1

Prvá žalobkyňa, Ryanair DAC, predtým Ryanair Ltd (ďalej len „Ryanair“), je letecká spoločnosť so sídlom v Írsku, ktorá prevádzkuje viac ako 1800 denných letov spájajúcich 200 destinácií v 31 štátoch v Európe a severnej Afrike. Druhá žalobkyňa, Airport Marketing Services Ltd (ďalej len „AMS“), je dcérska spoločnosť spoločnosti Ryanair, ktorá poskytuje riešenia v oblasti marketingovej stratégie, pričom väčšina jej činností spočíva v predaji reklamného priestoru na internetovej stránke Ryanair.

2

Letisko Altenburg‑Nobitz sa nachádza na juhu spolkovej krajiny Durínsko v Nemecku. Toto letisko je vlastnené a prevádzkované spoločnosťou Flugplatz Altenburg‑Nobitz GmbH (ďlej len „AOC“), ktorej akcionármi sú orgány verejnej moci alebo subjekty, ktoré sú v 100 % vlastníctve orgánov verejnej moci.

3

Od roku 2003 do roku 2011 zabezpečovala Ryanair denné lety z tohto letiska na letisko Londýn‑Stansted (Spojené kráľovstvo). V roku 2007 tiež začala zabezpečovať letecké spojenie na letisko Barcelona‑Girona (Španielsko). V roku 2009 tiež otvorila letecké spojenia na letisko v Edinburghu (Spojené kráľovstvo) a v roku 2010 na letisko v Alicante (Španielsko).

4

AOC uzavrela so spoločnosťou Ryanair 3. marca 2003 zmluvu o letiskových službách na dobu desiatich rokov, podľa ktorej sa táto posledná uvedená spoločnosť zaviazala prevádzkovať pravidelné denné letecké spojenie s letiskom Londýn‑Stansted. Ryanair sa zaviazala platiť poplatky za poskytovanie letiskových služieb podľa nariadenia letiska Altenburg‑Nobitz o letiskových poplatkoch účinného v deň poskytnutia služby, ako aj sumu zahŕňajúcu poplatok za bezpečnosť cestujúcich a vnútroštátne dane. Žalobkyne uviedli, že zmluva o letiskových službách slúžila ako základ na rozšírenie spolupráce medzi zmluvnými stranami tak, aby zahŕňala celkovo štyri letecké spojenia (do Londýna, Girony, Edinburghu a Alicante).

5

Okrem toho AOC uzatvorila tri zmluvy o marketingových službách, prvú so spoločnosťou Ryanair a dve nasledujúce s AMS.

6

Podľa prvej zmluvy o marketingových službách podpísanej 7. apríla 2003 na dobu desať rokov musela Ryanair dodávať marketingové služby na podporu regiónu Altenburg‑Nobitz. Ako protihodnotu mala AOC platiť dva poplatky. Na jednej strane platila „poplatok za úspešnosť“ za každého odlietajúceho cestujúceho, ktorého výsledkom bola čistá odmena za letiskové služby, ktorú musela Ryanair zaplatiť za každého cestujúceho s ohľadom na pristátie, miestne riadenie letovej prevádzky, osvetlenie, parkovaciu pozíciu (bez nočnej parkovacej pozície), odbavenie na manipulačnej ploche a odbavenie cestujúcich, infraštruktúru a letiskové poplatky/poplatky za cestujúcich. AOC vypočítala čistý poplatok na cestujúceho na základe plánov vyťaženia cestujúcimi a spoločnosti Ryanair predložila vyúčtovanie na konci každého týždňa. Ryanair vypočítala poplatok za úspešnosť a predložila AOC vyúčtovanie v 30‑dňovej lehote po skončení každého mesiaca. Vyúčtovanie vždy vychádzalo zo služieb poskytnutých počas predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Ryanair si mohla odpočítať svoj poplatok za úspešnosť z mesačných faktúr AOC za pristávacie poplatky. AOC platila na druhej strane „poplatok za úspešnosť“ na základe určitého percentuálneho podielu prípadných zvýšení poplatkov vyberaných na letisku, a to 100 % z každého zvýšenia dane za bezpečnosť vyberanej štátom, až do hornej hranice 10 % uverejnenej sadzby v rámci päťročného obdobia, a 100 % akéhokoľvek zvýšenia uverejnených poplatkov alebo poplatkov, odvodov alebo daní zavedených vo vzťahu k uverejneným letiskovým poplatkom, až do hornej hranice 10 % v rámci päťročného obdobia, zo všetkých uverejnených poplatkov platených spoločnosťou Ryanair.

7

Podľa druhej zmluvy o marketingových službách, podpísanej 28. augusta 2008 na počiatočné obdobie dvoch rokov, bola AMS povinná poskytovať marketingové služby spočívajúce v reklamách na internetovej stránke spoločnosti Ryanair, za čo mala AOC zaplatiť [dôverné] ( 2 ) v roku 2008 a [dôverné] v roku 2009. Zmluva bola spojená so záväzkom spoločnosti Ryanair prevádzkovať spojenie medzi letiskami Altenburg‑Nobitz a Londýn‑Stansted v lete denne a v zime štyrikrát týždenne, ako aj spojenie na letisko v Girone trikrát týždenne iba v lete.

8

Podľa tretej zmluvy o marketingových službách, podpísanej 25. januára 2010 na počiatočné obdobie jedného roku, sa AMS znovu zaviazala poskytovať marketingové služby spočívajúce v reklamách na internetovej stránke spoločnosti Ryanair, za čo mala AOC zaplatiť [dôverné]. Zmluva bola spojená so záväzkom spoločnosti Ryanair, že od leta 2010 a výlučne počas letnej sezóny IATA, začínajúcej 28. marca 2010 a končiacej 30. októbra 2010, bude ponúkať letecké spojenia medzi letiskami Altenburg‑Nobitz a Londýn‑Stansted (sedemkrát týždenne), Girona (trikrát týždenne) a Alicante (dvakrát týždenne).

9

Neskôr boli spojenia na hlavné letiská Barcelona‑Girona, Edinburg a Alicante ukončené a 31. marca 2011 sa skončilo prevádzkovanie spojenia na letisko Londýn‑Stansted, v dôsledku čoho od tohto dňa Ryanair ukončila všetky činnosti na letisku Altenburg‑Nobitz.

[omissis]

25

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. apríla 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

26

Osobitným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. mája 2016 žalobkyne predložili návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

27

Aktom podaným 20. júna 2016 Komisia predložila svoje pripomienky k tomuto návrhu v stanovenej lehote.

28

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. júna 2016 Rada Európskej únie podala návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím zo 6. septembra 2016 predseda šiestej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

29

Rozhodnutím z 15. marca 2018 Všeobecný súd rozhodol o postúpení veci šiestej rozšírenej komore.

30

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 88 svojho rokovacieho poriadku, vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky.

31

Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2018.

32

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

33

Komisia podporovaná Radou navrhuje, aby Všeobecný súd:

247

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nesprávne posúdila ziskovosť dotknutých zmlúv, keďže použila obmedzený časový horizont siedmich mesiacov, treba najprv pripomenúť, že toto tvrdenie sa musí preskúmať priamo vzhľadom na zásadu podnikateľa v trhovom hospodárstve, ako vyplýva z článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie vzhľadom na usmernenia z roku 2014.

248

Následne z judikatúry (pozri bod 106 vyššie) vyplýva, že je potrebné preskúmať, či sa Komisia mohla oprávnene domnievať v rámci svojej analýzy prírastkovej ziskovosti, že podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste letiska Altenburg‑Nobitz by vyhodnocoval záujem o uzatvorenie zmluvy z 25. januára 2010 v spojení so zmluvou o letiskových službách z 3. marca 2003 a zmluvou o marketingových službách zo 7. aprílu 2003 tak, že by pritom vychádzal z obmedzeného časového horizontu siedmich mesiacov.

249

Správanie podnikateľa v trhovom hospodárstve sa riadi vyhliadkami na ziskovosť z dlhodobého hľadiska (rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C‑305/89, EU:C:1991:142, bod 20). Takýto podnikateľ, ktorý chce maximalizovať svoj zisk, je pripravený znášať riziká vyčíslené pri stanovení primeranej odmeny, s ktorou môže počítať pri svojej investícii.

250

V prejednávanej veci je však nesporné, že všetky tri dotknuté zmluvy, najmä zmluva o letiskových službách z 25. januára 2010, boli uzavreté na dobu určitú. Komisia tak v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že táto posledná uvedená zmluva sa začala uplatňovať od 25. januára 2010 a skončila sa jeden rok po spustení prvého leteckého spojenia, ktoré malo začať s letnou sezónou 2010. Keďže letecké služby spoločnosti Ryanair sa vzťahovali len na obdobie siedmich mesiacov, teda na letnú sezónu IATA v roku 2010, Komisia uskutočnila svoju analýzu ziskovosti len vo vzťahu k tomuto obdobiu.

251

Tiež je nesporné, že ako Komisia uvádza, pričom žalobkyňa jej neprotirečí, pred uzavretím každej z dotknutých zmlúv prevádzkovateľ letiska Altenburg‑Nobitz nevypracoval žiadny obchodný plán v súvislosti s prevádzkovaním leteckých spojení na letiská v Londýne, Girone a Alicante.

252

V tejto súvislosti sa mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila chyby, domnievať, že podnikateľ v trhovom hospodárstve by posudzoval prírastkovú ziskovosť kombinácie troch dotknutých zmlúv vzhľadom na náklady a výnosy počas doby prevádzkovania dotknutých leteckých spojení, t. j. počas siedmich mesiacov.

253

Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa Komisia v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, že zmluva o marketingových službách z 25. januára 2010 skončila jeden rok po spustení prvého leteckého spojenia spoločnosti Ryanair, a nie po poskytnutí marketingových služieb spoločnosti AMS, je neúčinný. Aj keď je takéto pochybenie poľutovaniahodné, žalobkyne nepreukázali, že má negatívny vplyv na výpočet očakávanej prírastkovej ziskovosti zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010. Ako vysvetlila Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, je zrejmé, že aj keby bola zmluva uzatvorená na počiatočné obdobie jedného roka od poskytnutia prvých marketingových služieb spoločnosťou AMS, prírastkové príjmy z činností leteckej dopravy a činností mimo leteckej dopravy, ako aj dodatočné prevádzkové náklady očakávané pri prevádzkovaní leteckých spojení spoločnosti Ryanair na letisku Altenburg‑Nobitz by zostali nezmenené. Rovnako sa nepreukázalo, že časový posun medzi fakturáciou ceny za marketingové služby zo strany spoločnosti AMS pre AOC by malo akýkoľvek vplyv na sumu, ktorú AOC dlhovala na základe zmluvy o marketingových službách a ktorá bola súčasťou nákladov, ktoré sa mali zohľadniť v analýze prírastkovej ziskovosti zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010.

254

Skutočnosť, že Komisia zohľadnila skutočnú dobu prevádzkovania leteckého spojenia spoločnosti Ryanair, a nie dobu trvania zmluvy z 25. januára 2010, teda jeden rok, nemá vplyv na platnosť analýzy prírastkovej ziskovosti uskutočnenej v napadnutom rozhodnutí. Komisia sa totiž mohla bez toho, aby vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že podnikateľ v trhovom hospodárstve by sa spoliehal na prírastkové príjmy jedine za obdobie, počas ktorého sa Ryanair zaviazala prevádzkovať dotknuté letecké spojenie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď predpokladala, že marketingové služby poskytované spoločnosťou AMS by nemohli mať trvalé účinky na správanie návštevníkov internetovej stránky spoločnosti Ryanair (pozri body 184 až 188 vyššie).

255

Napokon tvrdenie, že Komisia mala analyzovať ziskovosť zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010 vzhľadom na obdobie od dátumu začiatku účinnosti tejto zmluvy až do dátumu uplynutia doby účinnosti zmluvy o letiskových službách z 3. marca 2003, nemôže uspieť.

256

Aj keď sa pripustí, že zmluva o letiskových službách z 3. marca 2003 a zmluva o marketingových službách zo 7. apríla 2003 sa naďalej uplatňovali po uplynutí doby účinnosti zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010, treba konštatovať, že po nadobudnutí účinnosti týchto zmlúv z roku 2003, ktoré upravovali predovšetkým pravidelné celoročné denné lety na letisko Londýn‑Stansted (odôvodnenie 47 napadnutého rozhodnutia), zmluvné strany prehodnotili, ba dokonca doplnili ďalšie podmienky svojej neskoršej spolupráce, pokiaľ ide tak o záväzky prevádzkovania letov, ako aj o odmenu za marketingové služby. Zmluvou o marketingových službách z 28. augusta 2008 sa tak Ryanair zaviazala prevádzkovať jedno letecké spojenie na toto letisko v lete denne a v zime štyrikrát týždenne, ako aj spojenie na letisko v Girone trikrát týždenne výlučne v lete (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia), zatiaľ čo zmluvou o marketingových službách z 25. januára 2010 sa Ryanair zaviazala prevádzkovať letecké spojenia na letiská Londýn‑Stansted (sedemkrát týždenne), Girona (trikrát týždenne) a Alicante (dvakrát týždenne) počas letnej sezóny IATA. Rovnako zmluvou o marketingových službách z 28. augusta 2008 a zmluvou o marketingových službách z 25. januára 2010 sa AOC sa zaviazala platiť [dôverné] (pozri bod 7 vyššie) a [dôverné] (pozri bod 8 vyššie) za prijaté marketingové služby spoločnosti AMS. Tieto platby dopĺňali „poplatok za úspešnosť“, ktorý bol stanovený v zmluve o marketingových službách zo 7. apríla 2003 ako odmena za marketingové služby zabezpečované spoločnosťou Ryanair.

257

V dôsledku toho je odôvodnené predpokladať, že podnikateľ v trhovom hospodárstve konajúci na mieste AOC by v okamihu uzavretia zmluvy z 25. januára 2010 očakával, že v okamihu uplynutia doby účinnosti tejto poslednej uvedenej zmluvy by žalobkyne nesúhlasili s tým, aby sa jednoducho vrátilo k podmienkam zmluvy o letiskových službách z 3. marca 2003 a zmluvy o marketingových službách zo 7. aprílu 2003, ale by trvali aj na prerokovaní záväzku prevádzkovať lety z letiska Altenburg‑Nobitz, ako aj ďalšie platby za marketingové služby.

258

Okrem toho skutočnosť, že Ryanair nebola pripravená vrátiť sa k pôvodným podmienkam zmlúv z roku 2003 bez toho, aby žiadala o nové platby, sa neskôr potvrdila tým, že na jednej strane Ryanair počas zimnej sezóny IATA 2010/2011, ktorá začala 30. októbra 2010 a skončila 28. marca 2011, prevádzkovala iba jedno letecké spojenie na letisko Londýn‑Stansted a z tohto letiska, aj to len s finančnou podporou regionálnych súkromných podnikov [odôvodnenie 32 písm. d) a odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia], a na druhej strane tým, že keďže akcionári a vedenie letiska AOC odmietli zaplatiť sumu 420000 eur, ktorú Ryanair žiadala ako poplatky za marketing za letný letový plán 2011, táto spoločnosť ukončila svoje činnosti na letisku Altenburg‑Nobitz v marci 2011.

259

Za týchto podmienok sa nepreukázalo, že by bolo vhodnejšie, ak by Komisia preskúmala očakávanú ziskovosť zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010 vzhľadom na obdobie od začiatku doby účinnosti tejto zmluvy až do uplynutia doby účinnosti zmluvy o letiskových službách z 3. marca 2003, na ktorú bola táto zmluva naviazaná, t. j. do apríla 2013, a aby sa teda zohľadnil časový horizont rokov 2010 až 2013 namiesto siedmich mesiacov, ktoré zohľadnila Komisia. V tejto súvislosti treba konštatovať, že je pravda, že správa zo 14. apríla 2016 predložená žalobkyňami uvádza, že uzavretie zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010 spolu s ostatnými dvomi zmluvami by bolo ziskové, ak by sa analýza ziskovosti uskutočnila vzhľadom na obdobie od januára 2010 do apríla 2013. Ako však Komisia správne uviedla, analýza v správe zo 14. apríla 2016 neobsahuje nové predpokladané platby za marketingové služby.

260

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné zamietnuť výhradu žalobkýň, ktorá sa týka časového rámca analýzy ziskovosti.

261

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa miery vyťaženosti, ktorá uvádza využitie kapacity lietadla, treba konštatovať, že na výpočet očakávaného počtu cestujúcich podľa zmluvy o marketingových službách z 25. januára 2010 Komisia v odôvodnení 264 napadnutého rozhodnutia použila 80 % mieru vyťaženosti pre jedno lietadlo so 189 miestami na sedenie, ktorá zodpovedala kapacite uvedenej v tejto zmluve.

262

Komisia v konaní pred Všeobecným súdom vysvetlila, že 80 % miera vyťaženosti predstavuje primeraný predpoklad. V tejto súvislosti odkazuje na výročnú správu spoločnosti Ryanair za rok 2009, v ktorej sa na jednej strane uvádza, že lety prevádzkované spoločnosťou Ryanair vo jej sieti majú priemernú mieru vyťaženosti na úrovni 81 %, a na druhej strane, že miera vyťaženosti na nových leteckých spojeniach, ako je nové spojenie na letisko v Alicante upravené v zmluve o marketingových službách z 25. januára 2010, je všeobecne nižšia.

263

Okrem toho v odpovedi na otázku Všeobecného súdu Komisia vysvetlila, že 80 % miera vyťaženosti, ktorú použila, predstavuje optimistickejší scenár, než je ten, z ktorého vychádzalo letisko Altenburg‑Nobitz, pokiaľ ide o očakávané príjmy z činností spoločnosti Ryanair. V tejto súvislosti Komisia predložila tabuľku, ktorú dodali nemecké orgány počas správneho konania a ktorá obsahuje niekoľko scenárov týkajúcich sa miery vyťaženosti od 70 % do 90 %. Táto tabuľka uvádza, že aj so 70 % mierou vyťaženosti mohla činnosť spoločnosti Ryanair viesť ku kladnému výsledku (pozri odôvodnenie 99 napadnutého rozhodnutia).

264

Z toho vyplýva, že pri určení miery vyťaženosti použitej v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z objektívnych skutočností, ktoré okrem iného dostatočne odôvodňujú rozdiel oproti 85 % miere vyťaženosti, ktorá bola uplatnená v iných veciach v oblasti štátnej pomoci týkajúcich sa dohôd uzavretých medzi žalobkyňami a inými letiskami. Aj keď metódy výpočtu miery vyťaženosti uplatnené v týchto iných veciach a v napadnutom rozhodnutí sú rozdielne, treba konštatovať, že prístup Komisie nemožno považovať za nekoherentný.

265

Výhrada žalobkýň týkajúca sa uplatnenia 80 % miery vyťaženosti preto musí byť zamietnutá.

266

Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa nezohľadnenia sieťových externalít pri výpočte príjmov za rok 2010 nepochádzajúcich z leteckej dopravy, treba pripomenúť, že vzhľadom na chýbajúce relevantné informácie ex ante Komisia vychádzala z predpokladu, že v januári 2010, keď bola podpísaná zmluva o marketingových službách, letisko Altenburg‑Nobitz pri vyčíslení príjmov nepochádzajúcich z leteckej dopravy zohľadnilo svoje skutočné príjmy v predchádzajúcich rokoch, ktoré v porovnaní s rokmi 2006 a 2007 výrazne stúpli. Komisia teda predpokladala, že letisko Altenburg‑Nobitz v roku 2010 vo svojej prognóze príjmov nepochádzajúcich z leteckej dopravy vychádzalo z dvoch predchádzajúcich rokov a z priemernej sumy 1,80 eura až 2,30 eura za cestujúceho v rokoch 2008 a 2009 [odôvodnenie 263 písm. b) napadnutého rozhodnutia].

267

Je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie príjmov nepochádzajúcich z leteckej dopravy na rok 2010 nie je vôbec poznačené zjavne nesprávnym posúdením zo strany Komisie.

268

Ako totiž vysvetlila Komisia, z dôkazov v spise vyplýva, že žalobkyne poskytovali veľmi podobné služby počas predchádzajúcich rokov v rámci zmluvy z 28. augusta 2008 v spojení so zmluvou o letiskových službách z 3. marca 2003 a zmluvou o marketingových službách zo 7. apríla 2003, v dôsledku čoho nič neumožňovalo podnikateľovi v trhovom hospodárstve predpokladať náhly nárast príjmov, nepochádzajúcich z leteckej dopravy, na cestujúceho v dôsledku externalít siete.

269

Výhrada založená na použití neprimeraných predpokladov pri výpočte ziskovosti sa teda musí zamietnuť.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto: