–

Koppers Denmark ApS, v zastúpení: L. Kjær, advokat,

–

dánska vláda, v zastúpení: C. Thorning, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Søes Petersen, advokat,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Perrin a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Bachmann, advokat,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, 405).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Koppers Denmark ApS (ďalej len „Koppers“) a Skatteministeriet (Ministerstvo daní, Dánsko) vo veci zamietnutia žiadosti o vrátenie, ktorú adresovala Koppers uvedenému ministerstvu vo vzťahu k dani z energetického výrobku zaplatenej z titulu spotreby rozpúšťadla ako vykurovacieho paliva od 1. októbra 2005 do 31. decembra 2007 (ďalej len „relevantné obdobie“).

3

Odôvodnenia 2 až 7, 11, 12, 22 a 24 smernice 2003/96 uvádzajú:

…

…

…

4

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   „Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

…

…

4.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

6

Podľa článku 21 ods. 3 tej istej smernice:

„Spotreba energetických výrobkov v rámci areálu podniku vyrábajúceho energetické výrobky sa nepovažuje za zdaniteľnú udalosť, ktorá je dôvodom na zdaňovanie, ak spotreba pozostáva z energetických výrobkov vyrábaných v areáli podniku. Členské štáty tiež môžu považovať spotrebu elektrickej energie a ostatných energetických výrobkov, ktoré sa nevyrábajú v areáli takéhoto podniku a spotrebu energetických výrobkov a elektriny v areáli podniku vyrábajúceho palivá používané na výrobu elektriny za takú, ktorá nie je dôvodom vzniku zdaňovacej udalosti. …“

7

V priebehu relevantného obdobia sa rozpúšťadlo používalo ako vykurovacie palivo zdaniteľné v Dánsku podľa § 1 ods. 3 mineralolieafgiftsloven (zákon o dani z minerálnych olejov), § 1 ods. 1 bodu 1 kuldioxidafgiftsloven (zákon o dani z oxidu uhličitého) a § 1 ods. 1 svovlafgiftsloven (zákon o dani zo síry).

8

Článok 21 ods. 3 smernice bol prebratý do dánskeho právneho poriadku prostredníctvom § 7 ods. 3 zákona o dani z oxidu uhličitého a § 8 ods. 4 zákona o dani zo síry.

9

V relevantnom období znel § 7 ods. 3 zákona o dani z oxidu uhličitého takto:

„Energetické výrobky patriace do pôsobnosti § 2 ods. 1, ktoré sa používajú priamo pri výrobe ekvivalentného energetického výrobku, sú od dane z oxidu uhličitého oslobodené. To však neplatí pre energetické výrobky, ktoré sa používajú ako motorové palivo.“

10

V tom istom období § 8 ods. 4 zákona o dani z oxidu uhličitého stanovoval:

„Energetické výrobky patriace do pôsobnosti § 1, ktoré sa používajú priamo pri výrobe ekvivalentného energetického výrobku, sú od dane zo síry oslobodené. To však neplatí pre energetické výrobky, ktoré sa používajú ako motorové palivo.“

11

Rafináciou a destiláciou surového materiálu uhoľného dechtu Koppers vyrába vo svojich závodoch v Nyborgu (Dánsko): uhlíkový asfalt (uhlíkové anódy), surovinu v podobe čierneho uhlia, kreozot, naftalín, NSR (naftalínové pevné rezíduum) a rozpúšťadlá. Hlavným výrobkom spoločnosti Koppers je uhlíkový asfalt, ktorý predstavuje zhruba 45 % jej hotových výrobkov. Výroba rozpúšťadiel spoločnosti Koppers predstavuje asi 3 až 4 % z jej celkovej výroby.

12

Koppers vykonáva svoje činnosti v dvoch navzájom prepojených závodoch, ktoré sú napojené na spoločný zdroj tepelného zásobovania, pričom jedna z nich destiluje uhoľný decht a druhá vyrába naftalín. Rezíduá zo závodu na destiláciu uhoľného dechtu sa ďalej spracovávajú v naftalínovom závode a rozpúšťadlo vyrobené ako vedľajší produkt v naftalínovom závode sa používa ako palivo v závode na destiláciu uhoľného dechtu. Rozpúšťadlo sa takisto používa ako podporné palivo pri spaľovaní destilovaného plynu pochádzajúceho jednak zo zariadenia na destiláciu uhoľného dechtu a jednak zo zariadenia na výrobu naftalínu. Teplo vyrobené v procese spaľovania sa znovu používa v týchto zariadeniach.

13

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že všetky výrobky vyrobené spoločnosťou Koppers v jej závodoch v Nyborgu sú zaradené pod kódy 2707 alebo 2708 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382, ďalej len „KN“) a môžu byť použité ako palivo. Rozpúšťadlo je však jediným produktom vyrábaným v závodoch spoločnosti Koppers, ktoré táto používa ako palivo a ktoré preto môže podliehať daniam z energetických výrobkov.

14

Koppers pôvodne deklarovala svoju spotrebu rozpúšťadla ako spotrebu podliehajúcu zdaneniu, ale listami z 13. novembra 2008 a z 22. decembra 2008 požiadala o vrátenie dane týkajúcej sa relevantného obdobia, pričom tvrdila, že takáto spotreba má byť od zdanenia oslobodená.

15

SKAT (daňový orgán, Dánsko) prijal 24. septembra 2010 rozhodnutie, podľa ktorého spotreba rozpúšťadla ako paliva v závode na destiláciu uhoľného dechtu nie je oslobodená od dane z dôvodu, že rozpúšťadlo sa nepoužíva pri výrobe ekvivalentnej energie, keďže vyrobené výrobky nie sú zdaniteľné.

16

Koppers podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Landsskatteretten (Vnútroštátny odvolací daňový orgán, Dánsko), ktorý 8. júna 2015 potvrdil rozhodnutie daňového orgánu okrem iného z dôvodu, že spotreba rozpúšťadla ako paliva nepatrí do pôsobnosti článku 21 ods. 3 smernice 2003/96, pretože toto rozpúšťadlo sa nepoužíva na výrobu energetických výrobkov patriacich do pôsobnosti tejto smernice.

17

Dňa 7. septembra 2015 Koppers podala proti rozhodnutiu Landsskatteret (vnútroštátny odvolací daňový orgán) žalobu na Retten i Svendborg (Okresný súd Svendborg, Dánsko), ktorý rozhodol vzhľadom na to, že sa vec týka otázok zásadného významu, o jej postúpení na rozhodnutie na Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko).

18

Podľa vnútroštátneho súdu riešenie sporu, ktorým sa zaoberá, závisí od výkladu článku 21 ods. 3 tejto smernice, čo je výklad, pri ktorom vznikajú dôvodné pochybnosti.

19

Za týchto okolností Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

20

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 21 ods. 3 smernice 2003/96 vykladať v tom zmysle, že spotreba energetických výrobkov v rámci závodu, ktorý ich vyrobil, na účely výroby iných energetických výrobkov, je výnimkou, a teda nie je zdaniteľnou udalosťou upravenou touto smernicou, ak v takej situácii, o akú ide vo veci samej, výrobky vyrobené v rámci hlavnej činnosti dotknutého závodu sú určené na použitie iné ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

21

Treba poznamenať, že hoci sa znenie článku 21 ods. 3 prvej vety uvedenej smernice týka spotreby energetických výrobkov v rámci závodu vyrábajúceho energetické výrobky, neuvádza žiadne spresnenie, pokiaľ ide o použitie, na ktoré sú určené konečné výrobky vyrábané v rámci hlavnej činnosti takéhoto závodu.

22

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ak doslovný výklad ustanovenia práva Únie neumožňuje posúdiť jeho presný dosah, treba ho vykladať v závislosti od všeobecného systému a účelu právnej úpravy, do ktorej patrí (pozri najmä rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16, EU:C:2017:643, bod 20 a citovanú judikatúru).

23

Pokiaľ ide v prvom rade o systém smernice 2003/96, článok 2 ods. 1 tejto smernice definuje to, čo sa má chápať pod „energetickými výrobkami“ v zmysle tejto smernice. V tejto súvislosti, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, všetky výrobky vyrobené spoločnosťou Koppers možno kvalifikovať v súlade s týmto ustanovením ako „energetické výrobky“ a táto spoločnosť by mala preto mať nárok na výnimku a tieto výrobky by nemali predstavovať zdaniteľnú udalosť upravenú v článku 21 ods. 3 uvedenej smernice.

24

Treba však poznamenať, ako vyplýva z odôvodnenia 22 tej istej smernice, že normotvorca Únie sa domnieval, že energetické výrobky by mali v zásade podliehať regulačnému rámcu spoločnému pre členské štáty, ak sa používajú ako motorové palivo alebo ako vykurovacie palivo, a že je teda inherentné povahe, ako aj logike zdaňovania vylúčiť z pôsobnosti tohto rámca okrem iného energetické výrobky používané na iné účely ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo. Hoci teda takéto výrobky patria do definície pojmu „energetické výrobky“ v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2003/96, posledné uvedené výrobky sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice na základe odseku 4 písm. b) prvej zarážky uvedeného článku, ak nie sú určené na to, aby boli používané ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2007, Fendt Italiana, C‑145/06 a C‑146/06, EU:C:2007:411, body 35 a 43).

25

Preto ako tvrdia dánska vláda a Európska komisia, zo znenia odsekov 1 a 4 článku 2 smernice 2003/96 vyplýva, že jej ustanovenia sa uplatňujú na výrobky, ktoré sú súčasne definované ako energetické výrobky a patria do jej pôsobnosti.

26

Ako výnimku na základe článku 2 ods. 4 písm. b) poslednej vety smernice 2003/96 však normotvorca Únie stanovil, že ustanovenia článku 20 tejto smernice sa uplatňujú na energetické výrobky, ktoré sú vylúčené z jej pôsobnosti na základe iných ustanovení jej článku 2 ods. 4. Je teda treba konštatovať, že podobná výnimka nebola plánovaná vo vzťahu k článku 21 ods. 3 uvedenej smernice.

27

Taktiež z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že výrobky vyrobené spoločnosťou Koppers v rámci jej hlavnej činnosti, pokiaľ nie sú určené, najmä z dôvodu ich príslušných vlastností, na použitie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo, sú vylúčené z pôsobnosti smernice 2003/96. Preto spotreba rozpúšťadla na účely ich výroby nemôže patriť pod výnimku zo zdaniteľnej udalosti, ktorá je uvedená v článku 21 ods. 3 prvej vete tejto smernice.

28

V druhom rade tento výklad potvrdzujú ciele sledované uvedenou smernicou. Z tohto titulu treba pripomenúť, že smernica 2003/96 tým, že stanovuje harmonizovaný režim zdanenia energetických výrobkov a elektriny, sleduje, ako vyplýva z odôvodnení 2 až 7, 11, 12 a 24, dosiahnutie dvojitého cieľa, teda jednak podpory riadneho fungovania vnútorného trhu v odvetví energie, pričom sa chce vyhnúť najmä skresleniam hospodárskej súťaže, a jednak posilnenia cieľov environmentálnej politiky (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 7. septembra 2017, Hüttenwerke Krupp Mannesmann, C‑465/15, EU:C:2017:640, bod 26, a zo 7. marca 2018, Cristal Union, C‑31/17, EU:C:2018:168, body 29 a 34, ako aj citovanú judikatúru).

29

Ako tvrdí dánska vláda vo svojich písomných pripomienkach a ako uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, uplatnenie článku 21 ods. 3 tejto smernice na výrobu „energetických výrobkov“ iba v zmysle článku 2 ods. 1 tejto smernice, hoci sú určené na iné použitie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo, by viedlo ku vzniku medzery v harmonizovanom režime zdanenia, zavedenom uvedenou smernicou, pričom by sa vyhli zdaneniu v takej situácii, o akú ide vo veci samej, energetické výrobky, ktoré v zásade zdaneniu podliehajú.

30

Za týchto podmienok sa totiž na jednej strane na takú spotrebu energetických výrobkov, akú predstavuje spotreba rozpúšťadla vo veci samej, ktorá by mala byť predmetom zdanenia podľa článku 1 smernice 2003/96, vzťahuje výnimka a nepredstavuje teda zdaniteľnú udalosť stanovenú v článku 21 ods. 3 tejto smernice. Na druhej strane neexistencia zdanenia týchto výrobkov nie je kompenzovaná následným zdanením vyrábaných energetických výrobkov, keďže tieto nie sú určené na použitie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

31

V dôsledku toho domnievať sa, že článok 21 ods. 3 uvedenej smernice sa má uplatniť na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, by mohlo narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu v odvetví energií, ktorý, ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, je jedným z cieľov sledovaných zavedením takého režimu.

32

Integrita harmonizovaného režimu zdanenia energetických výrobkov zavedeného smernicou 2003/96 vyžaduje, aby sa spotreba takýchto výrobkov považovala za výnimku a nepredstavovala teda zdaniteľnú udalosť v zmysle článku 21 ods. 3 prvej vety tejto smernice, iba ak sa vykonáva na účely výroby výrobkov, ktoré samy podliehajú tomuto zdaneniu z titulu ich používania ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

33

Tento výklad nemôže byť spochybnený tvrdením uvádzaným spoločnosťou Koppers, podľa ktorého vykladať pojem „energetické výrobky“, uvedený v článku 21 ods. 3 smernice 2003/96, iba na základe definície tohto pojmu stanovenej v článku 2 ods. 1 tejto smernice by bolo vhodné z dôvodov ochrany životného prostredia a využívania zdrojov, keďže by to viedlo podniky k používaniu energetických výrobkov, ktoré samy vyrobili.

34

Ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, cieľom smernice 2003/96 je okrem podpory riadneho fungovania vnútorného trhu v odvetví energie podpora dosiahnutia cieľov environmentálnej politiky. Nemožno však tvrdiť, že požiadavka týkajúca sa použitia, ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo, výrobkov vyrobených na účely uplatnenia článku 21 ods. 3 tejto smernice by narušilo tento cieľ. Z veci naopak vyplýva, že prostredníctvom tohto ustanovenia normotvorca Únie zmieril dva ciele sledované uvedenou smernicou.

35

Je totiž treba poznamenať, že článok 21 ods. 3 druhá veta smernice 2003/96 stanovuje iba možnosť ponechanú členským štátom stanoviť najmä to, že spotreba elektriny a iných energetických výrobkov na účely výroby energetických výrobkov, hoci spotrebované výrobky nie sú samy osebe vyrobené v rámci závodu, nepredstavuje zdaniteľnú udalosť.

36

Na druhej strane platí výnimka, a teda nejde o zdaniteľnú udalosť podľa článku 21 ods. 3 prvej vety tejto smernice vtedy, ak sú spotrebované energetické výrobky samé vyrobené v rámci závodu. Z toho vyplýva, že prostredníctvom tejto povinnosti, ktorú majú členské štáty, normotvorca Únie chcel podporiť podmienky výroby sledujúce energetickú efektívnosť.

37

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 21 ods. 3 smernice 2003/96 sa má vykladať v tom zmysle, že spotreba energetických výrobkov v rámci závodu, ktorý ich vyrobil, na účely výroby iných energetických výrobkov, nie je výnimkou a je teda zdaniteľnou udalosťou upravenou touto smernicou, ak v takej situácii, o akú ide vo veci samej, energetické výrobky vyrobené v rámci hlavnej činnosti dotknutého závodu sú určené na použitie iné ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

38

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú prejudiciálnu otázku netreba odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku.

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že spotreba energetických výrobkov v rámci závodu, ktorý ich vyrobil, na účely výroby iných energetických výrobkov, nie je výnimkou a je teda zdaniteľnou udalosťou upravenou touto smernicou, ak v takej situácii, o akú ide vo veci samej, energetické výrobky vyrobené v rámci hlavnej činnosti dotknutého závodu sú určené na použitie iné ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.