1

Žalobkyňa, spoločnosť Sovena Portugal – Consumer Goods, SA, podala na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) medzinárodnú prihlášku označujúcu Európsku úniu založenú na medzinárodnom zápise z 19. januára 2012 č. 1107792 slovnej ochrannej známky FONTOLIVA v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

2

Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú tomuto opisu: „Jedlé oleje a tuky; olivový olej“.

3

Medzinárodný zápis bol uverejnený 9. marca 2012 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 49/2012.

4

Dňa 26. novembra 2012 podala spoločnosť Mueloliva, SL, držiteľka výlučnej licencie k ochrannej známke, námietku na základe článkov 41 a 156 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky.

5

Námietka vychádzala zo skoršej španielskej slovnej ochrannej známky FUENOLIVA, prihlásenej 15. februára 1975 a zapísanej 16. decembra 1977, označujúcej „panenský olivový olej“ zaradený do triedy 29.

6

Dôvod uvádzaný na podporu námietky bol ten, ktorý uvádza článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

7

Dňa 14. mája 2014 vyhovelo námietkové oddelenie námietke a konštatovalo existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

8

Dňa 14. júla 2014 podala žalobkyňa odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

9

Rozhodnutím zo 4. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol. V prvom rade sa domnieval, že spoločnosť Mueloliva predložila po podaní návrhu žalobkyne v tomto zmysle dôkaz riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA pre „panenský olivový olej“ v Španielsku počas obdobia piatich rokov plynúceho od 9. septembra 2007 do 8. septembra 2012 (ďalej len „relevantné obdobie“). V tejto súvislosti poukázal odvolací senát na faktúry, výkazy s logistickými údajmi, etikety, dve komparatívne štúdie a články z tlače predložené spoločnosťou Mueloliva a uskutočnil celkové posúdenie týchto dôkazov, pričom pripustil, že niektoré nemali dátum alebo nespadali do relevantného obdobia (body 14 až 32 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát sa ďalej v rámci posúdenia pravdepodobnosti zámeny dvoch kolidujúcich ochranných známok domnieval, že príslušná skupina verejnosti je široká verejnosť v Španielsku, ktorá pri nákupe jedlých olejov a tukov vykazuje priemerný stupeň pozornosti (body 37 až 40 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát uviedol, že účastníci konania sa zhodujú, že výrobky označené kolidujúcimi slovnými ochrannými známkami sú rovnaké alebo veľmi podobné (body 41 a 42 napadnutého rozhodnutia). Porovnaním kolidujúcich ochranných zámok odvolací senát zdôraznil, že obidve pozostávajú z deväťpísmenového slova, pričom majú spoločnú časť „oliva“, pričom tento naposledy uvedený výraz má sám osebe slabú rozlišovaciu spôsobilosť, keďže sa odvoláva na olivy alebo výrobky obsahujúce olivový olej. Vplyv tohto pojmu na posúdenie pravdepodobnosti zámeny kolidujúcich ochranných známok je teda obmedzený (body 46 až 48 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát ešte uviedol, že z vizuálneho hľadiska bola samotná rozdielnosť dvoch písmen z deviatich slovných prvkov tvoriacich kolidujúce ochranné známky nedostatočná, vzhľadom na spoločný pojem „oliva“, na to, aby bol vylúčený celkový dojem podobnosti. Z fonetického hľadiska sú slovné prvky podobné a kým z koncepčného hľadiska spoločný výraz „oliva“ odkazuje na olivy alebo olivový olej, obidva prvky „fuen“ a „font“ odkazujú na španielske slovo „fuente“, ktoré znamená fontánu alebo prameň, čo vyvoláva prinajmenšom podobnosť, ak nie totožnosť kolidujúcich ochranných známok (body 49 až 51 napadnutého rozhodnutia). Pri zohľadnení všetkých týchto úvah sa odvolací senát domnieval, že teda v prejednávanom prípade existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami (body 52 až 57 napadnutého rozhodnutia).

10

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

11

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

Druhá časť návrhov žalobkyne sa musí považovať za smerujúcu k tomu, aby Všeobecný súd jednak zamietol námietku podanú spoločnosťou Mueloliva a jednak priznal právo na ochranu na základe žiadosti o ochranu v Únii. Smeruje k tomu, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie v zmysle článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 prijatím rozhodnutia, ktoré mal odvolací senát prijať v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 207/2009. Ako však zdôrazňuje EUIPO, odvolací senát podľa článku 64 ods. 1 toho istého nariadenia môže iba vykonávať právomoci oddelenia zodpovedného za rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, alebo vec vrátiť tomuto oddeleniu na ďalšie konanie. V prejednávanom prípade rozhodnutie, ktoré je napadnuté na odvolacom senáte, vydalo námietkové oddelenie, ktoré má len právomoc rozhodnúť v tejto súvislosti o námietke, a ak je v prejednávanom prípade odôvodnená, zamietnuť žiadosť o ochranu v Európskej únii na základe medzinárodného zápisu alebo zápisu ochrannej známky Európskej únie, ale nie vyhovieť tejto žiadosti. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že vzhľadom jednak na priebeh konania o zápise, ako je upravené v ustanoveniach hlavy IV nariadenia č. 207/2009, ktoré predpokladá najprv počiatočný prieskum prieskumovým pracovníkom najmä vzhľadom na absolútne dôvody zamietnutia zápisu, a potom v prípade priaznivého záveru tohto preskúmania zverejnenie prihlášky na zápis, aby bolo možné podať námietku vzhľadom na relatívne dôvody zamietnutia zápisu a jednak na ustanovenia článku 59 uvedeného nariadenia týkajúce sa osôb, ktoré môžu podať odvolanie, podľa ktorých „každý účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým mu nebolo vyhovené.“, odvolací senát nie je nikdy v situácii, že by mohol uskutočniť zápis. Rozhodnutie totiž môže prijať iba v rámci odvolania proti rozhodnutiu prijatému po uskutočnení počiatočného nepriaznivého prieskumu prieskumového pracovníka, pričom v takomto prípade, pokiaľ odvolací senát autorovi odvolania vyhovie, musí konanie pokračovať zverejnením prihlášky na zápis alebo v rámci odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, pričom ani v takomto prípade, ako bolo uvedené vyššie, nemôže sám vyhovieť prihláške. Za týchto okolností ani Všeobecnému súdu neprináleží rozhodnúť o návrhu na zmenu, ktorý smeruje k tomu, aby zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu v tomto zmysle [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2011, Euro‑Information/ÚHVT (EURO AUTOMATIC PAYMENT), T‑28/10, EU:T:2011:158, bod 13].

13

Druhá časť návrhov žalobkyne sa musí zamietnuť ako neprípustná, v rozsahu, v akom je jej cieľom, aby Všeobecný súd prijal návrh na ochranu pre Úniu. Naopak, je prípustná, pokiaľ táto časť návrhov sleduje zamietnutie námietky podanej spoločnosťou Mueloliva [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2014, Koscher + Würtz/ÚHVT – Kirchner & Wilhelm (KW SURGICAL INSTRUMENTS), T‑445/12, EU:T:2014:829, body 15, 18 a 40].

14

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza dva dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 15 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia a nedostatočnosti predložených dôkazov riadneho používania skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a je rozdelený na dve časti. Jednak žalobkyňa zdôrazňuje, že v momente, keď odvolací senát potvrdil dôvodnosť námietky, nebol obnovený zápis skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA, na ktorej sa zakladá námietka. Okrem toho zdôrazňuje, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Z týchto dôvodov je námietka proti zápisu jej ochrannej známky nedôvodná.

15

Je potrebné preskúmať najprv prvú časť druhého žalobného dôvodu.

16

Žalobkyňa uvádza, že si uvedomila po prijatí napadnutého rozhodnutia, že majiteľka skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA neobnovila zápis tejto ochrannej známky pred tým, ako odvolací senát prijal napadnuté rozhodnutie. Podľa nej bol pôvodný zápis požadovaný 15. februára 1975 a španielske právo upravuje platnosť zápisu desať rokov od dátumu podania žiadosti, zápis sa teda mal obnoviť 15. februára 2015. V aktualizácii výpisu týkajúceho sa predmetnej ochrannej známky z 2. decembra 2015 vydaného Oficina Española de Patentes y Marcas (Španielsky patentový a známkový úrad) pritom bolo uvedené, že uplynutie platnosti jej zápisu bolo konštatované 26. novembra 2015.

17

Žalobkyňa poukazuje na rozsudok z 13. septembra 2006, MIP Metro/ÚHVT –Tesco Stores (METRO) (T‑191/04, EU:T:2006:254) a zdôrazňuje, že Všeobecný súd uviedol v tomto rozsudku, že odvolacie senáty vykonávajú okrem prípadov vrátenia veci na ďalšie konanie právomoci oddelenia, ktoré vydalo rozhodnutie, voči ktorému sa podáva na odvolací senát odvolanie, a samé nemôžu prijať protiprávne rozhodnutie v čase, keď rozhodujú, pričom sa domnieva, že odvolací senát nemôže potvrdiť dôvodnosť námietok.

18

Žalobkyňa dodáva, že na začiatku januára 2016 podala spoločnosť Fuentes Lopez, SL, novú prihlášku španielskej ochrannej známky FUENOLIVA označujúcu olivový olej, bez toho, aby vedela, či tento prihlasovateľ má spojenie so spoločnosťou Mueloliva.

19

EUIPO uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené 5. novembra 2015, teda predtým, než španielsky patentový a známkový úrad uverejnil 2. decembra 2015 informáciu o uplynutí platnosti zápisu skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA, a že na základe dôkazov predložených na námietkové oddelenie a odvolací senát vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že zápis uvedenej ochrannej známky nebude obnovený, na rozdiel od okolností vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu už citovaného rozsudku z 13. septembra 2006, METRO (T‑191/04, EU:T:2006:254), v ktorej namietateľ nepredložil dôkaz obnovenia zápisu svojej ochrannej známky, hoci to námietkové oddelenie od neho požadovalo. Podľa EUIPO bol zápis skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA stále platný v momente, keď odvolací senát vo veci prijal rozhodnutie.

20

Je potrebné konštatovať, že zmluvné strany vykladajú vnútroštátne právo odlišne, pokiaľ ide o dobu platnosti zápisu ochrannej známky. EUIPO pravdepodobne usudzuje, že zápis ochrannej známky na španielskom patentovom a známkovom úrade ostáva platný, kým nebolo zverejnené uplynutie jeho platnosti (v prejednávanom prípade 2. decembra 2015), zatiaľ čo žalobkyňa sa domnieva, že zápis španielskej ochrannej známky prestáva byť platný v prípade neuskutočnenia obnovy po uplynutí jeho desaťročnej doby platnosti (v prejednávanom prípade 15. februára 2015). Avšak táto odlišnosť vo výklade nemá v prejednávanom prípade žiadny význam.

21

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, zákonnosť napadnutého aktu sa musí posudzovať podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase, kedy bol tento akt prijatý [rozsudky zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, EU:C:1979:29, body 7 a 8; zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, EU:C:1989:379, bod 49; uznesenie zo 7. februára 2013, Majtczak/Feng Shen Technology a ÚHVT, C‑266/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:73, bod 45, a rozsudok z 21. januára 2016, Laboratorios Ern/ÚHVT – michelle menard (Lenah.C) (T‑802/14, neuverejnený, EU:T:2016:25, bod 15)].

22

Za predpokladu, že zápis skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA bol stále platný v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, hoci len niekoľko týždňov, mohol odvolací senát nezávisle od otázky dôkazného bremena v tejto situácii vychádzať z tejto premisy na účely prijatia napadnutého rozhodnutia bez toho, že by Všeobecný súd mohol teraz zohľadniť situáciu nasledujúcu po uplynutí platnosti zápisu skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA a bez toho, aby z nej mohol vychádzať na účely nevydania rozhodnutia vo veci samej [pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie z 8. mája 2013, Cadila Healthcare/ÚHVT, C‑268/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:296, body 32 a 33; rozsudky zo 4. novembra 2008, Group Lottuss/ÚHVT – Ugly (COYOTE UGLY), T‑161/07, neuverejnený, EU:T:2008:473, body 49 a 50, a z 8. októbra 2014, Fuchs/ÚHVT – Les Complices (Hviezda v kruhu), T‑342/12, EU:T:2014:858, bod 24].

23

Za predpokladu, ako si tiež myslí žalobkyňa, že platnosť zápisu skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA uplynula pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je nepochybne potrebné pripustiť, ako tiež rozhodol Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 13. septembra 2006, METRO (T‑191/04, EU:T:2006:254, bod 32), že funkciu identifikácie pôvodu skoršej ochrannej známky nemôže ohroziť iná ochranná známka, ktorá bola zapísaná až po uplynutí ochrannej doby skoršej ochrannej známky a že v prípade, že obidve ochranné známky neexistovali paralelne po určitú dobu, nemôže nastať žiadna kolízia. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, ako bolo tiež rozhodnuté v rozsudku z 12. decembra 2002, eCopy/ÚHVT (ECOPY) (T‑247/01, EU:T:2002:319, bod 46), a v rozsudku z 13. septembra 2010, KUKA Roboter/ÚHVT (Odtieň oranžovej) (T‑97/08, EU:T:2010:396, bod 11), že zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu môže byť spochybnená uvedením nových skutočností pred Všeobecným súdom, iba ak sa preukáže, že odvolací senát mal ex offo zohľadniť tieto fakty počas správneho konania pred prijatím svojho rozhodnutia.

24

V rozsahu, v akom sa ani žalobkyňa a ani spoločnosť Mueloliva nezaoberali otázkou uplynutia platnosti zápisu skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA, ani nepredložili dôkazy v tejto súvislosti počas konania pred odvolacím senátom, je potrebné preskúmať, či sa mal odvolací senát ex offo touto otázku zaoberať.

25

Najprv je potrebné zdôrazniť, že článok 41 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 a pravidlo 19 ods. 1 a 2 písm. a) ii) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), stanovuje najmä, že v lehote, ktorú určil EUIPO, namietateľ musí predložiť dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej skoršej ochrannej známky a presnejšie v prípade, ak ide o skoršiu už zapísanú ochrannú známku, ktorá nie je ochrannou známkou Európskej únie, kópiu potvrdenia o príslušnom zápise a v konkrétnom prípade, najnovšie potvrdenie o obnove zápisu, ktoré potvrdzuje, že ochranná lehota ochrannej známky presahuje lehotu stanovenú EUIPO, ktorá je uvedená vyššie, ako aj prípadné predĺženie uvedenej lehoty, alebo všetky ostatné rovnocenné dokumenty, ktoré vydal orgán, na ktorý sa podala prihláška. Zohľadniac názov a umiestnenie vyššie uvedených ustanovení nariadenia v rámci všetkých procesnoprávnych ustanovení týkajúcich sa ochrannej známky Európskej únie (v hlave IV, „Konania o zápise“, oddiel 4 „Pripomienky tretích osôb a námietky“ nariadenia č. 207/2009 a v hlave II „Konanie o námietkach a dôkaz o použití“ nariadenia č. 2868/95) a zohľadniac taktiež článok 132 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého námietkové oddelenie je zodpovedné za prijímanie rozhodnutí vo veci námietky voči prihláške ochrannej známky Európskej únie, keď predmetné právne predpisy uvádzajú „lehotu určenú EUIPO“, je potrebné konštatovať, že ide o lehotu určenú námietkovým oddelením po začatí námietkového konania.

26

Po druhé, aj keď odvolacie senáty rozhodujúce vo veci odvolaní proti rozhodnutiam námietkového oddelenia vykonávajú právomoci týchto oddelení vo veci samej, procesný rámec, ktorý sa uplatní na konania pred odvolacími senátmi, nie je ten istý ako ten, ktorý je uplatniteľný v konaní pred námietkovými oddeleniami. Hoci je namietateľ pred námietkovým oddelením povinný predložiť pri uplatnení pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 v lehote stanovenej námietkovým oddelením pre uvedenie skutočností nevyhnutných na podporu jej námietok dôkaz, že platnosť zápisu skoršej ochrannej známky presahuje túto lehotu, je potrebné konštatovať, že procesné pravidlá uplatniteľné v konaní pred odvolacím senátom neobsahujú porovnateľné ustanovenia.

27

Medzi procesnými ustanoveniami týkajúcimi sa zásady kontradiktórnosti a uvádzaných dôvodov, argumentov a skutočností uplatniteľných pred odvolacími senátmi totiž článok 76 nariadenia č. 207/2009, ktorý je súčasťou hlavy IX tohto nariadenia s nadpisom „Konanie“, oddiel 1 o všeobecných ustanoveniach uplatniteľných na rôzne inštancie EUIPO a ktorý sa týka preskúmania skutočnosti ex offo, stanovuje:

„1.   V konaniach pred úradom [EUIPO] preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.

2.   [EUIPO] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“

28

Okrem toho pravidlo 50 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2868/95, ktorý sa nachádza v hlave X „Odvolanie“ tohto nariadenia uvádza, že „pokiaľ nie je stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa konania predtým ako útvar, ktorý prijal rozhodnutie [ustanovenia týkajúce sa konania pred oddelením, ktoré prijalo rozhodnutie – neoficiálny preklad], voči ktorému sa podáva odvolanie, sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis“. Avšak tretí pododsek toho istého odseku stanovuje iné:

„Ak je odvolanie zamerané proti rozhodnutiu oddelenia námietok [námietkového oddelenia – neoficiálny preklad], výbor [odvolací senát – neoficiálny preklad] obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo oddelenie námietok [námietkové oddelenie – neoficiálny preklad] v súlade s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia [senát – neoficiálny preklad] nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie skutočnosti a dôkazy podľa článku [76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009].“

29

Z vyššie uvedených ustanovení ani z iných uplatniteľných procesných ustanovení nevyplýva, že odvolací senát, ktorému je predložené odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktoré rozhodlo o relatívnom dôvode zamietnutia zápisu, by bol sám povinný zaoberať sa ex offo otázkou uplynutia platnosti zápisu skoršej ochrannej známky po uplynutí lehoty stanovenej námietkovým oddelením pre namietateľa, aby predložil dôkaz o tejto platnosti.

30

Žiadne z týchto ustanovení sa nemôže vykladať ani ako povinnosť namietateľa ex offo predložiť dôkaz o platnosti zápisu skoršej ochrannej známky k dátumu, keď odvolací senát vydal svoje rozhodnutie (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2010, Anheuser‑Busch/ÚHVT, C‑214/09 P, EU:C:2010:456, body 56 až 69).

31

Konštatovaniami v bodoch 29 a 30 vyššie však nie je dotknutá možnosť, aby prihlasovateľ ochrannej známky, ktorá bola predmetom námietky, pred odvolacím senátom uviedol, že namietateľ nepredložil dôkaz zachovania platnosti zápisu skoršej ochrannej známky počas primeranej doby, zohľadniac konanie pred odvolacím senátom, aby namietateľa donútil v tejto súvislosti reagovať a odvolací senát zohľadniť situáciu, najmä v zmysle procesných ustanovení uvedených v bodoch 27 a 28 vyššie.

32

Ako bolo uvedené vyššie, zo spisu vyplýva, že žalobkyňa nepredniesla pred odvolacím senátom otázku zachovania platnosti zápisu skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA, hoci sa rok 2015, v priebehu ktorého uvedená platnosť zápisu uplynula a mala byť prípadne obnovená, blížil, prípadne už začal, hoci jej tajomník odvolacích senátov zaslal listom zo 4. februára 2015 vyjadrenia spoločnosti Mueloliva k odvolaniu, uvádzajúc, že odvolací senát, ktorému bola vec predložená, usúdil, že môže spor rozhodnúť na základe skutočností zo spisu a že sa teda replika nepredpokladá. Žalobkyňa to ešte mohla urobiť v tomto momente na základe ustanovení článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorých „[Úrad] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“

33

Tieto ustanovenia boli totiž vykladané v tom zmysle, že predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania pred EUIPO zostáva spravidla, a pokiaľ nie je stanovené inak, možným aj po uplynutí lehôt, ktorým je takéto predloženie podľa ustanovení nariadenia č. 207/2009 podriadené, a že nič nezakazuje, aby EUIPO zohľadnil skutočnosti a dôkazy, ktoré boli takto oneskorene označené alebo predložené v danom prípade po prvýkrát pred odvolacím senátom [rozsudok z 18. júla 2013, New Yorker SHK Jeans/ÚHVT, C‑621/11 P, EU:C:2013:484, bod 30; pozri taktiež rozsudok z 11. decembra 2014, CEDC International/ÚHVT – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši), T‑235/12, EU:T:2014:1058, bod 44 a citovanú judikatúru]. Určite je pravda, ako bolo uvedené v bode 28 vyššie, že pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 upravuje osobitný systém, keď sa odvolanie podáva voči rozhodnutiu námietkového oddelenia. Hoci prvý pododsek tohto odseku zavádza princíp, podľa ktorého sa ustanovenia týkajúce sa konania pred oddelením, ktoré prijalo rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, uplatňujú mutatis mutandis na odvolacie konanie, jeho tretí pododsek sa od tohto princípu odchyľuje, pokiaľ ide o odvolanie podané voči rozhodnutiu námietkového oddelenia, a stanovuje, že odvolací senát obmedzí preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy podané v lehote stanovenej alebo určenej námietkovým oddelením, pokiaľ sa senát nedomnieva, že sa musia zohľadniť nové alebo dodatočné skutočnosti a dôkazy v súlade s článkom 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. V tomto rámci odvolací senát teda mohol, ak by o tom rozhodoval, dospieť k názoru, že je potrebné zohľadniť otázku platnosti zápisu skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA z dôvodu jej možného blížiaceho sa uplynutia platnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT, C‑120/12 P, EU:C:2013:638, bod 32).

34

V zmysle konštatovaných faktov uvedených v bode 29 a 30 vyššie sa nemôže odvolaciemu senátu vytýkať, že nezohľadnil možné nevykonanie obnovenia zápisu skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA, na ktorej bola založená námietka, keď prijal napadnuté rozhodnutie, bez ohľadu na skutočnosť, aký bol dátum skončenia platnosti tohto zápisu podľa španielskeho práva.

35

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

36

Žalobkyňa sa domnieva, že námietkové oddelenie a odvolací senát uskutočnili nesprávnu analýzu dôkazov predložených spoločnosťou Mueloliva na účely preukázania riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA v Španielsku počas obdobia piatich rokov pred uverejnením medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu ochrannej známky FONTOLIVA. Po pripomenutí niektorých zásad stanovených súdmi Únie na účely preskúmania existencie riadneho používania ochrannej známky Európskej únie a odkazujúc osobitne na rozsudok z 11. marca 2003, Ansul (C‑40/01, EU:C:2003:145), žalobkyňa uvádza, že dôkazy predložené spoločnosťou Mueloliva obsahovali desať faktúr, dva výkazy s logistickými údajmi, tri druhy etikiet, dva výňatky komparatívnych štúdií a články v tlači. V zásade zdôrazňuje, že jeden z článkov tlači pochádza z roku 2004 a nepatrí do relevantného obdobia, že etikety nie sú datované, hoci by dátumom opatrené mohli byť, pretože sú určené pre potravinársky produkt, že výňatok z jednej z komparatívnych štúdií taktiež nie je opatrený dátumom a okrem toho je koncipovaný v španielčine a nebol preložený úplne (ako iné dokumenty) do jazyka konania, teda angličtiny, hoci bol ručne pozmenený a čiastočne preložený a že nie je možné rozpoznať ani jeho kontext a ani presný obsah, že desať faktúr z rokov 2010 a 2011 je rozvrhnutých vo fakturácii s veľkým časovými odstupmi a že nič nepreukazuje, že sa iné faktúry vystavené medzi týmito desiatimi faktúrami týkajú predajov pod skoršou španielskou ochrannou známkou FUENOLIVA, že tri z desiatich faktúr obsahujú zmienku „FUE“ a nie zmienku o skoršej španielskej ochrannej známke FUENOLIVA a iné faktúry uvádzajú aj ochrannú známku FUENSOL, že výkazy s logistickými údajmi neobsahujú ani údaje a ani adresátov, že je síce pravda, že druhá komparatívna štúdia datovaná v roku 2007 uvádza skoršiu španielsku ochrannú známku FUENOLIVA, ale neposkytuje žiadny objektívny údaj o skutočnom predaji olivového oleja pod touto ochrannou známkou na trhu a okrem toho uvádza cenu 2,55 eura za liter, na rozdiel od cien, uvádzaných vo faktúrach za roky 2010 a 2011, ktoré sa pohybujú medzi 1,74 až 1,94 eura za liter. Žalobkyňa z toho vyvodila, že jediné relevantné dokumenty, teda sedem faktúr, neumožňujú preukázať, že na rozdiel od toho, čo uviedlo námietkové oddelenie a odvolací senát, „aj keď sú množstvá malé… vyvažuje to skutočnosť, že išlo o relatívne nepretržité používanie“. Naopak, poskytnutá dokumentácia vychádza z jednorazového používania skoršej národnej ochrannej známky FUENOLIVA po dobu niekoľkých mesiacov v roku 2010 a jedného mesiaca v roku 2011, hoci je olivový olej potravinou dennej spotreby, ktorá nie je príliš drahá a všeobecne sa používa vo významných množstvách. Situácia identifikovaná v judikatúre, v ktorej vzájomná prepojenosť faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí o riadnom používaní skoršej ochrannej známky, môže dovoliť pripustiť takéto používanie, ak sa slabý objem predaných výrobkov pod touto ochrannou známkou kompenzuje vysokou intenzitou alebo výraznou nepretržitosťou v čase používania tejto ochrannej známky, sa nebude v prejednávanom prípade overovať.

37

EUIPO sa domnieva, že faktúry predložené spoločnosťou Mueloliva preukazujú predaj 3500 jednotiek olivového oleja v Španielsku pod skoršou španielskou ochrannou známkou FUENOLIVA medzi 22. marcom 2010 a 31. októbrom 2011, čo by postačovalo na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky v relevantnom období, keďže museli byť vystavené čiastkové faktúry. Dôkazy bez údaja o dátume alebo vystavené po referenčnom období tento záver potvrdzujú. Taktiež etikety, obvykle bez dátumu, potvrdzujú používanie skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA a dôkazy pochádzajúce z doby mimo relevantného obdobia umožňujú lepšie posúdiť situáciu. EUIPO dodáva, že kritika k dôkazom nepreloženým do jazyka konania nie je, pokiaľ sa týkajú neexistencie ich prekladu, prípustná pred Všeobecným súdom, pretože bola prvýkrát prednesená pred ním, a že v každom prípade pravidlo 22 ods. 6 nariadenia č. 2868/95 ponecháva EUIPO flexibilitu požadovať alebo nie od namietateľa preklad do jazyka námietkového konania týkajúci sa dôkazov riadneho používania skoršej ochrannej známky, ktoré boli vytvorené v iných jazykoch. V prejednávanom prípade boli prejednávané dokumenty jasne zrozumiteľné na účely preskúmania riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA.

38

Je potrebné pripomenúť, že z článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009, vykladaného v zmysle odôvodnenia 10 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 22 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že ratio legis požiadavky, podľa ktorej sa musela skoršia ochranná známka riadne používať, aby ňou bolo možné namietať proti prihláške ochrannej známky Európskej únie, spočíva v obmedzení kolízií medzi dvomi ochrannými známkami, ak neexistuje oprávnený ekonomický dôvod pre absenciu riadneho používania skoršej ochrannej známky, ktorý vyplýva z jej skutočnej funkcie na trhu. Naopak, uvedené ustanovenia nesmerujú ani k posúdeniu hospodárskeho úspechu, ani ku kontrole hospodárskej stratégie podniku alebo k rezervovaniu ochrany ochranných známok iba na kvantitatívne dôležité komerčné využívanie [pozri rozsudok zo 17. januára 2013, Reber/ÚHVT – Wedi & Hofmann (Walzer Traum), T‑355/09, neuverejnený, EU:T:2013:22, bod 25 a citovanú judikatúru].

39

Ochranná známka je predmetom riadneho používania, pokiaľ sa používa v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zaručiť identitu pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná v záujme vytvorenia alebo zachovania odbytu pre tieto tovary alebo služby, čo vylučuje symbolické používanie ochrannej známky, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01, EU:C:2003:145, bod 43). Podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky navyše vyžaduje, aby sa táto ochranná známka v podobe, v akej je chránená na relevantnom území navonok a verejne používala [rozsudok z 8. júla 2004, Sunrider/ÚHVT – Espadafor Caba (VITAFRUIT), T‑203/02, EU:T:2004:225, bod 39; pozri taktiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01, EU:C:2003:145, bod 37].

40

Posúdenie riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky musí spočívať na súhrne skutočností a okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania, najmä na tom, či jej používanie v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za odôvodnené na účely udržania alebo vytvorenia podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov alebo služieb, vlastnostiach trhu, ako aj rozsahu a frekventovanosti používania ochrannej známky (rozsudok z 8. júla 2004, VITAFRUIT, T‑203/02, EU:T:2004:225, bod 40; pozri taktiež analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01, EU:C:2003:145, bod 43).

41

Čo sa týka rozsahu používania skoršej ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých úkonov používania na jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania vykonávali, rovnako ako na frekventovanosť týchto úkonov na druhej strane [rozsudky z 8. júla 2004, VITAFRUIT, T‑203/02, EU:T:2004:225, bod 41, a z 8. júla 2004, MFE Marienfelde/ÚHVT – Vétoquinol (HIPOVITON), T‑334/01, EU:T:2004:223, bod 35].

42

V danom prípade je na účely skúmania riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky potrebné vykonať celkové posúdenie, berúc do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti týkajúce sa daného prípadu. Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi okolnosťami branými do úvahy. Takýmto spôsobom malý objem tovarov uvedených na trh pod predmetnou ochrannou známkou sa môže kompenzovať vysokou intenzitou alebo výraznou nepretržitosťou používania predmetnej ochrannej známky a naopak. Navyše dosiahnutý obrat a množstvo tovarov predaných pod skoršou ochrannou známkou sa nemôžu posudzovať v absolútnych údajoch, ale musia sa posudzovať vo vzťahu k iným relevantným okolnostiam, ako napríklad objem obchodných aktivít, výrobné alebo obchodné kapacity, stupeň diverzifikácie obchodných aktivít podniku používajúceho obchodnú známku, ako aj vlastnosti tovarov alebo služieb na predmetnom trhu. Z tohto dôvodu na to, aby používanie ochrannej známky bolo kvalifikované ako riadne, nemusí byť vždy kvantitatívne významné (rozsudky z 8. júla 2004, VITAFRUIT, T‑203/02, EU:T:2004:225, bod 42, a z 8. júla 2004, HIPOVITON, T‑334/01,EU:T:2004:223, bod 36). Aj minimálne používanie možno považovať za dostačujúce na určenie riadnej povahy používania, za podmienky, že je v príslušnom ekonomickom odvetví považované za odôvodnené na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, EU:C:2006:310, body 70 a 72).

43

Navyše riadne používanie ochrannej známky nemožno preukázať pravdepodobnosťami alebo domnienkami, ale musí sa zakladať na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach, ktoré preukazujú skutočné a dostatočné používanie ochrannej známky na predmetnom trhu [rozsudky z 12. decembra 2002, Kabushiki Kaisha Fernandes/ÚHVT – Harrison (HIWATT), T‑39/01, EU:T:2002:316, bod 47 a zo 6. októbra 2004, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Krafft (VITAKRAFT), T‑356/02, EU:T:2004:292, bod 28].

44

V prejednávanom prípade sa priame dôkazy predaja olivového oleja pod skoršou španielskou ochrannou známkou FUENOLIVA počas relevantného obdobia predložené spoločnosťou Mueloliva obmedzujú na sedem faktúr uvádzajúcich ochrannú známku. Tri iné vystavené faktúry obsahujú zmienku „Oliva intenso 15 x 1 PET CUAD FUE“, čo nedovoľuje tvrdiť, že táto zmienka a súvisiaci kód výrobku sa týkajú olivového oleja ochrannej známky FUENOLIVA. V chronologickom poradí sú na siedmich faktúrach obsahujúcich plnohodnotnú zmienku skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA uvedené dátumy 22. marca, 6., 8. a 12. apríla, 11. júna a 1. septembra 2010, ako aj 6. februára 2011. S výnimkou poslednej faktúry sú všetky adresované tomu istému veľkoobchodníkovi. Prvých šesť sa týka objemu 28050 litrov oleja FUENOLIVA SABOR INTENSO a siedma sa týka objemu 14040 litrov toho istého oleja, ale v inom obale. Z toho vyplýva, že priame dôkazy sa týkajú faktúr počas obdobia kratšieho než rok pre objem rádovo 42000 litrov. Tieto predaje sú samy osebe nedostatočné na preukázanie riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA. Týkajú sa relatívne krátkej doby a dotknuté množstvo je pre výrobcu olivového oleja, ako je spoločnosť Mueloliva, ktorá podľa jedného z novinových článkov, ktoré sama predložila na podporu svojich námietok, kontroluje 1,5 % vnútroštátneho trhu a 6 % regionálneho trhu (v Andalúzii), slabé. Spoločnosť Mueloliva vo svojej odpovedi na vyjadrenia žalobkyne pred námietkovým oddelením kvalifikovala faktúry, ktoré vystavila, ako „stručný príklad“ a námietkové oddelenie pripustilo, že „číselné údaje o predajoch uvedených na faktúrach nie sú vysoké“. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ako to zdôrazňuje žalobkyňa, že olivový olej je potravinový výrobok často konzumovaný, predávaný nepretržite a že v tejto súvislosti, pri zohľadnení veľkosti spoločnosti Mueloliva, takéto používanie skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA nemožno považovať za riadne používanie na účely zachovania alebo vytvorenia podielov na trhu. Tvrdenie, ktoré predkladá EUIPO, podľa ktorého mohli byť vzniknuté faktúry doplnené inými faktúrami, nedovoľuje spochybniť toto posúdenie. V zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 totiž prináleží osobe, ktorá podala námietky, aby na návrh prihlasovateľa novej ochrannej známky predložila dôkaz riadneho užívania skoršej ochrannej známky odôvodňujúceho námietku voči tomuto zápisu. V prejednávanom prípade spoločnosť Mueloliva predložila len faktúry, ktoré sa nachádzajú v spise, napriek kritike o ich nedostatočnosti vznesenej žalobkyňou v jej pripomienkach z 20. januára 2014 na námietkovom oddelení a v jej dodatočnom vyjadrení z 15. septembra 2014 predloženom na odvolací senát.

45

Ostatné dôkazy predložené spoločnosťou Mueloliva na preukázanie riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA počas relevantného obdobia sú ako celok samy osobe strohé. Výkazy s logistickými údajmi a predložené etikety sú dokumenty, ktoré neposkytujú žiadny riadny dôkaz verejného a vonkajšieho používania skoršej ochrannej známky, na rozdiel od toho, o čo by mohlo ísť napríklad v prípade fotografií fľašiek s tými istými etiketami uvedenými v katalógoch alebo na prospektoch. Jedna z komparatívnych štúdií uvádzajúca olivový olej s ochrannou známkou FUENOLIVA, a to environmentálna diagnostika, uvádza iba dátum 5. apríla 2001, pokiaľ ide o spomenutie tohto poľnohospodárskeho výrobku, inak povedané dátum s veľkým časovým odstupom od relevantného obdobia. Iná komparatívna štúdia uvádzajúca olivový olej s ochrannou známkou FUENOLIVA, a to porovnanie ceny stanovenej spotrebiteľským združením, je datovaná k 5. novembru 2007. Táto štúdia sa môže považovať za dôkaz používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA na začiatku relevantného obdobia. Článok uverejnený na internetovej stránke uvedeného spotrebiteľského združenia, ktorý sa venuje tejto štúdii, neprináša dodatočný dôkaz. Článok uverejnený na internetovej stránke profesijného združenia s dátumom január 2008 je komentárom k skoršej štúdii, a teda neprináša dodatočný dôkaz. Novinový článok z 15. apríla 2004, venovaný zmene akcionárov v spoločnosti Mueloliva síce uvádza ochrannú známku FUENOLIVA v portfóliu ochranných známok namietateľa, ale jednak tento článok výrazne predchádza relevantné obdobie a jednak nie je žiadnou indikáciou o skutočnom používaní skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA. Výňatok z internetovej stránky singapurskej vlády zameranej na zdravé stravovanie, ktorého dátum vypracovania je ťažko určiť, hoci sa v ňom nachádza komentár z apríla 2012 a z februára 2013, síce uvádza v rámci veľkého množstva olejov a tukov, olej fuenoliva Pomace Olive Oil – 1 L, ale to aspoň nie je žiadnou indikáciou o používaní skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA pre panenský olivový olej v Španielsku, teda pre výrobok a územie pre ktoré riadne používanie tejto ochrannej známky musí byť preukázané.

46

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazy spôsobilé preukázať používanie skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA počas relevantného obdobia, spôsobilé odôvodniť námietky proti medzinárodnému zápisu označujúceho Európsku úniu pre ochrannú známku FONTOLIVA, poukazujú iba na to, že skoršia španielska ochranná známka FUENOLIVA bola používaná na konci roku 2007, bez indikácie objemov predaja, a v priebehu marca 2010 až februára 2011 pre slabé objemy predaja. V celkovom zohľadnení dôkazy predložené spoločnosťou Mueloliva neumožňujú dokázať, v rozpore s tým, k čomu dospelo námietkové oddelenie a čo potvrdil odvolací senát, relatívne ustálené používanie skoršej ochrannej známky, ktoré vyvážilo nízke objemy predajov výrobkov s touto ochrannou známkou.

47

Z toho vyplýva, že riadne používanie skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA v Španielsku pre panenský olivový olej počas relevantného obdobia sa spoločnosti Mueloliva nepodarilo preukázať v zmysle kritérií uvádzaných v bodoch 38 až 43 vyššie, najmä vzhľadom na nízky objem, v ktorom bol v zmysle dôkazov predávaný pod touto ochrannou známkou a na nepravidelnosť predmetných predajov počas relevantného obdobia vo vzťahu k výrobným kapacitám panenského olivového oleja namietateľa a charakteristikám tohto potravinového produktu širokej spotreby. Prvý žalobný dôvod je teda dôvodný.

48

Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod predložený žalobkyňou.

49

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie, právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu v zmysle článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 síce nemá za následok priznanie právomoci vykonať posúdenie, ku ktorému sa odvolací senát ešte nevyjadril, táto právomoc sa však v zásade môže uplatniť v situáciách, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať (rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 72).

50

Keďže v prejednávanom prípade už mala spoločnosť Mueloliva možnosť predložiť v roku 2013 a v roku 2014 námietkovému oddeleniu a odvolaciemu senátu dôkazy riadneho používania skoršej španielskej ochrannej známky FUENOLIVA počas relevantného obdobia, odvolací senát v tomto smere rozhodol a neexistencia preukázania takéhoto používania dovoľuje zamietnuť námietku, Všeobecný súd rozhodol na základe článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 zmeniť napadnuté rozhodnutie a zamietnuť námietku.

51

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhom.

52

Okrem toho žalobkyňa navrhla, aby EUIPO a Mueloliva boli zaviazaní na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli počas konania pred EUIPO.

53

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred námietkovým oddelením.

54

V rozsahu, v akom návrh žalobkyne uvádza trovy, ktoré vznikli v konaní o námietke pred námietkovým oddelením, ho nie je možné prijať. Naopak, pokiaľ ide o nevyhnutné trovy vynaložené žalobkyňou na účely konania pred odvolacím senátom, sú EUIPO a Mueloliva povinní nahradiť každý polovicu trov konania.

Z týchto dôvodov,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil: