1.

Kľúčovou otázkou, ktorá je predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) Súdnemu dvoru, je otázka, či určitý druh bankového účtu, ktorý sa nazýva on‑line priamy sporiaci účet, pri ktorom má klient neobmedzený prístup k finančným prostriedkom vedeným na účte, ale všetky prevody na tento účet a z neho na tretie osoby sa musia vykonávať prostredníctvom iného účtu, ktorý sa nazýva referenčný účet, spadá pod pojem „platobný účet“ podľa článku 4 bodu 14 smernice 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu ( 2 ).

2.

Táto vec ponúka Súdnemu dvoru možnosť po prvýkrát vyložiť pojem „platobný účet“ v zmysle smernice 2007/64. Vo vnútroštátnom spore je tento výklad potrebný na určenie, či predmetný bankový účet musí plniť povinnosti stanovené smernicou 2007/64.

3.

Podľa článku 4 smernice 2007/64 s názvom „Vymedzenie pojmov“:

4.

Smernica 2007/64 bola prebratá do rakúskeho práva zákonom Bundesgesetz über die Erbringung von Zahlungsdiensten (Zahlungsdienstegesetz – ZaDiG) (zákon o platobných službách) z roku 2009 (BGBl. I, 66/2009, ďalej len „zákon o platobných službách“).

5.

§ 3 zákona o platobných službách s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

6.

Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte (Spolková komora pracovníkov a zamestnancov, Rakúsko, ďalej len „žalobkyňa“) má podľa rakúskeho práva právo iniciovať konanie na účely ochrany záujmov spotrebiteľov.

7.

ING‑DiBa Direktbank Austria Niederlassung der ING‑DiBa AG (ďalej len „žalovaná“) je bankou, ktorá pôsobí v celom Rakúsku.

8.

Žalovaná v obchodom styku so spotrebiteľmi používa súbor všeobecných obchodných podmienok (Allgemeine Geschäftsbedingungen, ďalej len „VOP“). Žalovaná používa VOP najmä v súvislosti s určitým druhom účtu, ktorý ponúka spotrebiteľom pod názvom „Direct‑Sparen“ („priame sporenie“), ktorý sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania označuje aj ako on‑line priamy sporiaci účet (ďalej len „on‑line priamy sporiaci účet“). ( 3 )

9.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporný on‑line priamym sporiacim účtom je účet, pri ktorom môže spotrebiteľ nezávisle uskutočňovať vklady a výbery prostredníctvom telebankingu, ( 4 ) ale spotrebiteľ musí vždy uskutočňovať tieto prevody prostredníctvom iného účtu, ktorý sa nazýva referenčný účet, ktorý je vedený na jeho meno. Referenčným účtom musí byť bežný účet otvorený v Rakúsku, nemusí však byť otvorený u žalovanej. Klient sa môže bez obmedzenia alebo oznámenia, a teda aj bez negatívnych vplyvov na úročenie rozhodnúť, či, kedy a koľko svojich peňazí prevedie medzi on‑line priamym sporiacim účtom a referenčným účtom. Prevody sú síce možné iba medzi on‑line priamym sporiacim účtom a referenčným účtom, majiteľovi účtu to však nebráni v tom, aby mal časovo neobmedzený prístup k peňažným prostriedkom na on‑line priamom sporiacom účte, a to bez nutnosti kontaktovať poskytovateľa platobnej služby ( 5 ).

10.

Žalobkyňa podala žalobu proti žalovanej z dôvodu, že veľký počet ustanovení VOP, ktoré žalovaná používa vo svojich zmluvách týkajúcich sa sporného on‑line priameho sporiaceho účtu, je v rozpore so zákonom o platobných službách. Táto žaloba sa v súčasnosti dostala pred vnútroštátny súd v rámci odvolania.

11.

Žalovaná tvrdí, že zákon o platobných službách sa na sporný on‑line priamy sporiaci účet nevzťahuje.

12.

Vnútroštátny súd uviedol, že zákon o platobných službách doslova reprodukuje relevantné vymedzenia uvedené v smernici 2007/64. Ak sa teda na sporný on‑line priamy sporiaci účet vzťahuje smernica 2007/64, vzťahuje sa naň aj zákon o platobných službách.

13.

Vnútroštátny súd sa okrem iného domnieval, že označenie „sporiaci účet“ sám osebe nie je dôvodom na to, aby sporný on‑line priamy sporiaci účet nespadal do pôsobnosti smernice 2007/64, pretože článok 3 tejto smernice, ktorý sa týka vecí vylúčených z jej pôsobnosti, v tomto ohľade nenasvedčuje žiaden záver. Vnútroštátny súd napriek tomu poznamenal, že každý prevod, ktorým majiteľ účtu chce uhradiť pohľadávku, si vyžaduje prechodný krok, v ktorom sú peniaze prevedené z on‑line priameho sporiaceho účtu na referenčný účet. Až po prijatí peňazí na referenčnom účte môžu byť tieto prevedené tretej osobe. Vnútroštátny súd nepovažoval za jednoznačné, pokiaľ ide o správny výklad pojmu „platobný účet“ uvedeného v článku 4 bode 14 smernice 2007/64, či tento prechodný krok odôvodňuje vylúčenie on‑line priameho sporiaceho účtu z pôsobnosti uvedenej smernice.

14.

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť vnútroštátne konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je možné článok 4 bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len ‚smernica o platobných službách‘) vykladať v tom zmysle, že aj na on‑line sporiaci účet, na ktorý môže klient (bez oznámenia a bez osobitného sprostredkovania bankou) uskutočňovať prostredníctvom telebankingu vklady na referenčný účet (bežný účet v Rakúsku), ktorý je vedený na jeho meno, ako aj výbery z tohto účtu, sa vzťahuje pojem ‚platobný účet‘ (článok 4 bod 14 tejto smernice), a preto spadá do pôsobnosti uvedenej smernice?“

15.

Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru žalobkyňa, žalovaná, nemecká vláda a Komisia. V súlade s článkom 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa neuskutočnilo pojednávanie.

16.

Žalobkyňa a Komisia sa domnievajú, že sporný on‑line priamy sporiaci účet spadá do pôsobnosti vymedzenia „platobného účtu“ podľa článku 4 bodu 14 smernice 2007/64, zatiaľ čo žalovaná a nemecká vláda zastávajú opačný názor.

17.

Žalobkyňa okrem iného na základe niektorých ďalších vymedzení uvedených v smernici 2007/64 tvrdí, že pojem „platobný účet“ si nevyžaduje interakciu medzi majiteľom účtu a tretími osobami. Podľa jej názoru je kľúčovou podmienkou pre označenie za „platobný účet“ schopnosť držiteľa účtu vykonávať transakcie z vlastnej iniciatívy kedykoľvek bez toho, aby musel angažovať poskytovateľa platobných služieb. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že určité odpovede uvedené v otázkach a odpovediach Komisie, ktoré sa týkajú smernice 2007/64 (ďalej len „usmerňujúci dokument Komisie“) ( 6 ), podporujú jej stanovisko a spochybňuje význam informácií uvedených v predchádzajúcom usmerňujúcom dokumente k smernici 2007/64 vydanom Expertnou skupinou európskeho bankového sektora pre smernicu o platobných službách (ďalej len „usmerňujúci dokument expertnej skupiny“) ( 7 ).

18.

Žalovaná tvrdí, že označenie účtu za „platobný účet“ sa musí posudzovať s ohľadom na funkčnosť a ciele tohto účtu a že pojem „platobný účet“ zahŕňa možnosť v rámci vykonávania platobných transakcií komunikovať priamo s tretími osobami. Na tomto základe žalovaná tvrdí, že v prípade sporného on‑line priameho sporiaceho účtu je jeho použitie na platobné transakcie s tretími osobami vylúčené tak zmluvne, ako aj technicky, a preto ho nie je možné považovať za „platobný účet“. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na to, že definujúcou charakteristikou sporného on‑line priameho sporiaceho účtu je to, že všetky prevody na tento účet a z neho sa musia vykonávať prostredníctvom referenčného účtu, ktorý je „platobným účtom“ v zmysle smernice 2007/64.

19.

Na podporu svojho stanoviska sa žalovaná dovoláva okrem iného usmerňujúceho dokumentu Komisie, usmerňujúceho dokumentu expertnej skupiny, dvoch ďalších opatrení v odvetví platobných služieb EÚ – smernice 2014/92/EÚ (tzv. smernica o platobných účtoch) ( 8 ) a nariadenia (EÚ) č. 260/2012 [tzv. nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)] ( 9 ) – ako aj na prístup viacerých členských štátov k tejto záležitosti. ( 10 ) Žalovaná tiež zdôrazňuje, že označenie sporného on‑line priameho sporiaceho účtu za „platobný účet“ by malo značné negatívne praktické dôsledky, akým by bolo napr. rozlišovanie medzi on‑line sporiacimi účtami a tradičnými sporiacimi účtami, ktoré nie sú takto označované na základe § 31 ods. 1 Bankwesengesetz (zákon o bankovníctve) ( 11 ), vznik značných režijných nákladov pre banky bez vzniku zodpovedajúceho prínosu pre klientov, nezhoda v rámci právnych predpisov EÚ upravujúcich oblasť platobných služieb a narušenie rozdielu medzi vkladovými účtami a bežnými účtami, ktorý určuje štruktúru bankovej činnosti.

20.

Nemecká vláda zdôrazňuje, že existujú určité druhy účtov, na ktoré sa smernica 2007/64 nevzťahuje. Na základe toho nemecká vláda tvrdí, že sporiace účty majú v prvom rade funkciu sporenia a vo všeobecnosti sa nepoužívajú na platobné transakcie, ako je to v prípade sporného on‑line priameho sporiaceho účtu. Nemecká vláda tvrdí, že táto koncepcia sporiaceho účtu je ďalej podporená znením niektorých ustanovení smernice 2014/92 o platobných účtoch a poukazuje na to, že niektoré odpovede obsiahnuté v usmerňujúcom dokumente Komisie sú nejasné; pričom uvádza, že v každom prípade nie je tento dokument záväzný.

21.

Komisia tvrdí, že v znení smernice 2007/64 nič nenasvedčuje tomu, že by sa pojem „platobný účet“ nemal vzťahovať na sporný on‑line priamy sporiaci účet. Komisia tiež zdôrazňuje, že cieľom smernice 2007/64 je poskytnúť ochranu používateľom platobných služieb: ako sa uvádza v odôvodnení 46 a v článkoch hlavy IV smernice 2007/64, účty, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, majú prospech z určitých minimálnych regulačných požiadaviek na riadne vykonanie a spracovanie platobných transakcií. Komisia sa domnieva, že takáto ochrana by v prípade obmedzujúceho výkladu pojmu „platobný účet“ v zmysle smernice 2007/64 bola spotrebiteľom odoprená.

22.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 12 )

23.

Práve na tomto základe som dospel k záveru, že sporný on‑line priamy sporiaci účet nie je možné považovať za účet, ktorý spadá pod pojem „platobný účet“ podľa článku 4 bodu 14 smernice 2007/64.

24.

Som naklonený súhlasiť s tým, že samotné označenie účtu, ako napríklad „sporiaci účet“, samo osebe nie je rozhodujúce, či tento účet predstavuje „platobný účet“ v zmysle smernice 2007/64 – skôr je potrebné zohľadniť osobitné charakteristiky týkajúce sa predmetného účtu, ktoré zahŕňajú jeho funkcie a ciele. Rozhodujúcim kritériom pri určení účtu za „platobný účet“ v zmysle smernice 2007/64 je však to, či je s takýmto účtom spojená priama účasť na platobných transakciách s tretími osobami. Domnievam sa preto, že sporný on‑line priamy sporiaci účet nespadá pod pojem „platobný účet“ podľa smernice 2007/64.

25.

Ako je možné vyvodiť z bodu 3 mojich návrhov vyššie, pojem „platobný účet“ je v článku 4 bode 14 smernice 2007/64 definovaný ako „účet vedený na meno jedného alebo viacerých užívateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií“. Táto definícia sama osebe neuvádza špecifické charakteristiky alebo druhy účtov, ktoré možno považovať za účty, na ktoré sa tento pojem vzťahuje.

26.

Táto definícia v skutočnosti používa pojmy „užívateľ platobných služieb“ a „platobná transakcia“, ktoré sú definované v iných bodoch článku 4 smernice 2007/64. Definícia pojmu „platobný účet“ by sa mala teda vykladať s ohľadom na ostatné definície uvedené v tomto ustanovení, ako aj v článkoch 2 a 3 tejto smernice, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú jeho pôsobnosti.

27.

Konkrétne podľa definície uvedenej v článku 4 bode 10 smernice 2007/64 je „užívateľ platobných služieb“„fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca alebo aj ako príjemca, aj ako platiteľ“ ( 13 ).

28.

Definícia pojmu „užívateľ platobných služieb“ stanovená v článku 4 bode 10 smernice 2007/64 je nejednoznačná, pretože uvádza, že osobou, ktorá využíva platobné služby, môže byť platiteľ alebo príjemca, alebo aj príjemca, aj platiteľ. Toto znenie je možné izolovane vykladať tak, že znamená, že platiteľ (odosielateľ finančných prostriedkov) a príjemca (príjemca finančných prostriedkov) môžu byť totožní a osoba, ktorá vykonáva transakcie sama so sebou, môže byť „užívateľom platobných služieb“ ( 14 ).

29.

Článok 4 bod 5 smernice 2007/64 definuje „platobnú transakciu“ ako „úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom“.

30.

Definícia pojmu „platobná transakcia“ uvedená v článku 4 bode 5 smernice 2007/64 je vykladaná izolovane tiež nejednoznačná. Na jednej strane by sa mohla vykladať tak, že znamená, že musia existovať dve osoby, „platiteľ“ a „príjemca“; na rozdiel od článku 14 bodu 10 smernice 2007/64, článok 4 bod 5 smernice 2007/64 výslovne nestanovuje, že jedna osoba môže byť platiteľom aj príjemcom. Na druhej strane je možné tvrdiť, že sa vyžaduje iba úkon iniciovaný platiteľom alebo príjemcom predstavujúci „vklad, prevod alebo výber“ finančných prostriedkov“ ( 15 ), bez určenia, či je možné takýto prevod vykonať medzi dvoma účtami tej istej osoby, ako v prípade prechodného kroku, s ktorým je spojený prevod finančných prostriedkov medzi on‑line priamym sporiacim účtom a referenčným účtom vo vnútroštátnom konaní.

31.

Článok 2 smernice 2007/64 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje, že „táto smernica sa vzťahuje na platobné služby poskytované v rámci [Únie]“ ( 16 ). Podľa článku 4 bodu 3 uvedenej smernice je „platobná služba“ definovaná ako „akákoľvek obchodná činnosť uvedená v prílohe“.

32.

Bod 2 uvedenej prílohy uvádza „služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu“ ( 17 ). Zdá sa, ako keby znenie tohto ustanovenia predpokladalo prevody priamo z platobného účtu.

33.

Okrem toho bod 3 prílohy k smernici 2007/64 odkazuje na:

„Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb užívateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:

34.

Izolovane je možné kurzívou označené znenie bodu 3 prílohy A vykladať tak, že naznačuje, že platobné transakcie nemusia na účely pojmu „platobný účet“ stanoveného v článku 4 bode 14 smernice 2007/64 nevyhnutne zahŕňať tretie osoby. Po tomto znení však nasledujú tri frázy v zarážkach, z ktorých každá v zásade zahŕňa priamu interakciu s treťou osobou na účely prevodu finančných prostriedkov na platobný účet alebo z neho (inkasá zahŕňajú „zaťaženie platobného účtu platiteľa“ ( 19 ) pomocou platobných kariet alebo vykonávanie úhrad, akými sú napr. trvalé platobné príkazy ( 20 )).

35.

Uznávam však, že článok 3 smernice 2007/64 s názvom „Vyňatie z rozsahu pôsobnosti“ uvádza, že uvedená smernica sa nevzťahuje na 15 kategórií platobných transakcií a služieb uvedených v uvedenej smernici a že sporný on‑line priamy sporiaci účet výslovne nespadá do žiadnej z nich. Napriek tomu vo vzťahu k účtom, ktoré môžu byť vyňaté z pôsobnosti tejto smernice, nepovažujem toto ustanovenie za vyčerpávajúce. Tento názor je podporený odôvodnením 6 smernice 2007/64, podľa ktorého „Nie je… vhodné, aby bol tento právny rámec [pre platobné služby] úplne komplexný. Mal by sa vzťahovať iba na poskytovateľov platobných služieb, ktorých hlavná činnosť pozostáva z poskytovania platobných služieb užívateľom platobných služieb“ ( 21 ).

36.

Znenie článku 4 bodu 14 smernice 2007/64 teda neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, či sporný on‑line priamy sporiaci účet je možné považovať za „platobný účet“ v zmysle tohto ustanovenia.

37.

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť pôvod právneho aktu EÚ alebo jeho ustanovenia nápomocný pri objasnení zámeru normotvorcu Únie, ktorý normotvorca Únie pri prijímaní tohto právneho aktu alebo konkrétneho ustanovenia sledoval. ( 22 )

38.

V tejto súvislosti prípravné práce na smernici 2007/64 neposkytujú definitívnu odpoveď na objasnenie legislatívneho zámeru, ktorý sa sledoval pojmom „platobný účet“ definovaným v článku 4 bode 14 smernice 2007/64. ( 23 ) Napriek tomu podporujú názor, že niektoré druhy sporiacich účtov nepatria do pôsobnosti uvedenej smernice.

39.

V návrhu Komisie bol „platobný účet“ definovaný ako „účet vedený na meno užívateľa platobných služieb, ktorý sa používa výlučne na vykonávanie platobných transakcií“ ( 24 ). Okrem toho bol v súvislosti s pravidlami v ňom stanovenými, pokiaľ ide o dostupnosť finančných prostriedkov na platobnom účte, spomenutý pojem „sporiaci účet“, v zmysle, že pravidlá „by sa nedotkli debetných vplyvov na sporiace účty, na ktoré sa vzťahujú výslovné dohody týkajúce sa použitia finančných prostriedkov v dojednaniach o sporení“ ( 25 ).

40.

Vo svojom stanovisku k návrhu Európska centrálna banka uviedla, že vymedzenie pojmu „platobný účet“ a odkaz na „sporiaci účet“ si vyžadujú objasnenie. ( 26 )

41.

Pri prvom čítaní návrhu Európsky parlament navrhol vypustiť ustanovenie obsahujúce odkaz na „sporiaci účet“ z dôvodu, že: „Vzhľadom na to, že sporiace účty nie sú v žiadnom prípade klasifikované ako platobné účty, neexistuje potreba regulácie.“ ( 27 ) Parlament tiež navrhol zmenu definície pojmu „platobný účet“ tak, aby znela „účet vedený na meno jedného alebo viacerých užívateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií“ ( 28 ).

42.

V konečnej verzii textu sa do definície pojmu „platobný účet“ doplnilo slovo „vykonávanie“ a vypustilo sa ustanovenie týkajúce sa „sporiaceho účtu“. Žiadne ďalšie návrhy však neboli prijaté.

43.

Pokiaľ ide o otázku položenú v tejto veci, ani usmerňujúci dokument Komisie a usmerňujúci dokument expertnej skupiny uvedené v pripomienkach účastníkov konania v tejto veci podľa môjho názoru nie sú rozhodujúce. ( 29 ) Môžu sa považovať za dokumenty podporujúce názor, že každý druh účtu by sa mal posudzovať na individuálnom základe, a preto určité druhy sporiacich účtov spadajú pod pojem „platobný účet“ v zmysle článku 4 bodu 14 smernice 2007/64, výslovne sa však nezaoberajú on‑line priamymi sporiacimi účtami druhu, o ktoré ide v prejednávanej veci. ( 30 )

44.

Najmä Komisia vo svojom usmerňujúcom dokumente v odpovedi na niektoré otázky uvádza, že „sporiaci účet“, pri ktorom môže držiteľ vkladať a vyberať finančné prostriedky bez akýchkoľvek obmedzení, by sa mal na účely smernice 2007/64 považovať za „platobný účet“, zatiaľ čo „vklad na pevne stanovenú dobu“ nie, lebo z neho držiteľ nemôže do splatnosti vykonávať výbery bez straty úrokov alebo uplatnenia sankcií. ( 31 ) V dôsledku toho nie je z tohto dôvodu jasné, či požiadavka týkajúca sa sporného on‑line priameho sporiaceho účtu v zmysle, že prevody je možné vykonávať z tohto účtu iba na referenčný účet a nie na tretie osoby, by predstavovala obmedzenie znemožňujúce jeho označenie za „platobný účet“.

45.

Podľa judikatúry Súdneho dvora všeobecná systematika a kontext ustanovenia práva EÚ zahŕňa okrem iného preskúmanie kontextu predmetného ustanovenia vo vzťahu k iným ustanoveniam toho istého aktu EÚ, ako aj iným právnym aktom EÚ, ktoré súvisia alebo sú určitým podstatným spôsobom prepojené s dotknutým právnym aktom EÚ. ( 32 ) Podľa môjho názoru niektoré súvisiace ustanovenia smernice 2007/64, ako aj iné opatrenia v rámci legislatívneho rámca EÚ o platobných službách poskytujú rozhodujúce indikácie, že sporný on‑line priamy sporiaci účet nespadá pod pojem „platobný účet“ podľa smernice 2007/64.

46.

Preskúmanie súvisiacich ustanovení smernice 2007/64 poukazuje na to, že platba tretej osobe je nevyhnutná na to, aby účet mohol predstavovať „platobný účet“ v zmysle smernice 2007/64.

47.

Niektoré definície uvedené v článku 4 smernice 2007/64 predpokladajú, že peniaze sa budú prevádzať na platobný účet alebo z platobného účtu na tretie osoby. Ilustruje to definícia pojmu „platiteľ“ uvedená v článku 4 bode 7 smernice 2007/64 spomenutá vyššie („ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu“) ( 33 ) a „dátum pripísania alebo odpísania“ v článku 4 bode 17 smernice 2007/64, ktorým je „referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných“ ( 34 ).

48.

Niektoré ustanovenia smernice 2007/64 týkajúce sa platobných účtov ďalej preukazujú, že platobný účet predpokladá možnosť priamo odpisovať peňažné prostriedky z platobného účtu alebo ich naň pripisovať tretími stranami. ( 35 ) To sa odzrkadľuje aj v niektorých ustanoveniach smernice 2007/64, aby sa zabezpečila bezpečnosť platobného účtu pri uskutočňovaní platobných prevodov priamo s tretími osobami, akými sú vrátenie finančných prostriedkov na platobný účet v dôsledku nepovolených, nevykonaných alebo chybných platobných transakcií. ( 36 )

49.

V dôsledku toho by označenie ako „platobný účet“ sporného on‑line priameho sporiaceho účtu, pri ktorom nie je možné peňažné prostriedky prevádzať na tento účet alebo z neho prostredníctvom priamej platby tretej osobe, spôsobilo, že by fungovanie týchto ustanovení bolo nelogické.

50.

Smernica 2007/64 – a jej nástupca, smernica 2015/2366 ( 37 ) – je súčasťou legislatívneho rámca EÚ o platobných službách. ( 38 )

51.

Ako sa uvádza v odôvodnení 4 smernice 2007/64, „je… dôležité, aby sa na úrovni [Únie] vytvoril moderný a súdržný právny rámec pre platobné služby“. Ako už Súdny dvor poznamenal, aj v odôvodnení 6 smernice 2015/2366 je uvedené, že zámerom normotvorcu Únie je zaručiť koherentné uplatňovanie legislatívneho rámca o platobných službách v celej Európskej únii. ( 39 )

52.

Niekoľko opatrení v rámci legislatívneho rámca EÚ o platobných službách obsahuje definíciu pojmu „platobný účet“, ktorá sleduje definíciu uvedenú v článku 4 bode 14 smernice 2007/64. Patrí medzi ne nariadenie č. 260/2012 [tzv. nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)] ( 40 ), nariadenie (EÚ) 2015/751 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu ( 41 ) a odporúčanie Komisie 2011/442/EÚ o prístupe k základnému platobnému účtu ( 42 ), ktoré sa uplatňuje v spojení so smernicou 2007/64. ( 43 ) Určité opatrenia dokonca obsahujú krížové odkazy na definíciu pojmu „platobný účet“ stanovenú v článku 4 bode 14 smernice 2007/64 (alebo na ustanovenie, ktoré je v súčasnosti článkom 4 bodom 12 smernice 2015/2366). ( 44 )

53.

Kľúčovým opatrením v rámci legislatívneho rámca EÚ o platobných službách je najmä smernica 2014/92 (tzv. smernica o platobných účtoch) ( 45 ).

54.

Podľa článku 2 bodu 3 smernice 2014/92 pojem „platobný účet“ znamená „účet vedený na meno jedného alebo viacerých spotrebiteľov, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií“. Táto definícia je prakticky totožná s definíciou „platobného účtu“ uvedenou v článku 4 bode 14 smernice 2007/64, s výnimkou nahradenia slova „spotrebitelia“ v definícii uvedenej v smernici 2014/92 slovom „užívateľov platobných služieb“ v smernici 2007/64, čo však nemení vecný obsah definície, ale skôr že odráža predmet, na ktorý sa príslušná smernica vzťahuje.

55.

Odôvodnenie 12 smernice 2014/92 uvádza: „Všetky ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na platobné účty, prostredníctvom ktorých môžu spotrebitelia vykonávať tieto transakcie: vkladať finančné prostriedky, vyberať hotovosť a vykonávať platobné transakcie v prospech tretích strán a prijímať platby od tretích strán vrátane vykonávania úhrad. V dôsledku toho by mali byť z jej pôsobnosti vylúčené účty s obmedzenejšími funkciami. Napríklad účty ako sporiace účty, účty ku kreditným kartám, v prípade ktorých sa finančné prostriedky zvyčajne uhrádzajú v prospech účtu výlučne na účel splácania úveru z kreditnej karty, hypotekárne bežné účty a účty elektronických peňazí by mali byť v zásade vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak by sa však tieto účty používali na každodenné platobné transakcie a zahŕňali by všetky vyššie uvedené funkcie, táto smernica sa na ne bude vzťahovať.“ ( 46 )

56.

Toto sa premieta do článku 1 bodu 6 smernice 2014/92, ktorý výslovne uvádza, že tri minimálne požiadavky na platobné účty patriace do pôsobnosti uvedenej smernice zahŕňajú možnosť vkladať finančné prostriedky na platobný účet, vyberať hotovosť z tohto účtu a „vykonávať platobné transakcie a prijímať platby vrátane úhrad v prospech tretej strany a od tretej strany“ ( 47 ).

57.

Odôvodnenie 14 smernice 2014/92 navyše uvádza: „Vymedzenia pojmov uvedené v tejto smernici by mali byť podľa možností zosúladené s vymedzeniami pojmov uvedenými v iných právnych aktoch Únie, a najmä v smernici 2007/64/ES a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012.“ ( 48 )

58.

Pri výklade tohto pojmu v článku 4 bode 14 smernice 2007/64 by sa teda mali zohľadňovať požiadavky stanovené v smernici 2014/92 pre pojem „platobný účet“. Na základe toho sa domnievam, že sporný on‑line priamy sporiaci účet sa nemá považovať za účet, ktorý spadá do pôsobnosti tohto ustanovenia vzhľadom na jeho „obmedzenejšie funkcie“, a síce, že neumožňuje držiteľovi účtu vykonávať platobné transakcie a prijímať platby v prospech tretej strany a od tretej strany.

59.

Všeobecným cieľom smernice 2007/64 je podľa jej odôvodnenia 60 zriadenie jednotného trhu platobných služieb. Okrem toho, ako pripustil Súdny dvor, smernica 2007/64 obsahuje rôzne odôvodnenia, ktoré sa stotožňujú s cieľom ochrany spotrebiteľov ako príjemcov platobných služieb. ( 49 )

60.

Na základe toho sa domnievam, že výklad pojmu „platobný účet“ v článku 4 bode 14 smernice 2007/64 v zmysle, že sa nevzťahuje na sporný on‑line priamy sporiaci účet, by nebol v rozpore s cieľmi sledovanými touto smernicou. Vzhľadom na to, že referenčný účet by nevyhnutne spĺňal podmienky na označenie za „platobný účet“, nezdá sa, že by existovala potreba „dvojitej ochrany“ pre spotrebiteľov v súvislosti so sporným on‑line priamym sporiacim účtom, pri ktorom sa musia všetky platby tretím osobám vykonávať prostredníctvom referenčného účtu. ( 50 )

61.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktoré položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:

Článok 4 bod 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že na on‑line sporiaci účet, na ktorý môže klient (bez oznámenia a bez osobitného sprostredkovania bankou) uskutočňovať prostredníctvom telebankingu vklady na referenčný účet (bežný účet v Rakúsku), ktorý je vedený na jeho meno, ako aj výbery z tohto účtu, sa nevzťahuje pojem „platobný účet“ podľa článku 4 bodu 14 tejto smernice, a preto nespadá do pôsobnosti uvedenej smernice.