27.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 232/25

—

zrušil dohodu medzi Európskou radou a Tureckom z 18. marca 2016 s názvom „Vyhlásenie EÚ – Turecko, 18. marca 2016“,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že dohoda medzi Európskou radou a Tureckom z 18. marca 2016 s názvom „Vyhlásenie EÚ – Turecko, 18. marca 2016“ nie je zlučiteľná so základnými právami EÚ, najmä s článkami 1, 18 a 19 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Turecko nie je bezpečným tretím štátom v zmysle článku 36 smernice 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. V. EÚ L 326, 2005, s. 13).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že sa mala uplatniť smernica 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 2001, s. 12; Mim. vyd. 19/004, s. 162).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnutá dohoda je v skutočnosti záväznou zmluvou alebo „aktom“ s právnymi účinkami pre žalobcu a že napadnutá dohoda je v dôsledku nesúladu s článkom 218 ZFEÚ a/alebo článkom 78 ods. 3 ZFEÚ neplatná.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že je porušený zákaz kolektívneho vyhostenia v zmysle článku 19 ods.1 Charty základných práv Európskej únie.