1. 

Nemecká colná správa požaduje určité osobné údaje od vedúcich zamestnancov a zamestnancov spoločností, ktoré chcú získať alebo si zachovať status schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“), s ktorým získajú priaznivejšie zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými dovozcami alebo vývozcami.

2. 

Prejudiciálna otázka sa týka obmedzení, ktoré ukladajú právne predpisy Únie na tieto požiadavky, či už výlučne v colnej oblasti, alebo v oblasti ochrany osobných údajov.

3.

Článok 38 nariadenia č. 952/2013 ( 2 ) stanovuje:

„1.   Hospodársky subjekt usadený na colnom území Únie, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 39, môže podať žiadosť o status schváleného hospodárskeho subjektu.

…

2.   Status schváleného hospodárskeho subjektu sa skladá z týchto druhov povolenia:

…“

4.

Článok 39 písm. a) stanovuje:

„Kritériami na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu sú:

…“

5.

Podľa článku 24 ods. 1:

„…

Keď žiadateľom nie je fyzická osoba, kritérium stanovené v článku 39 písm. a) kódexu sa považuje za splnené, ak sa za posledné tri roky žiadna z týchto osôb nedopustila závažného porušenia alebo opakovaného porušenia colných predpisov a daňových pravidiel a nemala záznam o závažných trestných činoch v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou:

6.

Podľa článku 1:

„1.   V tomto nariadení sa stanovujú prechodné opatrenia, pokiaľ ide o prostriedky na výmenu a uchovávanie údajov, uvedené v článku 278 kódexu, kým nebudú funkčné elektronické systémy potrebné na uplatňovanie ustanovení kódexu.

2.   Požiadavky na údaje, formáty a kódy, ktoré sa majú uplatňovať v prechodných obdobiach uvedených v tomto nariadení, delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/2447 sa stanovujú v prílohách k tomto nariadeniu.“

7.

Článok 5 uvádza:

„1.   Až do dátumu zmodernizovania systému schválených hospodárskych subjektov uvedeného v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/255/EÚ môžu colné orgány umožniť, aby sa v súvislosti so žiadosťami a rozhodnutiami týkajúcimi sa schválených hospodárskych subjektov a akýmikoľvek následnými udalosťami, ktoré by mohli ovplyvniť pôvodnú žiadosť alebo rozhodnutie, používali iné prostriedky než techniky elektronického spracovania údajov.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

8.

Bod 19 vysvetliviek k prílohe VI sa týka obsahu tlačiva žiadosti o status AEO:

„Meno, dátum a podpis žiadateľa:

Podpis: podpisovateľ by mal uviesť svoju funkciu. Podpisovateľ by mal byť vždy osobou, ktorá zastupuje žiadateľa v celom rozsahu.

Meno: meno žiadateľa a pečiatka žiadateľa.

…

…“

9.

Podľa článku 4:

„Na účely tohto nariadenia:

…“

10.

Článok 5 stanovuje:

„Osobné údaje musia byť:

…“

11.

Článok 6 uvádza:

„1.   Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

…

…

2.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia s ohľadom na spracúvanie v súlade s odsekom 1 písm. c) a e), a to presnejším stanovením osobitných požiadaviek na spracúvanie a stanovením ďalších opatrení, ktorými sa zaistí zákonné a spravodlivé spracúvanie, vrátane požiadaviek na iné osobitné situácie spracúvania stanovené v kapitole IX.

3.   Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. … Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

4.   Ak spracúvanie na iné účely ako na účely, na ktoré boli osobné údaje získavané, nie je založené na súhlase dotknutej osoby alebo na práve Únie alebo práve členského štátu, ktoré predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na ochranu cieľov uvedených v článku 23 ods. 1, prevádzkovateľ na zistenie toho, či je spracúvanie na iný účel zlučiteľné s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, okrem iného zohľadní:

12.

V súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e):

„V práve Únie alebo práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22 a v článku 34, ako aj v článku 5, pokiaľ jeho ustanovenia zodpovedajú právam a povinnostiam ustanoveným v článkoch 12 až 22, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť:

…

13.

§ 139a ods. 1 vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti uvádza:

„Bundeszentralamt für Steuern [(Spolkový daňový úrad)] pridelí na účely jednoznačnej identifikácie v daňovom konaní každému daňovníkovi jednotné a trvalé označenie (identifikačný znak); tento identifikačný znak musí daňový subjekt, alebo tretia osoba, ktorá má údaje týkajúce sa tohto daňovníka oznamovať daňovým úradom, uvádzať na návrhoch, daňových priznaniach alebo oznamoch adresovaných daňovým úradom. Pozostáva z rady čísiel, ktoré nesmú byť zostavené alebo odvodené z iných údajov o daňovníkovi; posledné miesto je kontrolná číslica…“

14.

Podľa § 139b:

„1.   Fyzickej osobe sa nesmie prideliť viac ako jedno identifikačné číslo…

2.   Daňové úrady sú oprávnené zisťovať a používať identifikačné číslo len vtedy, ak je to nevyhnutné na splnenie ich úloh stanovených zákonom alebo ak právny predpis zisťovanie alebo používanie identifikačného čísla výslovne umožňuje alebo nariaďuje. Iné verejné alebo súkromné orgány sú oprávnené:

3.   Spolkový daňový úrad uchováva vo vzťahu k fyzickým osobám tieto údaje:

…

…

4.   Údaje uvedené v odseku 3 sa uložia len s cieľom, aby

15.

§ 38 ods. 1 a 3 vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolností stanovuje:

„1.   Pri príjmoch zo závislej činnosti sa daň z príjmu vyberá zrážkou zo mzdy (zrážka zo mzdy), pokiaľ mzdu vypláca zamestnávateľ…

…

3.   Zamestnávateľ zadrží z účtu zamestnanca pri každej výplate mzdy daň zo mzdy…“

16.

§ 39 ods. 1 a 4 stanovuje:

„1.   Na účely výkonu zrážky zo mzdy sa na podnet zamestnanca vytvárajú údaje určujúce zrážky zo mzdy…

…

4.   Údaje určujúce zrážky zo mzdy sú:

…“

17.

Podľa § 39e:

„1.   Spolkový daňový úrad vytvára v zásade automaticky pre každého zamestnanca daňovú triedu a pre deti zohľadňované v daňových triedach I až IV počet oslobodení od dane na dieťa ako údaje určujúce zrážky zo mzdy (§ 39 ods. 4 prvá veta, body 1 a 2)… Pokiaľ daňový úrad vytvára údaje určujúce zrážky zo mzdy podľa § 39, oznámi to Spolkovému daňovému úradu, aby ich ten mohol poskytnúť s cieľom zabezpečenia ich automatického získania zamestnávateľom…

2.   Spolkový daňový úrad s cieľom vytvorenia automaticky vyvolateľných údajov určujúcich zrážky zo mzdy ukladá pre zamestnávateľa tieto údaje určujúce zrážky zo mzdy na základe zadania identifikačného čísla, ako aj nasledujúcich údajov popri údajoch uvedených v § 139b ods. 3 Abgabenordnung za každého daňovníka:

…

4.   Zamestnanec oznámi každému zo svojich zamestnávateľov pri nástupe do zamestnaneckého pomeru na účely odobratia údajov o zrážkach zo mzdy:

…

Zamestnávateľ je pri začatí zamestnaneckého pomeru povinný na Spolkovom daňovom úrade formou diaľkového prenosu údajov odobrať elektronické údaje o zrážkach zo mzdy pre príslušného zamestnanca a prevziať ich na mzdový účet zamestnanca. …

…“

18.

Spoločnosť Deutsche Post bola držiteľkou colných povolení, ktoré jej boli udelené na základe nariadenia (EHS) č. 2913/92 ( 6 ) a nariadenia (EHS) č. 2454/93, ( 7 ) konkrétne išlo o povolenia schválenej prijímateľky a schválenej odosielateľky. Rovnako využíva celkovú záruku ako zjednodušenie v colnom režime vnútorný tranzit Únie, resp. v spoločnom tranzitnom režime, a od okamihu plnej účinnosti nového colného kódexu využíva povolenie prevádzkovateľa priestorov na dočasné uskladnenie.

19.

Hauptzollamt (Hlavný colný úrad) listom z 19. apríla 2017 požiadal spoločnosť Deutsche Post, aby do 19. mája 2017 odpovedala na dotazník o sebahodnotení, časť I (Informácie o podnikateľskom subjekte), ktorý je dostupný na internete. Uvedené tlačivo obsahuje okrem iného nasledujúce otázky:

„1.1.2 Menujte, pokiaľ je to relevantné pre formu Vášho podnikateľského subjektu:

…

1.1.6 Menujte najdôležitejšie vedúce pozície (výkonní riaditelia, vedúci oddelení, vedúci účtovného oddelenia, vedúci colného oddelenia atď.) podniku a popíšte príslušné pravidlá upravujúce ich zastupovanie. Minimálne požadované údaje sú meno, priezvisko, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo a príslušný daňový úrad.

…

1.3.1 Menujte osoby zodpovedné vo Vašej organizácii za colné záležitosti alebo osoby, ktoré colné záležitosti vybavujú (napríklad colní deklaranti, vedúci colného oddelenia) s údajmi o ich mene, priezvisku, dátume narodenia, daňovom identifikačnom čísle, príslušnom daňovom úrade a postavení v rámci organizácie.“

20.

Hlavný colný úrad upozornil spoločnosť Deutsche Post, že pri neposkytnutí požadovanej súčinnosti nie je možné overiť, či splnila podmienky na udelenie colného povolenia v zmysle colného kódexu. Zároveň ju upozornil, že ak nedôjde k súčinnosti alebo ak už nespĺňa tieto podmienky, dôjde k zrušeniu časovo neobmedzených colných povolení.

21.

Spoločnosť Deutsche Post podala na vnútroštátny súd žalobu, ktorou namietala proti povinnosti oznámiť Hlavnému colnému úradu daňové identifikačné čísla (ďalej len „DIČ“) osôb uvedených na formulári o sebahodnotení, ako aj údaje o príslušných daňových úradoch vo vzťahu k týmto osobám. Žiadala, aby súd rozhodol, že nie je povinná odpovedať na túto časť dotazníka.

22.

Spoločnosť Deutsche Post uvádza na podporu svojej žaloby nasledujúce:

23.

Hlavný colný úrad namieta proti tvrdeniam spoločnosti Deutsche Post, pričom uvádza, že sprístupnenie DIČ je nevyhnutné na jednoznačnú identifikáciu dotknutých osôb pri komunikácii s daňovými úradmi. Výmena informácií sa predpokladá až vtedy, keď daňové úrady majú k dispozícii zistenia o závažných alebo opakovaných porušeniach daňových predpisov. V tejto súvislosti nie sú relevantné trestnoprávne alebo priestupkové konania, ktoré boli zastavené. Opakované porušenia daňových predpisov sa zohľadňujú len pri takej početnosti, ktorá už nie je v primeranom pomere k spôsobu a rozsahu obchodnej činnosti žiadateľa.

24.

Podľa názoru Hlavného colného úradu okruh osôb dotknutých otázkami je v súlade s článkom 24 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia a usmerneniami Komisie pre AEO. Tento úrad v každom jednotlivom prípade s ohľadom na riziko konkrétne posudzuje, vo vzťahu ku ktorým osobám sa uskutočňuje výmena informácií s daňovými úradmi. Pokiaľ ide o osoby, ktoré vybavujú colné záležitosti, pri väčších colných oddeleniach sa sprístupnenie obmedzuje na vedúcich zamestnancov a osoby vo vedení.

25.

Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) má pochybnosti o tom, či sprístupnenie požadovaných osobných údajov [DIČ a údaje o príslušných daňových úradoch na účely výberu dane z príjmov, pokiaľ ide o osoby uvedené na tlačive pod bodom 1.1.2 písmeno c) a bodmi 1.1.6 a 1.3.1] predstavuje zákonné spracúvanie týchto údajov v zmysle GDPR a článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

26.

Rovnako má pochybnosti o nevyhnutnosti využívať osobné údaje zamestnancov a členov dozornej rady žalovanej získané na účely výberu dane z príjmov, keďže nemajú žiadnu priamu súvislosť s posúdením ich spoľahlivosti v colnej oblasti ani s hospodárskou činnosťou spoločnosti Deutsche Post.

27.

Za týchto okolností sa tento súd rozhodol položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 24 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, vykladať v tom zmysle, že umožňuje colným orgánom od žiadateľa požadovať, aby im oznámil daňové identifikačné čísla, ktoré mu pridelil Bundeszentralamt für Steuern (Spolkový daňový úrad, Nemecko) na účely výberu dane z príjmu, a finančné úrady príslušné na účely určenia dane z príjmu členov dozornej rady žiadateľa, členov štatutárneho orgánu žiadateľa, vedúcich oddelení, vedúceho účtovného oddelenia, vedúceho colného oddelenia, ako aj osôb zodpovedných za colné záležitosti a osôb vybavujúcich colné záležitosti?“

28.

Písomné pripomienky predložili Deutsche Post, Hlavný colný úrad, španielska, maďarská a talianska vláda, ako aj Komisia. Na pojednávaní konanom 5. júla 2018 sa zúčastnili Deutsche Post, Hlavný colný úrad a Komisia.

29.

Pred preskúmaním veci samej je potrebné objasniť, ktoré právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany osobných údajov sú uplatniteľné na prejednávanú vec.

30.

Žiadosť o poskytnutie informácií bola zaslaná spoločnosti Deutsche Post 19. apríla 2017, teda pred dátumom nadobudnutia účinnosti GDPR (25. máj 2018). V tom čase bola platná smernica 95/46/ES, ( 8 ) a to napriek skutočnosti, že tak vnútroštátny súd, ako aj účastníci prejudiciálneho konania okrem Komisie vychádzali z toho, že sa uplatňuje uvedené nariadenie.

31.

Vysvetlenie tejto zjavnej anomálie možno nájsť v povahe vnútroštátneho konania. Ako bolo uvedené na pojednávaní, spoločnosť Deutsche Post nemala podať žalobu o neplatnosť (Anfechtungsklage), ktorú by mal súd posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase skutkových okolností, ale určovaciu žalobu (Feststellungsklage), ( 9 ) ktorá sa rozhoduje podľa právnej situácie platnej v čase pojednávania a vyhlásenia rozsudku.

32.

Prináleží vnútroštátnemu súdu vykladať svoje vnútroštátne procesné právo, o ktorom Súdny dvor nerozhodol. Ak sa má spor na základe vnútroštátnych pravidiel preto vyriešiť ratione temporis v súlade s GDPR, a nie v súlade so smernicou 95/46, Súdny dvor je povinný poskytnúť výklad GDPR, a nie tejto smernice. ( 10 )

33.

Cieľom prejudiciálnej otázky je poskytnúť výklad článku 24 ods. 1 vykonávacieho nariadenia so zohľadnením GDPR a článkov 7 a 8 Charty, a nie možné vyhlásenie jeho neplatnosti. ( 11 ) Opakujem, vnútroštátny súd nenamietal možnú neplatnosť tohto článku, ktorý stanovuje len podmienky na udelenie statusu AEO a nevyžaduje prenos alebo spracovanie osobných údajov zo strany tretej osoby.

34.

Status AEO poskytuje výhody ( 12 ) hospodárskym subjektom, ktoré sa v zmysle svojich colných operácií považujú za spoľahlivé na celom colnom území Únie (článok 5 ods. 5 colného kódexu). Medzi uvedené výhody patrí v zmysle článku 38 ods. 6 tohto kódexu priaznivejšie zaobchádzanie ako s inými hospodárskymi subjektmi v súvislosti s colnými kontrolami. AEO v závislosti od typu udeleného povolenia podlieha menšiemu počtu fyzických kontrol a kontrol dokladov.

35.

Keďže AEO musí preukázať spoľahlivosť a dobré meno, udelenie tohto statusu je podmienené splnením podmienok stanovených v článku 39 colného kódexu, ( 13 ) a to:

36.

Tieto podmienky sa vyžadujú od všetkých subjektov, ktorí žiadajú o udelenie statusu AEO, či už ide o právnické, alebo fyzické osoby. V prejednávanej veci, keďže spoločnosť Deutsche Post je právnickou osobou, podmienka absencie závažného alebo opakovaného porušenia colných a daňových predpisov a absencie závažných trestných činov súvisiacich s jej hospodárskou činnosťou sa vzťahuje na niektorých jej zamestnancov (tých, ktorí vykonávajú úlohy uvedené nižšie). ( 14 ) Uvádza to článok 24 vykonávacieho nariadenia, vydaný na vykonanie článku 39 písm. a) colného kódexu. ( 15 )

37.

Od týchto podmienok je v zmysle článku 24 vykonávacieho nariadenia oslobodená „osoba poverená vedením žiadateľa alebo vykonávajúca kontrolu nad jeho riadením“ a „zamestnanec zodpovedný za colné záležitosti žiadateľa“. ( 16 )

38.

Článok 24 vykonávacieho nariadenia stanovuje limity, ktoré colné orgány nesmú prekročiť vo svojich žiadostiach o poskytnutie informácii týkajúcich sa okruhu osôb, o ktorých sa získavajú informácie. Rovnako by sa mal článok zohľadniť z hľadiska účelu, ktorý sa sleduje zhromaždením údajov o uvedených osobách.

39.

Zmysel článku 24 vykonávacieho nariadenia na priznanie ( 17 ) statusu AEO spočíva v tom, že colné orgány musia disponovať určitými informáciami o zodpovedných riadiacich pracovníkoch spoločností, ako aj o fyzických osobách, ktoré vykonávajú svoje činnosti v colnej oblasti. ( 18 )

40.

Znenie článku 24 vykonávacieho nariadenia je reštriktívne: uvádza výlučne osobu poverenú (subjektom, ktorý žiada o udelenie statusu AEO) alebo vykonávajúcu kontrolu nad jeho riadením, a zamestnanca zodpovedného za colné záležitosti. Ustanovenie používa jednotné číslo, takže sa zavádza prísny výklad, ktorý je tiež podporený skutočnosťou, že poskytované informácie sú osobnými údajmi. Norma sekundárneho práva, ktorá je hierarchicky podriadená článku 24 vykonávacieho nariadenia, akou je príloha 6 delegovaného nariadenia 2016/341, nemôže rozšíriť rozsah jeho osobnej pôsobnosti.

41.

Colné orgány preto môžu zbierať osobné údaje len o:

42.

Na základe tohto predpokladu súhlasím s názorom vnútroštátneho súdu, podľa ktorého žiadosť o poskytnutie osobných údajov členov dozornej rady alebo poradnej rady spoločnosti nemá oporu v článku 24 vykonávacieho nariadenia. Z tohto dôvodu neexistuje v ustanovení právny základ na to, aby sa mohli vyžadovať údaje o vedúcich iných oddelení a vedúcich účtovného oddelenia, pokiaľ tieto osoby nemajú v spoločnosti aj konečnú rozhodovaciu právomoc alebo nevybavujú colné záležitosti.

43.

Ako som už uviedol, v zmysle článku 24 vykonávacieho nariadenia možno požadovať iba informácie nevyhnutné na overenie, či nedošlo k „závažnému porušeniu alebo opakovanému porušeniu colných predpisov a daňových pravidiel“ ani k odsúdeniu za „závažné trestné činy v súvislosti so svojou hospodárskou činnosťou“.

44.

Ide teda o jediný účel, ktorý musí spĺňať zhromaždenie informácií zo strany colných orgánov. Ustanovenie však bližšie neurčuje, aké typy údajov sú primerané na dosiahnutie tohto cieľa: prináleží členským štátom, aby ich určili, čo znamená, že musia byť nevyhnutné len na zistenie existencie (neexistencie) konania, ktoré ovplyvňuje spoľahlivosť vedúcich zodpovedných za spoločnosť.

45.

Na overenie, či uvedení zamestnanci spoločnosti uchádzajúcej sa o status AEO nemajú potrebnú bezúhonnosť na získanie dôvery colnej správy, článok 24 vykonávacieho nariadenia uvádza tri kategórie porušení:

46.

Aké údaje môžu colné orgány zhromažďovať v súlade s článkom 24 vykonávacieho nariadenia s cieľom zistiť prítomnosť týchto porušení, aby mohli udeliť status AEO?

47.

Hlavný colný úrad uvádza, že musí mať k dispozícií DIČ a údaje o daňových úradoch vedúcich zamestnancov a zamestnancov spoločnosti Deutsche Post, ktorí vykonávajú kontrolu nad jej colnou správou. Tvrdí, že iba tak môže zistiť, či tieto osoby spáchali závažné alebo opakované porušenia daňových predpisov, keďže mnohé dane sú v Nemecku riadené regionálnymi orgánmi. DIČ by predstavoval základný údaj, aby sa od týchto orgánov presne vyžiadali potrebné informácie o týchto osobách.

48.

Na druhej strane spoločnosť Deutsche Post uvádza, že situácia jej zamestnancov vo vzťahu k dani z príjmov je na posúdenie, či došlo k závažným alebo opakovaným porušeniam daňových predpisov, nepodstatná. Vyžadovanie ich DIČ nie je na účely určenia spoľahlivosti týchto zamestnancov v colnej správe preto ani potrebné, ani vhodné.

49.

Z písomných pripomienok a z vysvetlení uvedených na pojednávaní vyplýva, že DIČ je osobný identifikátor používaný vo vzťahoch fyzických osôb s nemeckou daňovou správou pre rôzne záležitosti. Existuje zhoda v tom, že jeho hlavné využitie je na správu dane z príjmov, čo vysvetľuje jeho vzťah v spore vo veci samej s údajmi o daňových úradov príslušných na jej určenie.

50.

Výklad nemeckého práva neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu. Vnútroštátny súd uvádza, že DIČ zamestnancov spoločnosti Deutsche Post, ktoré boli pridelené Spolkovým daňovým úradom (§ 139a ods. 1 prvá veta daňového poriadku) sa zhromažďujú a uschovávajú len s cieľom výberu dane z príjmov formou zrážky zo mzdy (§ 39e ods. 4 prvá veta, bod 1 zákona o dani z príjmov).

51.

Osobné údaje zamestnancov spoločnosti Deutsche Post získané na už uvedený účel nemajú podľa názoru vnútroštátneho súdu žiaden priamy súvis s hospodárskou činnosťou tejto spoločnosti, a nie sú preto relevantné na posúdenie ich spoľahlivosti na colnoprávne účely. ( 23 )

52.

Domnievam sa však, že z hľadiska colných predpisov nič nebráni tomu, aby nemecká správa žiadala DIČ (a určenie príslušného úradu na účely určenia dane z príjmov) od vedúceho zamestnanca a od zamestnanca zodpovedného za colné záležitosti spoločnosti, ktorá chce získať status AEO. Bez ohľadu na to, čo uvediem ďalej na ochranu týchto osobných údajov, jeho získanie môže slúžiť na overenie toho, že nedošlo k porušeniam zo strany týchto osôb.

53.

Tvrdenie vnútroštátneho súdu by mohlo byť relevantné, ak by existoval rozpor (ktorý zrejme existuje) medzi informáciami získanými z DIČ, ktoré sa nevyhnutne vzťahujú na každú fyzickú osobu, a činnosťou spoločnosti. Cieľom tejto kontroly je ale presne overiť, či dve fyzické osoby, ktoré vykonávajú príslušné úlohy v subjekte, ktorý sa uchádza o získanie statusu AEO, sa za posledné tri roky dopustili vlastného konania (to znamená konania, ktoré nie je späté so spoločnosťou), ktoré znižuje ich spoľahlivosť, a teda prehlbuje nedostatok ich bezúhonnosti — ak im bola v minulosti uložená sankcia — v subjekte, ktorý vykonáva všeobecnú alebo colnú správu.

54.

Rovnako ako iné podobné údaje daňovej povahy kvalifikované Súdnym dvorom, ( 24 ) DIČ je v zmysle článku 4 bodu 1 GDPR osobným údajom ako informácia týkajúca sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. ( 25 )

55.

Označenie príslušných daňových úradov na účely určenia dane z príjmov určitej osoby sa vo vnútroštátnom rozhodnutí zdá byť úzko spojené s DIČ z dôvodu federálnej štruktúry nemeckého daňového systému. V tejto súvislosti možno daňový údaj okrajovo považovať za informáciu týkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby.

56.

Ako zdôrazňuje vnútroštátny súd, automatické vyhľadávanie DIČ umožňuje získať prístup k obzvlášť citlivým informáciám. ( 26 ) Ide preto o nástroj, ktorý umožňuje zistiť totožnosť osoby a získať určité informácie o jej súkromnom a rodinnom živote, ktoré sú k dispozícii colnej správe.

57.

Činnosť, ktorá je spojená s DIČ vo vzťahoch colnej správy s uchádzačmi o status AEO, možno považovať za zber alebo poskytovanie prenosom. V obidvoch prípadoch ide o spracovanie údajov v zmysle článku 4 bodu 2 GDPR. Nemecká colná správa požaduje DIČ, zoraďuje a využíva ich na účely vyžiadania informácií od príslušných daňových úradov o možných závažných alebo opakovaných porušeniach daňových predpisov, ktorých sa dopustili uvedené osoby. Jednoduché získanie týchto údajov už predpokladá spracovanie, ako je vo väčšom rozsahu jeho zoraďovanie a následné využívanie informácií o týchto osobách. ( 27 )

58.

Súdny dvor tiež rozhodol, že k spracovaniu údajov dochádza pri prenose údajov z jedného verejného orgánu na druhý ( 28 ), ako aj v prípade, keď zamestnávateľ zašle osobné údaje vnútroštátnemu orgánu. ( 29 ) Zaslanie osobných údajov vedúcich zamestnancov a zamestnancov zo strany Deutsche Post na Hlavný colný úrad preto predstavuje na účely GDPR „spracovanie údajov“.

59.

Článok 5 ods. 1 písm. b) GDPR uvádza ako hlavnú zásadu spracúvania obmedzenie účelu, podľa ktorého „osobné údaje musia byť získavané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmito účelmi“. ( 30 )

60.

Je preto potrebné rozhodnúť, či použitie DIČ vedúcich zamestnancov a zamestnancov zodpovedných za colné záležitosti spoločnosti Deutsche Post zo strany nemeckých colných orgánov, ktoré požaduje táto spoločnosť, je zlučiteľné s cieľom, ktorý vnútroštátne právne predpisy priznávajú zbieraniu týchto osobných údajov.

61.

Vnútroštátny súd vyjadruje v tejto súvislosti pochybnosti ( 31 ) a domnieva sa, že neexistuje žiaden priamy vzťah medzi DIČ a príslušnými daňovými úradmi na účely určenia dane z príjmu vedúcich zamestnancov a zamestnancov s činnosťami súvisiacimi s colnými záležitosťami spoločnosti Deutsche Post. Ako bolo uvedené na pojednávaní a ako som už uviedol, nemecké právo stanovuje používanie týchto daňových údajov predovšetkým, nie však výlučne, v pracovnoprávnom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom na účely výberu dane z príjmov.

62.

DIČ (a okrajovo označenie príslušných daňových úradov na účely určenia dane z príjmov) predstavujú teda osobné údaje, ktoré neboli zbierané na použitie v rámci vzťahov medzi spoločnosťou a nemeckou colnou správou na účely získania alebo zachovania statusu AEO. Ide teda o spracovanie osobných údajov, ktoré je v rozpore s pravidlom článku 5 ods. 1 písm. b) GDPR, keďže v zásade nie je v súlade s účelom, na ktorý boli získané.

63.

Spracovanie osobných údajov tohto typu by však mohlo byť odôvodnené. Napríklad by bolo postačujúce, ak by dotknuté fyzické osoby vyjadrili svoj súhlas podľa článku 6 ods. 1 písm. a) GDPR. Zo spisu však vyplýva, že zamestnanci spoločnosti Deutsche Post namietali proti spracovaniu, čo vylučuje toto riešenie.

64.

Ďalšie možné odôvodnenia sú uvedené v článku 6 ods. 1 ( 32 ), podľa ktorého je spracovanie údajov zákonné, ak je to nevyhnutné „na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa“ [písm. c)] alebo „na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“ [písm. e)]. ( 33 ) V obidvoch prípadoch článok 6 ods. 3 GDPR stanovuje, že základ pre spracúvanie musí byť stanovený v práve Únie alebo v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

65.

Zákonnosť žiadosti o spracovanie osobných údajov, ktorú colná správa adresuje spoločnosti Deutsche Post, je založená na zákonnej povinnosti ( 34 ) uloženej tejto správe, ktorá spočíva v overení, že priznanie statusu AEO sa udelí len spoločnostiam, ktorých vedúci zamestnanci a osoby zodpovedné za colné záležitosti sa nedopustili vyššie uvedených porušení. Táto zákonná povinnosť vyplýva v konečnom dôsledku z článku 24 vykonávacieho nariadenia. Domnievam sa preto, že odôvodnenie je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) GDPR.

66.

Zákonnosť spracovania DIČ vedúceho zamestnanca a osoby zodpovednej za colné záležitosti spoločnosti na účely priznania statusu AEO môže mať tiež právny základ vo „výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“ [článok 6 ods. 1 písm. e) GDPR], ( 35 ) keďže pre colnú správu je nevyhnutné, aby vykonávala verejnú moc, ktorá jej bola zverená na účely kontroly spoločností so statusom AEO. Tento status predpokladá určité delegovanie funkcií colnej kontroly v prospech AEO, ktoré sa vyrovná širokej právomoci colnej správy, ktorá overuje a monitoruje ich spoľahlivosť.

67.

Žiadosť a spracovanie údajov vo veci samej, ktoré sú opierajúc sa o článok 6 ods. 1 písm. c) a e) zákonné, môžu vytvárať určité obmedzenia práv, ktoré články 12 až 22 GDPR priznávajú dotknutým osobám. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby zistil, či Hlavný colný úrad pri spracúvaní týchto údajov obmedzuje akékoľvek práva dotknutých osôb, napríklad právo na prístup, opravu, vymazanie alebo právo namietať proti spracúvaniu.

68.

Tieto obmedzenia, ak existujú, by mohli byť odôvodnené niektorým z „dôležit[ých] cie[ľov] všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu, najmä predmet[om] dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu Únie alebo členského štátu vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí, verejného zdravia a sociálneho zabezpečenia“ [článok 23 ods. 1 písm. c) GDPR]. Opatrenie, ktoré ich ukladá, musí navyše rešpektovať „podstatu základných práv a slobôd“ a byť „nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti“ ( 36 ).

69.

Podľa môjho názoru cieľ zabezpečiť spoľahlivosť v colnej oblasti vedúceho zamestnanca a osoby zodpovednej za colné záležitosti spoločnosti na účely udelenia statusu AEO zodpovedá z hospodárskeho, daňového a rozpočtového hľadiska cieľu všeobecného verejného záujmu Únie a nemeckého štátu. Kontrola spoľahlivosti AEO uľahčí výber ciel, ktoré predstavujú vlastný zdroj Únie a ktoré vyberajú členské štáty a prevádzajú do rozpočtu Únie po odpočítaní percentuálneho podielu za administratívne riadenie.

70.

Nedostatok bezúhonnosti vedúceho zamestnanca spoločnosti a jej osoby zodpovednej za colné záležitosti predstavuje faktor, ktorý môže ohroziť spoľahlivosť uvedenej spoločnosti v colnej oblasti s priamym vplyvom na udelenie statusu AEO. ( 37 ) Ako som uviedol vo svojich návrhoch vo veci Impresa di Costruzioni Ing. E. Mantovani a Guerrato ( 38 ), je logické, že chýbajúca dôveryhodnosť spoločnosti sa posudzuje z hľadiska trestných činov, ktorých sa dopustili osoby zodpovedné za jej riadenie.

71.

Táto okolnosť oprávňuje colnú správu na skúmanie daňových záznamov týchto vedúcich zamestnancov, ktoré obsahujú informácie o ich činnostiach vo vzťahu k dani z príjmov. Ak sa vedúci zamestnanec spoločnosti alebo osoba zodpovedná za colné záležitosti tejto spoločnosti dopustili porušenia v súvislosti s výberom tejto dane alebo akejkoľvek inej dane, domnievam sa, že colná správa by mala mať možnosť získať informácie o týchto osobách.

72.

V tomto zmysle zhromaždenie a použitie týchto údajov predstavujú prostriedky na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 24 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 39 ) Podľa tvrdení Spolkového daňového úradu uvedených na pojednávaní neexistujú v nemeckom práve iné, menej obmedzujúce alternatívne prostriedky, keďže z federálnej štruktúry nemeckého štátu vyplýva, že niektoré dane, ako napríklad daň z príjmov, sú spravované regionálnymi orgánmi. DIČ predstavuje najvhodnejší prostriedok (federálnej) colnej správy na zhromaždenie a získanie daňových informácií, ktorými disponujú viaceré regionálne orgány. ( 40 )

73.

Je vhodné uviesť posledné dve spresnenia:

74.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) takto: