1

Dňa 1. júla 2009 podala žalobkyňa, Shoe Branding Europe BVBA, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2

Prihlasovaná ochranná známka, ktorú žalobkyňa identifikovala ako „inú ochrannú známku“, je vyobrazená nižšie:

3

V prihláške je ochranná známka opísaná ako:

„Ochranná známka predstavuje vyobrazenie umiestnenia. Známka pozostáva z dvoch rovnobežných čiar na hornom povrchu zvršku obuvi. Rovnobežné čiary vychádzajú z okraja podrážky a smerujú šikmo nahor k priehlavku obuvi. Bodkovaná čiara predstavuje polohu ochrannej známky a netvorí súčasť známky.“

4

Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Obuv“.

5

Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 107/2010 zo 14. júna 2010.

6

Dňa 13. septembra 2010 podala žalobkyňa, spoločnosť adidas AG, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v prihláške.

7

Námietka sa týkala týchto starších zápisov:

8

Dôvody uvedené na podporu námietky sa týkali osobitne dôvodov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001].

9

Rozhodnutím z 22. mája 2012 námietkové oddelenie zamietlo námietku.

10

Vedľajší účastník konania 2. júla 2012 podal proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).

11

Rozhodnutím z 28. novembra 2013 druhý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie najmä z dôvodu, že kolidujúce ochranné známky sú z celkového hľadiska odlišné a že táto skutočnosť postačuje jednak na to, aby sa vylúčila akákoľvek pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a jednak na to, aby sa považovalo za nepravdepodobné vytvorenie súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vnímaní tej istej skupiny verejnosti, a preto považovala za nepravdepodobnú aj existencia jedného zo zásahov uvedených v článku 8 ods. 5 toho istého nariadenia (ďalej len „rozhodnutie z 28. novembra 2013“).

12

Vedľajší účastník konania teda napadol toto rozhodnutie na Všeobecnom súde.

13

Rozsudkom z 21. mája 2015, adidas/ÚHVT – Shoe Branding Europe (Dva rovnobežné pásiky na obuvi) (T‑145/14, neuverejnený, EU:T:2015:303, ďalej len „rozsudok o zrušení“) Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z 28. novembra 2013 z dôvodu, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru o neexistencii akejkoľvek podobnosti medzi kolidujúcimi známkami a že toto nesprávne posúdenie viedlo k tomu, že odvolací súd nesprávne posúdil existenciu pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní verejnosti, alebo a fortiori rizika spočívajúceho v priblížení medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

14

Žalobkyňa podala teda proti tomuto rozsudku odvolanie.

15

Uznesením zo 17. februára 2016, Shoe Branding Europe/ÚHVT (C‑396/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:95, ďalej len „uznesenie o odvolaní“), Súdny dvor toto odvolanie zamietol.

16

V snahe vyvodiť dôsledky z rozsudku o zrušení a uznesenia o odvolaní, druhý odvolací senát EUIPO opätovne preskúmal odvolanie, ktoré podal vedľajší účastník konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

17

Rozhodnutím z 8. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolací senát prijal toto odvolanie a vyhovel námietke na základe článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Konkrétne konštatoval, že vzhľadom na určitú podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, na zhodnosť výrobkov označených týmito ochrannými známkami, ako aj na veľmi dobré meno staršej ochrannej známky existuje pravdepodobnosť, že by si príslušná skupina verejnosti vytvorila súvislosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a používanie prihlasovanej ochrannej známky by viedlo k neoprávnenému prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky bez toho, aby bolo toto používanie v prejednávanej veci odôvodnené náležitým dôvodom.

18

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

19

Žalobkyňa na pojednávaní spresnila, že jej druhá časť návrhov sa má chápať tak, že navrhuje, aby bola EUIPO uložená povinnosť nahradiť trovy konania, čo Všeobecný súd zaznamenal v zápisnici z pojednávania.

20

EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

21

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza jediný žalobný dôvod, ktorý sa zakladá na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, ako aj na „skreslení skutkového stavu“. Podľa žalobkyne odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky zamietnutia zápisu ochrannej známky stanovené v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

22

Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení, pokiaľ ide po prvé o preukázanie dobrého mena staršej ochrannej známky, po druhé o existenciu poškodenia dobrého mena alebo narušenie rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky a po tretie o neexistenciu náležitého dôvodu používania prihlasovanej ochrannej známky.

23

Podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 2 toho istého nariadenia (teraz článok 8 ods. 2 nariadenia 2017/1001) sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade staršej ochrannej známky Európskej únie má táto ochranná známka v Európskej únii dobré meno a v prípade staršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno staršej ochrannej známky.

24

Rozšírená ochrana, ktorú staršej ochrannej známke priznáva článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, teda predpokladá súčasné splnenie viacerých podmienok. Po prvé staršia ochranná známka musí byť zapísaná. Po druhé táto staršia ochranná známka a ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, musia byť zhodné alebo podobné. Po tretie staršia ochranná známka musí mať dobré meno v Únii, ak ide o ochrannú známku Európskej únie, alebo v príslušnom členskom štáte, ak ide o národnú ochrannú známku. Po štvrté používanie prihlasovanej ochrannej známky bez náležitého dôvodu musí predstavovať riziko, že by mohlo dôjsť k neoprávnenému prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky alebo by mohla byť narušená rozlišovacia spôsobilosť alebo poškodené dobré meno staršej ochrannej známky. Tieto podmienky sú kumulatívne a nesplnenie jednej z nich postačuje na to, aby sa uvedené ustanovenie neuplatnilo [pozri rozsudok z 22. marca 2007, Sigla/ÚHVT – Elleni Holding (VIPS), T‑215/03, EU:T:2007:93, bod 34 a citovanú judikatúru].

25

Na to, aby sa na zapísanú ochrannú známku vzťahovala ochrana stanovená v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, musí byť známa značnej časti príslušnej skupiny verejnosti prostredníctvom výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje [rozsudok zo 6. februára 2007, Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT – TDK Kabushiki Kaisha (TDK), T‑477/04, EU:T:2007:35, bod 48; pozri analogicky tiež rozsudok zo 14. septembra 1999, General Motors, C‑375/97, EU:C:1999:408, bod 26].

26

Pri posudzovaní tejto podmienky sa musia zohľadniť všetky relevantné skutočnosti v danej veci, a to najmä podiel, ktorý ochranná známka ovláda na trhu, intenzitu, zemepisný rozsah a dĺžku používania tejto ochrannej známky, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej propagáciu (rozsudok zo 6. februára 2007, TDK, T‑477/04, EU:T:2007:35, bod 49; pozri analogicky tiež rozsudok zo 14. septembra 1999, General Motors, C‑375/97, EU:C:1999:408, bod 27).

27

Pokiaľ ide o územné hľadisko, podmienka týkajúca sa dobrého mena je splnená, ak má ochranná známa Európskej únie dobré meno na podstatnej časti územia Únie (rozsudok zo 6. októbra 2009, PAGO International, C‑301/07, EU:C:2009:611, bod 27). V určitých prípadoch možno územie jedného členského štátu považovať za podstatnú časť tohto územia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. októbra 2009, PAGO International, C‑301/07, EU:C:2009:611, bod 28).

28

Okrem toho majiteľ zapísanej ochrannej známky môže na preukázanie jej osobitnej rozlišovacej spôsobilosti a jej dobrého mena uplatniť dôkazy o jej používaní v odlišnej forme ako časti inej zapísanej ochrannej známky s dobrým menom za predpokladu, že príslušná skupina verejnosti naďalej považuje predmetné výrobky za výrobky pochádzajúce od toho istého podniku. Na účely zistenia, či ide o taký prípad, treba overiť, či rozdielne prvky medzi dvoma ochrannými známkami nebránia tomu, aby príslušná skupina verejnosti naďalej považovala predmetné výrobky za výrobky pochádzajúce od určitého podniku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2015, Spa Monopole/ÚHVT – Orly International (SPARITUAL), T‑131/12, EU:T:2015:257, body 33 a 35].

29

Treba pripomenúť, že ak dôjde k zásahom do práv z ochrannej známky stanoveným v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, tieto zásahy sú dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi staršou ochrannou známkou s dobrým menom a prihlasovanou ochrannou známkou, pre ktorý si príslušná skupina verejnosti bude tieto dve ochranné známky spájať, t. j. vytvorí si medzi nimi určitú súvislosť, i keď si ich nebude zamieňať. Nie je podmienkou teda, aby vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti viedol stupeň podobnosti medzi staršou ochrannou známkou s dobrým menom a prihlasovanou ochrannou známkou ako taký k pravdepodobnosti zámeny. Stačí, aby stupeň podobnosti medzi ochrannou známkou s dobrým menom a prihlasovanou ochrannou známkou viedol k tomu, že príslušná skupina verejnosti si vytvorí súvislosť medzi týmito ochrannými známkami (rozsudok z 22. marca 2007, VIPS, T‑215/03, EU:T:2007:93, bod 41; pozri tiež analogicky rozsudky z 23. októbra 2003, Adidas‑Salomon a Adidas Benelux, C‑408/01, EU:C:2003:582, bod 29, a z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 36).

30

Existenciu takejto súvislosti treba posudzovať z celkového hľadiska s prihliadnutím na všetky relevantné faktory v prejednávanej veci, medzi ktorými sa predovšetkým nachádza po prvé povaha a miera príbuznosti alebo odlišnosti medzi predmetnými výrobkami alebo službami, po druhé stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, po tretie intenzita dobrého mena staršej ochrannej známky, po štvrté stupeň vnútornej rozlišovacej spôsobilosti alebo rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním staršej ochrannej známky alebo prípadne po piate aj existencia pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti (pozri tiež analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, body 41 a 42).

31

Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti sa môže líšiť v závislosti od druhu dotknutých výrobkov alebo služieb [pozri analogicky rozsudky z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, EU:C:1999:323, bod 26, a z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42]. Z tohto dôvodu je stupeň pozornosti uvedenej verejnosti tiež relevantným faktorom na účely posúdenia existencie súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 2012, Ella Valley Vineyards/ÚHVT – HFP (ELLA VALLEY VINEYARDS), T‑32/10, EU:T:2012:118, body 27, 28, 45 a 55 až 57; z 9. apríla 2014, EI du Pont de Nemours/ÚHVT – Zueco Ruiz (ZYTeL), T‑288/12, neuverejnený, EU:T:2014:196, body 74 a 75, a z 19. mája 2015, Swatch/ÚHVT – Panavision Europe (SWATCHBALL), T‑71/14, neuverejnený, EU:T:2015:293, bod 33].

32

Okrem toho nemožno vylúčiť, že by koexistencia dvoch ochranných známok na konkrétnom trhu mohla prípadne prispieť spolu s inými skutočnosťami k zníženiu pravdepodobnosti priblíženia medzi týmito dvoma ochrannými známkami podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 [rozsudok z 26. septembra 2012, IG Communications/ÚHVT – Citigroup a Citibank (CITIGATE), T‑301/09, neuverejnený, EU:T:2012:473, bod 128; pozri tiež analogicky rozsudky z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 82, a z 11. mája 2005, Grupo Sada/ÚHVT – Sadia (GRUPO SADA), T‑31/03, EU:T:2005:169, bod 86].

33

Takúto možnosť však možno zohľadniť, len ak sa náležite preukáže, že uvedená koexistencia sa zakladala na neexistencii pravdepodobnosti priblíženia medzi uvedenými ochrannými známkami vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti a pod podmienkou, že tieto ochranné známky a kolidujúce ochranné známky sú zhodné (rozsudok z 26. septembra 2012, CITIGATE, T‑301/09, neuverejnený, EU:T:2012:473, bod 128; pozri tiež analogicky rozsudok z 11. mája 2005, GRUPO SADA, T‑31/03, EU:T:2005:169, bod 86), alebo prinajmenšom sú si dostatočne podobné.

34

Neexistenciu pravdepodobnosti priblíženia možno konkrétne vyvodiť z „pokojnej“ povahy koexistencie ochranných známok na trhu (pozri analogicky rozsudok z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 82). Koexistenciu medzi dvoma ochrannými známkami však nemožno kvalifikovať ako „pokojnú“, ak bolo používanie jednej z týchto ochranných známok napadnuté majiteľom inej ochrannej známky na správnych orgánoch alebo na súdoch [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 83, a z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH), T‑29/04, EU:T:2005:438, bod 74].

35

Existencia súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti predstavuje nevyhnutnú podmienku, ale sama nestačí na vyvodenie záveru o existencii jedného zo zásahov, proti ktorým článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 zabezpečuje ochranu v prospech ochranných známok s dobrým menom (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 37 a citovanú judikatúru).

36

Týmito zásahmi sú po prvé narušenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, po druhé poškodzovanie dobrého mena tejto ochrannej známky a po tretie neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena uvedenej ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 38 a citovanú judikatúru).

37

Je nutné poznamenať, že okrem prípadu, že by bolo používanie prihlasovanej ochrannej známky odôvodnené náležitým dôvodom, jeden z týchto troch druhov zásahov postačuje na to, aby sa uplatnil článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Z toho vyplýva, že prospech získaný treťou osobou z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky sa môže ukázať ako neoprávnený, i keď používanie zhodného alebo podobného označenia nenarúša ani rozlišovaciu spôsobilosť, ani nepoškodzuje dobré meno ochrannej známky, alebo všeobecnejšie nespôsobuje ujmu jej majiteľovi (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, body 42 a 43).

38

Na to, aby mohla byť majiteľovi staršej ochrannej známky priznaná ochrana zakotvená v ustanoveniach článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, musí najprv preukázať, že používanie prihlasovanej ochrannej známky by mohlo viesť k získaniu neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena staršej ochrannej známky, alebo že toto používanie by mohlo narušiť túto rozlišovaciu spôsobilosť či poškodiť toto dobré meno (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 37).

39

V tejto súvislosti skutočné používanie prihlasovanej ochrannej známky možno zohľadniť ako informáciu alebo dôkaz o vysokej pravdepodobnosti existencie rizika zásahu do staršej ochrannej známky s dobrým menom. Ak je prihlasovaná ochranná známka už využívaná a boli predložené konkrétne dôkazy svedčiace o existencii súvislosti vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti a vytýkaného zásahu, zjavne rozhodujúcim spôsobom zavážia pri posudzovaní rizika zásahu do staršej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2012, Viaguara/ÚHVT – Pfizer (VIAGUARA), T‑332/10, neuverejnený, EU:T:2012:26, bod 72; z 11. decembra 2014, Coca‑Cola/ÚHVT – Mitico (Master), T‑480/12, EU:T:2014:1062, body 88 a 89, a návrhy generálnej advokátky E. Sharpston vo veci Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:370, bod 84].

40

Majiteľ staršej ochrannej známky však nie je povinný preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky. Ak je zrejmé, že takýto zásah bude vyplývať z prípadného používania prihlasovanej ochrannej známky majiteľom tejto známky, nemožno majiteľa staršej ochrannej známky nútiť čakať, kým k tomu skutočne dôjde, aby mohol dať uvedené používanie zakázať. Majiteľ staršej ochrannej známky však musí preukázať, že existujú skutočnosti, na základe ktorých možno prima facie dospieť k záveru o existencii vážneho rizika, že k tomto zásahu dôjde v budúcnosti [rozsudok z 25. mája 2005, Spa Monopole/ÚHVT – Spa‑Finders Travel Arrangements (SPA‑FINDERS), T‑67/04, EU:T:2005:179, bod 40; pozri tiež analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 38].

41

Okrem toho je možné, aby najmä v prípade námietky založenej na staršej ochrannej známke s výnimočne veľmi dobrým menom, bola pravdepodobnosť budúceho nie hypotetického rizika poškodenia staršej ochrannej známky či neoprávneného prospechu z tejto ochrannej známky taká zjavná, že predkladateľ námietky nepotrebuje na tieto účely uviesť alebo preukázať nijaký iný dôkaz skutkovej povahy (rozsudok z 22. marca 2007, VIPS, T‑215/03, EU:T:2007:93, bod 48).

42

V prípade, že majiteľ staršej ochrannej známky preukáže buď existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, alebo aspoň vážne riziko, že by k takému zásahu mohlo v budúcnosti dôjsť, potom prináleží majiteľovi prihlasovanej ochrannej známky preukázať, že má na používanie tejto ochrannej známky náležitý dôvod (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 39).

43

Treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora pojem neoprávnene získaný prospech z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, označený tiež výrazmi „parazitovanie“ a „free‑riding“, súvisí so zvýhodnením vyplývajúcim z používania zhodnej alebo podobnej prihlasovanej ochrannej známky. Tento pojem zahŕňa najmä prípad, keď vďaka prenosu povesti ochrannej známky s dobrým menom alebo vlastností, ktoré dáva výrobkom označeným prihlasovanou ochrannou známkou, dochádza k zjavnému využívaniu ochrannej známky s dobrým menom (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 41).

44

V prípade, keď sa tretia osoba pokúsi použitím ochrannej známky podobnej ochrannej známke s dobrým menom využiť túto ochrannú známku, aby získala prospech z jej príťažlivosti, dobrej povesti a prestíže, ako aj využila bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez toho, aby sama musela v tejto súvislosti vynaložiť vlastnú snahu, obchodné úsilie vynaložené majiteľom staršej ochrannej známky na vytvorenie a udržiavanie povesti tejto ochrannej známky, sa prospech vyplývajúci z uvedeného používania musí považovať za neoprávnene získaný z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena uvedenej ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 49).

45

Riziko, že k takému zásahu dôjde, možno preto pripustiť iba vtedy, ak sa preukáže spojitosť prihlasovanej ochrannej známky s pozitívnymi vlastnosťami zhodnej alebo podobnej staršej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 2012, You‑Q/ÚHVT– Apple Corps (BEATLE), T‑369/10, neuverejnený, EU:T:2012:177, body 71 a 72; z 27. septembra 2012, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci International (Emidio Tucci), T‑373/09, neuverejnený, EU:T:2012:500, body 66 a 68, a z 2. októbra 2015, The Tea Board/ÚHVT – Delta Lingerie (Darjeeling), T‑624/13, EU:T:2015:743, body 140 až 143 a 146].

46

Avšak na účely určenia, či v prejednávanej veci používanie prihlasovanej ochrannej známky bez náležitého dôvodu vedie k získaniu neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena staršej ochrannej známky, je nutné pristúpiť k celkovému posúdeniu, ktoré bude zahŕňať všetky relevantné faktory prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudky z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, body 68 a 79, a z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 44).

47

Medzi týmito faktormi sa predovšetkým nachádzajú intenzita dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ako aj povaha a miera príbuznosti predmetných výrobkov alebo služieb (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 44).

48

Pokiaľ ide konkrétne o intenzitu dobrého mena a stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, čím je rozlišovacia spôsobilosť a dobré meno tejto ochrannej známky výraznejšie, tým skôr možno pripustiť existenciu zásahu (pozri analogicky rozsudky zo 14. septembra 1999, General Motors, C‑375/97, EU:C:1999:408, bod 30; z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 69, a z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 44).

49

Takisto čím je podobnosť medzi výrobkami alebo službami označenými kolidujúcimi ochrannými známkami vyššia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že prihlasovaná ochranná známka získava prospech zo súvislosti vytvorenej medzi dvoma ochrannými známkami vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti (pozri analogicky návrhy generálnej advokátky E. Sharpston vo veci Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:370, bod 65).

50

Okrem toho treba uviesť, že v rámci celkového posúdenia uvedeného v bode 46 vyššie možno prípadne zohľadniť aj existenciu oslabenia alebo narušenia ochrannej známky, a teda existenciu jedného z dvoch ďalších druhov zásahov uvedených v bode 36 vyššie (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 45).

51

Napokon existencia zásahu spočívajúceho v neoprávnene získanom prospechu z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena staršej ochrannej známky sa musí posúdiť z hľadiska priemerného spotrebiteľa výrobkov alebo služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 36).

52

Je potrebné spresniť, že existencia náležitého dôvodu, ktorý umožňuje používanie ochrannej známky poškodzujúcej ochrannú známku s dobrým menom, sa musí vykladať reštriktívne [rozsudok zo 16. marca 2016, The Body Shop International/ÚHVT – Spa Monopole (SPA WISDOM), T‑201/14, neuverejnený, EU:T:2016:148, bod 65].

53

Je však nutné pripomenúť, že nariadenie č. 207/2009 má za cieľ všeobecným spôsobom vyvážiť na jednej strane záujem majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej základnú funkciu a na druhej strane záujmy ostatných hospodárskych subjektov disponovať označeniami, ktoré môžu označiť ich výrobky a služby (pozri analogicky rozsudky z 27. apríla 2006, Levi Strauss, C‑145/05, EU:C:2006:264, bod 29, a zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 41).

54

V systéme ochrany ochranných známok zavedenom nariadením č. 207/2009 sa záujem tretej osoby používať v obchodných vzťahoch označenie zhodné alebo podobné staršej ochrannej známke s dobrým menom a nechať ho zapísať ako ochrannú známku Európskej únie zohľadní najmä s prihliadnutím na článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia na základe možnosti priznanej používateľovi prihlasovanej ochrannej známky odvolať sa na „náležitý dôvod“ (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 43).

55

Z toho vyplýva, že pojem „náležitý dôvod“ nemožno vykladať v tom zmysle, že sa obmedzuje len na objektívne naliehavé dôvody, ale môže zahŕňať aj subjektívne záujmy tretích osôb, ktoré používajú označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom a ktoré ho chcú dať zapísať ako ochrannú známku Európskej únie (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, body 45 a 48).

56

Súdny dvor preto rozhodol, že majiteľ ochrannej známky s dobrým menom môže byť povinný na základe „náležitého dôvodu“ strpieť, že tretia osoba používa označenie podobné tejto ochrannej známke, a to aj pre výrobok alebo službu zhodné výrobku alebo službe, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ak sa preukáže, že toto označenie sa používalo pred podaním prihlášky uvedenej ochrannej známky, a že uvedené označenie sa používalo v dobrej viere (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 60).

57

Súdny dvor spresnil, že konkrétne na posúdenie toho, či dotknutá tretia osoba používala označenie podobné ochrannej známke s dobrým menom v dobrej viere, treba najmä zohľadniť po prvé udomácnenie a dobré meno uvedeného označenia u príslušnej skupiny verejnosti, po druhé mieru príbuznosti medzi výrobkami a službami, pre ktoré sa uvedené označenie pôvodne používalo a výrobkami a službami, pre ktoré bola ochranná známka s dobrým menom zapísaná, po tretie chronológiu od prvého používania uvedeného označenia pre výrobok zhodný s výrobkom označeným uvedenou ochrannou známkou a nadobudnutie dobrého mena tejto istej ochrannej známky, a po štvrté ekonomický a obchodný význam použitia označenia podobného tejto ochrannej známke (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, body 54 až 60).

58

Skoršie používanie označenia alebo prihlasovanej ochrannej známky zhodnej alebo podobnej so staršou ochrannou známkou s dobrým menom treťou osobou možno preto kvalifikovať ako „náležitý dôvod“ v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 a dovoliť tejto tretej osobe nielen, aby naďalej používala toto označenie, ale aby ho tiež dala zapísať ako ochrannú známku Európskej únie, i keď používanie prihlasovanej ochrannej známky môže viesť k získaniu prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2016, Future Enterprises/EUIPO – McDonald’s International Property (MACCOFFEE), T‑518/13, EU:T:2016:389, bod 113].

59

Aby išlo o taký prípad, musí používanie prihlasovanej ochrannej známky spĺňať viacero podmienok, na základe ktorých možno potvrdiť, či ide o skutočné používanie, ako aj o dobrú vieru majiteľa prihlasovanej ochrannej známky.

60

Konkrétne po prvé označenie zodpovedajúce prihlasovanej ochrannej známke sa musí skutočne a riadne používať.

61

Po druhé používanie tohto označenia v zásade musí začať ešte pred podaním prihlášky staršej ochrannej známky s dobrým menom alebo prinajmenšom pred tým, ako táto ochranná známka nadobudne svoje dobré meno (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, body 56 až 59, a z 5. júla 2016, MACCOFFEE, T‑518/13, EU:T:2016:389, bod 114).

62

Po tretie označenie zodpovedajúce prihlasovanej ochrannej známke sa musí používať na celom území, pre ktoré bola staršia ochranná známka s dobrým menom zapísaná. Z toho vyplýva, že ak je staršia ochranná známka s dobrým menom ochrannou známkou Európskej únie, označenie zodpovedajúce prihlasovanej ochrannej známke sa musí používať na celom území Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. apríla 2008, CITI, T‑181/05, EU:T:2008:112, bod 85, a z 5. júla 2016, MACCOFFEE, T‑518/13, EU:T:2016:389, bod 115).

63

Po štvrté toto používanie v zásade nemôže byť napadnuté majiteľom staršej ochrannej známky s dobrým menom. Inak povedané prihlasovaná ochranná známka a staršia ochranná známka s dobrým menom musia na dotknutom území pokojne koexistovať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. apríla 2008, CITI, T‑181/05, EU:T:2008:112, bod 85, a z 5. júla 2016, MACCOFFEE, T‑518/13, EU:T:2016:389, bod 114).

64

S prihliadnutím na tieto úvahy možno preskúmať tri časti jediného žalobného dôvodu žalobkyne.

65

V rámci prvej časti žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania postačujú na preukázanie toho, že staršia ochranná známka má v Únii dobré meno.

66

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 23 a 24 vyššie, že na ochrannú známku Európskej únie, akou je staršia ochranná známka, sa môže vzťahovať ochrana priznaná článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, len ak nadobudla dobré meno v Únii.

67

V prejednávanej veci vedľajší účastník konania predložil v rámci námietkového konania niekoľko dokumentov, aby preukázal riadne používanie svojich starších ochranných známok, ako aj ich dobré meno, keď sú umiestnené na športovom oblečení alebo obuvi. Medzi týmito dokumentmi sa predovšetkým nachádzalo vyhlásenie k dôkazu o používaní viacerých nemeckých ochranných známok, ako aj k jednému medzinárodnému zápisu, čestné vyhlásenie týkajúce sa obratu „značky adidas“, prieskumy týkajúce sa podielu podniku na trhu, ako aj dobrého mena týchto ochranných známok, vnútroštátne súdne rozhodnutia, katalógy, výstrižky z novín a reklamné oznamy.

68

Námietkové oddelenie v rozhodnutí z 22. mája 2012 (strany 3 a 4), ako aj odvolací senát najprv v rozhodnutí z 28. novembra 2013 (bod 66), neskôr v novom, napadnutom rozhodnutí (body 33 až 42 a 59), usúdili, že tieto dôkazy ako celok preukazujú, že obrazová ochranná známka zložená z troch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi nadobudla v Únii dobré meno.

69

Všeobecný súd zastáva názor, že niektoré z týchto dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania a spomenutých odvolacím senátom a námietkovým oddelením sú osobitne relevantné, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa týkajú dobrého mena starších ochranných známok vedľajšieho účastníka konania umiestnených na obuvi.

70

Po prvé námietkové oddelenie a odvolací senát pripomenuli, že obrazovou ochrannou známkou zloženou z troch rovnobežných pásikov označuje vedľajší účastník konania obuv od roku 1949 a že dnes sa nachádza na 70 % obuvi, ktorú vedľajší účastník konania uvádza na trh. Tieto inštancie tiež uviedli výsledky štúdie uskutočnenej v roku 2004, z ktorej vyplýva, že podiely vedľajšieho účastníka konania na nemeckom trhu so športovou obuvou sa v rokoch 2000 až 2004 nachádzali medzi 23,1 % a 25,7 %. Okrem toho vedľajší účastník konania predložil EUIPO čestné vyhlásenie, ktoré pre roky 2005 až 2009 podrobne uvádza sumy dosiahnuté za predaj obuvi, ako aj sumy súvisiace s jeho výdavkami na reklamu v trinástich členských štátoch, a to v Dánsku, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Rakúsku, Portugalsku, vo Fínsku, Švédsku, ako aj všeobecne v troch štátoch Beneluxu. Z tohto čestného vyhlásenia, ktoré má dôkaznú hodnotu, vyplýva, že vedľajší účastník konania dosahuje v uvedených členských štátoch značný obrat a že v nich vynakladá vysoké výdavky na reklamu. Všeobecný súd sa preto domnieva, že tieto jednotlivé dôkazy ako celok môžu svedčiť o obrovskom objeme distribúcie obuvi vedľajšieho účastníka konania označenej obrazovou ochrannou známkou zloženou z troch rovnobežných pásikov počas dlhého obdobia.

71

Po druhé uvedené inštancie vo svojich rozhodnutiach uviedli, že mnohé prieskumy mienky preukázali u príslušnej skupiny veľkú mieru známosti ochrannej známky zloženej z troch rovnobežných pásikov, najmä ak je umiestnená na obuvi. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že vedľajší účastník konania predložil EUIPO viacero prieskumov, ktorých cieľom bolo zistiť u vzorky opýtaných podiel osôb, ktorý sa pri styku s obuvou, na ktorej je umiestnená ochranná známka podobná staršej ochrannej známke, zloženej z troch rovnobežných pásikov, domnieva, že ide o výrobok vedľajšieho účastníka konania, alebo prinajmenšom si spája túto obuv s vedľajším účastníkom konania. Z prieskumu uskutočneného v roku 2008 v Španielsku tak napríklad vyplýva, že v tomto členskom štáte 61,3 % opýtaných pozná uvedenú obuv ako výrobok vedľajšieho účastníka konania alebo si ju s ním spája, pričom tento podiel dosiahol 83,3 % medzi osobami vo veku od 15 do 34 rokov, ktoré tvoria jadro verejnosti, na ktorú sa vedľajší účastník konania zameriava. Takisto podľa prieskumu uskutočneného v roku 2005 v Taliansku, 42 % opýtaných, a to až 55 % osôb patriacich do verejnosti, ktorej je športová obuv určená, si mimovoľne spojili túto obuv s vedľajším účastníkom konania. Miera mimovoľnej súvislosti s vedľajším účastníkom konania dosahuje vo Švédsku dokonca 71 % podľa prieskumu uskutočneného v tomto členskom štáte v roku 2003. Nakoniec ostatné uskutočnené prieskumy, najmä v Nemecku v roku 1983, v Liverpoole (Spojené kráľovstvo) v roku 1995 a vo Fínsku v roku 2005, preukazujú, že aj v týchto posledných uvedených členských štátoch veľká časť verejnosti pozná ochrannú známku vedľajšieho účastníka konania, ktorá je zložená z troch rovnobežných pásikov, ak je umiestnená na obuvi.

72

Po tretie námietkové oddelenie a odvolací senát poukázali na skutočnosť, že niekoľko vnútroštátnych súdov konštatovalo, že dobré meno ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania spočíva v troch rovnobežných pásikoch. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že vedľajší účastník konania skutočne predložil EUIPO niekoľko rozhodnutí vnútroštátnych súdov, ktorými rozhodli, že táto ochranná známka, ak je umiestnená na obuvi, nadobudla veľmi dobré meno či povesť. Je to tak konkrétne v prípade rozsudku Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko) z 12. februára 1987, rozsudku Audiencia Provincial de Valencia (Provinčný súd Valencia, Španielsko) z 1. októbra 1998, rozsudku Juzgado de lo Mercantil de Madrid (Obchodný súd Madrid, Španielsko) z 20. mája 2002, rozsudku Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín, Nemecko) z 24. januára 2003, viacerých rozsudkov, ktoré v roku 2004 vyhlásil Polymeles Protodikeio Athinon (Krajský súd Atény, Grécko), ako aj Polymeles Protodikeio Thessaloniki (Krajský súd Solún, Grécko), v prípade rozsudku Helsingin käräjäoikeus (Prvostupňový súd Helsinki, Fínsko) z 31. augusta 2005, rozsudku Landesgericht Graz (Krajinský súd Graz, Rakúsko) z 19. októbra 2005, rozsudku Juzgado de lo Mercantil de Zaragoza (Obchodný súd Zaragoza, Španielsko) z 31. júla 2009 a rozsudku Tribunale civile di Roma (Občiansky súd Rím, Taliansko) zo 7. októbra 2010. Okrem toho z dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania vyplýva, že v Španielsku a Spojenom kráľovstve príslušné vnútroštátne správne orgány v oblasti práv z ochranných známok tiež dospeli k rovnakému záveru.

73

Po štvrté uvedené inštancie EUIPO zohľadnili aj veľkú sponzorskú činnosť vedľajšieho účastníka konania. Konkrétne vedľajší účastník sponzoroval prestížne športové podujatia, akými sú Majstrovstva sveta vo futbale v roku 1998 vo Francúzsku, Majstrovstvá Európy vo futbale v roku 2000 v Belgicku a Holandsku či Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2002 v Južnej Kórei a Japonsku, a je oficiálnym dodávateľom viacerých futbalových klubov, akými sú FC Bayern či Real Madrid. Na základe tohto sponzorovania známi futbaloví a tenisoví hráči nosili obuv, na ktorej je umiestnená ochranná známka zložená z troch rovnobežných pásikov.

74

Žalobkyňa však spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu a ešte pred ním posúdenie námietkového oddelenia, pričom predkladá tri série námietok.

75

Po prvé namieta proti tomu, že dokumenty, ktoré predložil vedľajší účastník konania, sa vo veľkej miere týkajú iných ochranných známok vedľajšieho účastníka konania používaných najmä v Nemecku, pričom niektoré sú umiestnené na oblečení, a nie staršej ochrannej známky. Dôkaz o používaní týchto iných ochranných známok v Nemecku pritom neumožňuje preukázať dobré meno staršej ochrannej známky v celej Únii.

76

Pokiaľ ide najprv o skutočnosť, že niektoré dôkazy sa týkajú iných ochranných známok vedľajšieho účastníka konania, než samotnej staršej ochrannej známky, treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 28 vyššie, majiteľ zapísanej ochrannej známky sa môže na účely preukázania jej dobrého mena odvolať na skutočnosti, ktoré preukazujú jej dobré meno v inej forme a najmä vo forme inej zapísanej ochrannej známky za predpokladu, že príslušná skupina verejnosti naďalej považuje predmetné výrobky za výrobky pochádzajúce od toho istého podniku.

77

V prejednávanej veci z bodu 42 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že odvolací senát správne konštatoval, že i keď sa dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania týkali všetkých starších ochranných známok, dôkazy týkajúce sa samotnej staršej ochrannej známky, ako aj nemeckej ochrannej známky č. 39950559, sú osobitne relevantné.

78

Vzhľadom na značnú vizuálnu súvislosť existujúcu medzi týmito dvoma ochrannými známkami, kde sú obe zložené z troch paralelných pásikov rovnako umiestnených na obuvi, totiž neexistujú nijaké pochybnosti, že príslušná skupina verejnosti bude pri styku s jednou alebo inou z uvedených ochranných známok predmetné výrobky považovať za výrobky pochádzajúce od toho istého podniku. Dôkazy týkajúce sa nemeckej ochrannej známky č. 39950559 sú preto relevantné na preukázanie dobrého mena staršej ochrannej známky. To isté navyše platí pre dôkazy týkajúce sa ďalších ochranných známok zložených z troch rovnobežných pásikov, ktoré sú rovnako umiestnené na obuvi, akými sú napríklad nemecké ochranné známky č. 944623 a č. 944624.

79

Pokiaľ ide ďalej o skutočnosť, že niektoré dôkazy sa týkajú ochranných známok umiestnených na oblečení, treba ich bezpochyby vylúčiť ako irelevantné v prejednávanej veci. Treba však uviesť, že z bodu 77 vyššie vyplýva, že odvolací senát sa neopieral iba o tieto dôkazy, a že naopak aj relevantnejšie dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania uvedené v bodoch 70 až 73 vyššie sa týkajú ochranných známok umiestnených na obuvi a nie na oblečení.

80

Nakoniec, pokiaľ ide o skutočnosť, že niektoré ochranné známky vedľajšieho účastníka konania sa používajú hlavne v Nemecku, je nutné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bodoch 25 až 27 vyššie na účely priznania ochrany stanovenej v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 musí byť staršia ochranná známka, ktorá je ochrannou známkou Európskej únie, známa značnej časti príslušnej skupiny verejnosti na základe výrobkov alebo služieb, na ktoré sa táto ochranná známka vzťahuje, a na podstatnej časti územia Únie, ktorá môže v niektorých prípadoch predstavovať územie jedného členského štátu.

81

Z okolností, o aké ide v prejednávanej veci, územie Nemecka pritom možno považovať za podstatnú časť územia Únie.

82

Na základe toho treba uviesť, že niektoré poskytnuté dôkazy, a najmä dôkazy uvedené v bodoch 71 a 72 vyššie, môžu svedčiť o dobrom mene staršej ochrannej známky v mnohých iných členských štátoch, ako v Španielsku, vo Fínsku, v Taliansku a vo Švédsku. Tieto členské štáty ako celok pritom nepopierateľne predstavujú podstatnú časť územia Únie a o to viac, ak pridáme Nemecko, keďže ide o členský štát, v ktorom vedľajší účastník konania vyvíjal svoju činnosť.

83

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že dokumenty týkajúce sa činnosti vedľajšieho účastníka konania a všeobecná známosť jeho mena sú irelevantné na účely vymedzenia používania a dobrého mena staršej ochrannej známky, ako aj nemeckej ochrannej známky č. 39950559.

84

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 70 až 73 vyššie uviedol tie najpodstatnejšie dôkazy, ktoré predložil vedľajší účastník konania a ktoré zohľadnil odvolací senát. Treba konštatovať, že tieto dôkazy sa netýkajú celkovej činnosti vedľajšieho účastník konania ani všeobecnej známosti značky adidas a že niektoré z týchto dôkazov sa týkajú len jeho činnosti spočívajúcej vo výrobe športovej obuvi a uvádzania týchto výrobkov označených obrazovou ochrannou známkou zloženou z troch rovnobežných pásikov na trh. Vzhľadom na to, že uvedené skutočnosti ako celok samy osebe postačujú na preukázanie používania a dobrého mena niektorých starších ochranných známok vedľajšieho účastníka konania umiestnených na obuvi, a najmä samotnej staršej ochrannej známky a nemeckej ochrannej známky č. 39950559, žalobkyňa sa nemôže účinne odvolávať na skutočnosť, že spomedzi všetkých dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania majú niektoré všeobecnejšiu povahu a týkajú sa jeho činnosti a všeobecnej známosti jeho mena.

85

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že dokumentov, ktoré sa osobitne týkajú staršej ochrannej známky, je len málo a tvoria ich buď prieskumy týkajúce sa malého počtu účastníkov v obmedzených zemepisných oblastiach, alebo buď súdne rozhodnutia, ktoré sa nezakladajú na dôkazoch o dobrom mene tejto ochrannej známky.

86

V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane uviesť, že prieskumy uvedené v bode 71 vyššie sa uskutočnili vo viacerých členských štátoch a u širokej vzorky, konkrétne s 319 osobami, pokiaľ ide o prieskum uskutočnený vo Fínsku, s 330 osobami, pokiaľ ide o prieskum v Španielsku, a to nielen v meste Zaragoza, s 500 osobami, pokiaľ ide o prieskum uskutočnený v Taliansku, so 675 osobami, pokiaľ ide o prieskum uskutočnený v Nemecku a s 18000 osobami, pokiaľ ide o prieskum vo Švédsku. Jedine v prípade vzorky zahŕňajúcej 82 osôb, ktorá zodpovedá prieskumu uskutočnenému v Liverpoole, sa zdá, že ako taká je nedostatočná na to, aby sa s určitosťou preukázalo dobré meno staršej ochrannej známky v celom Spojenom kráľovstve, i keď v určitej miere potvrdzuje dobré meno tejto ochrannej známky v jednom z dôležitých miest tohto členského štátu.

87

Na druhej strane žalobkyňa dostatočne nespochybňuje dôkaznú hodnotu vnútroštátnych súdnych rozhodnutí poukazujúcich na dobré meno staršej ochrannej známky, keď tvrdí, že sa tieto rozhodnutia nezakladajú na dôkazoch o dobrom mene.

88

Za týchto podmienok námietky žalobkyne treba zamietnuť a dôkazy uvedené v bodoch 70 až 73 vyššie sa zdajú dostatočné na preukázanie, že staršiu ochrannú známku pozná značná časť príslušnej skupiny verejnosti, a to na podstatnej časti územia Únie.

89

Treba preto potvrdiť posúdenie námietkového oddelenia a neskôr odvolacieho senátu vykonané v súvislosti s existenciou dobrého mena staršej ochrannej známky.

90

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvá časť žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

91

V rámci druhej časti žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že na rozdiel od toho, k čomu dospel odvolací senát, používanie prihlasovanej ochrannej známky nevedie k získaniu neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky a ani ich nenarúša či nepoškodzuje.

92

Táto časť zahŕňa štyri výhrady, keďže žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie odvolacieho senátu obsahuje viacero nesprávnych posúdení, ktoré spočívajú po prvé v nesprávnom uplatnení „testu priemerného spotrebiteľa“, po druhé v nedostatku celkového posúdenia stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, po tretie v nezohľadnení nízkej vnútornej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky a po štvrté v neexistencii samostatného posúdenia a v každom prípade v nesprávnom posúdení rizika zásahu do rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky.

93

Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát nesprávne uplatnil „test priemerného spotrebiteľa“ a že z toho dôvodu jeho rozhodnutie obsahuje viacero nesprávnych analýz, ktorých sa už z veľkej časti dopustil Všeobecný súd v rozsudku o zrušení.

94

Odvolaciemu súdu v prvom rade vytýka, že nesprávne konštatoval, že športové oblečenie a obuv predstavuje bežný spotrebný tovar, zatiaľ čo v skutočnosti ide o špecializovaný tovar. Ďalej tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že niektoré časti športového oblečenia a obuvi majú reklamnú funkciu alebo propagačnú funkciu, a že osobitne sa veľmi často stáva, že obrazové ochranné známky alebo označenia, akými sú pásiky, bývajú umiestnené na týchto výrobkoch. Vysvetľuje, že priemerný spotrebiteľ športovej obuvi zvykne dôverovať týmto označeniam pri výberu tovaru, ktorý si kúpi, a že z tohto dôvodu vo všeobecnosti môže odlíšiť jednotlivé značky športovej obuvi, i keď sú si podobné. Napokon tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ venuje osobitnú pozornosť bočnej strane športovej obuvi a obrazovým ochranným známkam, ktoré sú tam umiestnené. Odvolací senát sa ďalej dopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že priemerný spotrebiteľ športovej obuvi nevykazuje vysoký stupeň pozornosti, ale len nízky stupeň pozornosti.

95

Vzhľadom na túto argumentáciu sa zdá, že žalobkyňa prvou výhradou v podstate spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu v súvislosti so stupňom pozornosti príslušnej skupiny verejnosti a navrhuje, aby sa zohľadnil vysoký stupeň pozornosti.

96

V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí výslovne nedefinoval stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti.

97

Odvolací senát však na jednej strane v bode 10 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v bode 51 svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 28. novembra 2013 usúdil, že stupeň pozornosti, ktorú venuje priemerný spotrebiteľ predmetným výrobkom, nie je vyšší ako priemerný stupeň. Na druhej strane v bode 57 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že Všeobecný súd tiež v bode 40 rozsudku o zrušení konštatoval, že priemerný spotrebiteľ uvedených výrobkov preukazuje priemerný stupeň pozornosti. Za týchto podmienok sa musí odvolací senát chápať tak, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval priemerný stupeň pozornosti v súlade s rozsudkom o zrušení.

98

Treba preto preskúmať, či žalobkyňa môže a či prípadne dôvodne môže namietať proti takémuto posúdeniu odvolacieho senátu, pokiaľ ide o stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti.

99

EUIPO a vedľajší účastník konania totiž tvrdia, že o otázke stupňa pozornosti príslušnej skupiny verejnosti s konečnou platnosťou rozhodol Všeobecný súd v rozsudku o zrušení a Súdny dvor v uznesení o odvolaní. EUIPO spresňuje, že súdne rozhodnutia majú právnu silu rozhodnutej veci.

100

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že Všeobecný súd, keď rozhodol, že odvolací senát sa v rámci posúdenia podobnosti kolidujúcich označení dopustil nesprávneho posúdenia a zrušil rozhodnutie z 28. novembra 2013, v bodoch 33 a 40 sa v rozsudku o zrušení opieral o dve skutočnosti, a to prvé o to, že „športová obuv“ predstavuje bežný spotrebný tovar, a po druhé o to, že príslušná skupina verejnosti, ktorú tvorí riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, vykazuje pri kúpe uvedenej „športovej obuvi“ priemerný stupeň pozornosti. Žalobkyňa sa pokúsila napadnúť tieto konštatovania skutkového stavu na Súdnom dvore, ale Súdny dvor zamietol jej argumentáciu ako sčasti neprípustnú a sčasti zjavne nedôvodnú (uznesenie o odvolaní, body 11 až 18). Z toho vyplýva, že rozsudok, ktorým sa zrušuje rozhodnutie z 28. novembra 2013, je konečný.

101

Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že rozsudok o zrušení po tom, čo sa stane konečným, má absolútnu právnu silu rozhodnutej veci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑372/97, EU:C:2004:234, bod 36 a citovanú judikatúru). Táto právna sila sa týka tak výroku rozsudku, ako aj dôvodov, o ktoré sa tento výrok nevyhnutne opiera a ktoré sú z tohto dôvodu od neho neoddeliteľné [pozri rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, EU:C:2006:356, bod 44 a citovanú judikatúru].

102

Navyše podľa článku 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001) je EUIPO povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom súdu Únie. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa dosiahol súlad s rozsudkom o zrušení a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, inštitúcia, ktorá vydala zrušený akt, má povinnosť rešpektovať nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok nevyhnutne opiera. Tieto dôvody totiž jednak presne identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti zistenej vo výroku, pričom dotknutá inštitúcia na ne musí prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu [pozri rozsudky z 25. marca 2009, Kaul/ÚHVT – Bayer (ARCOL), T‑402/07, EU:T:2009:85, bod 22 a citovanú judikatúru, a z 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF‑TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 41].

103

V prejednávanej veci treba konštatovať, že dôvody rozsudku o zrušení, ktoré sú pripomenuté v bode 100 vyššie a ktoré sa týkajú stupňa pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, sú dôvodmi, o ktoré sa tento rozsudok nevyhnutne opiera. Tieto dôvody preto majú ako také absolútnu právnu silu rozhodnutej veci a odvolací senát bol povinný rozhodovať v súlade s nimi.

104

Je preto nutné konštatovať, že odvolací senát, keď rozhodol, ako bolo uvedené v bode 97 vyššie, o priemernom stupni pozornosti, skutočne a v plnom rozsahu rozhodoval v súlade s dôvodmi uvedenými v rozsudku o zrušení.

105

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže napadnúť dôvodnosť posúdenia odvolacieho senátu, pokiaľ ide o stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti.

106

Na základe toho treba poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nekvalifikoval stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti ako nízky. Z bodov 97 až 104 vyššie totiž vyplýva, že odvolací senát v skutočnosti rozhodol o priemernom stupni pozornosti.

107

Navyše nijaká skutočnosť vyplývajúca zo spisu nedovoľuje spochybniť toto posúdenie a odôvodniť, že by mal byť stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa predmetných výrobkov kvalifikovaný ako vysoký. V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvolací senát vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 28. novembra 2013 už správne usúdil, že tento spotrebiteľ nevykazuje stupeň pozornosti, ktorý je vyšší než priemerný, z dôvodu, že predmetné výrobky patriace do triedy 25 (obuv a oblečenie) sú výrobkami spotreby veľkého objemu, ktoré spotrebiteľ Únie často kupuje a používa, že nie sú ani drahé ani zriedkavé, že ich kúpa a používanie si nevyžaduje osobitné znalosti a že nemajú závažný dopad na zdravie, rozpočet či život spotrebiteľa. Okrem toho Všeobecný súd už viackrát konštatoval, že výrobky patriace do triedy 25 a konkrétne „obuv“ a „športová obuv“ či „topánky“, je bežný spotrebný tovar, pre ktorý príslušná skupina verejnosti vykazuje priemerný stupeň pozornosti [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2013, Zoo Sport/ÚHVT – K‑2 (zoo sport), T‑455/12, neuverejnený, EU:T:2013:531, body 28, 30, 36, 39 a 42, a z 25. februára 2016, Puma/ÚHVT – Sinda Poland (Vyobrazenie zvieraťa), T‑692/14, neuverejnený, EU:T:2016:99, bod 25]. Z toho vyplýva, že posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého priemerný spotrebiteľ výrobkov označených prihlasovanou ochrannou známkou, a to „obuvi“ patriacej do triedy 25, vykazuje priemerný stupeň pozornosti, možno v každom prípade len potvrdiť.

108

Prvá výhrada druhej časti žalobného dôvodu je preto neprípustná a v každom prípade nedôvodná, takže sa musí zamietnuť.

109

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Odvolací senát totiž len prijal záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v rozsudku o zrušení, podľa ktorého kolidujúce ochranné známky sú v určitej miere podobné, namiesto toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu podobností a odlišností medzi uvedenými ochrannými známkami. Žalobkyňa spresňuje, že odvolací senát mal konkrétne zohľadniť niektoré odlišnosti týkajúce sa dĺžky a farby pásikov, ktoré v rozhodnutí z 28. novembra 2013 neboli uvedené, a z toho dôvodu ich Všeobecný súd v rozsudku z 21. mája 2015 neskúmal. Dodáva, že námietkové oddelenie vykonalo dôkladné porovnanie kolidujúcich ochranných známok, pričom sa opieralo najmä o skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka je „pozičná ochranná známka“, zatiaľ čo staršia ochranná známka je obrazová ochranná známka.

110

V tejto súvislosti možno na úvod konštatovať, že odvolací senát skutočne v bodoch 58, 60 a 62 napadnutého rozhodnutia usúdil, že kolidujúce ochranné známky sú si v určitej miere podobné z vizuálneho hľadiska.

111

Zo znenia napadnutého rozhodnutia, a najmä z jeho bodov 18, 20 a 57, však tiež vyplýva, že odvolací senát na to, aby dospel k tomuto záveru, vychádzal zo skutočnosti, že Všeobecný súd v rozsudku o zrušení analyzoval podobnosti a odlišnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami (rozsudok o zrušení, body 34, 35, 39 a 40) a dospel k záveru, že tieto ochranné známky sú si v určitej miere podobné z vizuálneho hľadiska (rozsudok o zrušení, bod 43).

112

EUIPO pritom správne tvrdí, že o otázke podobnosti kolidujúcich ochranných známok bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté na základe dôvodov rozsudku o zrušení, ktoré nadobudli právnu silu rozhodnutej veci.

113

O dôvody tohto rozsudku, ktoré viedli k záveru o existencii určitej podobnosti kolidujúcich ochranných známok, sa nevyhnutne opiera výrok tohto rozsudku tým, že sa zamieta rozhodnutie z 28. novembra 2013. V tejto súvislosti treba uviesť, že zrušenie, ktoré bolo vyhlásené týmto rozsudkom, sa zakladalo na dôvode, že nesprávne posúdenie odvolacieho senátu, pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ovplyvnilo najmä posúdenie odvolacieho senátu v súvislosti s rizikom, že by si verejnosť mohla vytvoriť súvislosť medzi týmito ochrannými známkami a že by mohlo dôjsť k zásahom uvedeným v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (rozsudok o zrušení, body 51 až 54).

114

Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 101 a 102 vyššie odvolací senát sa nemohol pri posudzovaní dôvodnosti námietky vzhľadom na ustanovenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 odkloniť od posúdenia Všeobecného súdu v rozsudku o zrušení, pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich ochranných známok.

115

Žalobkyňa nemôže preto napadnúť dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré preberajú záver Všeobecného súdu týkajúci sa podobnosti kolidujúcich ochranných známok. Z toho vyplýva, že nemôže užitočne vytýkať odvolaciemu senátu, že prijal uvedený záver namiesto toho, aby vykonal svoju vlastnú analýzu stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

116

Tento záver, ako aj posúdenie Všeobecného súdu a neskôr odvolacieho senátu v každom prípade nemôžu ďalšie tvrdenia žalobkyne uvedené v bode 109 vyššie spochybniť.

117

V prvom rade je bezpochyby správne, ako uvádza žalobkyňa, že Všeobecný súd v bode 44 rozsudku o zrušení uviedol, že niektoré dôkazy, ktoré mu predložil EUIPO a žalobkyňa s cieľom preukázať, že kolidujúce ochranné známky sú odlišné z dôvodu farby a dĺžky jednotlivých rovnobežných pásikov umiestnených na výrobkoch žalobkyne a vedľajšieho účastníka konania, „[nie sú] relevantné, pretože ich odvolací senát [neuvádza] v rozhodnutí [z 28. novembra 2013]“. Všeobecný súd v bode 44 uvedeného rozsudku tiež dodal, že „tieto nové dôkazy nemôžu doplniť odôvodnenie rozhodnutia [z 28. novembra 2013] a nemajú vplyv na posúdenie platnosti tohto rozhodnutia“.

118

Treba však na jednej strane uviesť, že Všeobecný súd stále v bode 44 rozsudku o zrušení tiež konštatoval, že pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa rozdielnej dĺžky pásikov, ktorá vyplýva z ich odlišného naklonenia, priemerný spotrebiteľ nebude túto malú odlišnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vnímať, pretože tento spotrebiteľ vykazuje priemerný stupeň pozornosti, a nemá vplyv na celkový dojem, ktorý vyvolávajú kolidujúce ochranné známky a ktorý vyplýva z prítomnosti širokých šikmých pásikov na bočnej strane obuvi. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, je teda zrejmé, že Všeobecný súd správne zohľadnil skutočnosť, že pásiky tvoriace kolidujúce ochranné známky mohli predstavovať rozdiel spočívajúci v dĺžke.

119

Na druhej strane hoci je pravda, že Všeobecný súd výslovne nezohľadnil farbu pásikov, treba najprv spresniť, že žalobkyňa, ak sa domnievala, že je to dôvodné, mala v odvolaní, ktoré podala proti rozsudku o zrušení, napadnúť toto nezohľadnenie. Všeobecný súd následne v bode 59 uznesenia o odvolaní rozhodol, že s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že rozhodol o tvrdení založenom na rozdiele v dĺžke medzi pásikmi, Všeobecný súd správne v rozsudku o zrušení vykonal celkové posúdenie podobností a odlišností medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Napokon zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa a vedľajší účastník konania žiadali o zápis prihlasovanej ochrannej známky a o zápis staršej ochrannej známky s uvedením farby v súlade s pravidlom 3 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) [teraz článok 3 ods. 3 písm. b) a f) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 205, 2017, s. 39)]. Na základe toho, hoci pásiky prihlasovanej ochrannej známky sú šedej farby, zatiaľ čo pásiky staršej ochrannej známky sú čiernej farby, obe kolidujúce ochranné známky obsahujú dva pásiky tmavej farby, takže jemný farebný rozdiel medzi týmito ochrannými známkami nemôže vyvrátiť posúdenie Všeobecného súdu, a neskôr odvolacieho senátu, pokiaľ ide o existenciu určitého stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

120

V druhom rade skutočnosť, že námietkové oddelenie vykonalo dôkladné porovnanie kolidujúcich ochranných známok, nemá ako taká vplyv na dôvodnosť posúdenia Všeobecného súdu a neskôr odvolacieho senátu, pokiaľ ide podobnosť ochranných známok. Treba navyše uviesť, že námietkové oddelenie na strane 5 svojho rozhodnutia z 22. mája 2012 nielen usúdilo, že vizuálne rozdiely medzi kolidujúcimi ochrannými známkami prevažujú nad podobnosťami týchto ochranných známok, ale tiež na stranách 2, 5, 7 a 8 tohto rozhodnutia uviedlo, že kolidujúce ochranné známky vykazujú podobnosti a z toho dôvodu sú si v určitej miere podobné.

121

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že prihlasovaná ochranná známka je „pozičnou ochrannou známkou“, zatiaľ čo staršia ochranná známka je obrazová ochranná známka, treba uviesť, ako uviedol EUIPO na pojednávaní, že staršia ochranná známka, vyobrazená v bode 7 vyššie, by mohla byť kvalifikovaná aj ako „pozičná ochranná známka“. Tak ako prihlasovaná ochranná známka, staršia ochranná známka sa totiž skladá len z troch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi, ktorej obrys je vyobrazený bodkovanou čiarou, čo predstavuje informáciu o tom, čo nie je súčasťou ochrannej známky.

122

V každom prípade žalobkyňa nespresňuje a Všeobecný súd neskúma, v čom by odlišnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami mohla znížiť stupeň podobnosti týchto ochranných známok.

123

V tejto súvislosti možno uviesť, že na rozdiel od nariadenia 2017/1431, nariadenia č. 207/2009 a č. 2868/95 neuvádzajú „pozičné ochranné známky“ ako osobitnú kategóriu ochranných známok. Okrem toho „pozičné ochranné známky“ sú príbuzné kategórii obrazových a trojrozmerných ochranných známok, keďže sa spájajú s použitím obrazových alebo trojrozmerných prvkov na povrchu výrobku [rozsudok z 15. júna 2010, X Technology Swiss/ÚHVT (Oranžové sfarbenie špičky ponožky), T‑547/08, EU:T:2010:235, bod 20; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2014, Sartorius Lab Instruments/ÚHVT (Žltý oblúk na dolnom okraji displeja), T‑331/12, EU:T:2014:87, bod 14].

124

Navyše samotná žalobkyňa uvádza, pričom sa opiera o usmernenia EUIPO, že rozdiel medzi týmito dvoma druhmi ochranných známok súvisí so skutočnosťou, že obrazová ochranná známka priznáva celkovú ochranu pre celú ochrannú známku, zatiaľ čo pozičná ochranná známka priznáva ochranu len z hľadiska spôsobu, akým je ochranná známka vyobrazená.

125

Za predpokladu, že by sa preukázal rozdiel medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ktoré tvoria rovnobežné pásiky umiestnené na obuvi, môže uvádzaný rozdiel v prejednávanej veci mať teda vplyv len na prvky chránené týmito ochrannými známkami a preto sa nezdá, že by mohol mať vplyv na stupeň podobnosti medzi uvedenými ochrannými známkami, ani na vnímanie, ktoré môže mať príslušná skupina verejnosti pri uvedených ochranných známkach.

126

Treba navyše poznamenať, že z rozhodnutia námietkového oddelenia nevyplýva, že by toto oddelenie vyvodilo akýkoľvek dôsledok z rozdielnej kvalifikácie kolidujúcich ochranných známok pri svojom posudzovaní stupňa podobnosti uvedených ochranných známok.

127

Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže užitočne vytýkať odvolaciemu senátu, že nezohľadnil tento rozdiel medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

128

Druhá výhrada druhej časti žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť ako neprípustná a v každom prípade ako nedôvodná.

129

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že v napadnutom rozhodnutí nerozhodol o stupni rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky a konkrétne nezohľadnil skutočnosť, že táto ochranná známka má veľmi nízku vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Stupeň rozlišovacej spôsobilosti, najmä vnútornej, staršej ochrannej známky je totiž osobitným kritériom dôležitým na posúdenie jednak pravdepodobnosti, že príslušná skupina verejnosti si zamení, spojí alebo priblíži kolidujúce ochranné známky, a jednak rizika, že dôjde k zásahom uvedeným v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Navyše aj v prípade ochrannej známky s dobrým menom by stupeň rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky závisel od vnútornej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Okrem toho skutočnosť, že by bola prihlasovaná ochranná známka tak ako staršia ochranná známka a v súlade s bežnou praxou umiestnená na obuvi a kolidujúce ochranné známky by boli použité pre zhodné výrobky, by urobila staršiu ochrannú známku ešte menej jedinečnou než v prípade, ak by boli kolidujúce ochranné známky použité pre rozdielne ochranné známky.

130

Z tejto argumentácie vyplýva, že žalobkyňa odvolaciemu senátu jednak vytýka, že nepreskúmal a nedefinoval stupeň najmä vnútornej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, a jednak tvrdí, že stupeň rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky je veľmi nízka najmä z dôvodu veľmi nízkej vnútornej rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky.

131

V prvom rade treba uviesť, že je správne, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí výslovne nezaujal stanovisko v súvislosti so stupňom rozlišovacej spôsobilosti, vnútornej či nadobudnutej používaním, staršej ochrannej známky.

132

Odvolací senát však v bodoch 65, 67 a 83 svojho predchádzajúceho rozhodnutia z 28. novembra 2013 spresnil, že hoci staršie ochranné známky vedľajšieho účastníka konania a najmä staršia ochranná známka a nemecká ochranná známka č. 39950559 majú nízku vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, je tento nedostatok kompenzovaný ustáleným používaním týchto ochranných známok počas určitej doby a v širokej miere, takže tieto ochranné známky prinajmenšom nadobudli bežnú rozlišovaciu spôsobilosť. Toto posúdenie rozlišovacej spôsobilosti uvedených starších ochranných známok Všeobecný súd vo svojom rozsudku o zrušení nespochybnil. Navyše bod 10 napadnutého rozhodnutia, ktorý zhrňuje odôvodnenie, podľa ktorého sa riadil odvolací senát v rozhodnutí z 28. novembra 2013, preberá uvedené posúdenie. Za týchto podmienok treba odvolací senát chápať tak, že v napadnutom rozhodnutí zachoval svoje predchádzajúce posúdenie stupňa rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky.

133

Žalobkyňa nemôže preto dôvodne tvrdiť, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí v plnej miere nezohľadnil stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky.

134

V druhom rade treba pripomenúť, že z preskúmania prvej časti žalobného dôvodu (body 65 až 90 vyššie) vyplýva, že staršia ochranná známka má dobré meno v Únii. Navyše v bode 162 nižšie sa uvádza, že toto dobré meno možno kvalifikovať ako veľmi dobré meno.

135

Ak sa preukáže dobré meno ochrannej známky, preukázanie vnútornej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej sa na to, aby bola považovaná za ochrannú známku s rozlišovacou spôsobilosťou, pritom stáva irelevantné (uznesenie o odvolaní, body 75 a 76). Staršia ochranná známka môže totiž mať osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť nielen vnútornú, ale aj vďaka dobrej povesti, ktorú má u verejnosti (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24), takže ak ochranná známka nadobudla osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť vďaka svojej povesti, tvrdenie založené na tom, že má len veľmi nízku vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, je neúčinné pri posudzovaní existencie súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, a teda pri posudzovaní zásahu v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (pozri analogicky rozsudok zo 17. júla 2008, L & D/ÚHVT, C‑488/06 P, EU:C:2008:420, body 67 a 68).

136

Za týchto podmienok možno posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého staršia ochranná známka má z dôvodu svojho širokého používania bežnú rozlišovaciu spôsobilosť, len potvrdiť.

137

Žalobkyňa nemôže preto dôvodne po prvé tvrdiť, že odvolací senát mal v napadnutom rozhodnutí zohľadniť stupeň vnútornej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, a po druhé, že z dôvodu nedostatku tejto vnútornej rozlišovacej spôsobilosti mal byť stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky preskúmaný v obmedzenej miere.

138

Tretia výhrada druhej časti žalobného dôvodu sa musí preto zamietnuť.

139

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že používanie prihlasovanej ochrannej známky nevedie k získaniu neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky a ani ich nenarúša či nepoškodzuje.

140

Presnejšie žalobkyňa proti napadnutému rozhodnutiu uvádza dve podvýhrady. Po prvé odvolací senát údajne „samostatne“ neposúdil, či používanie prihlasovanej ochrannej známky vedie k získaniu neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky alebo či ich nenarúša alebo nepoškodzuje. Po druhé odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že vedľajší účastník konania v námietkovom konaní, a neskôr v odvolacom konaní nepreukázal existenciu neoprávneného prospechu či ich poškodenia, hoci kolidujúce ochranné známky pokojne koexistovali na trhu počas niekoľkých rokov a že za týchto podmienok by sa vytýkaný zásah na trhu jasne prejavil.

141

Treba preto preskúmať, či tieto dve podvýhrady sú dôvodné vzhľadom na dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj všetky relevantné skutočnosti uvedené v spise.

142

Najprv je potrebné v krátkosti priblížiť odôvodnenie, ktoré sledoval odvolací senát v napadnutom rozhodnutí.

143

V prejednávanej veci odvolací senát v bode 61 napadnutého rozhodnutia v podstate najprv pripustil, že ak by bola prihlasovaná ochranná známka zapísaná, by sa stupeň spojitosti medzi staršou ochrannou známkou na jednej strane, ktorá vyjadruje „goodwill“, prestížny obraz a dobrú povesť, a vedľajším účastníkom konania na strane druhej, natoľko oslabil, že výhradný charakter staršej ochrannej známky by tak „zanikol“. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie poukazuje na podstatný „goodwill“, ktorý je výsledkom propagácie tejto ochrannej známky, intenzívnej reklamy a dlhého zotrvania na trhu počas niekoľkých desaťročí.

144

Odvolací senát ďalej v bodoch 60, 62 a 63 napadnutého rozhodnutia uviedol, že staršia ochranná známka ma veľmi dobré a svetoznáme meno, že kolidujúce ochranné známky sú si podobné, predmetné výrobky sú zhodné a preto sú príslušné skupiny verejností tiež rovnaké. V bode 63 napadnutého rozhodnutia dodal, že za týchto podmienok je nevyhnutné, aby zákazníci žalobkyne poznali staršiu ochrannú známku a vytvorili si „spojitosť“ s prihlasovanou ochrannou známkou.

145

Napokon vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací senát v bode 65 napadnutého rozhodnutia usúdil, že v prejednávanej veci je veľmi pravdepodobné, že by používanie prihlasovanej ochrannej známky úmyselne alebo neúmyselne viedlo k získaniu prospechu z riadne preukázaného dobrého mena staršej ochrannej známky, ako aj z obrovského úsilia, ktorý vynaložil vedľajší účastník konania, aby dosiahol toto dobré meno.

146

Z takto pripomenutého znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, samotný odvolací senát správne posúdil, či by v prejednávanej veci používanie prihlasovanej ochrannej známky predstavovalo riziko neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky. V tomto rámci odvolací senát v bode 61 napadnutého rozhodnutia nepriamo v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 50 vyššie zohľadnil možnosť, že toto používanie by mohlo predstavovať zásah do rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky z dôvodu „zániku“ výhradného charakteru staršej ochrannej známky.

147

Naopak, odvolací senát na jednej strane nerozhodol o existencii poškodenia dobrého mena staršej ochrannej známky a na druhej strane o existencii narušenia rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky rozhodol len nepriamo. Na to, aby vyhovel námietke na základe článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, odvolací senát sa totiž predovšetkým opieral o dôvod založený na tom, že používanie prihlasovanej ochrannej známky vedie k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky, pričom tento dôvod sa ako taký len čiastočne a nepriamo zakladá na riziku oslabenia alebo „zániku“ rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky.

148

Vzhľadom však na alternatívnu povahu troch druhov zásahov stanovených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 pripomenutú v bode 37 vyššie, dôvod založený na tom, že používanie ochrannej známky vedie k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky, ak by bol skutočne podložený, by postačoval na odôvodnenie zamietnutia zápisu pod podmienkou, že by neexistoval náležitý dôvod na používanie prihlasovanej ochrannej známky. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže užitočne vytýkať odvolaciemu senátu, že nerozhodol o existencii či neexistencii iného druhu zásahu, než je zásah, o ktorom rozhodol. Tvrdenia žalobkyne založené na nepreskúmaní existencie poškodenia dobrého mena alebo narušenia rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky sú preto neúčinné.

149

Prvá podvýhrada štvrtej výhrady druhej časti žalobného dôvodu sa musí preto zamietnuť.

150

Ako bolo uvedené v bode 140 vyššie, žalobkyňa v podstate tvrdí, že vedľajší účastník konania nepreukázal, že by používanie prihlasovanej ochrannej známky mohlo mať v budúcnosti dopad na dobré meno alebo rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky. Podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami totiž nepostačuje na to, aby si príslušná skupina verejnosti vytvorila súvislosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Navyše prihlasovaná ochranná známka sa v minulosti používala počas mnohých rokov súčasne so staršou ochrannou známkou a napriek tomu nedošlo k nijakému neoprávnene získanému prospechu z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, a ani nijaké poškodenie tejto ochrannej známky nebolo doteraz zaznamenané na trhu.

151

Na úvod je nutné pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 147 a 148 vyššie, že na jednej strane sa napadnuté rozhodnutie predovšetkým opiera o dôvod založený na tom, že používanie prihlasovanej ochrannej známky by mohlo viesť k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky, a na druhej strane že riziko, ktoré predstavuje takýto zásah, samo osebe nepostačuje na odôvodnenie zamietnutia zápisu pod podmienkou, že neexistuje náležitý dôvod na požívanie prihlasovanej ochrannej známky. Výhrada založená na tom, že vedľajší účastník konania nepreukázal existenciu zásahu uvedeného v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, je účinná len v rozsahu, v akom spochybňuje existenciu rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky. Z toho vyplýva, že nie je potrebné skúmať, či používanie prihlasovanej ochrannej známky môže poškodiť dobré meno alebo narušiť rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky.

152

Ako bolo uvedené v bodoch 30 a 46 vyššie, existencia či neexistencia jednak súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a jednak rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky sa musí posudzovať z celkového hľadiska s prihliadnutím na všetky relevantné faktory v prejednávanej veci.

153

Niektoré z týchto faktorov a najmä tie, ktoré sú uvedené v bodoch 30, 31 a 47 vyššie, ukladajú príslušným orgánom EUIPO, a to námietkovému oddeleniu a prípadne odvolaciemu senátu povinnosť vykonať predbežnú analýzu. Ide najmä o stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, mieru príbuznosti predmetných výrobkov, stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok, intenzitu dobrého mena staršej ochrannej známky, ako aj stupeň rozlišovacej spôsobilosti tejto poslednej uvedenej ochrannej známky.

154

Okrem toho majiteľ staršej ochrannej známky môže predložiť relevantné dôkazy na konkrétnejšie preukázanie existencie či neexistencie rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky a príslušné orgány EUIPO ich môžu prijať.

155

Za týchto podmienok treba najprv po prvé pripomenúť a prípadne preskúmať posúdenia odvolacieho senátu v súvislosti s relevantnými faktormi uvedenými v bode 153 vyššie. Potom po druhé a po tretie bude potrebné s prihliadnutím na uvedené faktory, ďalšie dôkazy, ktoré predložil vedľajší účastník konania odvolaciemu senátu, alebo ktoré odvolací senát prijal v napadnutom rozhodnutí, a na prípadný dopad koexistencie kolidujúcich ochranných známok, na ktorý poukazuje žalobkyňa, preskúmať, či sa odvolací senát dopustil alebo nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v prejednávanej veci dospel k záveru o existencii jednak súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a jednak rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky.

156

Z preskúmania prvej výhrady druhej časti žalobného dôvodu (pozri body 93 až 108 vyššie) vyplýva, že odvolací senát z právneho hľadiska správne v napadnutom rozhodnutí usúdil, že príslušná skupina verejnosti, konkrétne priemerný spotrebiteľ výrobkov označených prihlasovanou ochrannou známkou, vykazuje priemerný stupeň pozornosti.

157

Odvolací senát v bode 53 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že staršia ochranná známka, ako aj prihlasovaná ochranná známka označujú „obuv“, takže predmetné výrobky sú zhodné.

158

Žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybňuje zjavnú zhodnosť predmetných výrobkov, ktorá bola potvrdená v bodoch 60, 62 až 64 napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho treba potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu vykonané v tejto súvislosti.

159

Z preskúmania druhej výhrady druhej časti žalobného dôvodu (pozri body 109 až 128 vyššie) vyplýva, že odvolací senát z právneho hľadiska v napadnutom rozhodnutí správne usúdil, že kolidujúce ochranné známky sú si v určitej miere podobné.

160

Na úvod možno pripomenúť, že z preskúmania prvej časti žalobného dôvodu (body 65 až 90 vyššie) vyplýva, že odvolací senát správne v napadnutom rozhodnutí usúdil, že staršia ochranná známka má dobré meno v Únii.

161

Pokiaľ ide o intenzitu tohto dobrého mena, z bodov 33, 36 až 38 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát konštatoval, že staršia ochranná známka má veľmi dobré meno. V bodoch 41 a 62 napadnutého rozhodnutia tiež spresnil, že toto dobré meno je staré, pretrvávajúce, veľmi dobré a svetoznáme. Neprijala však argumentáciu vedľajšieho účastníka konania, ktorý na strane 11 svojej námietky tvrdil, že jeho ochranná známka má výnimočné dobré meno.

162

Žalobkyňa, ktorá spochybňuje aj existenciu dobrého mena staršej ochrannej známky, nijako konkrétne nenamieta proti posúdeniu odvolacieho senátu v súvislosti s intenzitou tohto dobrého mena. Dôkazy preskúmané v rámci prvej časti žalobného dôvodu sa pritom zdajú byť postačujúce na preukázanie okrem samotnej existencie tohto dobrého mena, aj vysokého stupňa tohto dobrého mena. Navyše Všeobecný súd v bode 47 rozsudku o zrušení pripomenul záver, ku ktorému dospel odvolací senát v bode 66 rozhodnutia z 28. novembra 2013, pričom ho nespochybnil, podľa ktorého má staršia ochranná známka veľmi dobré meno („významné“ podľa Všeobecného súdu).

163

Za týchto podmienok sa preto musí potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu vykonané v súvislosti s intenzitou dobrého mena staršej ochrannej známky.

164

Z preskúmania tretej výhrady druhej časti žalobného dôvodu (pozri body 129 až 138 vyššie) vyplýva, že odvolací senát správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že staršia ochranná známka má z dôvodu svojho širokého používania bežnú rozlišovaciu spôsobilosť.

165

Ako bolo uvedené v bode 144 vyššie, odvolací senát dospel v bode 63 napadnutého rozhodnutia k záveru o existencii súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, pričom sa opieral najmä o podobnosť, i keď „nízku“, kolidujúcich ochranných známok, zhodnosť predmetných výrobkov a intenzitu dobrého mena staršej ochrannej známky.

166

Žalobkyňa spochybňuje tento záver z dôvodu, že odvolací senát nesprávne posúdil stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok, ako aj význam dobrého mena, a teda rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky.

167

Treba však uviesť na jednej strane, že argumentácia žalobkyne týkajúca sa údajného pochybenia odvolacieho súdu pri posudzovaní týchto faktorov už bola zamietnutá v rámci prvej časti žalobného dôvodu, ako aj v rámci prvých troch výhrad druhej časti uvedeného dôvodu.

168

Na druhej strane faktory, ktoré zohľadnil odvolací senát, zodpovedajú tým, o ktorých bolo rozhodnuté, ako o relevantných na účely preukázania existencie takejto súvislosti (pozri judikatúru uvedenú v bodoch 30 a 31 vyššie). Konkrétne odvolací senát správne v bode 63 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v rámci článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 môže „nízky“ stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami postačovať na to, aby si príslušná skupina verejnosti vytvorila súvislosť medzi týmito ochrannými známkami (pozri judikatúru uvedenú v bode 29 vyššie).

169

Žalobkyňa neuvádza inú argumentáciu, ktorá by bola osobitne namierená proti záveru odvolacieho senátu, podľa ktorého by si príslušná skupina verejnosti mohla vytvoriť súvislosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

170

Na účely spochybnenia existencie rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky žalobkyňa však poukazuje na pokojnú koexistenciu kolidujúcich ochranných známok na trhu počas niekoľkých rokov a na neexistenciu zámeny vo vnímaní verejnosti, pokiaľ ide o pôvod jej výrobkov. Navyše na podporu tvrdenia, že mala náležitý dôvod používať prihlasovanú ochrannú známku, spresňuje, že existuje možnosť, že táto koexistencia by mohla znižovať riziko, že by si spotrebitelia vo vnímaní vytvorili súvislosť medzi dvoma ochrannými známkami.

171

Podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 32 až 34 vyššie existencia koexistencie kolidujúcich ochranných známok na trhu môže pritom prispieť k zníženiu rizika priblíženia medzi týmito ochrannými známkami v budúcnosti, a teda pravdepodobnosti, že by došlo k vytvoreniu súvislosti medzi nimi vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, avšak najmä pod podmienkou, že táto koexistencia by vykazovala pokojnú povahu, a teda sama osebe by spočívala v neexistencii rizika priblíženia.

172

Za týchto podmienok je nutné posúdiť, či je táto podmienka splnená.

173

V prejednávanej veci žalobkyňa s cieľom odôvodniť koexistenciu kolidujúcich ochranných známok odkazuje na používanie prihlasovanej ochrannej známky, ako aj viacerých iných podobných ochranných známok alebo označení tvorených z dvoch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi.

174

V tomto štádiu nie je potrebné skúmať všetky tvrdenia, ktoré vyjadrili účastníci konania, a predovšetkým v rámci tretej časti žalobného dôvodu v súvislosti s touto koexistenciou. Osobitne pre potreby toho, čo nasleduje, nie je užitočné posudzovať, či a v akej miere žalobkyňa predložila dôkaz o skutočnom používaní prihlasovanej ochrannej známky a rozsahu tohto používania, čo spochybňuje aj vedľajší účastník konania.

175

Je totiž v prvom rade nepopierateľné, že vedľajší účastník konania na nemeckom súde, Landgericht München (Krajinský súd Mníchov, Nemecko), napadol používanie ochrannej známky tvorenej z dvoch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi spoločnosťou Patrick International SA, vystupujúcou ako predchodkyňa žalobkyne, a že uvedený súd rozsudkom z 12. novembra 1990 zakázal tejto spoločnosti uvádzať výrobky obsahujúce túto ochrannú známku na trh z dôvodu, že existovala pravdepodobnosť zámeny s niektorými národnými ochrannými známkami vedľajšieho účastníka konania. Táto napadnutá ochranná známka bola vyobrazená takto:

176

Je jasné, že ochranná známka používaná spoločnosťou Patrick International SA nie je zhodná s prihlasovanou ochrannou známkou a v spore, o ktorom sa malo rozhodnúť, uvedený nemecký súd usúdil, že dotknutá ochranná známka vyvolávala dojem o ochrannej známke s tromi pásikmi. Nezávisle od posúdenia tohto súdu dotknutá ochranná známka sa dostatočne približuje prihlasovanej ochrannej známke na to, aby napadnutie jej používania vedľajším účastníkom mohlo byť zohľadnené na účely posúdenia pokojnej či konfliktnej povahy uvádzanej koexistencie medzi ochrannými známkami žalobkyne s dvoma pásikmi na jednej strane a ochrannými známkami vedľajšieho účastníka konania s troma pásikmi na strane druhej, keď sú tieto ochranné známky umiestnené na obuvi.

177

V druhom rade treba uviesť, že tento spor nie je prvým medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania v súvislosti so zápisom ochrannej známky Európskej únie zloženej z dvoch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi žalobkyňou.

178

Keď žalobkyňa 1. júla 2009 žiadala o zápis prihlasovanej ochrannej známky, vedľajší účastník už totiž vzniesol námietku proti zápisu ochrannej známky podanej žalobkyňou, ktorá vykazovala rovnaké znaky ako prihlasovaná ochranná známka, keďže 30. júla 2004 napadol zápis ochrannej známky s dvoma pásikmi podobnej prihlasovanej ochrannej známke pre výrobky patriace do tried 18, 25 a 28.

179

Vzhľadom teda na spor, ktorý vznikol v Nemecku v roku 1990 a na staršiu námietku vznesenú v roku 2004, nemožno uvádzanú koexistenciu na trhu medzi prihlasovanou ochrannou známkou alebo ďalšími podobnými ochrannými známkami žalobkyne na jednej strane a staršou ochrannou známkou alebo ďalšími podobnými ochrannými známkami vedľajšieho účastníka konania na strane druhej kvalifikovať ako pokojnú. Táto koexistencia ako taká teda nespočíva v neexistencii rizika priblíženia medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

180

Za týchto podmienok sa musí potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu vykonané v súvislosti s existenciou súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

181

Po prvé z bodov 60 až 65 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát na to, aby dospel v prejednávanej veci k záveru o existencii rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky, sa osobitnejšie opieral jednak o vysoký stupeň dobrého mena staršej ochrannej známky a jednak o zhodnosť predmetných výrobkov.

182

Je istotne pravda, ako bolo uvedené v bode 161 vyššie, že odvolací senát nekvalifikoval dobré meno staršej ochrannej známky ako výnimočné, takže o existencii zásahu len na základe tejto skutočnosti nemôže existovať domnienka podľa judikatúry uvedenej v bode 41 vyššie. Odvolací senát však správne konštatoval, že staršia ochranná známka ma veľmi dobré, staré a pretrvávajúce meno.

183

Treba pritom pripomenúť, že čím významnejšie je dobré meno staršej ochrannej známky, tým viac je pravdepodobné, že používanie ochrannej známky podobnej tejto ochrannej známky povedie k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky (pozri judikatúru citovanú v bode 48 vyššie).

184

Takisto čím je vyššia podobnosť medzi výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, tým viac je pravdepodobné, že dôjde k takémuto prospechu (pozri bod 49 vyššie). Odvolací senát teda z právneho hľadiska správne v bode 64 napadnutého rozhodnutia uviedol, že ak sú v prejednávanej veci predmetné výrobky zhodné, je logické, že existuje väčšia možnosť, že dôjde k získaniu neoprávneného prospechu, než v prípade, kde sú predmetné výrobky rozdielne.

185

Z toho vyplýva, že dvojitá okolnosť uvedená odvolacím senátom a založená jednak na tom, že staršia ochranná známka má veľmi dobré, staré a pretrvávajúce meno, a jednak na tom, že výrobky označené kolidujúcimi ochrannými známkami sú zhodné, môže vážne zvýšiť pravdepodobnosť, že dôjde k získaniu neoprávneného prospechu.

186

Po druhé, ako bolo uvedené v bode 143 vyššie, odvolací senát v bode 61 napadnutého rozhodnutia pripustil, že staršia ochranná známka vyvoláva podstatný „goodwill“, prestížny obraz a dobrú povesť a že tento „goodwill“ nadobudla vďaka propagácii tejto ochrannej známky, intenzívnej reklame a zotrvaniu na trhu počas niekoľkých desaťročí. Odvolací senát v bode 65 napadnutého rozhodnutia tiež poukazuje na značné investície, ktoré vynaložil vedľajší účastník konania, aby dosiahol dobré meno, ktoré má staršia ochranná známka.

187

V tejto súvislosti zo strán 12 až 14 námietky vyplýva, že vedľajší účastník konania informoval odvolací senát nielen o dobrom mene svojej staršej ochrannej známky, podobnosti kolidujúcich ochranných známok a podobnosti predmetných výrobkov, ale že poukázal aj na skutočnosť, že staršia ochranná známka disponuje atraktívnou silou súvisiacou s obrazom kvality a povesti, ktorú nadobudla po niekoľkých desaťročiach investovania, inovácií a reklám. Pri tejto súvislosti vedľajší účastník konania vysvetlil, že v prípade používania prihlasovanej ochrannej známky by sa kladné vlastnosti spojené s výrobkami obsahujúcimi staršiu ochrannú známku preniesli na výrobky žalobkyne.

188

Je teda nesprávne tvrdiť, ako to robí žalobkyňa, že vedľajší účastník konania nepredložil nijaký relevantný dôkaz, aby preukázal existenciu neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky.

189

Navyše žalobkyňa nespochybňuje existenciu a dôležitosť obchodného úsilia vynaloženého vedľajším účastníkom konania počas niekoľkých desaťročí, aby vytvoril a zachovával obraz svojej ochrannej známky, nadobudol „goodwill“ a zvýšil tak vnútornú ekonomickú hodnotu tejto ochrannej známky.

190

Dôležitosť takto vynaloženého úsilia majiteľom staršej ochrannej známky s dobrým menom pritom o to viac zvyšuje pravdepodobnosť rizika, že sa tretie osoby používaním ochrannej známky podobnej uvedenej ochrannej známke pokúsia napodobniť túto ochrannú známku, aby bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez vynaloženia vlastného úsilia nadobudli jej atraktívnosť, povesť a dobré meno a využívali tak obchodné úsilie vynaložené majiteľom staršej ochrannej známky.

191

Po tretie EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdia, že žalobkyňa, alebo prinajmenšom jej uvádzaná predchodkyňa, jasne odkazuje na staršiu ochrannú známku, ktorá obsahuje tri pásiky, keď používa slogan „two stripes are enough“ (dva pásiky stačia) vo svojej reklamnej kampani uskutočnenej v roku 2007 v Španielsku a Portugalsku a určenej na propagáciu jej vlastných výrobkov predávaných pod ochrannou známkou obsahujúcou dva pásiky.

192

Žalobkyňa nenamieta proti tomu, že slogan „two stripes are enough“ bol skutočne použitý na propagáciu niektorých jej výrobkov. Je pritom zjavné, že použitie takéhoto sloganu malo za cieľ poukázať na staršiu ochrannú známku, ktorú spotrebiteľ pozná pre jej dobré meno, a vytvoriť dojem, že výrobky predávané žalobkyňou pod ochrannou známkou zloženou z dvoch pásikov sú rovnakej kvality ako výrobky predávané vedľajším účastníkom konania pod ochrannou známkou zloženou z troch pásikov. Za týchto podmienok sa musí reklamná kampaň uskutočnená v roku 2007 v Španielsku a Portugalsku analyzovať ako pokus o využívanie dobrého mena staršej ochrannej známky. Takéto konanie, zistené pri skutočnom používaní ochrannej známky podobnej s prihlasovanou ochrannou známkou, je konkrétny dôkaz osobitne relevantný na účely preukázania existencie rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky (pozri judikatúru citovanú v bode 39 vyššie).

193

Po štvrté žalobkyňa pri spochybnení rizika, že používanie prihlasovanej ochrannej vedie k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky, tvrdí, že toto riziko sa v minulosti nepreukázalo, hoci kolidujúce ochranné známky koexistovali na trhu.

194

Z bodov 174 až 179 vyššie pritom vyplýva, že uvádzaná koexistencia kolidujúcich ochranných známok nemôže byť považovaná za pokojnú. Okrem toho v bode 192 vyššie bolo uvedené, že používanie prihlasovanej ochrannej známky už prinajmenšom viedlo k pokusu získať neoprávnený prospech z dobrého mena staršej ochrannej známky.

195

Z toho vyplýva, že uvádzaná koexistencia kolidujúcich ochranných známok v minulosti nedovoľuje vylúčiť, že v budúcnosti nedôjde k zásahu do dobrého mena staršej ochrannej známky, ku ktorému dospel odvolací senát.

196

Za týchto podmienok a vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti v prejednávanej veci dôkazy, ktoré vedľajší účastník konania predložil odvolaciemu senátu a ktoré tento senát prijal, postačujú na preukázanie existencie vážneho rizika parazitovania. Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že je pravdepodobné, že používanie prihlasovanej ochrannej známky by viedlo k získaniu neoprávneného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky.

197

Druhá podvýhrada štvrtej výhrady druhej časti žalobného dôvodu, a teda táto výhrada a táto časť sa preto musia v celom rozsahu zamietnuť.

198

V rámci tretej časti žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že na rozdiel od toho, k čomu dospel odvolací senát, preukázala existenciu náležitého dôvodu, keď v námietkovom konaní predložila dôkazy preukazujúce používanie prihlasovanej ochrannej známky počas dlhého obdobia.

199

Túto časť možno rozdeliť na dve výhrady v rozsahu, v akom žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu jednak to, že nepreskúmal jej dôkazy týkajúce sa používania prihlasovanej ochrannej známky, a jednak že nekonštatoval, že tieto dôkazy svedčia o existencii náležitého dôvodu.

200

Treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 58 vyššie, že používanie prihlasovanej ochrannej známky podobnej staršej ochrannej známke s dobrým menom treťou osobou možno za určitých podmienok kvalifikovať ako náležitý dôvod v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

201

Žalobkyňa sa môže teda užitočne odvolávať na používanie prihlasovanej ochrannej známky a odvolací senát je povinný preskúmať dôkazy predložené na tieto účely žalobkyňou EUIPO.

202

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, pričom sa opiera o bod 65 napadnutého rozhodnutia, že odvolací senát nepreskúmal jej dôkazy týkajúce sa existencie náležitého dôvodu.

203

V prejednávanej veci odvolací senát pritom nielen že v bode 65 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa neuviedla dôvody, ktoré by preukazovali existenciu náležitého dôvodu, ale v bode 66 tohto istého rozhodnutia tiež spresnil, že uvádzaná koexistencia kolidujúcich ochranných známok nie je pokojnej povahy. Z toho vyplýva, že odvolací senát, ako uvádza EUIPO vo vyjadrení k žalobe, odpovedal na hlavné tvrdenie žalobkyne, ktoré uviedla s cieľom preukázať existenciu náležitého dôvodu. Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže tvrdiť, že odvolací senát nezohľadnil jej dôkazy.

204

Prvá výhrada tretej časti žalobného dôvodu sa musí preto zamietnuť.

205

Žalobkyňa si presadzuje, že kolidujúce ochranné známky koexistovali so súhlasom vedľajšieho účastníka konania počas niekoľko desaťročí. Odvolaciemu senátu tiež vytýka, že nezohľadnil účinky prípadného zákazu používania prihlasovanej ochrannej známky.

206

V tejto súvislosti možno pripomenúť, že na to, aby bolo možné používanie prihlasovanej ochrannej známky kvalifikovať ako náležitý dôvod, musí spĺňať viacero podmienok pripomenutých v bodoch 59 až 63 vyššie.

207

Osobitne treba po prvé pripomenúť, že ak je staršia ochranná známka s dobrým menom ochrannou známkou Európskej únie, prihlasovaná ochranná známka sa musí používať na celom území Únie (pozri bod 62 vyššie a tam citovanú judikatúru).

208

V prejednávanej veci, ako uvádza EUIPO a vedľajší účastník konania, žalobkyňa pritom nepreukázala, ani len neuviedla, že prihlasovaná ochranná známka sa používa na celom území Únie. V jej pripomienkach, ktoré 14. júna 2011 predložila námietkovému oddeleniu, poukázala na koexistenciu kolidujúcich ochranných známok len na nemeckom území a neuviedla, že by svoje zapísané ochranné známky zložené z dvoch rovnobežných pásikov umiestnených na obuvi skutočne používala v iných členských štátoch. Navyše dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila EUIPO, sa vo veľkej miere týkali používania prihlasovanej ochrannej známky alebo iných podobných ochranných známok v Nemecku alebo vo Francúzsku.

209

Po druhé treba pripomenúť, že na to, aby bolo možné používanie prihlasovanej ochrannej známky kvalifikovať ako náležitý dôvod, v zásade nemôže byť toto používanie napadnuté majiteľom staršej ochrannej známky s dobrým menom. Uvádzaná koexistencia medzi kolidujúcimi ochrannými známkami musí byť teda pokojnej povahy (pozri judikatúru uvedenú v bode 63 vyššie).

210

V bode 179 a 194 vyššie už bolo pritom uvedené, že ako tvrdí EUIPO a vedľajší účastník konania, uvádzaná koexistencia kolidujúcich ochranných známok nie je pokojnej povahy. Žalobkyňa preto nemôže odôvodnene tvrdiť, že vedľajší účastník konania strpel používanie prihlasovanej ochrannej známky alebo že s týmto používaním súhlasil.

211

Po tretie všeobecnejšie a ako bolo uvedené v bodoch 56 a 59 vyššie, majiteľ prihlasovanej ochrannej známky, alebo jeho predchodca, musí používať prihlasovanú ochrannú známku v dobrej viere.

212

V prejednávanej veci koncept a používanie sloganu „two stripes are enough“ však poukazujú na to, ako už bolo uvedené v bodoch 192 a 194 vyššie, že používanie prihlasovanej ochrannej známky už viedlo aspoň k jednému pokusu o získanie prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky. Ako tvrdí vedľajší účastník konania, používanie prihlasovanej ochrannej známky sa preto v prejednávanej veci nemôže vždy chápať tak, že išlo o používanie v dobrej viere.

213

Za týchto podmienok používanie prihlasovanej ochrannej známky, ktoré uvádza žalobkyňa, nemožno kvalifikovať ako dôvod, ktorým by bolo možné odôvodniť, že by žalobkyňa mohla dať túto ochrannú známku zapísať ako ochrannú známku Európskej únie z dôvodu existencie rizika spočívajúceho v získaní prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky.

214

Tento záver nemožno vyvrátiť tvrdením žalobkyne založenom na účinkoch, ktoré by pre ňu vyplývali z prípadného zákazu používania prihlasovanej ochrannej známky. Žalobkyňa na jednej strane totiž vôbec nespresňuje povahu a význam týchto účinkov. Na druhej strane cieľom a účinkom napadnutého rozhodnutia je v každom prípade len zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie a nie uloženie žalobkyni zákazu používať túto ochrannú známku na území jedného alebo viacerých členských štátov, v ktorých je táto ochranná známka zapísaná či používaná ako náležitý dôvod v zmysle článku 5 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

215

Z toho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že žalobkyňa nepreukázala existenciu náležitého dôvodu na používanie prihlasovanej ochrannej známky.

216

Druhá výhrada tretej časti jediného žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť, a v dôsledku toho aj táto tretia časť a žalobný dôvod v celom ich rozsahu.

217

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa musí žaloba zamietnuť.

218

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

219

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

Všeobecné úvahy týkajúce sa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009

Pojem dobré meno staršej ochrannej známky

Potreba existencie súvislosti alebo priblíženia medzi kolidujúcimi ochrannými známkami

Druhy zásahov do dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

Pravidlá dokazovania a súvislosť medzi existenciou zásahu a existenciou náležitého dôvodu

Pojem neoprávnený prospech z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

Pojem náležitý dôvod

O prvej časti založenej na neexistencii dobrého mena staršej ochrannej známky

O druhej časti založenej na neexistencii zásahu do dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

O prvej výhrade založenej na nesprávnom uplatnení „testu priemerného spotrebiteľa“

O druhej výhrade založenej na nedostatku celkového posúdenia stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami

O tretej výhrade založenej na nezohľadnení veľmi nízkej vnútornej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

O štvrtej výhrade založenej na neexistencii samostatného posúdenia a v každom prípade na nesprávnom posúdení rizika zásahu do rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky

O prvej podvýhrade založenej na neexistencii samostatného posúdenia existencie zásahu do dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

O druhej podvýhrade založenej na nepreukázaní existencie zásahu do dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

Predbežné posúdenia relevantných faktorov

Stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti

Miera príbuznosti predmetných výrobkov

Stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami

Intenzita dobrého mena staršej ochrannej známky

Stupeň rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky

Celkové posúdenie existencie súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami

Celkové posúdenie rizika neoprávnene získaného prospechu z dobrého mena staršej ochrannej známky

Tretia časť založená na existencii náležitého dôvodu na používanie prihlasovanej ochrannej známky

O prvej výhrade založenej na nepreskúmaní dôkazov týkajúcich sa používania prihlasovanej ochrannej známky

O druhej výhrade založenej na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o existenciu náležitého dôvodu

O trovách