–

Scotch Whisky Association, v zastúpení: K. H. Reuer a W. Baars, Rechtsanwältinnen,

–

M. Klotz, v zastúpení: S. J. Mühlberger, Rechtsanwalt,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou, M. Tassopoulou a E. Chroni, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, S. Horrenberger a E. de Moustier, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Varrone, avvocato dello Stato,

–

holandská vláda, v zastúpení: K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers, D. Bianchi a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 písm. a) až c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi organizáciou Scotch Whisky Association a pánom Michaelom Klotzom, distribútorom whisky v internetovom obchode, vo veci žaloby domáhajúcej sa, aby pán Klotz neuvádzal na trh whisky vyrobenú v Nemecku a nazvanú „Glen Buchenbach“.

3

Odôvodnenie 2 nariadenia č. 110/2008 stanovuje:

„Liehovarnícke odvetvie je dôležité pre spotrebiteľov, výrobcov a sektor poľnohospodárstva v [Európskej únii]. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na liehovarnícke odvetvie, by mali prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, predchádzaniu klamlivým praktikám, transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaži…“

4

Podľa odôvodnenia 4 tohto nariadenia:

„Na zabezpečenie systematickejšieho prístupu v právnych predpisoch, ktoré upravujú oblasť liehovín, by toto nariadenie malo stanoviť jasne definované kritériá na výrobu, popis, prezentáciu a označovanie liehovín, ako aj na ochranu zemepisných označení.“

5

Odôvodnenie 14 uvedeného nariadenia znie:

„Keďže nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín [(Ú. v. EÚ L 93, s. 12), zmenené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 s 1),] sa nevzťahuje na liehoviny, mali by sa v tomto nariadení stanoviť pravidlá na ochranu zemepisných označení liehovín. Mali by sa registrovať zemepisné označenia, ktoré označujú liehoviny ako liehoviny pochádzajúce z územia krajiny, regiónu alebo lokality na tomto území, ak možno danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť liehoviny zásadne pripísať zemepisnému pôvodu.“

6

Článok 16 nariadenia č. 110/2008, nazvaný „Ochrana zemepisných označení“, stanovuje:

„… Zemepisné označenia zapísané do prílohy III sú chránené pred:

7

Príloha III nariadenia č. 110/2008, nazvaná „Zemepisné označenia“, uvádza, že „Scotch Whisky“ bola zapísaná ako zemepisné označenie patriace do kategórie výrobkov č. 2, konkrétne do kategórie výrobkov „Whisky/Whiskey“, ktorých krajinou pôvodu je „Spojené kráľovstvo (Škótsko)“.

8

Scotch Whisky Association je organizáciou založenou podľa škótskeho práva, ktorá má najmä za cieľ zabezpečiť ochranu obchodu so škótskou whisky tak v Škótsku, ako aj v zahraničí.

9

Pán Klotz predáva cez webovú stránku whisky nazvanú „Glen Buchenbach“, ktorá je vyrábaná liehovarom Waldhorn, nachádzajúcim sa v Berglene, v údolí Buchenbach, vo Švábsku (Nemecko).

10

Etiketa nalepená na fľašiach s predmetnou whisky obsahuje okrem štylizovaného obrázku lesného rohu (v nemčine „Waldhorn“) ďalšie informácie, teda „Waldhornbrennerei“ (liehovar Waldhorn), „Glen Buchenbach“, „Swabian Single Malt Whisky“ (švábska jednosladová whisky), „500 ml“, „40 % obj.“, „Deutsches Erzeugnis“ (nemecký výrobok) a „Hergestellt in den Berglen“ (vyrobené v Berglene).

11

Scotch Whisky Association podala na Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) žalobu s cieľom dosiahnuť najmä zastavenie uvádzania tejto whisky na trh, ktorá nie je scotch whisky, pod názvom „Glen Buchenbach“ z dôvodu, že používanie tohto názvu je v rozpore najmä s článkom 16 písm. a) až c) nariadenia č. 110/2008, ktoré chráni zemepisné označenia zapísané v prílohe III tohto nariadenia, medzi ktorými sa nachádza označenie „Scotch Whisky“.

12

Podľa Scotch Whisky Association tieto ustanovenia stanovujú, že zapísané zemepisné označenie pre alkoholický nápoj chráni nielen pred používaním takéhoto označenia, ale takisto pred akýmkoľvek jeho uvedením naznačujúcim zemepisný pôvod tohto označenia. Názov „Glen“ z dôvodu veľmi širokého používania v Škótsku namiesto slova „valley“ a najmä používania ako prvku ochrannej známky uvedeného v názvoch škótskych whisky, vzbudzuje v povedomí dotknutej verejnosti asociáciu so Škótskom a Scotch Whisky bez ohľadu na pridanie iných prvkov na etiketu, ktoré spresňujú nemecký pôvod predmetného výrobku. Pán Klotz navrhol žalobu zamietnuť.

13

Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) uvádza, že úspech tejto žaloby závisí od výkladu článku 16 písm. a) až c) nariadenia č. 110/2008. Preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

14

Po prednesení návrhov generálneho advokáta Scotch Whisky Association v liste z 15. marca 2018 navrhla, aby bolo v súlade s článkom 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nariadené opätovné začatie ústnej časti konania.

15

Na podporu tohto návrhu Scotch Whisky Association v podstate tvrdí, že úvahy, ktoré uviedol generálny advokát v bodoch 66 až 68, ako aj v bodoch 107 a 108 návrhov, sú založené na nedostatočnom a nesprávnom vykreslení rámca skutkových okolností, tak ako bol vymedzený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, takže tieto úvahy sú nesprávne. Scotch Whisky Association si želá, aby mohla v rámci prednesov na pojednávaní odpovedať na uvedené úvahy, ako aj pri tejto príležitosti opraviť a doplniť tento skutkový rámec.

16

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí alebo opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

17

O takýto prípad však nejde. Súdny dvor totiž po vypočutí generálneho advokáta dospel k záveru, že má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a že vec nie je potrebné rozhodnúť na základe tvrdení, ku ktorým sa títo účastníci konania alebo tieto dotknuté osoby nevyjadrili.

18

Okrem toho nebolo predložené tvrdenie v tom zmysle, že jeden z účastníkov konania vo veci samej alebo jedna z uvedených dotknutých osôb po skončení ústnej časti tohto konania uviedli novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

19

V dôsledku toho treba zamietnuť návrh organizácie Scotch Whisky Association na opätovné začatie ústnej časti konania.

20

V rámci tejto veci vyjadrili dvaja účastníci konania vo veci samej výhrady tak proti zneniu, ako aj proti obsahu rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

21

Na jednej strane Scotch Whisky Association vytýka vnútroštátnemu súdu, že zle formuloval prejudiciálne otázky, a navrhuje v písomných pripomienkach preformulovať tieto otázky.

22

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (rozsudok zo 4. apríla 2000, Darbo, C‑465/98, EU:C:2000:184, bod 19). Vnútroštátnemu súdu prináleží osobitne určiť a formulovať takéto otázky. Účastníci konania vo veci samej nemôžu meniť ich obsah (rozsudky z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12, EU:C:2013:489, body 29 a 31, ako aj citovaná judikatúra, a zo 6. októbra 2015, T‑Mobile Czech Republic a Vodafone Czech Republic, C‑508/14, EU:C:2015:657, bod 28 a citovaná judikatúra). Preto nemožno vyhovieť návrhu jedného z účastníkov konania vo veci samej, ktorým sa domáha toho, aby položená otázka bola formulovaná v zmysle, ktorý sa v jeho návrhu uvádza.

23

Na druhej strane pán Klotz uvádza, že vnútroštátny súd tak skrátil výklad skutkových okolností sporu vo veci samej, až je tento výklad neúplný a sám poskytuje informácie na doplnenie tohto výkladu.

24

Treba však pripomenúť, že na jednej strane v rámci postupu spolupráce zriadeného článkom 267 ZFEÚ neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnym súdom zisťovať skutočnosti sporu a vyvodiť z nich dôsledky vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré majú vydať (rozsudky z 3. septembra 2015, Costea, C‑110/14, EU:C:2015:538, bod 13, a z 10. marca 2016, Safe Interenvíos, C‑235/14, EU:C:2016:154, bod 119). Na druhej strane prináleží Súdnemu dvoru, aby v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Únie a vnútroštátne súdy zohľadnil skutkový a právny kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho vymedzuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C‑475/99, EU:C:2001:577, bod 10, a z 28. júla 2016, Kratzer, C‑423/15, EU:C:2016:604, bod 27).

25

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „nepriameho komerčného použitia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska, alebo či postačuje, že táto zložka vyvoláva u verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo so zemepisnou oblasťou.

26

V prípade, keby sa rozhodlo, že akákoľvek myšlienková asociácia s registrovaným zemepisným označením alebo s ním súvisiacou zemepisnou oblasťou postačuje na to, aby sa zistila existencia „nepriameho komerčného použitia“ tohto označenia v zmysle článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa toto ustanovenie má vykladať v tom zmysle, že na zistenie tejto existencie treba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu výrobku, takže informácie poskytnuté týmto kontextom umožňujú nakoniec vyvrátiť tvrdenie, podľa ktorého ide o nepriame komerčné použitie.

27

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky z 23. januára 2018, Piotrowski, C‑367/16, EU:C:2018:27, bod 40, a zo 7. februára 2018, American Express, C‑304/16, EU:C:2018:66, bod 54).

28

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008, vyplýva z neho, že toto ustanovenie chráni zapísané zemepisné označenia pred „každým priamym alebo nepriamym komerčným použitím, ak ide o produkty, ktoré nie sú zahrnuté do registrácie, ak sú tieto produkty porovnateľné s liehovinou registrovanou pod zemepisným označením alebo ak toto použitie využíva povesť registrovaného zemepisného označenia“.

29

To, že sa v tomto ustanovení vyskytuje pojem „použitie“, si z hľadiska samotnej definície vyžaduje, ako uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, aby sporné označenie používalo samotné chránené zemepisné označenie vo forme, v ktorej toto posledné uvedené označenie bolo zaregistrované alebo prinajmenšom vo forme majúcej tak úzke väzby s ním, z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska, že sporné označenie je od neho zjavne neoddeliteľné.

30

V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že používanie ochrannej známky obsahujúcej zemepisné označenie alebo výraz zodpovedajúci tomuto označeniu a jeho preklad pre alkoholické nápoje nezodpovedajúce príslušným špecifikáciám predstavuje v zásade priame komerčné používanie tohto zemepisného označenia v zmysle článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 (rozsudky zo 14. júla 2011, Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 55, ako aj z 20. decembra 2017, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑393/16, EU:C:2017:991, bod 34).

31

Preto situácie, na ktoré sa môže vzťahovať článok 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008, musia zodpovedať požiadavke, aby sporné označenie používalo registrované zemepisné označenie, ktoré je rovnaké alebo prinajmenšom veľmi podobné z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska.

32

Treba však podľa tohto ustanovenia rozlišovať situácie, v ktorých používanie má „priamu“ povahu, od tých, ktoré má „nepriamu“ povahu. V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, na rozdiel od „priameho“ použitia, z ktorého vyplýva to, že chránené zemepisné označenie je umiestnené priamo na dotknutý výrobok alebo na jeho vlastný obal, „nepriame“ použitie predpokladá, že toto označenie sa objavuje na doplňujúcich informačných alebo marketingových nosičoch, ako je reklama týkajúca sa tohto výrobku alebo na neho sa vzťahujúce doklady.

33

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008, treba konštatovať, že pôsobnosť tohto ustanovenia sa musí nevyhnutne odlíšiť od pôsobnosti týkajúcej sa ostatných pravidiel ochrany zaregistrovaných zemepisných označení uvedených v tomto článku pod písmenami b) až d). Uvedené ustanovenie musí konkrétne byť odlíšené od situácie, na ktorú sa vzťahuje písmeno b) uvedeného článku, ktorý sa týka „každ[ého] zneužit[ia], imitáci[e] alebo pripodoben[ia]“, teda situácií, v ktorých sporné označenie nepoužíva zemepisné označenie ako také, ale simuluje ho takým spôsobom, že spotrebiteľ si môže vytvoriť dostatočne blízku spojitosť medzi týmto označením a registrovaným zemepisným označením.

34

Takto teda, ako uviedol generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 by stratil svoj potrebný účinok, ak by bolo písmeno a) tohto článku 16 vykladané extenzívne, ako to predpokladá vnútroštátny súd v rámci prvej prejudiciálnej otázky, v tom zmysle, že sa uplatní vtedy, keď sporné označenie jednoducho vyvoláva vo vnímaní cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s registrovaným zemepisným označením alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou.

35

V treťom rade treba konštatovať, že výklad, podľa ktorého na preukázanie existencie nepriameho komerčného použitia registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska, môže lepšie zaručiť dosiahnutie cieľov sledovaných nariadením č. 110/2008 a konkrétne článkom 16 písm. a) tohto nariadenia.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že systém registrácie zemepisných označení alkoholických nápojov stanovený nariadením č. 110/2008 má za cieľ prispieť, ako to pripomína odôvodnenie 2 tohto nariadenia, k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, predchádzaniu klamlivým praktikám, transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaži (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 24).

37

Okrem toho už Súdny dvor spresnil, že ochranu, ktorú zemepisným označeniam poskytuje článok 16 uvedeného nariadenia, treba vykladať so zreteľom na cieľ, ktorý tieto označenia sledujú, a tým je, ako vyplýva z odôvodnenia 14 tohto nariadenia, umožniť označenie alkoholických nápojov ako pochádzajúce z určeného územia, ak možno danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť týchto nápojov zásadne pripísať zemepisnému pôvodu (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 23 a citovaná judikatúra).

38

Ako konštatoval generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, ustanovenia nariadenia č. 110/2008 a najmä ustanovenia článku 16 tohto nariadenia majú za cieľ zabrániť zneužívajúcemu použitiu chránených zemepisných označení nielen v záujme kupujúcich, ale tiež v záujme výrobcov, ktorí vyvinuli úsilie na zabezpečenie očakávanej kvality výrobkov, ktoré oprávnene nesú také označenia (pozri analogicky rozsudky zo 14. septembra 2017, EUIPO/Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto, C‑56/16 P, EU:C:2017:693, bod 82, ako aj z 20. decembra 2017, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑393/16, EU:C:2017:991, bod 38). Z tohto hľadiska písmeno a) tohto článku výslovne zakazuje ostatným hospodárskym subjektom komerčné použitie registrovaného zemepisného označenia pre výrobky ním nepokryté, najmä s cieľom neoprávnene ťažiť z povesti tohto zemepisného označenia.

39

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na prvú otázku tak, že článok 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „nepriameho komerčného použitia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.

40

Vzhľadom na odpoveď na prvú časť prvej otázky netreba odpovedať na jej druhú časť.

41

Vnútroštátny súd sa vo svojej druhej otázke v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska s týmto označením, alebo stačí, aby tento prvok vyvolával vo vedomí cieľovej verejnosti akúkoľvek asociáciu s uvedeným označením alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou.

42

V prípade, že by sa rozhodlo, že akákoľvek myšlienková asociácia s registrovaným zemepisným označením alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou postačuje na to, aby sa toto označenie považovalo za „pripodobenie“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že na preukázanie tejto existencie treba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku, a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu výrobku, takže informácie poskytnuté týmto kontextom umožňujú nakoniec vyvrátiť tvrdenie, podľa ktorého ide o „pripodobenie“.

43

Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba pripomenúť, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 chráni zemepisné označenia pred akýmkoľvek „pripodobením“, „hoci je uvedený skutočný pôvod produktu alebo je použité zemepisné označenie v preklade, alebo sprevádzané výrazmi, ako napríklad ‚ako‘, ‚typ‘, ‚štýl‘, ‚výrobok‘, ‚príchuť‘, alebo iným podobným výrazom“.

44

Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem pripodobenie pokrýva prípad, keď pojem použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného zemepisného označenia, takže keď spotrebiteľ vidí názov predmetného výrobku, vybaví sa mu v mysli obraz výrobku, ktorého označenie je chránené (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 21 a citovaná judikatúra).

45

Takto teda na účely konštatovania existencie „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 Súdny dvor dospel k záveru, že prináleží vnútroštátnemu súdu preveriť, okrem zahrnutia časti chráneného zemepisného označenia do pojmu použitého na označenie predmetného výrobku, či keď spotrebiteľ vidí názov tohto výrobku, vybaví si v mysli obraz výrobku, ktorého označenie je chránené. Preto musí vnútroštátny súd v podstate vychádzať z predpokladanej reakcie spotrebiteľa vzhľadom na názov použitý na označenie predmetného výrobku, pričom dôležité je, aby si tento spotrebiteľ vytvoril spojenie medzi týmto názvom a chráneným zemepisným označením (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 22).

46

Z vyššie uvedeného vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, že čiastočné zahrnutie chráneného zemepisného označenia do sporného označenia nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na uplatnenie článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008. Na posúdenie existencie „pripodobenia“ v zmysle tohto ustanovenia prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby overil, či keď spotrebiteľ vidí názov dotknutého výrobku, vybaví sa mu v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie.

47

V tejto súvislosti treba spresniť, že vnútroštátny súd v rámci tohto posúdenia musí vychádzať z vnímania priemerného európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 25 a 28).

48

Okrem toho už Súdny dvor rozhodol, že je legitímne domnievať sa, že ide o pripodobenie k chránenému zemepisnému označeniu, keď, pokiaľ ide o výrobky, ktoré vyzerajú rovnako, predajné názvy majú fonetickú a vizuálnu podobnosť (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 33 a citovaná judikatúra).

49

Ako však uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, ani identifikácia fonetickej alebo vizuálnej podobnosti sporného názvu s chráneným zemepisným označením nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na preukázanie existencie „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008. Predstavuje totiž len jedno z kritérií, ktoré má vnútroštátny súd zohľadniť pri posudzovaní toho, či keď spotrebiteľ vidí názov dotknutého výrobku, vybaví sa mu v mysli obraz výrobku, ktorý je chráneným zemepisným označením. Z toho vyplýva, že nie je vylúčené, že „pripodobenie“ sa môže vyskytnúť aj v prípade neexistencie takejto podobnosti.

50

Okrem kritérií týkajúcich sa čiastočného zahrnutia chráneného zemepisného označenia do sporného názvu a fonetickej a vizuálnej podobnosti tohto názvu s týmto označením, Súdny dvor uviedol, že treba prípadne zohľadniť kritérium „koncepčnej blízkosti“ existujúcej medzi názvami patriacimi do rôznych jazykov, pričom takáto blízkosť, podobne ako iné vyššie uvedené kritériá, môžu takisto byť takej povahy, že vedú spotrebiteľa k tomu, že sa mu vybaví v mysli obraz výrobku, ktorý je chráneným zemepisným označením, keď vidí porovnateľný výrobok označený sporným názvom (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 35 a citovaná judikatúra).

51

Z vyššie uvedených okolností vyplýva, že na účely vymedzenia pojmu pripodobenie v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 je určujúcim kritériom kritérium, či keď spotrebiteľ vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, čo musí posúdiť vnútroštátny súd, pričom v prípade potreby zohľadní čiastočné zahrnutie chráneného zemepisného označenia do sporného názvu, fonetickú a/alebo vizuálnu podobnosť tohto názvu s týmto označením, alebo ešte koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a uvedeným označením.

52

Vo veci samej teda prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa priemernému európskemu spotrebiteľovi, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, vybaví sa v mysli chránené zemepisné označenie, teda „Scotch Whisky“, keď vidí porovnateľný výrobok, ktorý má sporný názov, v predmetnom prípade „Glen“, pričom musí vzhľadom na neexistenciu fonetickej alebo vizuálnej podobnosti tohto názvu s chráneným zemepisným označením a na čiastočné zahrnutie tohto označenia do uvedeného názvu zohľadniť koncepčnú blízkosť medzi uvedeným označením a týmto istým názvom.

53

Na druhej strane kritérium zvažované vnútroštátnym súdom v rámci druhej otázky na účely zistenia „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, teda, že sporná zložka predmetného označenia by mala vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti určitú asociáciu s chráneným zemepisným označením alebo s príslušnou zemepisnou oblasťou, nemožno uznať, keďže nepreukazuje dostatočne priamu a jednoznačnú súvislosť medzi týmto prvkom a týmto označením.

54

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 61 až 63 svojich návrhov, keby postačovalo na konštatovanie takéhoto pripodobenia, aby sa vyvolala vo vedomí spotrebiteľa asociácia akejkoľvej povahy s chráneným zemepisným označením, viedlo by to po prvé k tomu, že by písmeno b) článku 16 nariadenia č. 110/2008 zasahovalo do pôsobnosti ustanovení, ktoré nasledujú v tomto článku po ňom, teda písmen c) a d) tohto článku, ktoré sa týkajú situácií, keď je odkaz na chránené zemepisné označenie ešte slabší než jeho „pripodobenie“.

55

Po druhé by použitie takéhoto kritéria viedlo nepredvídateľným spôsobom, k rozšíreniu pôsobnosti uvedeného nariadenia a zahŕňalo by veľké riziko, najmä pokiaľ ide o právnu istotu dotknutých hospodárskych subjektov. Podľa odôvodnenia 4 nariadenia č. 110/2008 totiž normotvorca Únie chcel zabezpečiť systematickejší prístup v oblasti alkoholických nápojov, keď stanovil „jasné kritériá“, najmä „na ochranu zemepisných označení“. Uznať však kritérium tak nepresné a extenzívne, ako je to, ktoré chce uznať vnútroštátny súd v rámci svojej druhej otázky, by však nebolo v súlade s týmto účelom.

56

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na prvú časť druhej otázky tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie. V rámci tohto posúdenia tento súd vzhľadom po prvé na neexistenciu fonetickej alebo vizuálnej podobnosti sporného názvu s chráneným zemepisným označením a po druhé na čiastočné zahrnutie tohto označenia do tohto názvu musí prípadne zohľadniť koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a uvedeným označením.

57

Pokiaľ ide o druhú časť druhej otázky týkajúcej sa úlohy kontextu, do ktorého patrí sporný názov pri tom, ako bude vnútroštátny súd posudzovať existenciu „pripodobenia“ v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008, treba konštatovať, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť o „pripodobenie“, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 43 a citovaná judikatúra).

58

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pán Klotz, žalovaný vo veci samej, tvrdí, že názov „Glen Buchenbach“ predstavuje slovnú hračku vytvorenú z názvu miesta pôvodu nápoja, o ktorý ide vo veci samej, teda „Berglen“, a názvu miestnej rieky, teda „Buchenbach“. Súdny dvor však už rozhodol, že vzhľadom na článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 je irelevantné, že sporný názov zodpovedá názvu podniku a/alebo miestu, kde sa výrobok vyrába (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 42 až 45).

59

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, Súdny dvor tiež spresnil, že okolnosť, že sporný názov odkazuje na miesto výroby, ktoré poznajú spotrebitelia členského štátu, v ktorom sa výrobok vyrába, nie je relevantným faktorom v rámci posúdenia pojmu pripodobenie v zmysle článku 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 vzhľadom na to, že toto ustanovenie chráni registrované zemepisné označenia proti akémukoľvek pripodobeniu na území celej Únie a že vzhľadom na potrebu zabezpečenia účinnej a jednotnej ochrany uvedených označení na celom území Únie sú posudzovaní všetci spotrebitelia na tomto území (rozsudok z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, bod 27).

60

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na druhú časť druhej otázky tak, že článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia netreba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu dotknutého výrobku.

61

Vnútroštátny súd sa vo svojej tretej otázke v podstate pýta, či sa má článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania existencie „nepravého alebo zavádzajúceho označenia“, zakázaného týmto ustanovením, treba zohľadniť kontext, v ktorom sa používa sporná zložka, najmä ak sa pri tejto zložke nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu dotknutého výrobku.

62

Treba pripomenúť, že podľa článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 je registrované zemepisné označenie chránené pred „každým ďalším nepravým alebo zavádzajúcim označením, ak ide o provenienciu, pôvod, povahu alebo základné vlastnosti v oblasti popisu, prezentácie a označovania produktu, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa jeho pôvodu“.

