1.

Etymológia pojmu „obchodný cestujúci“ ozrejmuje osobitosť tohto povolania, teda to, že osoby vykonávajúce toto povolanie tradične cestovali, aby vyhľadávali zákazníkov a osobne predstavovali výhody výrobkov s cieľom ich predaja. V súčasnosti je to skôr pojem „obchodný zástupca“, ktorý sa používa na označenie osôb zapojených do predaja v mene a na účet inej osoby. Do akej miery je tradičný zmysel pojmu „obchodný cestujúci“ stále v súčasnosti relevantný z hľadiska pojmu „obchodný zástupca?

2.

V tomto kontexte sa uvádza prvá prejudiciálna otázka, ktorú položil Tribunal de commerce de Liège (Obchodný súd Liège, Belgicko) a ktorá poskytne Súdnemu dvoru príležitosť, aby rozvinul svoju judikatúru týkajúcu sa článku 1 ods. 2 smernice 86/653/EHS ( 2 ).

3.

V tomto duchu sa svojou druhou a treťou otázkou vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na plnenie iných úloh obchodným zástupcom než tých, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653.

4.

Kapitola I smernice 86/653, nazvaná „Rozsah pôsobnosti“, obsahuje články 1 a 2. Podľa článku 1 tejto smernice:

„1.   Harmonizácia opatrení ustanovených v tejto smernici sa bude uplatňovať na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vzťahov medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými.

2.   Na účely tejto smernice, ‚obchodný zástupca‘ znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva ‚zastúpený‘ alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

3.   Obchodným zástupcom v zmysle tejto smernice sa nerozumie najmä:

5.

Okrem toho článok 2 smernice 86/653 stanovuje:

„1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

2.   Každý z členských štátov má právo stanoviť, že táto smernica sa nebude uplatňovať na tie osoby, ktorých činnosť ako obchodných zástupcov sa považuje podľa práva členského štátu za vedľajšiu.“

6.

Smernica 86/653 bola do belgického práva prebratá prostredníctvom loi relative aux contrats d’agence commerciale, du 13 avril 1995 (zákon z 13. apríla 1995 o zmluve o obchodnom zastúpení) (Moniteur belge z 2. júna 1995, s. 15621). Článok 1 tohto zákona, kodifikovaný v článku I.11.1 code de droit économique (hospodársky zákonník), definuje zmluvu o obchodnom zastúpení takto:

„Zmluva o obchodnom zastúpení je zmluvou, ktorou je jedna zo zmluvných strán (obchodný zástupca) trvalo a za odplatu poverená druhou zmluvnou stranou (zastúpeným) bez toho, aby jej bola podriadená, dojednávať obchody a prípadne uzatvárať zmluvy v mene a na účet zastúpeného. Obchodný zástupca organizuje svoju činnosť, ako uzná za vhodné, a nakladá so svojím časom podľa vlastného uváženia.“

7.

Spoločnosť Sanidel SA, založená podľa belgického práva, poverila spoločnosť ZAKO SPRL, založenú podľa belgického práva, ktorú tvorí najmä pán André Ghaye, aby propagovala a predávala sektorové kuchyne v jej prevádzkarni nachádzajúcej sa v Belgicku.

8.

Pán Ghaye pracoval od konca roku 2007 ako zodpovedná osoba za oddelenie sektorových kuchýň spoločnosti Sanidel bez toho, aby bola uzavretá písomná dohoda medzi oboma stranami. Ako vysvetľuje vnútroštátny súd, pán Ghaye vykonával svoje činnosti v priestoroch spoločnosti Sanidel.

9.

Okrem toho úlohy pána Ghayea zahŕňali výber výrobkov a dodávateľov, ako aj voľbu obchodnej politiky, najmä prijímanie zákazníkov, realizáciu plánov kuchýň, vypracovávanie ponúk, dojednávanie cien, podpisovanie objednávok, merania na mieste, riešenie sporov, riadenie pracovníkov oddelenia sektorových kuchýň, vytvorenie a správu internetovej stránky určenej na on‑line predaj, podporu predaja, ako aj dojednávanie a finalizáciu subdodávateľských zmlúv na účet spoločnosti Sanidel.

10.

V októbri 2012 Sanidel oznámila spoločnosti ZAKO, že ukončuje ich zmluvný vzťah bez náhrady s okamžitou platnosťou.

11.

Žaloba, ktorú podal pán Ghaye na Tribunal du travail de Marche‑en‑Famenne (Pracovný súd Marche‑en‑Famenne, Belgicko) proti spoločnosti Sanidel a v ktorej žiadal platbu za viaceré poskytnuté služby, bola vyhlásená za nedôvodnú. Tento súd usúdil, že pán Ghaye nepreukázal, že vykonával svoje činnosti v rámci pracovnej zmluvy. Rozhodnutie tohto súdu potvrdil v odvolacom konaní Cour du travail de Liège (Pracovný súd Liège, Belgicko). Ani na uvedený prvostupňový pracovný súd ani na odvolací pracovný súd však nebol podaný návrh, aby rozhodli o otázke, či predmetná dohoda bola zmluvou o dielo alebo zmluvou o obchodnom zastúpení.

12.

Dňa 6. júna 2016 podala spoločnosť ZAKO žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorej sa dovoláva existencie zmluvy o dielo.

13.

Podľa spoločnosti Sanidel však musí byť predmetná dohoda kvalifikovaná ako zmluva o obchodnom zastúpení, čo je dôvod, pre ktorý je táto žaloba neprípustná, keďže bola podaná po uplynutí lehoty jedného roka, stanovenej v príslušnej belgickej právnej úprave.

14.

Vnútroštátny súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako zmluvné strany kvalifikujú svoju zmluvu. Vnútroštátny súd však vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu dohody uzavretej medzi účastníkmi konania vo veci samej, pričom táto kvalifikácia je rozhodujúca na účely uplatnenia ustanovení upravujúcich lehoty, v ktorých musia veritelia uplatniť svoje nároky na súdoch.

15.

Za týchto podmienok Tribunal de commerce de Liège (Obchodný súd Liège, Belgicko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 27. júla 2017.

17.

Písomné pripomienky predložili Sanidel, nemecká a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Tieto dotknuté subjekty s výnimkou talianskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 17. mája 2018.

18.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 1 ods. 2 smernice 86/653 má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby obchodný zástupca vykonával svoje činnosti na cestách mimo priestorov zastúpeného.

19.

Všetky dotknuté osoby, ktoré predložili pripomienky, sa zhodujú na tom, že je potrebné na túto otázku odpovedať záporne. Vo všeobecnosti tvrdia, že smernica 86/653 nestanovuje, že obchodný zástupca musí vykonávať svoju činnosť na cestách.

20.

Ako som už uviedol v úvode týchto návrhov, osoby, ktorých činnosť spočíva v predaji tovaru zákazníkom, sa tradične nazývali „obchodní cestujúci“. Tento pojem naznačuje, že činnosť týchto osôb sa vykonáva na cestách.

21.

Okrem toho, zatiaľ čo vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že časť právnej vedy, ktorú cituje Sanidel, tvrdí, že cestovanie na účely vyhľadávania klientov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o obchodnom zastúpení, pripomínam, že podľa inej časti právnej vedy je vyhľadávanie zákazníkov na cestách neoddeliteľnou súčasťou úlohy obchodného zástupcu, takže osobu, ktorej činnosť spočíva v prijímaní zákazníkov bez toho, aby musela vycestovať za zákazníkmi, nemožno považovať za obchodného zástupcu. ( 3 )

22.

Po prvé normotvorca Únie však nepoužil pojem „obchodný cestujúci“ v smernici 86/653. Použitie pojmu „obchodný zástupca“ v tejto smernici tak môže predstavovať indíciu, pokiaľ ide o skutočnosť, že normotvorca Únie tým, že definoval rozsah pôsobnosti tejto smernice, zamýšľal vzdialiť sa od tradičného zmyslu činnosti týkajúcej sa predaja tovaru zákazníkom.

23.

Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, že ochrana podľa smernice 86/653 sa priznáva osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené najmä v jej článku 1 ods. 2 ( 4 ) Zavedenie dodatočných podmienok by teda obmedzovalo rozsah ochrany, ako ju zmýšľal normotvorca Únie, a to je dôvod, pre ktorý Súdny dvor rozhodol, že ochrana podľa smernice 86/653 nemôže podliehať podmienkam, ktoré nie sú uvedené v tejto smernici, a to na úkor osôb vykonávajúcich úlohy uvedené v jej článku 1 ods. 2 ( 5 )

24.

Pokiaľ ide o problematiku vznesenú v rámci prvej otázky, ani v článku 1 ods. 2 smernice 86/653 ani v iných ustanoveniach tejto smernice nenachádzam indície v prospech výkladu, podľa ktorého sú osoby vykonávajúce činnosti uvedené v tomto prvom ustanovení v mieste prevádzkarne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. ( 6 )

25.

Po tretie rovnako ako nemecká vláda sa domnievam, že opačný výklad článku 1 ods. 2 smernice 86/653 by vylučoval z ochrany poskytovanej touto smernicou osoby, ktoré vykonávajú prostredníctvom moderných technológií podobné úlohy, aké vykonávajú obchodní zástupcovia, ktorí pri svojej práci cestujú. Je potrebné zdôrazniť, že tieto moderné technologické prostriedky umožňujú najmä zamestnávanie osôb s poruchami motoriky.

26.

Na účely predbežného záveru konštatujem po prvé, že z pojmu „obchodný zástupca“ v žiadnom prípade nevyplýva, že by jeho činnosť mala byť vykonávaná na cestách. Po druhé z nijakého ustanovenia smernice 86/653 nie je možné vyvodiť, že by normotvorca Únie zamýšľal zaviesť v definícii obchodného zástupcu, uvedenej v článku 1 ods. 2 tejto smernice, podmienku vykonávania činnosti na cestách. Napokon po tretie chýbajúce podstatné rozdiely medzi osobami, ktoré vykonávajú úlohy uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice na cestách a osobami, ktoré vykonávajú svoje úlohy v mieste prevádzkarne, neumožňuje odôvodniť zavedenie takejto podmienky.

27.

Navyše súhlasím s názorom Komisie, podľa ktorého obchodný zástupca môže vykonávať svoju činnosť v mieste prevádzkarne za predpokladu, že takýto výkon činnosti neohrozuje jeho nezávislosť voči zastúpenému.

28.

Z článku 1 ods. 2 smernice 86/653 vyplýva, že činnosť obchodného zástupcu musí byť vykonávaná nezávisle. Preto spôsoby výkonu úloh sprostredkovateľa, ktoré by mohli viesť k strate nezávislosti tohto obchodného zástupcu, bránia kvalifikácii tejto osoby ako obchodného zástupcu v zmysle tohto ustanovenia.

29.

Domnievam sa, že tento výklad potvrdzuje analýza prípravných prác, ktoré viedli k prijatiu smernice 86/653.

30.

Ako vyplýva z článku 5 ods. 2 písm. e) návrhu smernice 86/653, ( 7 ) Komisia pôvodne navrhla spresniť rozsah povinnosti dodržiavať pokyny zastúpeného v tom zmysle, že táto povinnosť prislúcha obchodnému zástupcovi „za predpokladu, že [tieto pokyny] nemajú vplyv na jeho nezávislosť“.

31.

Zdá sa mi, že takéto spresnenie odráža skutočnosť, že Komisia zohľadnila, že v niektorých prípadoch by spôsob výkonu činností týkajúcich sa dojednávania alebo uzatvárania nákupu alebo predaja mohol vytvoriť vzťah podriadenosti, ktorý, ako to vyplýva z článku 2 pôvodného návrhu smernice 86/653, by neumožňoval, aby bola osoba považovaná za obchodného zástupcu.

32.

Je pravda, že článok 3 ods. 2 písm. c) smernice 86/653 neobsahuje podobné spresnenia, pokiaľ ide o rozsah povinnosti dodržiavať pokyny zastúpeného. Podľa tohto ustanovenia najmä obchodný zástupca musí dodržiavať príslušné pokyny, ktoré mu dal zastúpený.

33.

Domnievam sa však, že neexistenciu takéhoto spresnenia týkajúceho sa vzťahu medzi povinnosťou riadiť sa pokynmi zastúpeného a nezávislosťou obchodného zástupcu v článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 86/653 nemožno považovať za opustenie myšlienky pôvodného návrhu Komisie. Domnievam sa totiž, že takéto spresnenie nebolo potrebné, keďže nezávislosť predstavuje podstatný prvok definície obchodného zástupcu nachádzajúci sa v článku 1 ods. 2 tejto smernice.

34.

Okrem toho sa domnievam, že z neexistencie tohto spresnenia je potrebné vyvodiť záver, že normotvorca Únie usúdil, že nezávislosť obchodného zástupcu možno spochybniť nielen z dôvodu, že podlieha pokynom zastúpeného, ale aj z dôvodu iných spôsobov vykonávania úloh obchodného zástupcu.

35.

V tejto súvislosti sa domnievam, že ak je obchodný zástupca stále osobne prítomný v prevádzkarniach zastúpeného, vedie to k úplnej závislosti na jeho vybavení a pracovníkoch, čo by v niektorých prípadoch mohlo spôsobiť významnú stratu nezávislosti obchodného zástupcu. Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pán Ghaye bol úplne nezávislý a mal úplnú autonómiu pri styku so zákazníkmi, dodávateľmi a odberateľmi.

36.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 1 ods. 2 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby obchodný zástupca vykonával svoju činnosť na cestách, mimo prevádzkarne zastúpeného.

37.

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pojem „obchodný zástupca“ v zmysle smernice 86/653 bráni tomu, aby takýto zástupca vykonával iné úlohy než tie, ktoré súvisia s dojednávaním predaja alebo nákupu tovaru pre zastúpeného a s dojednávaním a uzatváraním takýchto transakcií v mene a na účet zastúpeného. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či takéto úlohy môžu byť vykonávané obchodným zástupcom, ak ich vzhľadom na ich význam nemožno kvalifikovať ako vedľajšie vo vzťahu k základnej funkcii obchodného zástupcu, ako ju stanovuje táto smernica. Tretia otázka je položená pre prípad, ak by Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku tak, že tieto dve kategórie úloh sa môže kumulovať.

38.

Komisia vyjadruje pochybnosti o prípustnosti tretej otázky. Podľa nej, pokiaľ sa v rozhodnutí vnútroštátneho súdu spresňuje, že úlohy, ktoré vykonáva ZAKO ako obchodný zástupca, a iné úlohy, ktoré jej boli zverené spoločnosťou Sanidel, sú rovnako významné, potom je tretia otázka hypotetická.

39.

Ako však poznamenala Komisia, vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci tieto dve kategórie úloh boli rovnako významné. S cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď vnútroštátnemu súdu je potrebné tiež preskúmať, či je možno vykonávať aj iné úlohy než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, ak ich vzhľadom na ich význam nemožno kvalifikovať ako vedľajšie vo vzťahu k základnej funkcii obchodného zástupcu. Z týchto dôvodov sa domnievam, že tretia otázka je prípustná.

40.

Okrem toho vzhľadom na povahu druhej prejudiciálnej otázky je na účely odpovede na túto otázku potrebné zamerať sa na právny problém vznesený treťou otázkou. Domnievam sa teda, že z dôvodu ich vzájomnej súvislosti je potrebné odpovedať spoločne na druhú a tretiu otázku.

41.

Nemecká a talianska vláda navrhujú odpovedať na druhú a tretiu otázku spoločne, zatiaľ čo Sanidel a Komisia navrhujú odpovedať oddelene. Všetky zainteresované strany sa však zhodli, že obchodný zástupca môže vykonávať aj iné úlohy, než sú uvedené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653.

42.

Poznamenávam však, že zúčastnené strany predložili dve odlišné stanoviská, pokiaľ ide o povahu týchto iných úloh, ktoré môže vykonávať obchodný zástupca.

43.

Na jednej strane podľa nemeckej vlády sa má článok 1 ods. 2 smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že obchodný zástupca môže v zásade plniť iné úlohy, než sú tie, ktoré sú spojené s dojednávaním predaja alebo nákupu tovaru pre zastúpeného a s dojednávaním a uzatváraním takýchto obchodov v mene a na účet zastúpeného.

44.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, sa Komisia domnieva, že článok 1 ods. 2 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby obchodný zástupca vykonával iné úlohy než tie, ktoré súvisia s dojednávaním predaja alebo nákupu tovaru pre zastúpeného. Pokiaľ ide o tretiu otázku, Komisia tvrdí, že tieto úlohy sa nemusia vykonávať ako vedľajšie. Navyše, keďže činnosti obchodného zástupcu a zamestnanca sa vykonávajú rovnako, bolo by možné sa domnievať, že v predmetnom prípade existujú vedľa seba dva druhy zmlúv, a to zmluva o obchodnom zastúpení vzťahujúca sa na súvisiace činnosti a zmluva o dielo či pracovná zmluva. Každá z týchto zmlúv by sa mala riadiť pravidlami, ktoré sú jej vlastné.

45.

Na druhej strane talianska vláda navrhuje odpovedať spoločne na druhú a tretiu otázku v tom zmysle, že zmluva o obchodnom zastúpení môže obsahovať vedľajšie povinnosti pre obchodného zástupcu, pokiaľ nemenia povahu zmluvy a majú len pomocnú funkciu vo vzťahu k hlavnej povinnosti tohto obchodného zástupcu.

46.

Pokiaľ ide o druhú otázku, Sanidel sa v tomto duchu domnieva, že zo smernice 86/653 nevyplýva, že obchodný zástupca musí venovať celý svoj čas výlučne na plnenie úloh uvedených v článku 1 ods. 2 tejto smernice. Pokiaľ však ide o tretiu otázku, spoločnosť Sanidel spresňuje, že je nevyhnutné, aby takéto iné úlohy boli spojené s činnosťou dojednávania a predaja, t. j. aby boli potrebné alebo nevyhnutné na plnenie zmluvy o obchodnom zastúpení.

47.

S cieľom odpovedať na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku, ktoré položil vnútroštátny súd, je potrebné po prvé preskúmať, či smernica 86/653 v zásade bráni tomu, aby obchodný zástupca vykonával úlohy, ktoré nesúvisia s jeho základnou funkciou, ako ju upravuje táto smernica. Po druhé považujem za nevyhnutné preskúmať pochybnosti vnútroštátneho súdu týkajúce sa kvalifikácie dohody uzavretej medzi účastníkmi konania vo veci samej z hľadiska smernice 86/653.

48.

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 smernice 86/653 môžu členské štáty stanoviť, že táto smernica sa nebude uplatňovať na tie osoby, ktorých činnosť ako obchodných zástupcov sa považuje podľa práva členského štátu za vedľajšiu.

49.

Zdá sa, že len veľmi málo členských štátov využilo túto možnosť. ( 8 ) Bez ohľadu na otázku týkajúcu sa skutočného využitia možnosti uvedenej v článku 2 ods. 2 smernice 86/653, skutočnosť, že táto možnosť bola uvedená normotvorcom Únie, ma vedie k záveru, že v zásade je možné kumulovať úlohy, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 2 smernice, s inými úlohami. ( 9 )

50.

Okrem toho ani z uvedeného ustanovenia ani z iného ustanovenia tejto smernice nevyplýva, že by určitá osoba mohla byť kvalifikovaná ako samostatný obchodný zástupca len v prípade, ak úlohy, ktoré nie sú vymedzené v tomto prvom ustanovení, vykonáva ako vedľajšie úlohy. Naopak, nič nebráni tomu, aby táto osoba vykonávala úlohy uvedené v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice ako vedľajšie úlohy.

51.

Je pravda, že článok 1 ods. 2 smernice 86/653 vyžaduje, aby bol obchodný zástupca trvale poverený úlohami uvedenými v tomto ustanovení. Preto v zásade musí mať obchodný zástupca od zastúpeného trvalé poverenie. ( 10 ) Podľa právnej vedy však činnosti vykonávané ako vedľajšie môžu spĺňať požiadavku trvalého poverenia. ( 11 ) Táto požiadavka, ako je stanovená v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, sa však nesmie zamieňať s požiadavkou, aby daná činnosť bola prevažujúca, čo táto smernica nestanovuje. ( 12 )

52.

Napokon, ako vyplýva z môjho posúdenia prvej prejudiciálnej otázky, ( 13 ) spôsob výkonu úloh obchodného zástupcu nemôže mať za následok stratu jeho nezávislosti. V určitých prípadoch skutočnosť, že obchodný zástupca vykonáva aj iné úlohy než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, by mohla ohroziť jeho nezávislosť. S výnimkou tohto obmedzenia sa mi kumulácia úloh zdá prípustná v rámci režimu zavedeného touto smernicou. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci pán Ghaye mal úplnú nezávislosť a autonómiu.

53.

Na účely zhrnutia môžu vyššie uvedené úvahy naznačovať, že smernica 86/653 nebráni tomu, aby obchodný zástupca vykonával aj iné úlohy než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice. Okrem toho nezáleží na tom, že tieto úlohy sa vykonávajú alebo nevykonávajú ako vedľajšie.

54.

Vnútroštátny súd uvádza, že je potrebné kvalifikovať dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania vo veci samej, aby bolo možné určiť, či sa lehota týkajúca sa zmluvy o obchodnom zastúpení v prejednávanej veci uplatňuje. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou pýta, či výkon iných úloh, než sú úlohy týkajúce sa dojednávania a uzatvárania obchodov pre zastúpeného, môže narušiť zmluvu o obchodnom zastúpení, pokiaľ tieto úlohy nemajú vedľajšiu povahu.

55.

Na tieto otázky odpovedá Komisia v písomných pripomienkach tak, že podľa jej názoru existujú v takej situácii, akou je situácia vo veci samej, keď sa činnosti obchodného zástupcu a činnosti zamestnanca vykonávajú rovnocenným spôsobom, dva typy zmlúv. V tejto súvislosti v odpovedi na otázku Súdneho dvora položenú na pojednávaní Komisia uviedla, že ak podľa príslušného práva nie je možné rozdeliť zmluvu, je potrebné určiť povahu tejto zmluvy na základe jej prevažujúcich prvkov.

56.

To isté platí, pokiaľ ide o písomné pripomienky spoločnosti Sanidel a talianskej vlády, keďže sa domnievajú, že obchodný zástupca môže vykonávať úlohy, ktoré sú odlišné od úloh uvedených v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, pokiaľ tieto úlohy nezasahujú do zmluvy o obchodnom zastúpení.

57.

Zdá sa mi, že všetky tieto úvahy sú odrazom klasického prístupu súkromného práva, ktorý spočíva v tom, že je potrebné kvalifikovať zmluvu na účely uplatnenia príslušného režimu. Niektorí vnútroštátni zákonodarcovia vymedzujú viacero typov zmlúv. ( 14 ) Takáto definícia určuje rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa práv a povinností, ktoré vyplývajú z daného typu zmluvy.

58.

V niektorých prípadoch však zmluva uzavretá medzi stranami obsahuje charakteristické prvky viacerých druhov zmlúv. Takéto zmluvy označované ako takzvané zmiešané niekedy vyvolávajú problémy, pokiaľ ide o ich kvalifikáciu.

59.

Vnútroštátny zákonodarca má niekoľko možností, ako tento problém vyriešiť. Jednou z nich, ktorú navrhla Komisia, by bolo rozdelenie zmluvy uzavretej medzi stranami na dve zmluvy. Ďalšou možnosťou by bolo považovať dotknutú zmluvu za jednu zmiešanú zmluvu obsahujúcu dve časti, kde každá z týchto častí by sa riadila vlastným právnym režimom. Takúto zmiešanú zmluvu by bolo možné tiež považovať za zmluvu, ktorá sa riadi len všeobecnými ustanoveniami zmluvného záväzkového práva. Voľba riešenia týkajúca sa kvalifikácie zmiešaných zmlúv je úlohou vnútroštátneho zákonodarcu.

60.

S cieľom odpovedať na právny problém vznesený v rámci druhej a tretej prejudiciálnej otázky, týkajúci sa kvalifikácie dotknutej zmluvy, je potrebné vychádzať z rozsahu pôsobnosti smernice 86/653. V tejto súvislosti poznamenávam, že normotvorca Únie nedefinoval zmluvu o obchodnom zastúpení v rámci tejto smernice. Naopak, len pojem „obchodný zástupca“ je vymedzený v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice v spojení s jej článkom 1 ods. 3 a článkom 2 ods. 1.

61.

Je dôležité poznamenať, že na základe definície pojmu „obchodný zástupca“ stanovil normotvorca Únie rozsah pôsobnosti smernice 86/653. Okrem toho články 1 a 2 tejto smernice sa nachádzajú v kapitole s názvom „Rozsah pôsobnosti“. Tento prístup vyplýva aj z názvu smernice 86/653: jej predmetom nie je koordinácia práv týkajúcich sa zmlúv o obchodnom zastúpení, ale práv členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Tento prístup, pokiaľ ide o určenie pôsobnosti uvedenej smernice, sa tiež odráža aj v judikatúre, podľa ktorej cieľom tejto smernice je ochrana osôb, ktoré majú postavenie obchodného zástupcu. ( 15 )

62.

Je potrebné poznamenať, že tento prístup, pokiaľ ide o stanovenie pôsobnosti smernice 86/653, je odlišný od prístupu v iných smerniciach, ktoré harmonizujú vybrané aspekty súkromného práva. Napríklad smernica 2008/48/ES ( 16 ) sa uplatňuje, ako to vyplýva z jej článku 1 ods. 1, na zmluvy o úvere. Mimo oblasť ochrany spotrebiteľov, považovaných za slabších účastníkov zmluvných vzťahov, je možné uviesť smernicu 2002/47/ES ( 17 ), ktorá sa uplatňuje podľa jej článku 1 ods. 1 na zmluvy o zárukách vo forme hotovosti alebo finančných nástrojov a ktorá zavádza osobitný režim pre zmluvu o finančnej záruke ako špecifický právny nástroj. ( 18 )

63.

Hoci normotvorca Únie stanovil definíciu obchodného zástupcu v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, zdá sa mi, že niektorí vnútroštátni zákonodarcovia sa rozhodli definovať zmluvu o obchodnom zastúpení. ( 19 ) Predpokladám, že pre týchto zákonodarcov bolo zakotvenie zmluvy o obchodnom zastúpení do vnútroštátneho práva odôvodnené praktickým hľadiskom. Okrem toho smernica 86/653 obsahuje niektoré základné ustanovenia týkajúce sa zmluvy o obchodnom zastúpení ( 20 ) a z ustálenej judikatúry vyplýva, že cieľom tejto smernice je harmonizácia práva členských štátov, pokiaľ ide o právne vzťahy medzi stranami zmluvy o obchodnom zastúpení. ( 21 )

64.

Skutočnosť, že normotvorca Únie určil rozsah pôsobnosti smernice 86/653 odkazom nie na pojem „zmluva o obchodnom zastúpení“, ale na pojem „obchodný zástupca“, podľa môjho názoru naznačuje, že chcel zabezpečiť, aby sa ustanovenia tejto smernice uplatňovali bez ohľadu na povahu zmiešanej zmluvy, ktorá viaže osobu vykonávajúcu úlohy uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice s jej druhou zmluvnou stranou. Takéto určenie rozsahu pôsobnosti je okrem toho v súlade s logikou tej istej smernice, keďže režim zavedený touto smernicou má kogentnú povahu, aspoň čo sa týka určitých aspektov. ( 22 )

65.

Po prvé, pokiaľ sa preukáže, že osoba vykonáva úlohy uvedené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653, a to za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené, najmä pokiaľ ide o jej nezávislosť a trvalosť jej poverenia bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 1 ods. 3 a v článku 2 ods. 1 tejto smernice, uvedená smernica sa uplatňuje v rozsahu, v akom táto osoba vykonáva úlohy obchodného zástupcu. V dôsledku toho skutočnosť, že osoba vykonáva aj iné úlohy než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 tej istej smernice, nie je sama osebe spôsobilá zbaviť ju postavenia obchodného zástupcu v zmysle tejto smernice.

66.

Po druhé, pokiaľ ide o právny problém týkajúci sa kvalifikácie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sporu vo veci samej, ktorý viedol vnútroštátny súd k položeniu druhej a tretej prejudiciálnej otázky, poukazujem na to, že smernica 86/653 neharmonizuje lehoty, v rámci ktorých obchodní zástupcovia musia uplatniť svoje nároky týkajúce sa plnenia úloh uvedených v článku 1 ods. 2 tejto smernice. To isté platí aj pre lehoty na výkon iných úloh, než sú úlohy uvedené v tomto ustanovení. Okrem toho uvedená smernica nevyžaduje, aby sa ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú výkon povinností obchodného zástupcu, vzťahovali na úlohy, ktoré nesúvisia so základnou funkciou tohto zástupcu, ako to stanovuje táto istá smernica.

67.

Ako však vyplýva z bodov 64 a 65 vyššie, samostatne zárobkovo činný sprostredkovateľ nestráca svoje postavenie obchodného zástupcu z dôvodu výkonu úloh odlišných od úloh uvedených v článku 1 ods. 2 smernice 86/653.

68.

Preto sa domnievam, že bez ohľadu na riešenie zvolené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o kvalifikáciu zmiešaných zmlúv, ( 23 ) vykonávanie iných úloh, než sú úlohy týkajúce sa dojednávania a uzatvárania obchodov pre zastúpeného, nemôže úplne zabrániť kvalifikácii zmluvy uzavretej medzi stranami ako zmluvy o obchodnom zastúpení, aj keď takéto iné úlohy nemajú vedľajšiu povahu k základnej funkcii obchodného zástupcu, stanovenej v smernici 86/653. Okrem toho, ak vnútroštátne právo nestanovuje jednoznačné riešenie, pokiaľ ide o rozdelenie týchto dvoch kategórií úloh, je potrebné kvalifikovať danú zmluvu ako zmluvu o obchodnom zastúpení, ak je to podľa uplatniteľného práva možné, aspoň pokiaľ ide o úlohy upravené v článku 1 ods. 2 smernice 86/653.

69.

Vzhľadom na túto argumentáciu navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku tak, že článok 1 ods. 2 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby obchodný zástupca vykonával iné úlohy, než sú uvedené v tomto ustanovení. Nie je dôležité, či takéto ďalšie úlohy možno považovať za vedľajšie k základnej funkcii obchodného zástupcu. Okrem toho, keďže tento obchodný zástupca vykonáva úlohy podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice, potom sú vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá uvedená smernica, uplatniteľné bez ohľadu na riešenie zvolené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o kvalifikáciu zmiešaných zmlúv.

70.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tribunal de commerce de Liège (Obchodný súd Liège, Belgicko), takto: