1

Vzhľadom na sťažnosť, ktorú podal Obranný výbor priemyslu bezšvíkových oceľových rúr Európskej únie, Európska komisia 9. júla 2008 uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých bezšv[ík]ových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 174, 2008, s. 7).

2

Dňa 24. septembra 2009 Rada Európskej únie prijala nariadenie (ES) č. 926/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 2009, s. 19).

3

Dňa 30. decembra 2009 spoločnosť Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd so sídlom v Huang Ši (Čína) (ďalej len „Hubei“) podala žalobu o neplatnosť nariadenia č. 926/2009 v rozsahu, v akom sa jej týka. Komisia a spoločnosť ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a.s., ako aj trinásť ďalších európskych podnikov vyrábajúcich bezšvíkové rúry a rúrky (ďalej len „ArcelorMittal a i.“) vstúpili do konania na podporu návrhov Rady.

4

Rozsudkom z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), Všeobecný súd zrušil nariadenie č. 926/2009 v rozsahu, v akom ukladalo antidumpingové clo na vývoz výrobkov spoločnosti Hubei a ukladalo výber dočasného cla pri týchto vývozoch.

5

Dňa 14. apríla 2014 žalobkyne ArcelorMittal a i. podali svoje odvolanie proti rozsudku z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), a Rada tak urobila 15. apríla 2014.

6

Dňa 7. decembra 2015 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2272 zo 7. decembra 2015, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 322, 2015, s. 21).

7

Rozsudkom zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), Súdny dvor zamietol odvolania, ktoré podali ArcelorMittal a i. a Rada.

8

Dňa 7. júna 2016 sa spoločnosť ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a ďalších dvanásť žalobkýň, ktorých obchodné mená sú uvedené v prílohe, t. j. ďalších dvanásť podnikov, ktoré boli účastníkmi konania vo veciach T‑528/09, C‑186/14 P a C‑193/14 P, dozvedeli, že Komisia vyradila spoločnosť Hubei zo zoznamu spoločností zapísaných pod doplnkovým kódom A 950 integrovaného colného sadzobníka Európskej únie (TARIC) a zapísala ju pod doplnkovým kódom TARIC C 129 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa tvrdení žalobkýň bolo napadnuté rozhodnutie prijaté generálnym riaditeľstvom (GR) Komisie „Dane a colná únia“. Komisia vo svojich písomných podaniach potvrdila, že GR „Dane a colná únia“3. júna 2016 zmenilo KN tak, že vytvorilo dotknutý doplnkový kód.

9

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. júla 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

10

Samostatným podaním do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyne podali žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Dňa 26. júla 2016 Komisia predložila pripomienky k tejto žiadosti. Rozhodnutím z 11. augusta 2016 Všeobecný súd (siedma komora) zamietol návrh na prejednanie veci v skrátenom konaní.

11

Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k siedmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

12

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (siedma komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku písomne položil účastníkom konania otázky. Účastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách.

13

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 18. januára 2018.

14

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

15

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Žaloba obsahuje jediný žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu napadnutého rozhodnutia, ako aj na porušení článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272 a jeho prílohy.

17

Komisia bez toho, aby samostatným podaním formálne vzniesla námietku neprípustnosti, tvrdí, že žaloba je neprípustná.

18

Komisia najskôr spochybňuje existenciu napadnuteľného aktu. Uvádza, že zrušenie aktu Únie pôsobí ex tunc a že jeho účinky sú okamžité a bezpodmienečné, takže neexistencia dovozného cla na dotknuté výrobky vyrábané spoločnosťou Hubei je podľa nej dôsledkom rozsudkov vydaných súdmi Únie. Na rozdiel od toho, čo, zdá sa, tvrdia žalobkyne, vykonávacie nariadenie 2015/2272 podľa nej „neoživilo“ právny základ na uloženie ciel voči výrobkom vyrábaným spoločnosťou Hubei. Toto nariadenie, ktorým sa znovu preskúmali platné opatrenia, údajne neukladá nové opatrenia, ale iba ponecháva existujúce opatrenia, ako to dokazujú odôvodnenia uvedeného nariadenia. Komisia tiež zdôrazňuje, že podmienky na zavedenie nových opatrení sú odlišné od podmienok na zachovanie existujúcich opatrení. Vzhľadom na to, že na základe rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), boli so spätnou účinnosťou zrušené antidumpingové opatrenia proti výrobkom vyrobeným spoločnosťou Hubei, uvedené opatrenia údajne nemohli zostať zachované. V každom prípade zavedenie doplnkového kódu TARIC podľa nej nepredstavuje napadnuteľný akt, ktorý má právne účinky. TARIC má údajne len informačnú hodnotu a je iba odrazom aktu s právnymi účinkami. Podľa nej boli vnútroštátne colné orgány zákonne oprávnené prestať vyberať antidumpingové clo pri dovoze výrobkov vyrobených spoločnosťou Hubei, a to nezávisle od vytvorenia kódu TARIC, ktorým sa informuje široká verejnosť.

19

Následne Komisia subsidiárne tvrdí, že žalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Údajne nie sú osobne dotknuté informáciami nachádzajúcimi sa v databáze TARIC. Podľa nej by navyše neboli priamo dotknuté ani vtedy, ak by informácie nachádzajúce sa v databáze TARIC mali právne účinky, keďže by boli striktne obmedzené na colné správy členských štátov. Prípadný hospodársky vplyv zrušenia opatrení voči spoločnosti Hubei podľa nej nestačí na preukázanie existencie zmeny právnej situácie voči žalobkyniam.

20

Komisia napokon uvádza, že ozajstným cieľom žaloby by v skutočnosti mohlo byť dosiahnutie toho, aby Všeobecný súd podal výklad účinkov svojho rozsudku o zrušení na platnosť vykonávacieho nariadenia 2015/2272. Takýto návrh by bol neprípustný.

21

Žalobkyne spochybňujú tvrdenia Komisie.

22

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, sú len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobkýň tým, že podstatným spôsobom zmenia ich právne postavenie. Okrem toho nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť akt, ktorý nie je spôsobilý vyvolávať právne účinky, ani nie je určený na to, aby také účinky vyvolával. Na to, aby sa určilo, či napadnutý akt vyvoláva takéto účinky, je potrebné vziať do úvahy jeho podstatu (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, EU:C:2003:511, body 54 a 56 a citovanú judikatúru).

23

V prejednávanej veci je napadnutým rozhodnutím akt, ktorým Komisia rozhodla o vyradení spoločnosti Hubei zo zoznamu spoločností zapísaných pod doplnkovým kódom TARIC A 950 a jej zapísaní pod doplnkovým kódom TARIC C 129, ktorý nestanovuje výber akéhokoľvek antidumpingového cla pri dovoze dotknutého výrobku. Komisia vo svojich písomných podaniach potvrdila, že tento doplnkový kód „inform[oval] colné orgány, že v okamihu preclenia sa [nemalo] vyčísľovať antidumpingové clo“.

24

V prvom rade treba zdôrazniť, že Komisia zostavuje, aktualizuje, spravuje a uverejňuje TARIC v súlade s článkami 2 a 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382). Navyše podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 2658/87 Komisia a členské štáty používajú TARIC pri „uplatnení“ opatrení Únie týkajúcich sa dovozu a vývozu Únie. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia sa kódy TARIC a doplnkové kódy „uplatňujú“ na „všetky dovozy“. Navyše podľa článku 2 nariadenia č. 2658/87 doplnkové triedenia TARIC označované ako „podpoložky TARIC“ sú „potrebné“ na uplatňovanie osobitných opatrení Únie označených v prílohe II uvedeného nariadenia, ktoré zahŕňajú najmä antidumpingové clo. Napokon dvanáste odôvodnenie nariadenia č. 2658/87 pripomína, že colné opatrenia, ktoré sú obsahom TARIC, sú súčasťou spoločného colného sadzobníka.

25

Z uvedeného vyplýva, že členské štáty v zásade musia uplatňovať opatrenia prevzaté kódmi a doplnkovými kódmi TARIC s cieľom jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka. Rovnako je vhodné zdôrazniť, že Komisia má právomoc nielen zostavovať, aktualizovať, spravovať a uverejňovať TARIC, ale aj prijímať, meniť alebo rušiť antidumpingové opatrenia.

26

V druhom rade treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia vytvorila doplnkový kód TARIC C 129, ktorý predtým neexistoval. V dôsledku vytvorenia uvedeného kódu sa v súvislosti s výrobkami vyrobenými spoločnosťou Hubei nahradil kód TARIC, ktorý sa uplatňoval pri výbere antidumpingového cla, t. j. doplnkový kód TARIC A 950. Okrem toho, ako vyplýva z výpisu TARIC predloženého v prílohe žaloby, doplnkový kód TARIC C 129 bol vytvorený v rámci uplatnenia vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ktoré je v ňom formálne uvedené.

27

V treťom rade vytvorenie doplnkového kódu TARIC C 129 umožnilo prinajmenšom oznámiť vnútroštátnym colným orgánom, že dovoz dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťou Hubei nemá viesť k výberu antidumpingového cla, a to napriek existencii vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ktoré stanovovalo takýto výber. Vytvorenie uvedeného doplnkového kódu TARIC teda umožňuje jednotným spôsobom zaručiť nevyberanie antidumpingového cla v súvislosti s výrobkami vyrábanými spoločnosťou Hubei na celom colnom území Únie.

28

Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania okrem iného potvrdila, že antidumpingové clo sa vyberalo od 7. apríla 2016, keď bol vyhlásený rozsudok vo veci ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), do vytvorenia doplnkového kódu TARIC C 129 a že po vytvorení uvedeného kódu už vnútroštátne colné orgány viac nevyberali toto clo. Komisia tiež uviedla, že doplnkový kód TARIC C 129 bol vytvorený na podporu automatizovaného preclenia výrobkov vyrábaných spoločnosťou Hubei. Komisia napokon v podstate uviedla, že výber antidumpingového cla vnútroštátnymi colnými orgánmi pri výrobkoch vyrábaných spoločnosťou Hubei po vydaní rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), bol nesprávny. Z toho vyplýva, že dôsledkom vytvorenia doplnkového kódu TARIC C 129 bola prinajmenšom zmena tejto situácie a že zámerom Komisie bolo vyhnúť sa tomu, aby vnútroštátne colné orgány naďalej vyberali antidumpingové clo pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei.

29

Vo štvrtom rade treba zdôrazniť, že vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), nešlo o zákonnosť vykonávacieho nariadenia 2015/2272 v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Hubei, a že vytvorenie doplnkového kódu TARIC C 129 sa týka konkrétne neuplatňovania antidumpingového cla upraveného týmto nariadením, pokiaľ ide o spoločnosť Hubei. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že akty inštitúcií požívajú v zásade prezumpciu zákonnosti, a majú preto právne účinky dovtedy, kým nie sú zrušené, vyhlásené za neplatné na základe žaloby o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho konania alebo námietkou nezákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, bod 48; z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, C‑245/92 P, EU:C:1999:363, bod 93, a zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, bod 184).

30

Vytvorením doplnkového kódu TARIC C 129 teda Komisia pristúpila k právnemu výkladu súvislosti medzi zrušením nariadenia č. 926/2009 v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Hubei, a uplatňovaním vykonávacieho nariadenia 2015/2272 na dovoz výrobkov vyrobených touto spoločnosťou. Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe okrem iného potvrdila, že v prejednávanej veci išlo z jej strany o výklad týkajúci sa „otázky…, či pre účastníka konania, ktorý sám podal úspešnú žalobu o neplatnosť proti antidumpingovému clu, sa účinky vyhlásenia neplatnosti tohto cla Všeobecným súdom prenášajú aj na opatrenie prijaté iba na zachovanie týchto práv“.

31

Takýto právny výklad však nevychádza z automatického uplatňovania rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), vnútroštátnymi colnými orgánmi. Táto situácia sa tak odlišuje od prípadov, keď sú vnútroštátne colné orgány povinné vyvodiť vo svojich právnych systémoch dôsledky zo zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti nariadenia ukladajúceho antidumpingového cla prípadným vrátením uvedeného cla (pozri rozsudok z 18. januára 2017, Wortmann,C‑365/15, EU:C:2017:19, bod 34 a citovanú judikatúru).

32

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má právne účinky, ktoré realizujú vnútroštátne colné orgány od okamihu vytvorenia doplnkového kódu TARIC C 129, a jeho cieľom je zabezpečiť, aby tieto orgány už viac nevyberali antidumpingové clo pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei, ako bolo stanovené vykonávacím nariadením 2015/2272, hoci toto nariadenie nebolo zrušené ani vyhlásené za neplatné súdom Únie. Tiež treba zdôrazniť, že účinky napadnutého rozhodnutia sa musia považovať za konečné, ako to Komisia navyše sama uvádza vo svojom stanovisku k rozsudku zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), uverejnenom 9. septembra 2016 (Ú. v. EÚ C 331, 2016, s. 4). V tomto stanovisku Komisia uviedla, že „dosiaľ vybraté antidumpingové clá [pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei] sa musia vrátiť v súlade s platnými colnými právnymi predpismi“. Okrem toho sa Komisia rozhodla opätovne otvoriť prešetrovanie, pričom toto opätovné otvorenie sa malo obmedziť na zrušenie antidumpingových ciel, ktoré sa vzťahujú na čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených vo vykonávacom nariadení 2015/2272 „iných ako spoločnosť Hubei“.

33

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, sa napadnuté rozhodnutie môže takisto považovať za opatrenie na vykonanie rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), v zmysle článku 266 ZFEÚ. Hoci Komisia v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že na to, aby prijala právne záväzný akt, nemusela vychádzať z článku 266 ZFEÚ, vo svojej odpovedi k žiadosti o skrátené súdne konanie tiež uviedla, že „v súlade s článkom 266 ZFEÚ“ bola povinná prijať opatrenia na vykonanie uvedených rozsudkov a že vytvorenie doplnkového kódu TARIC C 129 bolo „úplne v súlade s týmto ustanovením“. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 266 ZFEÚ upravuje povinnosť inštitúcií napraviť zistenú nezákonnosť v súlade s výrokom a odôvodnením rozsudku o zrušení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada,C‑458/98 P, EU:C:2000:531, body 80 a 81, a z 28. januára 2016, CM Eurologistik a GLS, C‑283/14 a C‑284/14, EU:C:2016:57, body 48 a 49). Súdne preskúmanie toho, ako inštitúcie dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z článku 266 ZFEÚ, je zaručené najmä prostredníctvom žaloby upravenej v článku 263 ZFEÚ [uznesenie z 28. marca 2006, Mediocurso/Komisia, T‑451/04, neuverejnené, EU:T:2006:95, bod 23; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2005, Holcim (Deutschland)/Komisia, T‑28/03, EU:T:2005:139, bod 33 a citovanú judikatúru].

34

Napokon právne účinky napadnutého rozhodnutia, ktorých cieľom je už viac nevyberať antidumpingové clo na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei, stanovené vykonávacím nariadením 2015/2272, môžu mať vplyv na záujmy podnikov, ktorých podnety viedli k antidumpingovému prešetrovaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, EU:C:2003:511, body 66 a 67).

35

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti je potrebné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie je aktom, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ.

36

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

37

Keďže žalobkyne nie sú osobami, ktorým bolo určené napadnuté rozhodnutie, Všeobecný súd považuje za vhodné najskôr preskúmať, či sú týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknuté.

38

Je potrebné pripomenúť, že požiadavka uvedená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok; to na jednej strane znamená, aby napadnuté opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a na druhej strane, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri uznesenie z 10. marca 2016, SolarWorld/Komisia, C‑142/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:163, bod 22 a citovanú judikatúru).

39

Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorá sa týka priamych účinkov na právnu situáciu jednotlivca, treba uviesť, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia je to, že sa už nebude vyberať antidumpingové clo upravené vykonávacím nariadením 2015/2272, ktoré je uvedené v TARIC, na dovoz dotknutých výrobkov vyrábaných spoločnosťou Hubei, a teda na dovoz, ktorý konkuruje výrobkom uvádzaným na trh v Únii žalobkyňami.

40

Je pravda, že ako uvádza Komisia, už bolo rozhodnuté, že samotná skutočnosť, že akt môže mať vplyv na materiálnu situáciu žalobcu, nestačí na to, aby ho bolo možné považovať za akt, ktorý sa priamo dotýka žalobcu, a že jedine existencia osobitných okolností môže oprávňovať osobu podliehajúcu súdnej právomoci, ktorá tvrdí, že právny akt má vplyv na jej postavenie na trhu, aby podala žalobu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (uznesenie z 21. septembra 2011, Etimine a Etiproducts/ECHA, T‑343/10, EU:T:2011:509, bod 41).

41

V prejednávanej veci sa však napadnuté rozhodnutie týka žalobkýň nielen vzhľadom na ich materiálnu situáciu, najmä vzhľadom na to, že výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei predstavovali podľa informácií predložených žalobkyňami, ktoré Komisia nespochybnila, významný podiel čínskeho dovozu do Únie, ale tiež vzhľadom na ich právne postavenie v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu antidumpingových opatrení voči dotknutým výrobkom.

42

Konkrétne je potrebné zdôrazniť, že sťažnosť, ktorá viedla k prijatiu nariadenia č. 926/2009, a žiadosť o preskúmanie, ktorá viedla k prijatiu vykonávacieho nariadenia 2015/2272, boli podané výborom na ochranu priemyslu bezšvíkových oceľových rúr Únie v mene výrobcov, medzi ktorých patria aj žalobkyne. Tieto dve konania, ktorých pôvodom boli výhrady žalobkýň, viedli k stanoveniu antidumpingového cla najmä na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei.

43

Keďže napadnuté rozhodnutie stanovuje, že antidumpingové clo upravené vykonávacím nariadením 2015/2272 sa už viac nesmie vyberať pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei, hoci cieľom žiadosti o preskúmanie podanej v mene žalobkýň bolo naopak práve uloženie tohto cla, priamo sa týka žalobkýň (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, body 13 až 16; pozri tiež analogicky rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, EU:C:1986:42, bod 30).

44

Pokiaľ ide o druhú podmienku priamej dotknutosti, ktorá sa týka priestoru na voľnú úvahu ponechaného osobám, ktorým je určené napadnuté rozhodnutie, treba pripomenúť, že členské štáty v zásade musia uplatňovať opatrenia prevzaté kódmi a doplnkovými kódmi TARIC s cieľom jednotného uplatňovania spoločného colného sadzobníka. Komisia vo svojich písomných podaniach okrem iného potvrdila, že po vytvorení doplnkového kódu TARIC C 129 už vnútroštátne colné orgány nesmeli viac vyberať antidumpingové clo v súvislosti s výrobkami vyrobenými spoločnosťou Hubei. Preto treba konštatovať, že v prejednávanej veci vnútroštátne orgány nemali žiadny priestor na voľnú úvahu.

45

Z toho vyplýva, že žalobkyne sú priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím.

46

Z judikatúry vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne dotýka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 197, 223, a z 15. septembra 2016, Unitec Bio/Rada, T‑111/14, EU:T:2016:505, bod 29).

47

Okrem toho treba pripomenúť, že v prípade, ak je žaloba podaná viacerými žalobcami, je prípustná, ak aspoň jeden z nich má aktívnu legitimáciu. Za tohto predpokladu nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov (rozsudok z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia, T‑462/13, EU:T:2015:902, bod 34; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, EU:C:1993:111, body 30 a 31).

48

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že popri tom, že žiadosť o preskúmanie bola podaná v mene žalobkýň, ktorých výhrady sú pôvodom jej podania, sú medzi žalobkyňami aj šiesti výrobcovia z Únie, ktorí boli súčasťou vzorky a predmetom overovania na mieste počas konania (odôvodnenie 21 vykonávacieho nariadenia 2015/2272). Títo výrobcovia, ktorí boli vybraní do vzorky a vzťahovalo sa na nich vykonávacie nariadenie 2015/2272, predstavovali približne 55 % celkových predajov nezávislým odberateľom v Únii (odôvodnenie 12 vykonávacieho nariadenia 2015/2272). Všetci odpovedali na dotazník zaslaný Komisiou (odôvodnenie 20 vykonávacieho nariadenia 2015/2272). Údaje, ktoré Komisia takto získala, umožnili určiť, či existovalo riziko opätovného vzniku hroziacej ujmy (odôvodnenie 111 vykonávacieho nariadenia 2015/2272). Podobné úvahy sa uplatňujú aj v súvislosti s pôvodným konaním, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia č. 926/2009.

49

Okrem iného treba uviesť, že podľa odhadov žalobkýň v rámci ich žiadosti o skrátené súdne konanie, ktoré neboli spochybnené Komisiou, vývoz spoločnosti Hubei predstavoval v roku 2015 približne jednu tretinu celkového vývozu dotknutého výrobku z Číny do Únie a nevyužitá výrobná kapacita spoločnosti Hubei predstavovala 20 až 50 % celkovej spotreby dotknutého výrobku v Únii. Tieto údaje treba dať do súvislosti s postavením žalobkýň na trhu Únie, ktoré predstavovalo, prinajmenšom pokiaľ ide o šesť výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky v rámci preskúmania, 55 % celkového predaja nezávislým odberateľom v Únii.

50

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, ktorého dôsledkom je, že sa už nevyberá antidumpingové clo upravené vykonávacím nariadením č. 2015/2272 pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei, sa osobne dotýka prinajmenšom šiestich výrobcov z Únie, ktorí podali žalobu v prejednávanej veci, boli vybraní do vzorky a boli predmetom overovania na mieste v rámci preskúmania, pričom toto preskúmanie začalo v ich mene s prihliadnutím na nimi uvedené výhrady, a viedlo k zohľadneniu ich osobitnej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, body 13 až 16).

51

Okrem toho treba pripomenúť, že žalobkyne boli vedľajšími účastníkmi konania pred Všeobecným súdom a účastníkmi konania pred Súdnym dvorom vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35). Keďže napadnuté rozhodnutie možno tiež považovať za vykonávacie opatrenie vo vzťahu k uvedeným rozsudkom (pozri bod 33 vyššie), táto okolnosť môže tiež individualizovať žalobkyne.

52

Z toho vyplýva, že žalobkyne sú osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím, a preto majú aktívnu legitimáciu, pričom nie je potrebné určiť, či uvedené rozhodnutie predstavuje regulačný akt, ktorý si voči nim nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

53

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba žalobu považovať za prípustnú.

54

Žalobkyne vo svojom jedinom žalobnom dôvode tvrdia, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez právneho základu a je v rozpore s článkom 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ako aj jeho prílohou, keďže Komisia nesprávne pochopila obsah rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35). Toto nariadenie, ktoré nadobudlo účinnosť 9. decembra 2015, podľa nich nahradilo nariadenie č. 926/2009. Predstavovalo právny základ pre uloženie antidumpingového cla na dotknuté výrobky s pôvodom v Číne. Žalobkyne okrem iného uvádzajú, že článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ako aj jeho príloha stanovovali, že spoločnosť Hubei mala byť zapísaná do zoznamu podnikov, na ktoré sa vzťahuje doplnkový kód TARIC A 950. Napadnutým rozhodnutím Komisia údajne vyňala spoločnosť Hubei z tohto zoznamu. Komisia by však podľa nich mohla prijať napadnuté rozhodnutie iba vtedy, ak by sa uvedenými rozsudkami zrušilo tiež vykonávacie nariadenie 2015/2272 v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Hubei. Podľa nich to tak však nie je. Výroky uvedených rozsudkov sa týkajú jedine nariadenia č. 926/2009. Rozšírenie účinkov týchto rozsudkov nad rámec zrušenia nariadenia č. 926/2009 je v rozpore s judikatúrou. Žalobkyne sa odvolávajú najmä na rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101). Odvodzujú z neho, že napadnuté rozhodnutie nemohlo vychádzať z rozsudkov zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), keďže týmito rozsudkami nebolo zrušené vykonávacieho nariadenie 2015/2272. Napadnuté rozhodnutie teda podľa nich nemá právny základ. Takisto je v rozpore s článkom 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ako aj s jeho prílohou.

55

Navyše aj keby povinnosť Komisie na základe článku 266 prvého odseku ZFEÚ uplatniť rozsudky zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), zahŕňala povinnosť zrušiť antidumpingové clo voči spoločnosti Hubei uložené vykonávacím nariadením č. 2015/2272 – čo žalobkyne netvrdia –, Komisia údajne mala prijať nariadenie, ktorým sa mení alebo zrušuje uvedené nariadenie. To podľa nich vyplýva z právnej zásady, podľa ktorej možno akt zrušiť jedine aktom tej istej povahy. Ak sa Komisia rozhodla zrušiť vykonávacie nariadenie 2015/2272, mala pritom dodržať právo žalobkýň na obhajobu, prejednať to s členskými štátmi a podrobnejšie to vysvetliť vo svojom odôvodnení. Okrem toho takéto rozhodnutie patrí do právomoci kolégia komisárov, a nie GR Komisie „Dane a colná únia“.

56

Žalobkyne dodávajú, že tvrdenie Komisie uvedené v jej vyjadrení k žalobe, podľa ktorého nahradila článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, je nedôvodné. Nahradenie tohto ustanovenia by bolo podľa nich možné jedine prijatím nariadenia, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie 2015/2272. V každom prípade, ak by Komisia mohla zmeniť vykonávacie nariadenie 2015/2272 zmenou systému TARIC, napadnuté rozhodnutie by bolo údajne nezákonné najmä z dôvodu porušenia práva žalobkýň na obhajobu a porušenia povinnosti odôvodnenia. Okrem iného na rozdiel od toho, čo podľa nich tvrdí Komisia, nariadenie č. 2658/87 neobsahuje potrebný právny základ na prijatie napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s platnými antidumpingovými právnymi predpismi, t. j. s právnou úpravou, ktorej doba účinnosti ešte neuplynula, nebola vyhlásená za neplatnú súdom Únie ani nebola zrušená.

57

Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd zrušil so spätnou účinnosťou antidumpingové clo na dovoz dotknutých výrobkov vyrábaných spoločnosťou Hubei, ktoré bolo stanovené nariadením č. 926/2009, zrušenie sa nevyhnutne rozširuje aj na clo uložené vykonávacím nariadením 2015/2272. Antidumpingové clo, o ktorom sa podľa nej musí usudzovať, že nikdy neexistovalo, nemožno zachovať prostredníctvom nariadenia, ktorým sa pristupuje k preskúmaniu pred uplynutím doby účinnosti. Novovytvorený kód TARIC údajne informuje colné orgány a hospodárske subjekty o tomto závere. Judikatúra citovaná žalobkyňami podľa nej nie je relevantná, keďže sa týka inej právnej situácie.

58

Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, údajne si protirečí s odôvodnením žaloby, podľa ktorého Komisia neoprávnene oslobodila dovoz výrobkov spoločnosti Hubei od antidumpingového cla uloženého vykonávacím nariadením 2015/2272. Takéto oslobodenie totiž podľa nej nevyhnutne znamená, že článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272 mal byť nahradený ustanovením iného právneho aktu. Medzi týmito dvomi ustanoveniami by podľa nej nemohlo existovať protirečenie. Mohlo by ísť jedine o porušenie normy vyššej právnej sily, ale žalobkyne podľa nej neuvádzajú takúto situáciu.

59

Pokiaľ ide o povinnosť opierať sa o právny základ, Komisia zdôrazňuje, že podľa nariadenia č. 2658/87 má povinnosť vypracovať, spravovať, aktualizovať a uverejňovať databázu TARIC. Nariadenie č. 2658/87 teda podľa nej poskytuje právny základ na uverejnenie kódu TARIC, o ktorý ide v prejednávanej veci. Pri prijatí záväzného právneho aktu by Komisia údajne nemala byť povinná vychádzať z článku 266 ZFEÚ, keďže všetky právne dôsledky pre dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Hubei vyplývajú z rozsudku z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35). Preskúmanie vzhľadom na uplynutie doby účinnosti antidumpingových opatrení by podľa nej nemohlo ponechať a o to menej ani „oživiť“ antidumpingové clo, o ktorom sa usudzuje, že nikdy neexistovalo.

60

Komisia dodáva, že na rozdiel od toho, čo, zdá sa, tvrdia žalobkyne, antidumpingové clo na dovoz dotknutých výrobkov vyrábaných spoločnosťou Hubei bolo z právneho poriadku Únie vyňaté súdmi Únie. Preto je podľa nej nedôvodné tvrdiť, že článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2272 by bolo možné nahradiť jedine prijatím iného nariadenia. V každom prípade žalobkyne neuvádzajú žiadne porušenie nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51) [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21]. Čo sa týka porušenia procesných povinností, ktoré uvádzajú žalobkyne, žalobkyne vraj nepreukázali, že správne konanie by mohlo viesť k inému výsledku.

61

V prvom rade treba pripomenúť, že s rozsudkom o zrušení je nevyhnutne spojená spätná účinnosť, keďže konštatovanie nezákonnosti sa viaže k dátumu nadobudnutia účinnosti zrušeného aktu (rozsudok z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, EU:C:1988:199, bod 30; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, C‑199/06, EU:C:2008:79, bod 61). V prejednávanej veci bolo nariadenie č. 926/2009 zrušené v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Hubei, s účinnosťou ex tunc, čo znamená, že na toto nariadenie sa hľadí tak, ako keby nikdy nebolo voči tejto spoločnosti účinné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group,C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 48).

62

Pokiaľ ide v druhom rade o vykonávacie nariadenie 2015/2272, bolo prijaté na záver preskúmania na základe článku 11 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009 (teraz článok 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036). V súlade s týmto ustanovením sa konečné antidumpingové opatrenie uplatňuje do piatich rokov od jeho uloženia alebo do piatich rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, „pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy“. V rámci toho môže Komisia buď ponechať opatrenia, alebo nechať uplynúť dobu ich účinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2012, Dow Chemical/Rada, T‑158/10, EU:T:2012:218, bod 43). Cieľom tohto ustanovenia teda nie je uložiť po prvýkrát antidumpingové opatrenia, ale v prípade potreby ponechať antidumpingové opatrenia, ktoré sú v súčasnosti účinné a ktoré sa blížia k riadnemu uplynutiu doby svojej účinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, body 65 až 67, a z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, T‑45/06, EU:T:2008:398, bod 94). Ako sa uvádza v odôvodnení 122 vykonávacieho nariadenia 2015/2272, „antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok s pôvodom v [Číne] uložené nariadením… č. 926/2009 by sa mali zachovať“.

63

Po tretie, hoci je pravda, že vykonávacie nariadenie 2015/2272 iba ponecháva opatrenia, ktoré boli pôvodne stanovené nariadením č. 926/2009, právnym základom na vyberanie antidumpingového cla je nariadenie 2015/2272, konkrétnejšie, jeho výrok a príloha uvedeného nariadenia, ktoré stanovujú, že sa ukladá antidumpingové clo, najmä na dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Hubei. Výpisy TARIC pripojené v prílohe k žalobe výslovne uvádzajú vykonávacie nariadenie 2015/2272 ako základ pre výber antidumpingového cla na dotknutý výrobok. To isté platí pre stanovisko týkajúce sa rozsudku zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), uverejnené Komisiou 9. septembra 2016 (pozri bod 32 vyššie).

64

Keďže vykonávacie nariadenie 2015/2272 nebolo zrušené rozsudkami zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), v zásade požíva prezumpciu zákonnosti (pozri judikatúru citovanú v bode 29 vyššie). Okrem toho treba pripomenúť, že všeobecná záväznosť rozsudku o zrušení nemôže mať za účinok zrušenie právneho aktu, ktorý nebol predložený na posúdenie súdu Únie, hoci je postihnutý rovnakou nezákonnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, EU:C:1999:407, bod 54, a z 15. februára 2001, Nachi Europe,C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 26).

65

Z toho vyplýva, že vyhlásenie neplatnosti nariadenia č. 926/2009 v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Hubei, nemôže automaticky znamenať odstránenie ustanovení vykonávacieho nariadenia 2015/2272, ktoré neboli zrušené súdom Únie, z právneho poriadku Únie.

66

Po štvrté je potrebné pripomenúť, že podľa článku 266 ZFEÚ dotknutej inštitúcii prislúcha, aby sa najmä vyhla tomu, aby akt, ktorý má nahradiť zrušený akt, neobsahoval rovnakú nezákonnosť, ako je tá, ktorá bola zistená v rozsudku o zrušení (rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, EU:C:1999:407, bod 56, a z 29. apríla 2004, IPK‑München a Komisia, C‑199/01 P a C‑200/01 P, EU:C:2004:249, bod 83). Súdny dvor tiež uviedol povinnosť, ktorá mohla prípadne existovať vo vzťahu k inštitúciám, zrušiť akty prijaté po prijatí zrušeného aktu (rozsudok z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, EU:C:1988:199, bod 30). V tom istom zmysle Všeobecný súd rozhodol, že je potrebné zrušiť akty založené na aktoch, ktoré už boli zrušené, a ktoré už preto neboli súčasťou právneho poriadku Únie (rozsudok z 18. septembra 2015, HTTS a Bateni/Rada, T‑45/14, neuverejnený, EU:T:2015:650, body 46 až 48). Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma (C‑659/13 a C‑34/14, EU:C:2016:74, body 175 až 177), Súdny dvor rozhodol, že nariadenie, ktorým sa uskutočnilo preskúmanie, je neplatné „v rovnakom rozsahu“ ako nariadenie ukladajúce pôvodné antidumpingové clo, pričom obidve tieto nariadenia boli predložené na posúdenie platnosti.

67

Vzhľadom na tieto okolnosti a najmä skutočnosť, že na jednej strane cieľom vykonávacieho nariadenia 2015/2272 bolo zaviesť opatrenia podobné tým, ktoré boli zavedené nariadením č. 926/2009, aby boli zachované ich účinky, a na druhej strane opatrenia zavedené nariadením č. 926/2009 boli následne zrušené rozsudkami zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), a z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35), bola Komisia oprávnená domnievať sa, že vykonanie uvedených rozsudkov v zmysle článku 266 ZFEÚ zahŕňalo aj to, že sa už nebude viac vyberať antidumpingové clo stanovené vykonávacím nariadením 2015/2272 vo vzťahu k výrobkom vyrobeným spoločnosťou Hubei.

68

Ako však tvrdia žalobkyne subsidiárne a vzhľadom na to, že vykonávacie nariadenie 2015/2272 v zásade požíva prezumpciu zákonnosti, Komisia bola povinná zmeniť ho alebo zrušiť prostredníctvom nariadenia.

69

Je totiž potrebné pripomenúť, že podľa pravidla súbežnosti právnych foriem, ktoré zodpovedá všeobecnej právnej zásade, sa právna forma použitá pri oznámení aktu tretím osobám musí použiť aj na všetky následné zmeny uvedeného aktu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, EU:C:2004:241, bod 67; z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T‑66/96 a T‑221/97, EU:T:1998:187, bod 136; zo 17. mája 2006, Kallianos/Komisia, T‑93/04, EU:T:2006:130, bod 56, a zo 14. decembra 2006, Gagliardi/ÚHVT – Norma Lebensmittelfilialbetrieb (MANŪ MANU MANU), T‑392/04, neuverejnený, EU:T:2006:400, bod 53].

70

V prejednávanej veci je predovšetkým potrebné uviesť, že podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 (teraz článok 14 ods. 1 nariadenia 2016/1036), ktorý patrí medzi „všeobecné ustanovenia“, antidumpingové clo „sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla“. Tak to bolo v prípade antidumpingového cla stanoveného vykonávacím nariadením 2015/2272 vo vzťahu k výrobkom vyrobeným spoločnosťou Hubei. Rovnako je vhodné pripomenúť, že Komisia má právomoc prijímať, meniť alebo rušiť antidumpingové opatrenia.

71

Z toho vyplýva, že nevyberanie antidumpingového cla od spoločnosti, ktoré bolo stanovené nariadením, ktoré nebolo zrušené ani vyhlásené za neplatné súdom Únie, sa musí obyčajne uskutočniť prostredníctvom nariadenia. V prejednávanej veci však Komisia tým, že vytvorením doplnkového kódu TARIC s konečnou platnosťou stanovila nevyberanie antidumpingového cla pri výrobkoch vyrobených spoločnosťou Hubei, hoci vyberanie vyplývalo z vykonávacieho nariadenia 2015/2272, porušila pravidlo súbežnosti foriem.

72

Rovnako treba uviesť, že ako správne zdôrazňujú žalobkyne vo svojich písomných podaniach, dodržiavanie pravidla súbežnosti foriem malo viesť nielen k obráteniu sa na kolégium členov Komisie, ale tiež k získaniu stanoviska výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 (teraz článok 15 ods. 1 nariadenia 2016/1036), ako to bolo v rámci prijatia vykonávacieho nariadenia 2015/2272. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1225/2009 (teraz článok 11 ods. 6 nariadenia 2016/1036) sa antidumpingové opatrenia zrušia alebo zachovajú v zmysle článku 11 ods. 2 „v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3“ toho istého nariadenia. Rovnako článok 9 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009 (teraz článok 9 ods. 4 nariadenia 2016/1036) stanovuje, že konečné antidumpingové clo ukladá Komisia v súlade s postupom preskúmania. Tento výbor a tento postup preskúmania sú výborom a postupom, ktoré upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13). Postupy na takúto kontrolu zo strany členských štátov musia byť jasné a musia zohľadňovať inštitucionálne požiadavky Zmluvy o FEÚ (odôvodnenie 5 nariadenia č. 182/2011). Získanie stanoviska výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 je teda dôležité nielen z procesného hľadiska, ale aj z hľadiska inštitucionálnych požiadaviek Zmluvy o FEÚ.

73

Navyše treba zdôrazniť situáciu právnej neistoty, ktorá vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ako to okrem iného uvádzajú žalobkyne vo svojich písomných podaniach. Na jednej strane totiž hospodárske subjekty vrátane žalobkýň, ktoré analyzujú právnu úpravu Únie, musia zohľadniť vykonávacie nariadenie 2015/2272, ktoré nebolo zrušené, vyhlásené za neplatné súdom Únie, ani zrušené iným nariadením, a teda musia zohľadniť antidumpingové clo uložené týmto nariadením. Na druhej strane doplnkový kód TARIC C 129 vedie k záveru, že antidumpingové clo upravené vykonávacím nariadením Komisie 2015/2272 sa nevzťahuje na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei. Z toho vyplýva jednoznačný rozpor, ktorý dostáva hospodárske subjekty vrátane žalobkýň do situácie právnej neistoty.

74

Okrem toho, hoci v prejednávanej veci možno právny výklad, ktorý zvolila Komisia v poznámke pod čiarou doplnkového kódu TARIC C 129, vyvodiť z odkazu na rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), dodržanie pravidla súbežnosti foriem by v tejto súvislosti umožnilo zreteľnejšie vyjadrenie odôvodnenia Komisie.

75

Navyše treba uviesť, že inštitúcie Únie už v iných konaniach rozhodli o zmene alebo zrušení nariadenia o preskúmaní, ktorým bola ponechaná účinnosť antidumpingových opatrení, v dôsledku vyhlásenia neplatnosti nariadenia predchádzajúceho uvedenému nariadeniu. Bolo to tak najmä v prípade nariadenia Rady (ES) č. 989/2009 z 19. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 661/2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 278, 2009, s. 1), ktoré uviedla Komisia na pojednávaní. Prijatie tohto nariadenia nadväzovalo na vydanie rozsudku z 10. septembra 2008, JSC Kirovo‑Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada (T‑348/05, neuverejnený, EU:T:2008:327). V tomto rozsudku Všeobecný súd vyhlásil za neplatné nariadenie, ktoré predchádzalo nariadeniu o preskúmaní, konkrétne nariadenie Rady (ES) č. 945/2005 z 21. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 658/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku a nariadenie (ES) č. 132/2001, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom, okrem iného, na Ukrajine, na základe čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 160, 2005, s. 1), ktorým sa rozšíril okruh výrobkov, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. V nadväznosti na tento rozsudok rozhodla Rada na návrh Komisie po porade s poradným výborom prijať nariadenie Rady č. 989/2009, ktorým sa so spätnou účinnosťou zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 661/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 185, 2008, s. 1), vo vzťahu k podniku žalobkyne pred Súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o výrobky dotknuté vyhlásením neplatnosti. V rámci toho tiež Rada vytvorila osobitný doplnkový kód TARIC pre podnik žalobkyne pred Súdom prvého stupňa. V dôvodovej správe k návrhu nariadenia Rady [COM(2009) 493 final)] Komisia zdôraznila, že tento návrh sa predkladal „v kontexte implementácie rozsudku Súdu prvého stupňa“.

76

Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné usudzovať, že porušenie pravidla súbežnosti foriem Komisiou predstavuje nezrovnalosť, ktorá spôsobuje neplatnosť napadnutého rozhodnutia.

77

Ostatné tvrdenia Komisie nemôžu spochybniť tento záver. Konkrétne judikatúra uvedená Komisiou v jej písomných podaniach, ktorá sa týka osobitne dôsledkov porušenia práva na obhajobu obchodnej spoločnosti v priebehu konania, sa neuplatní. Ako sa totiž zistilo, rozsah porušenia pravidla súbežnosti foriem prekračuje rámec dodržania práva žalobkýň na obhajobu. Okrem iného treba zamietnuť tvrdenia Komisie, ktorými chce v podstate namietať, že žalobkyne nemajú záujem na dosiahnutí vyhlásenia neplatnosti napadnutého rozhodnutia na základe porušenia pravidla súbežnosti foriem. Ako totiž žalobkyne uviedli na pojednávaní, ich záujem spočíva prinajmenšom v tom, aby sa v prvom rade na výrobky vyrobené spoločnosťou Hubei uplatňovali relevantné ustanovenia vykonávacieho nariadenia 2015/2272. Komisia nepredložila žiadne podrobné informácie, ktoré by mohli spochybniť tento záver.

78

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie.

79

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v súlade s ich návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

rozhodol takto: