This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62017CA0630
Case C-630/17: Judgment of the Court (Second Chamber) of 14 February 2019 (request for a preliminary ruling from the Općinski sud u Rijeci — Croatia) — Anica Milivojević v Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen (Reference for a preliminary ruling — Articles 56 and 63 TFEU — Freedom to provide services — Free movement of capital — National legislation providing that credit agreements featuring international elements concluded with a non-authorised lender are invalid — Regulation (EU) No 1215/2012 — Article 17(1) — Credit agreement concluded by a natural person with a view to the provision of tourist accommodation services — Concept of ‘consumer’ — Article 24, point 1 — Exclusive jurisdiction in matters relating to rights in rem in immovable property — Action for invalidity of a credit agreement and seeking the removal from the land register of the entry of a security interest)
Vec C-630/17: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. februára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Općinski Sud u Rijeci — Chorvátsko) — Anica Milivojević/Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Články 56 a 63 ZFEÚ — Slobodné poskytovanie služieb — Voľný pohyb kapitálu — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca neplatnosť zmlúv o úvere s medzinárodným prvkom uzatvorených s veriteľom bez povolenia — Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 — Článok 17 ods. 1 — Zmluva o úvere uzatvorená fyzickou osobou na účely poskytovania ubytovacích služieb v oblasti cestovného ruchu — Pojem „spotrebiteľ“ — Článok 24 bod 1 — Výlučná právomoc v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam — Žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a na výmaz vkladu záložného práva z katastra nehnuteľností)
Vec C-630/17: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. februára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Općinski Sud u Rijeci — Chorvátsko) — Anica Milivojević/Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Články 56 a 63 ZFEÚ — Slobodné poskytovanie služieb — Voľný pohyb kapitálu — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca neplatnosť zmlúv o úvere s medzinárodným prvkom uzatvorených s veriteľom bez povolenia — Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 — Článok 17 ods. 1 — Zmluva o úvere uzatvorená fyzickou osobou na účely poskytovania ubytovacích služieb v oblasti cestovného ruchu — Pojem „spotrebiteľ“ — Článok 24 bod 1 — Výlučná právomoc v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam — Žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a na výmaz vkladu záložného práva z katastra nehnuteľností)
Ú. v. EÚ C 131, 8.4.2019, p. 11–12
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
8.4.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 131/11 |
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. februára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Općinski Sud u Rijeci — Chorvátsko) — Anica Milivojević/Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen
(Vec C-630/17) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 56 a 63 ZFEÚ - Slobodné poskytovanie služieb - Voľný pohyb kapitálu - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca neplatnosť zmlúv o úvere s medzinárodným prvkom uzatvorených s veriteľom bez povolenia - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 17 ods. 1 - Zmluva o úvere uzatvorená fyzickou osobou na účely poskytovania ubytovacích služieb v oblasti cestovného ruchu - Pojem „spotrebiteľ“ - Článok 24 bod 1 - Výlučná právomoc v oblasti vecných práv k nehnuteľnostiam - Žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a na výmaz vkladu záložného práva z katastra nehnuteľností)
(2019/C 131/13)
Jazyk konania: chorvátčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Općinski Sud u Rijeci
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Anica Milivojević
Žalovaná: Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá má predovšetkým za následok, že zmluvy o úvere a právne úkony založené na takých zmluvách, ktoré boli uzatvorené na území tohto členského štátu medzi dlžníkmi a veriteľmi so sídlom v inom členskom štáte, ktorí nie sú držiteľmi povolenia vydaného príslušnými orgánmi prvého členského štátu na účely vykonávania ich činnosti na jeho území, sú absolútne neplatné odo dňa ich uzatvorenia, a to aj vtedy, ak boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti uvedenej právnej úpravy. |
|
2. |
Článku 4 ods. 1 a článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odporuje taká právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá v sporoch súvisiacich so zmluvami o úvere s medzinárodným prvkom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, umožňuje dlžníkom podať proti veriteľom bez povolenia vydaného príslušnými orgánmi tohto členského štátu na vykonávanie ich činnosti na jeho území žalobu buď na súdoch štátu, na území ktorého majú títo veritelia sídlo, alebo na súdoch podľa miesta, kde majú dlžníci bydlisko alebo sídlo, a vyhradzuje právomoc rozhodovať o žalobe uvedených dlžníkov proti veriteľom len súdom štátu, na území ktorého majú títo dlžníci bydlisko, a to bez ohľadu na to, či sú spotrebitelia alebo obchodníci. |
|
3. |
Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že dlžníka, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na účely vykonania renovačných prác na nehnuteľnosti, v ktorej má bydlisko, aby v nej mohol predovšetkým poskytovať ubytovacie služby v oblasti cestovného ruchu, nemožno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia, ibaže by vzhľadom na kontext plnenia posudzovaného ako celok, pre ktoré sa táto zmluva uzatvorila, mala táto zmluva takú malú spojitosť s touto podnikateľskou činnosťou, že by bolo úplne zjavné, že táto zmluva sleduje primárne súkromné účely, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. |
|
4. |
Článok 24 bod 1 prvý pododsek nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba na výmaz vkladu hypotekárneho záložného práva z katastra nehnuteľnosti je žalobou, ktorej „predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ v zmysle tohto ustanovenia, avšak pod tento pojem nespadá žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a notárskej zápisnice o zriadení hypotekárneho záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. |