné opatrenia v zmysle § 125 GWB, Stadtwerke München ju 4. novembra 2016 informovala, že s okamžitou účinnosťou je vylúčená z dotknutého kvalifikačného postupu podľa § 124 ods. 1 bodov 3 a 4 GWB.

16

Vossloh Laeis podala 17. novembra 2016 žalobu proti rozhodnutiu o tomto vylúčení na Vergabekammer Südbayern (Komora pre verejné obstarávanie Južného Bavorska, Nemecko). Domnieva sa, že verejný obstarávateľ nesprávne vyložil § 125 ods. 1 body 1 a 2 GWB, a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pretože článok 57 ods. 6 smernice 2014/24 stanovuje len spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi, a nie s verejným obstarávateľom. Okrem toho podľa § 126 bodu 2 GWB vylúčenie z postupu verejného obstarávania je možné len do troch rokov od skutočností zakladajúcich dôvod na vylúčenie. V tomto prípade však k týmto skutočnostiam došlo viac než tri roky pred týmto vylúčením.

17

Za týchto okolností Vergabekammer Südbayern (Komora pre verejné obstarávanie Južného Bavorska) rozhodla prerušiť konanie a položila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

18

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 80 smernice 2014/25 v spojení s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré vyžaduje od hospodárskeho subjektu, ktorý chce preukázať svoju spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie, že tento subjekt musí komplexne objasniť skutočnosti a okolnosti týkajúce sa trestného činu alebo pochybenia, a to aktívnou spoluprácou nielen s vyšetrovacím orgánom, ale aj s verejným obstarávateľom, s cieľom predložiť dôkaz o obnovení jeho spoľahlivosti.

19

Článok 57 smernice 2014/24, na ktorý odkazuje článok 80 smernice 2014/25, vyžaduje alebo umožňuje, aby verejný obstarávateľ vylúčil hospodársky subjekt z účasti na postupe verejného obstarávania v prípade existencie jedného z dôvodov na vylúčenie uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku.

20

V súlade so znením odseku 6 druhého pododseku článku 57 smernice 2014/24 hospodársky subjekt, ktorý chce preukázať svoju spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie uvedeného v odsekoch 1 a 4 tohto článku, preukáže, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

21

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, je potrebné v prvom rade uviesť, že podľa článku 57 ods. 6 prvého pododseku smernice 2014/24, ak sa dôkazy, ktoré poskytol hospodársky subjekt, považujú za dostatočné vzhľadom na vnútroštátne právne predpisy relevantné v tejto súvislosti, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania. Naopak, podľa článku 57 ods. 6 tretieho pododseku tejto smernice, ak sa prijaté opatrenia považujú za nedostatočné, odôvodnenie príslušného rozhodnutia sa zašle hospodárskemu subjektu.

22

Ďalej z odôvodnenia 102 smernice 2014/24 vyplýva, že ak hospodársky subjekt prijal opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov trestného činu alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom takéhoto konania, ktoré poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. Podľa tohto odôvodnenia by mali mať hospodárske subjekty možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu obstarávania. Okrem toho uvedené odôvodnenie spresňuje, že je vecou členských štátov, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takých prípadoch a mali by mať najmä možnosť voľne rozhodnúť, či umožnia jednotlivým verejným obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenými úlohami poveria iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

23

Dôkaz, že boli prijaté opatrenia uvedené v článku 57 ods. 6 druhom pododseku smernice 2014/24, medzi ktoré patrí najmä spolupráca s orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie, teda musí byť predložený podľa vnútroštátnej právnej úpravy v rámci vzťahu s tým verejným obstarávateľom, ktorý rozhoduje o vylúčení podľa článku 57 tejto smernice. Teda, keď členské štáty umožnia verejnému obstarávateľovi, aby vykonal príslušné posúdenia, tomuto verejnému obstarávateľovi prislúcha posúdiť nielen to, či existuje dôvod na vylúčenie hospodárskeho subjektu, ale prípadne tiež, či tento hospodársky subjekt skutočne obnovil svoju spoľahlivosť.

24

Na overenie toho, či existujú nejaké dôvody na vylúčenie, verejní obstarávatelia môžu za určitých okolností vykonať vyhľadávanie a overovanie. Podľa článku 57 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24 verejný obstarávateľ môže „akýmikoľvek vhodnými prostriedkami“ preukázať, že hospodársky subjekt si nesplnil uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva. Rovnako podľa článku 57 ods. 4 písm. c) smernice 2014/24 môže verejný obstarávateľ preukázať „akýmikoľvek vhodnými prostriedkami“, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť. Vykonanie kontroly zo strany verejného obstarávateľa môže byť potrebné napríklad na konštatovanie existencie jedného z prípadov na vylúčenie uvedených v článku 57 ods. 4 písm. g) a i) tejto smernice.

25

To znamená, že v situáciách, ako je tá vo veci samej, v ktorých existuje osobitný postup upravený v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na stíhanie určitých porušení a osobitné orgány sú zodpovedné za vyšetrovanie v tejto súvislosti, sa verejný obstarávateľ musí v súvislosti s posúdením predložených dôkazov v zásade spoliehať na výsledok takéhoto postupu.

26

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť príslušné funkcie jednak verejných obstarávateľov a jednak orgánov zodpovedných za vyšetrovanie. Zatiaľ čo orgány zodpovedné za vyšetrovanie majú za cieľ určiť zodpovednosť jednotlivých aktérov za spáchanie porušenia právneho predpisu nestranným zistením skutočností, ktoré môžu predstavovať takéto porušenie, ako aj potrestať protiprávne konanie, ktorého sa títo aktéri dopustili v minulosti, verejní obstarávatelia musia posúdiť riziká, ktoré by im mohli hroziť, aby zmluvu uzatvorili s uchádzačom, ktorého bezúhonnosť alebo spoľahlivosť je pochybná.

27

Z toho vyplýva, ako Európska komisia poznamenala, že objasnenie skutočností a okolností vyšetrovacími orgánmi v zmysle článku 57 ods. 6 smernice 2014/24 nesleduje ten istý cieľ, ako sleduje preskúmanie spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, ktorý prijal opatrenia stanovené týmto istým ustanovením a ktorý musí verejnému obstarávateľovi poskytnúť dôkazy umožňujúce potvrdiť ich dostatočný charakter na účely jeho prijatia do postupu verejného obstarávania. Preto ak to úlohy verejného obstarávateľa a príslušných orgánov zodpovedných za vyšetrovanie vyžadujú, a len v rozsahu týchto úloh, hospodársky subjekt, ktorý si želá preukázať svoju spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie, musí účinne spolupracovať s orgánmi, ktorým boli zverené tieto úlohy, bez ohľadu na to, či ide o verejného obstarávateľa alebo orgán zodpovedný za vyšetrovanie.

28

Takáto spolupráca s verejným obstarávateľom sa však musí obmedziť na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na účinné dosiahnutie cieľa spočívajúceho v posúdení spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, ktoré je uvedené v článku 57 ods. 6 smernice 2014/24.

29

Konkrétnejšie v situácii, o akú ide vo veci samej, uchádzač musí najmä preukázať, že úplne objasnil skutočnosti a okolnosti kartelu, na ktorom sa zúčastnil, a to aktívnou spoluprácou s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže povereným vyšetrovaním takýchto skutočností.

30

V tejto súvislosti treba uviesť, že verejný obstarávateľ musí mať možnosť požadovať, aby hospodársky subjekt, ktorý bol uznaný za zodpovedný za porušenie práva hospodárskej súťaže, predložil rozhodnutie orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré sa ho týka. Okolnosť, že predloženie takéhoto dokumentu by mohlo uľahčiť splnenie nároku zo zodpovednosti za škodu, ktorý má verejný obstarávateľ voči uvedenému hospodárskemu subjektu, nemôže spochybniť toto konštatovanie. Treba totiž pripomenúť, že medzi opatrenia, ktoré hospodársky subjekt musí splniť na potvrdenie svojej spoľahlivosti, patrí poskytnutie dôkazu, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu za akúkoľvek škodu spôsobenú trestným činom alebo pochybením, ktorého sa dopustil.

31

Okrem toho treba uviesť, že poskytnutie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže uchádzačom, avšak uplatňuje sa pravidlo zhovievavosti s odôvodnením, že uchádzač spolupracoval s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, verejnému obstarávateľovi, by verejnému obstarávateľovi malo v zásade stačiť na preukázanie, že tento hospodársky subjekt úplne objasnil skutočnosti a okolnosti a spolupracuje s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

32

Okrem toho v rozsahu, v akom môže verejný obstarávateľ od hospodárskeho subjektu požadovať, aby poskytol dôkazy o opatreniach, ktoré prijal a ktoré majú zabrániť opakovaniu zistených porušení, treba uviesť, že verejný obstarávateľ môže od tohto hospodárskeho subjektu vyžadovať, aby predložil okolnosti skutkovej povahy, ktoré umožnia preukázať, že opatrenia, ktoré uplatňuje, sú skutočne vhodné na zamedzenie tomu, aby sa takéto správanie opakovalo, a to so zreteľom na osobitné okolnosti, za ktorých sa dopustil uvedených porušení. Okolnosť, že dôkazy, ktoré v tejto súvislosti má poskytnúť hospodársky subjekt, už boli vyžiadané orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v priebehu vyšetrovania, sama osebe neodôvodňuje, že hospodársky subjekt ich už nemusí poskytnúť verejnému obstarávateľovi, s výhradou, že skutočnosti alebo okolnosti, ktorých dôkaz sa požaduje, už dostatočne jasne vyplývajú z iných dokumentov poskytnutých hospodárskym subjektom, a najmä z rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

33

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 80 smernice 2014/25 v spojení s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré vyžaduje od hospodárskeho subjektu, ktorý chce preukázať svoju spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie, aby komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti týkajúce sa trestného činu alebo pochybenia, ktorého sa dopustil, a to aktívnou spoluprácou nielen s vyšetrovacím orgánom, ale aj s verejným obstarávateľom v rámci úlohy, ktorá tomuto obstarávateľovi prináleží, s cieľom predložiť mu dôkaz o obnovení svojej spoľahlivosti, ak je táto spolupráca obmedzená na opatrenia výlučne nevyhnutné na toto preskúmanie.

34

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 57 ods. 7 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že ak sa hospodársky subjekt dopustil správania, na ktoré sa vzťahujú dôvody na vylúčenie uvedené v článku 57 ods. 4 písm. d) tejto smernice, ktoré bolo sankcionované príslušným orgánom, maximálne obdobie vylúčenia sa vypočíta od dátumu rozhodnutia tohto orgánu.

35

Podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania Bundeskartellamt (Spolkový úrad na ochranu hospodárskej súťaže) uložil spoločnosti Laeis Vossloh sankciu za jej účasť až do roku 2011 na dohodách s cieľom narušiť hospodársku súťaž v rámci koľajnicového kartelu. Táto spoločnosť tvrdila, že za „príslušnú udalosť“ v zmysle článku 57 ods. 7 uvedenej smernice, od ktorej sa vypočíta maximálne obdobie vylúčenia, treba považovať ukončenie účasti na karteli. Vnútroštátny súd uvádza, že dôvodová správa ku GWB týkajúca sa § 126 tohto zákona, ktorým sa preberá uvedený článok 57 ods. 7, môže podporovať názor, podľa ktorého uvedenú udalosť predstavuje rozhodnutie orgánu príslušného v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.

36

Po prvé podľa článku 57 ods. 7 smernice 2014/24 členské štáty určia maximálnu dĺžku obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijal žiadne z opatrení uvedených v článku 57 ods. 6 smernice na preukázanie svojej spoľahlivosti a toto obdobie nesmie v prípade, že trvanie obdobia vylúčenia nebolo stanovené na základe právoplatného rozsudku v prípadoch vylúčenia uvedených v článku 57 ods. 4 uvedenej smernice trvať dlhšie ako tri roky.

37

Hoci odsek 7 článku 57 smernice 2014/24 viac nespresňuje povahu „príslušnej udalosti“, ani moment, keď nastane, je potrebné poznamenať, že v tomto ustanovení sa v prípade povinných dôvodov na vylúčenie uvedených v odseku 1 tohto článku a ak trvanie obdobia vylúčenia nebolo stanovené na základe právoplatného rozsudku, obdobie piatich rokov počíta od dátumu konečného odsudzujúceho rozsudku, a to bez ohľadu na dátum, keď nastali skutočnosti, ktoré viedli k uvedenému odsúdeniu. Preto sa v prípade týchto dôvodov na vylúčenie toto obdobie počíta od dátumu, ktorý je v niektorých prípadoch o dosť neskorší než dátum, keď došlo k skutkovým okolnostiam zakladajúcim porušenie.

38

V prejednávanej veci bolo konanie, ktorého sa týka jeden z dôvodov na vylúčenie, sankcionované rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v rámci postupu upraveného právom Únie alebo vnútroštátnym právom a ktorého cieľom bolo konštatovanie porušenia práva. V takejto situácii z dôvodu koherencie s výpočtom lehoty stanovenej v prípade povinných dôvodov na vylúčenie, ale aj predvídateľnosti a právnej istoty, je potrebné dospieť k záveru, že obdobie troch rokov uvedené v článku 57 ods. 7 smernice 2014/24 sa vypočíta od dátumu tohto rozhodnutia.

39

Toto riešenie sa javí odôvodnené o to viac, ak, ako to uviedol aj generálny advokát v bodoch 83 až 85 svojich návrhov, existenciu správania obmedzujúceho hospodársku súťaž možno považovať za preukázanú až po prijatí takéhoto rozhodnutia, ktoré právne kvalifikuje skutkové okolnosti v tomto zmysle.

40

Okrem toho, ako zdôraznila Komisia, príslušný hospodársky subjekt je oprávnený počas tohto obdobia prijať opatrenia uvedené v článku 57 ods. 6 smernice 2014/24 s cieľom preukázať svoju spoľahlivosť, ak sa aj napriek tomu chce zúčastniť na verejnom obstarávaní.

41

V dôsledku toho sa obdobie vylúčenia musí vypočítať nie od účasti na karteli, ale od dátumu, keď príslušný orgán rozhodol, že správanie predstavuje porušenie.

42

Z toho vyplýva, že na tretiu a štvrtú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 57 ods. 7 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa hospodársky subjekt dopustil správania, na ktoré sa vzťahuje dôvod na vylúčenie uvedený v článku 57 ods. 4 písm. d) tejto smernice, ktoré bolo sankcionované príslušným orgánom, maximálne obdobie vylúčenia sa vypočíta od dátumu rozhodnutia tohto orgánu.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: