1.

Smie byť potrestaná osoba, ktorá nepravdivým vyhlásením o ňou vyvezenom tovare podvodným úmyslom vymámila finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie, ak skutočne vyvezený tovar v čase konania nebol spôsobilý na financovanie, ale zmenou príslušných ustanovení uskutočnenou po okamihu vykonania skutku sa stal spôsobilým na financovanie?

2.

Súdny dvor bol požiadaný, aby preskúmal túto problematiku v súvislosti s Chartou základných práv Európskej únie. V jej článku 49 ods. 1 tretej vete je zakotvená zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona (lex mitior), základné právo so závažným praktickým významom, ktorého výklad a uplatnenie Súdny dvor už viackrát zamestnával. ( 2 )

3.

V pozadí tejto veci stojí škandál s mäsom veľkého rozsahu, ktorý zarezonoval vo Francúzsku. ( 3 ) Obžalovaní v konaní vo veci samej príslušným úradom nesprávne deklarovali hovädzie mäso určené na vývoz do tretích krajín alebo k tomu napomáhali. Tým podnik, pre ktorý obžalovaní pracovali, získal z rozpočtu Únie finančnú podporu vo forme osobitných vývozných náhrad pre hovädzie mäso, hoci pre druh vyvezených kusov mäsa v tom čase neboli určené žiadne vývozné dotácie financované európskymi daňovými poplatníkmi. Až neskôr, z dôvodu zmeny práva na úrovni Únie, mohol tento druh mäsa využívať výhody európskej dotácie.

4.

Obžalovaní sa odvolávajú práve na túto neskoršiu zmenu práva a domáhajú sa svojej beztrestnosti. Oproti tomu príslušné vnútroštátne úrady vychádzajú z toho, že vtedajšie nepravdivé vyhlásenie o predmetných kusoch mäsa je nepravdivým vyhlásením a ním aj ostáva, má sa ako také potrestať, bez ohľadu na to, či sa súvisiace právne pravidlá Únie týkajúce sa financovania medzitým zmenili alebo nie.

5.

Svojím rozsudkom v tejto veci môže Súdny dvor významne prispieť k praktickému zaobchádzaniu s mechanizmami sankcií, ktorými by boli na úrovni členských štátov chránené finančné záujmy Európskej únie v zmysle článku 325 ZFEÚ.

6.

Právny rámec Únie je v tejto veci vymedzený článkom 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Zároveň je potrebné poukázať na článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 325 ods. 1 ZFEÚ, ako aj na nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( 4 ), (EHS) č. 1964/82 ( 5 ), (ES) č. 2469/97 ( 6 ) a (ES) č. 1359/2007 ( 7 ). Naopak, nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 ( 8 ) nie je relevantné, pretože sa týka len administratívnoprávnych, ale nie trestnoprávnych sankcií na ochranu finančných záujmov Únie.

7.

Zásada zákonnosti trestov je zakotvená v článku 49 ods. 1 Charty základných práv nasledovne:

„Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.“

8.

Článok 4 ods. 3 ZEÚ vyjadruje zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi:

„Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv.

Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.

Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“

9.

V článku 325 ods. 1 ZFEÚ sa nachádza navyše nasledujúce ustanovenie týkajúce sa ochrany finančných záujmov Únie:

„Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.“

10.

V nariadení č. 966/2012 sú stanovené rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Pod nadpisom „Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi“ je v článku 59 ods. 2 tohto nariadenia ustanovené:

„2.   Pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

…

V záujme ochrany finančných záujmov Únie členské štáty pri dodržiavaní zásady proporcionality a v súlade s týmto článkom a s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach vykonávajú kontroly ex ante a ex post a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste na reprezentatívnych vzorkách transakcií a/alebo vzorkách transakcií založených na riziku. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

Členské štáty ukladajú prijímateľom účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v predpisoch platných v jednotlivých odvetviach a v osobitných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov.

…“

11.

Podmienky pre poskytovanie osobitných vývozných náhrad pre určité druhy vykosteného hovädzieho mäsa z Európskej únie do tretích krajín boli v priebehu rokov viackrát zmenené. Najprv boli stanovené v nariadení č. 1964/82, potom zmenené nariadením č. 2469/97 a nakoniec boli v kodifikovanom znení prevzaté do nariadenia č. 1359/2007.

12.

V článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1964/82 bola pôvodne obsiahnutá táto úprava:

„Jednotlivo balené kusy bez kosti z čerstvých alebo chladených zadných štvrtí dospelých býkov majú za podmienok uvedených v tomto nariadení nárok na osobitné vývozné náhrady.“

13.

K pozadiu tejto úpravy dáva vysvetlenie druhé odôvodnenie nariadenia č. 1964/82:

„Vzhľadom na situáciu na trhu, hospodársku situáciu v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa a rozsahu predaja určitých produktov tohto sektora by sa mali určiť podmienky, ktorými sa riadi vyplácanie osobitných vývozných náhrad. Mali by sa ustanoviť najmä podmienky pre určité kusy mäsa získaného vykostením štvrtí samčieho hovädzieho dobytka.“

14.

Koncom roka 1997 bolo prijaté nové znenie článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1964/82:

„Jednotlivo balené kusy bez kosti z čerstvých alebo chladených predných štvrtí a zadných štvrtí dospelých býkov s priemerným obsahom chudého mäsa 55 % alebo vyšším majú za podmienok uvedených v tomto nariadení nárok na osobitné vývozné náhrady.“

15.

Posledné znenie článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1964/82 pochádzalo z nariadenia č. 2469/97. Ich účinnosť bola v článku 4 upravená nasledovne:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť 19. januára 1998.

Bude sa uplatňovať na operácie, u ktorých sa prijme vyhlásenie uvedené v článku 3 ods. 1 alebo v článku 25 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 3665/87, sprevádzané vývozným povolením vydaným po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“

16.

O motíve pre novú úpravu dosiahnutú nariadením č. 2469/97 informuje druhé odôvodnenie posledného nariadenia:

„Keďže v dôsledku implementácie Dohody o poľnohospodárstve, uzatvorenej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní, by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia lepšie sa zamerať na výrobky z hovädzieho a teľacieho mäsa, ktoré sa majú uprednostniť pri vývozoch do tretích krajín; keďže zavedením osobitnej náhrady za vykostené kusy z predných štvrtí dospelých býkov by sa tento cieľ dosiahol; keďže mechanizmy ustanovené nariadením (EHS) č. 1964/82 sa musia z tohto dôvodu rozšíriť aj na tieto výrobky.“

17.

Dnes platí článok 1 nariadenia č. 1359/2007, ktorý znie:

„Jednotlivo balené kusy bez kosti z čerstvých alebo chladených predných štvrtí a zadných štvrtí dospelých býkov s priemerným obsahom chudého mäsa 55 % alebo vyšším majú za podmienok uvedených v tomto nariadení nárok na osobitné vývozné náhrady.“

18.

Nariadenie č. 1359/2007 podľa jeho článku 11 a 12 nadobúda účinnosť 1. januára 2008 a s účinnosťou od tohto dňa zrušilo nariadenie č. 1964/82. Ako vyplýva z jeho prvého odôvodnenia, v záujme jasnosti a prehľadnosti slúži kodifikovaniu početných zmien posledného nariadenia.

19.

Tretie odôvodnenie nariadenia č. 1359/2007 stanovuje:

„Vzhľadom na situáciu na trhu, hospodársku situáciu v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa a rozsahu predaja určitých produktov tohto sektora by sa mali určiť podmienky, ktorými sa riadi vyplácanie osobitných vývozných náhrad. Mali by sa ustanoviť najmä podmienky pre určité kusy mäsa získaného vykostením štvrtí samčieho hovädzieho dobytka.“

20.

Článok 426 francúzskeho colného zákonníka ( 9 ), ktorý bol účinný už v čase vykonania skutkov, ktoré sú predmetom sporu, ustanovuje:

„Za zakázaný dovoz alebo vývoz tovaru bez oznámenia sa považujú:

…

…“

21.

Ako ďalej z článku 414 francúzskeho colného zákonníka vyplýva, za zakázaný dovoz alebo vývoz tovaru bez ohlásenia hrozí trest odňatia slobody až do troch rokov a rôzne majetkovoprávne vedľajšie tresty.

22.

Nakoniec je v článku 112‑1 francúzskeho trestného zákonníka ( 10 ) zásada zákonnosti trestov uvedená nasledovne:

„Trestnými sú len konania, ktoré v čase ich spáchania predstavujú trestný čin.

Udelené smú byť len tie tresty, ktoré boli v tomto čase zákonne stanovené.

Nové predpisy sú však uplatniteľné na trestné činy, ktoré neviedli k právoplatnému odsúdeniu a boli spáchané pred ich vstupom do platnosti, ak sú miernejšie ako skoršie predpisy.“

23.

Spolu deviati obžalovaní v konaní vo veci samej sú v trestnom konaní pred francúzskymi súdmi obvinení z colného deliktu, na ktorom sa mali podieľať ako páchatelia resp. ako spolupáchatelia. Jadrom obvinenia je skutočnosť, že obžalovaní si mali v čase od roku 1987 do roku 1992 nepravdivými colnými vyhláseniami a podvodníckymi machináciami francúzskej firmy Clergeau SA ( 11 ) pre hovädzie mäso zaistiť vyššie vývozné náhrady, ako by tejto firme v čase konania podľa práva Únie prináležali.

24.

Presnejšie je obžalovaným vytknuté, že s podvodným úmyslom deklarovali hovädzie mäso z predných štvrtí z dospelých býkov nesprávne ako hovädzie mäso zo zadných štvrtí. V spornom období však hovädzie mäso z predných štvrtí – inak ako hovädzie mäso zo zadných štvrtí – ešte nespadalo do rozsahu pôsobnosti príslušných predpisov práva Únie o osobitných vývozných náhradách, ale boli tam zahrnuté až od neskoršieho okamihu – od 19. januára 1998.

25.

Na strane francúzskeho štátu sa na trestnom konaní zúčastňuje Administration des douanes et droits indirects ( 12 ) (Administration des douanes), ako aj – ako vedľajší žalobca – Établissement national des produits de l’Agriculture et de la Mer ( 13 ) (FranceAgriMer). FranceAgriMer je príslušný na výkon predpisov práva Únie o poľnohospodárskej podpore a na príslušné kontroly.

26.

Rozsudkom z 3. decembra 2013 Tribunal correctionnel de La Rochelle ( 14 ) oslobodil všetkých obžalovaných a oprel sa o zásadu retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona, pretože dnes nielen hovädzie mäso zo zadných štvrtí, ale aj mäso z predných štvrtí prichádza do úvahy pre osobitné vývozné náhrady podľa práva Únie. Tento rozsudok bol na druhej inštancii Cour d’appel de Poitiers ( 15 ) potvrdený rozsudkom z 13. marca 2015. V konaní o kasačných opravných prostriedkoch Administration des douanes ( 16 ) a FranceAgriMer teraz trestné konanie čaká na právne posúdenie odvolacieho rozsudku trestnou komorou francúzskeho Cour de cassation ( 17 ).

27.

Rozsudkom z 23. novembra 2016, doručeným 6. marca 2017, Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) podal pred Súdnym dvorom podľa článku 267 ZFEÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa nasledujúcej otázky:

„Má sa článok 49 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bola osoba odsúdená za to, že neoprávnene získala vývozné náhrady z dôvodu podvodného konania alebo nepravdivých vyhlásení týkajúcich sa povahy tovaru, pre ktorý boli náhrady požadované, zatiaľ čo na základe zmeny právnej úpravy, ktorá nastala po skutku, sa tovar, ktorý skutočne vyviezla, stal spôsobilým pre tieto náhrady?“

28.

Na žiadosť Súdneho dvora podľa článku 101 Rokovacieho poriadku vnútroštátny súd dodatočne uviedol, že obžalovaní v konaní vo veci samej sú stíhaní pre odovzdanie nepravdivých vyhlásení alebo pre podvodné konanie, ktorými sa v plnom rozsahu alebo čiastočne dosiahla náhrada, oslobodenie, zníženie dane alebo akákoľvek upravená výhoda.

29.

V konaní pred Súdnym dvorom odovzdali štyria obžalovaní v konaní vo veci samej spoločné písomné vyhlásenie, ( 18 ) okrem toho písomné stanovisko podala francúzska, grécka a rakúska vláda, ako aj Európska komisia. S výnimkou rakúskej vlády boli títo účastníci konania zastúpení aj na ústnom pojednávaní 28. februára 2018.

30.

Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) sa svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania Súdneho dvora pýta na výklad článku 49 ods. 1 tretej vety Charty základných práv Európskej únie, v ktorom je na úrovni Únie zakotvená zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona.

31.

Obžalovaní v konaní vo veci samej sa obávajú, že ich práva plynúce z článku 49 ods. 1 tretej vety Charty by mohli byť obetované na oltári čo možno najúčinnejšiemu boju proti podvodom na úkor finančných záujmov Únie. Táto obava je však neodôvodnená. Je samozrejmé, že ochrana finančných záujmov Únie smie byť dosiahnutá len štátoprávnymi prostriedkami. ( 19 ) V súlade s tým je aj v článku 49 ods. 1 tretej vete Charty zakotvená základná procesná záruka v prospech každého, kto je pre skutok upravený právom Únie trestne stíhaný, a nikto nemôže obžalovaným zabrániť užívanie ich z nej vyplývajúcich práv. V tejto veci je však potrebné vysvetliť, aký presný obsah má zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona.

32.

Podľa jej článku 51 ods. 1 je Charta v tejto veci vecne uplatniteľná, pretože problematika retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona vyvstáva pri príležitosti vykonávania práva Únie vnútroštátnymi úradmi. Tieto sú poverené vyplácaním a kontrolou osobitných vývozných náhrad Európskej únie pre hovädzie mäso a bránia pri tom finančné záujmy Únie, aj uvalením účinných, primeraných a odstrašujúcich sankcií (článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 325 ods. 1 ZFEÚ a článok 59 ods. 2 nariadenia č. 966/2012). ( 20 )

33.

Uplatneniu článku 49 ods. 1 tretej vety Charty základných práv mimochodom neodporuje tiež, že sa skutky stíhané francúzskym súdnictvom v tejto veci udiali pred 1. decembrom 2009, teda pred dňom, ktorým Charta spolu s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala právnu záväznosť a právnu silu ústavy. Lebo vo vykladanom ustanovení Charty je zakotvená všeobecná právna zásada práva Únie, ktorá už pred jej vstupom do platnosti spočívala tak na spoločných ústavných tradíciách členských štátov, ( 21 ) ako aj na nimi uzatvorených zmluvách medzinárodného práva ( 22 ) a Súdnym dvorom bola viackrát uznaná. ( 23 )

34.

Osobitné ťažkosti pri výklade a uplatnení tejto zásady, s ktorou sa francúzsky Cour de cassation cíti byť konfrontovaný, ( 24 ) vychádzajú koniec koncov zo vzájomného pôsobenia medzi trestným predpisom a predpisom z oblasti mimo trestného práva.

35.

Trestný predpis ako taký je obsiahnutý vo vnútroštátnom práve a obmedzuje sa na to, aby nepravdivé vyhlásenia a podvodné machinácie, ktorými sa usiluje alebo sa dosiahla neoprávnená finančná výhoda pri dovoze alebo vývoze, boli potrestané (článok 426 bod 4 francúzskeho colného zákonníka). Čo je ale takáto neoprávnená finančná výhoda vyplýva najprv z právneho predpisu Únie z oblasti mimo trestného práva v oblasti poľnohospodárskeho práva, resp. práva zahraničnej ekonomiky – v tejto veci z úpravy pre osobitné vývozné náhrady pre hovädzie mäso.

36.

Zatiaľ čo trestný predpis v článku 426 bode 4 francúzskeho colného zákonníka zostal nezmenený, postupom času sa zmenil právny predpis Únie z oblasti mimo trestného práva: pôvodne najmä podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1964/82 pre osobitné vývozné náhrady prichádzalo do úvahy výlučne hovädzie mäso zo zadných štvrtí, tak je od 19. januára 1998 v dôsledku zmien, ktoré vyvolalo nariadenie č. 2469/97, aj hovädzie mäso z predných štvrtí spôsobilé na financovanie; posledný právny stav bol kodifikovaný neskôr v článku 1 nariadenia č. 1359/2007 a platí dodnes.

37.

Môžeme hovoriť o tom, že miernejšie ustanovenie trestného zákona nadobudlo účinnosť, keď sa zmenil iba predpis z oblasti mimo trestného práva – tu: ten o spôsobilosti na financovanie určitého tovaru v rámci osobitných vývozných náhrad Európskej únie –, kým skutočný trestný predpis – tu: ten o trestnosti nepravdivých vyhlásení a klamlivého konania – ostal rovnaký? To je v podstate je otázka, s ktorou je Súdny dvor v tejto veci konfrontovaný.

38.

K jej zodpovedaniu by malo byť odkázané na zmysel a účel zásady retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona.

39.

Uplatnenie neskorších, priaznivejších, trestnoprávnych ustanovení predstavuje výnimku z vyššie uvedenej základnej zásady zákonnosti vo vzťahu k trestnému činu a trestu (nullum crimen, nulla poena sine lege), keďže zahŕňa retroaktívne uplatnenie iného ustanovenia, ako je ustanovenie, ktoré bolo účinné v rozhodnom čase. ( 25 )

40.

Základom tejto výnimky sú koniec koncov úvahy o spravodlivosti. ( 26 ) Retroaktívne uplatňovanie priaznivejších trestnoprávnych ustanovení je založené na úvahe, že obvinený by nemal byť trestaný za správanie, ktoré podľa (upraveného) názoru zákonodarcu v čase trestného konania už viac nie je trestné. Úmyslom teda je, aby obvinený ťažil z výhody upraveného posúdenia zákonodarcu. ( 27 )

41.

V tejto veci však zákonodarcom nedošlo k žiadnej zmene v posúdení trestnosti konania obžalovaných v konaní vo veci samej ani na úrovni Únie, ani na vnútroštátnej úrovni. Právom na to poukázali najmä Francúzsko a Rakúsko.

42.

Nepravdivé vyhlásenia a podvodné konanie, ktorými sa v súvislosti s vývozom alebo dovozom usiluje o neoprávnené finančné výhody alebo sa ich dosiahlo, boli v čase konania trestné a zostali do dnešného dňa nezmenene trestné, najmä k ochrane finančných záujmov Európskej únie. V žiadnom okamihu nebolo na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni zámerom zákonodarcu, aby takéto machinácie boli beztrestné alebo ochrana finančných záujmov Únie bola v akejkoľvek forme uvoľnená.

43.

Právne zmeny uskutočnené na úrovni Únie v súvislosti s poskytnutím osobitných vývozných náhrad pre hovädzie mäso slúžili dokonca samotne prispôsobeniu príslušných poľnohospodárskych ustanovení na meniace sa trhové skutočnosti, obzvlášť na zmenenú situáciu na svetovom trhu v dôsledku WTO‑rokovania v Uruguajskom kole. ( 28 ) Šlo teda o čisto ekonomické prehodnotenie a nie ani tak o prehodnotenie trestnosti určitých spôsobov správania zo strany príslušných politických inštitúcií v Európskej únii.

44.

Samotná okolnosť, že súčasne platí veľkorysá úprava o poskytnutí osobitných vývozných náhrad, ktoré zahŕňa hovädzie mäso z predných a zadných štvrtí, nepripúšťa záver, že skôr platná úprava, ktorá sa uplatňovala len na hovädzie mäso zo zadných častí, sa pri spätnom pohľade podľa názoru zákonodarcu ukázala ako príliš prísna alebo príliš reštriktívna. Ako vnútroštátny súd a Komisia trefne zdôraznili, rôzne trhové okolnosti môžu v rôznych časových okamihoch zakaždým vyžadovať rôzne úpravy o spôsobilosti financovania poľnohospodárskeho exportu z Únie do tretích štátov. Nárok na takéto financovanie má len ten, kto so svojimi produktmi v príslušných časových okamihoch spĺňa platné predpoklady.

45.

Z tohto hľadiska sa táto vec podobá daňovému právu: aj tam sa môžu daňovníkmi dodržiavané ustanovenia materiálneho daňového práva z roka na rok meniť. Kto za rok 2017 určité dane nezaplatil a tým získal finančný prospech, sa nemôže vyhnúť trestnému konaniu tým, že sa odvolá na zrušenie príslušnej dane, na zníženie uplatniteľnej daňovej sadzby alebo na veľkorysejšie výnimky z dane od roku 2018. Trestným je a ostane akt nezaplatenia dane za časový úsek, za ktorý daň vznikla.

46.

Ako niektoré zúčastnené strany konania trefne zdôraznili, tento prípad vykazuje určité spoločné znaky s vecou Paoletti a. i. ( 29 ). V tomto prípade šlo o skutkovú podstatu trestného činu napomáhania k nelegálnej imigrácii príslušníkov tretích krajín. Tento trestný čin môže byť podľa názoru Súdneho dvora stíhaný aj vtedy, ak dotknutí príslušníci tretích krajín odvtedy vstupom ich krajiny pôvodu do Európskej únie získali občianstvo Únie. Pretože nadobudnutie občianstva Únie predstavuje reálnu skutočnosť, ktorá nie je vhodná na to, aby zmenila prvky skutkovej podstaty trestného činu napomáhania k ilegálnej imigrácií. ( 30 )

47.

Ako priznávam, medzi týmto prípadom a vecou Paoletti a. i. existuje rozdiel do tej miery, že v tomto prípade sa zmenila skutočná okolnosť (nadobudnutie občianstva Únie dotknutými osobami), tu naopak právna okolnosť (spôsobilosť financovania hovädzieho mäsa z predných štvrtí). Rozhodujúce ale je, že v oboch prípadoch sa zmenili iba okolnosti v oblasti mimo trestného práva, zatiaľ čo trestnosť dotknutého správania (tam napomáhanie k ilegálnej imigrácií, tu nepravdivé vyhlásenia alebo podvodné konanie pri vývoze tovaru s podvodným úmyslom) zostala rovnaká a nebola podrobená novému hodnoteniu.

48.

Ak by zmena takýchto okolností v oblasti mimo trestného práva postačovala ako dôvod pre retroaktívne uplatnenie miernejšieho ustanovenia trestného zákona, tak by to obsahovalo – ako trefne zdôraznilo Francúzsko a Rakúsko – práve podnet k podvodným machináciám. ( 31 )

49.

Ak sa napríklad rysuje, že v blízkej budúcnosti nielen mäso zo zadných štvrtí, ale aj mäso z predných štvrtí bude užívať výhody osobitných vývozných náhrad pre hovädzie mäso, tak pokušenie hospodárskych subjektov, aby už v prípravnom štádiu mäso z predných častí na vývoz nahlásili nesprávne deklarované a neskôr sa odvolali na retroaktívne uplatnenie miernejšieho ustanovenia trestného zákona, môže stúpať.

50.

Vznešená myšlienka, ktorá je základom princípu zakotveného v článku 49 ods. 1 v tretej vete Charty základných práv, by tým bola prekrútená.

51.

Z celkového pohľadu zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona (článok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv) neodporuje potrestaniu osoby, ktorá sa podvodným konaním alebo nepravdivými vyhláseniami o povahe tovaru prihláseného pre osobitnú vývoznú náhradu podľa práva Únie usilovala alebo získala neoprávnenú výhodu, ak skutočne vyvezený tovar v čase tohto podvodného konania alebo vyhlásenia nebol spôsobilý na náhradu a až z dôvodu zmeny právnej úpravy Únie, ku ktorej došlo po vykonaní skutku, sa stal spôsobilý na náhradu.

52.

Len pre úplnosť si dovoľujem na záver poukázať na dva aspekty, ktoré boli účastníkmi konania okrajovo preberané.

53.

Prvý z týchto dvoch aspektov sa týka finančnej výhody (tzn. osobitných vývozných náhrad), ktorú mali obžalovaní nepravdivými vyhláseniami alebo podvodným konaním v súvislosti s vývozom produktov z hovädzieho mäsa neoprávnene získať pre podnik, v ktorom pracovali.

54.

Má na posúdenie tohto prípadu z hľadiska článku 49 ods. 1 tretej vety Charty základných práv vplyv, či obžalovaní sú trestne stíhaní v konaní vo veci samej pre skutočné získanie takejto neoprávnenej finančnej výhody pre ich podnik alebo len pre konanie s podvodným úmyslom s vyhliadkou na takúto výhodu?

55.

Podľa môjho názoru takýto rozdiel neexistuje. Či totiž podniku pre vývoz určitého tovaru z Európskej únie do tretej krajiny prináleží právny nárok na osobitné vývozné náhrady, samo osebe ešte nie je otázka trestnosti konania jeho pracovníkov.

56.

Obžalovaní v konaní vo veci samej sú trestne stíhaní, ako vnútroštátny súd na žiadosť Súdneho dvora výslovne potvrdil, pretože s vyhliadkou na takéto osobitné vývozné náhrady s podvodným úmyslom odovzdali nepravdivé vyhlásenia a konali podvodne.

57.

Druhý aspekt sa týka náznaku v konaní o prejudiciálnej otázke, že obžalovaní v konaní vo veci samej mali hovädzie mäso nahlásené na osobitné vývozné náhrady nesprávne deklarovať nielen v súvislosti s jeho pôvodom z predných, resp. zadných častí, ale navyše mali s podvodným úmyslom nahlásiť aj mrazené hovädzie mäso ako čerstvé alebo chladené hovädzie mäso. ( 32 )

58.

Táto okolnosť, ktorá vnútroštátnym súdom nie je na žiadnom mieste rozvinutá, sa zdá, nehrala dôležitú úlohu. Tomu zodpovedajúco sa v týchto záverečných návrhoch nestala predmetom nadväzujúcej právnej diskusie.

59.

Obmedzím sa na odkaz, že uplatniteľné právo Únie bolo do tej miery nemenné, keď vždy len čerstvé alebo chladené, nikdy však mrazené, hovädzie mäso prichádzalo do úvahy pre tu diskutované osobitné vývozné náhrady. Preto sa obžalovaní v konaní vo veci samej v súvislosti s ich trestnou zodpovednosťou pre prípadné nimi poskytnuté nepravdivé údaje k stupňu čerstvosti dotknutých kúskov mäsa od začiatku nemôžu odvolávať na retroaktívne uplatnenie miernejšieho ustanovenia trestného zákona v zmysle článku 49 ods. 1 tretej vety Charty základných práv.

60.

Na pozadí vyššie uvedených úvah Súdnemu dvoru navrhujem, aby návrh na začatie prejudiciálneho konania francúzskeho Cour de cassation (Kasačný súd) zodpovedal takto:

Článok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni potrestaniu osoby, ktorá sa podvodným konaním alebo nepravdivými vyhláseniami o druhu tovaru nahlásenému pre osobitné vývozné náhrady podľa práva Únie usilovala o neoprávnenú výhodu alebo ju získala, ak skutočne vyvezený tovar v čase tohto podvodného konania alebo vyhlásení nebol spôsobilý na náhradu a až z dôvodu zmeny právnej úpravy Únie, ku ktorej došlo po vykonaní skutku, sa stal spôsobilým na náhradu.