63

V prvom rade treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Európska komisia, nič v znení tohto ustanovenia nenaznačuje, že by bol zámer normotvorcu Únie zohľadniť kontext, v ktorom sa sporná zložka používa, na účely zistenia „neprav[ého] alebo zavádzajúc[eho] označen[ia], ak ide o provenienciu, pôvod, povahu alebo základné vlastnosti… produktu“.

64

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, výraz „neprav[é] alebo zavádzajúc[e] označen[ie]… v oblasti popisu, prezentácie a označovania produktu“ predstavuje vymenovanie rôznych podkladov, na ktorých sa môže nachádzať označenie, ktoré by mohlo byť nepravé alebo zavádzajúce. Nemožno z toho vyvodiť, že toto označenie musí byť skúmané v spojení s ostatnými prípadnými informáciami obsiahnutými v popise, prezentácii alebo na etikete dotknutého výrobku.

65

Ďalej, ako takisto uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, treba spresniť, že článok 16 nariadenia č. 110/2008 obsahuje postupné vymenovanie zakázaných konaní, podľa ktorého sa písmeno c) tohto článku musí odlíšiť od písmen a) a b), ktoré mu predchádzajú. Zatiaľ čo sa totiž písmeno a) uvedeného článku obmedzuje na akty používania chráneného zemepisného označenia a jeho písmeno b) na akty zneužitia, imitácie alebo pripodobenia, písmeno c) tohto istého článku rozširuje rozsah ochrany, keď do nej zahŕňa „každé ďalšie značenie“, teda informácie poskytnuté spotrebiteľom, ktoré sú uvedené v popise, prezentácii alebo na etikete dotknutého výrobku, ktoré, hoci v skutočnosti neevokujú chránené zemepisné označenie, sú kvalifikované ako „nepravé alebo zavádzajúce“ z hľadiska spojitosti výrobku s chráneným zemepisným označením.

66

V tejto súvislosti treba po prvé spresniť, že výraz „každé ďalšie označenie“, použitý v článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 zahŕňa informácie, ktoré sa môžu nachádzať v akejkoľvek forme v popise, prezentácii alebo na etikete dotknutého výrobku, najmä vo forme textu, obrázku alebo prvku, ktorý môže poskytovať informácie o proveniencii, pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach tohto výrobku.

67

Po druhé stačí, aby nepravé alebo zavádzajúce označenie figurovalo v jednom z troch podkladov citovaných v tomto ustanovení, teda „v oblasti popisu, prezentácie a označovania“ dotknutého výrobku, na to, aby platilo, že „existuje pravdepodobnosť, že bude vyjadrovať falošný dojem týkajúci sa jeho pôvodu“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

68

Z vyššie uvedených prvkov vyplýva, že článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 stanovuje širokú ochranu zaregistrovaných zemepisných označení. Keby nepravé alebo zavádzajúce označenie mohlo byť povolené z titulu dodatočných informácií sprevádzajúcich toto označenie a týkajúcich sa najmä skutočného pôvodu dotknutého výrobku, toto ustanovenie by stratilo svoj potrebný účinok.

69

Ako už bolo uvedené v bode 38 tohto rozsudku, nariadenie č. 110/2008 a najmä jeho článok 16 majú za cieľ ochranu zaregistrovaných zemepisných označení, a to v záujme spotrebiteľov, aby neboli uvedení do omylu nepravdivými označeniami, ako aj v záujme hospodárskych subjektov znášajúcich vyššie náklady s cieľom zabezpečiť kvalitu výrobkov, ktoré majú zákonne chránené zemepisné označenia. Títo prevádzkovatelia totiž musia byť schopní brániť sa proti aktom nelojálnej hospodárskej súťaže.

70

Ako uviedol generálny advokát v bode 101 svojich návrhov, dosiahnutie týchto cieľov by bolo ohrozené, ak by mohla byť ochrana zemepisných označení obmedzená okolnosťou, že po stranách označenia, ktoré je samo osebe nepravé alebo zavádzajúce v zmysle článku 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008, sa objavujú doplňujúce informácie, pretože prijatie tohto výkladu by znamenalo pripustiť používanie takého označenia, pokiaľ je doplnené o presné informácie.

71

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia existencie „nepravého alebo zavádzajúceho označenia“ zakázaného týmto ustanovením netreba zohľadňovať kontext, v ktorom je sporná zložka použitá.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: