–

Air Berlin plc, v zastúpení: S. Grodzinski, QC a M. Jones, barrister, M. Whitehouse, D. Pickstone a M. Greene, solicitors,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: D. Robertson, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Baldry, QC,

–

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 10 a 11 smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, 1969, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11), článkov 4 a 5 smernice Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 2008, s. 11), ako aj článkov 12, 43, 48, 49 alebo 56 Zmluvy o ES (teraz článkov 18, 49, 54, 56 a 63 ZFEÚ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Air Berlin plc a Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs (Daňová a colná správa Spojeného kráľovstva, ďalej len „HMRC“), vo veci vyrubenia dane podľa článku 70 Finance Act 1986 (zákon o financiách z roku 1986, ďalej len „FA 1986“) z niektorých prevodov akcií, ku ktorým došlo počas rokov 2006 a 2009.

3

Podľa prvého odôvodnenia smernice 69/335 je cieľom tejto smernice podporovať voľný pohyb kapitálu s cieľom vytvorenia hospodárskej únie, ktorej charakteristiky sú podobné charakteristikám vnútorného trhu. Z tohto dôvodu je táto smernica, ako vyplýva z jej šiesteho až ôsmeho odôvodnenia, zameraná na zosúladenie dane, ktorej podliehajú vklady do obchodných spoločností v Európskom spoločenstve, vytvorením jednotnej dane z tvorby a zvýšenia základného imania, ktorú možno uložiť v rámci spoločného trhu len raz, a zrušením všetkých ďalších nepriamych daní, ktoré majú rovnaké vlastnosti ako táto jednotná kapitálová daň.

4

V článku 4 ods. 1 smernice 69/335 sú uvedené transakcie, ktoré podliehajú kapitálovej dani. Medzi viaceré tieto operácie patria predovšetkým založenie kapitálovej spoločnosti a zvýšenie jej základného imania.

5

Článok 10 smernice 69/335 stanovuje zrušenie ukladania dane, ktoré má rovnaké vlastnosti ako kapitálová daň z transakcií uvedených v článku 4 uvedenej smernice.

6

Podľa článku 11 smernice 69/335:

„Členské štáty nebudú podliehať nijakej forme zdaňovania pre akékoľvek [Členské štáty neuložia daň v akejkoľvek forme na – neoficiálny preklad]:

7

Napriek tomu podľa článku 12 ods. 1 písm. a) tejto smernice môžu členské štáty bez ohľadu na články 10 a 11 tejto smernice vyrubiť „dane na transfer cenných papierov, či už je to paušálna sadzba alebo nie [dane z prevodu cenných papierov bez ohľadu na to, či ide o paušálnu sadzbu alebo nie – neoficiálny preklad]“.

8

Smernica 2008/7 je prepracovaným znením smernice 69/335, ktorej znenie v podstate preberá. Ako však vyplýva z jej odôvodnení 4 až 6, cieľom tejto smernice je postupne zrušiť kapitálovú daň.

9

Článok 4 tejto smernice upravuje reštrukturalizačné operácie.

10

Článok 5 uvedenej smernice s názvom „Transakcie, na ktoré sa nevzťahuje nepriama daň“ stanovuje:

„1   Členské štáty neuplatňujú na kapitálové spoločnosti žiadnu formu nepriamej dane, pokiaľ ide o:

…

2.   Členské štáty neukladajú žiadnu formu nepriamej dane na:

…“.

11

Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) tejto istej smernice však členské štáty môžu bez ohľadu na článok 5 vyrubiť „dane z prevodu cenných papierov, bez ohľadu na to, či ide o paušálnu sadzbu alebo nie“.

12

Spojené kráľovstvo nevyrubuje kapitálovú daň. Vyrubuje však kolkovú daň za niektoré listiny, prostredníctvom ktorých dochádza k prevodu akcií. Pokiaľ ide o predaj uskutočnený prostredníctvom písomnej listiny, kolková daň podľa prílohy 13 ods. 1 Finance Act 1999 predstavuje 0,5 % sumy alebo hodnoty protiplnenia poskytnutého za prevod. Pokiaľ prevod akcií nevyplýva z predaja, kolková daň predstavuje podľa odseku 16 prílohy 13 Finance Act 1999 sumu 5 libier šterlingov (GBP) (približne 7 eur). Táto daň vo výške 5 GBP bola v roku 2008 zrušená.

13

Ak prevod nebol uskutočnený prostredníctvom písomnej listiny, napríklad v prípade elektronických prevodov, vyrubí sa podľa článku 87 FA 1986 dodatočná kolková daň (Stamp Duty Reserve Tax, ďalej len „SDRT“) vo výške 0,5 % sumy alebo hodnoty protiplnenia poskytnutého za prevod.

14

Z dôvodu ťažkostí pri výbere dane sa pri každom prevode vlastníctva v depozitári cenných papierov uplatňujú osobitné ustanovenia. Právna úprava, v prejednávanej veci článok 70 alebo článok 96 FA 1986, stanovuje úhradu kolkovej dane alebo SDRT vo výške 1,5 % pri prvom prijatí cenných papierov do depozitára cenných papierov, pričom následné prevody v rámci tohto systému sú oslobodené od dane. So súhlasom HMRC sa však depozitár centrálnych papierov môže rozhodnúť pre alternatívny režim upravený v článku 97A FA 1986, ktorý stanovuje, že pri prijatí cenných papierov do depozitára cenných papierov sa odvod vo výške 1,5 % nevyberá, ale pri každom prevode v rámci depozitára cenných papierov sa vyberie SDRT vo výške 0,5 % zo sumy protiplnenia poskytnutého za prevod.

15

Air Berlin je komerčná letecká spoločnosť založená v Spojenom kráľovstve. Dňa 11. mája 2006 vyhlásila táto spoločnosť prvú verejnú ponuku na upisovanie akcií (prvá verejná ponuka) na Frankfurtskej burze cenných papierov.

16

Podľa nemeckého práva musí Air Berlin na to, aby mohla byť kótovaná na Frankfurtskej burze, kótovať všetky akcie rovnakého druhu, vrátane akcií, ktoré neboli určené na predaj v rámci prvej verejnej ponuky. Letecká spoločnosť musela na splnenie tejto požiadavky previesť právny titul k existujúcim bežným akciám, ktoré prestavovali celý emitovaný akciový kapitál spoločnosti, na spoločnosť Clearstream Banking AG (ďalej len „Clearstream Frankfurt“) ako správcovskú spoločnosť zúčtovacieho a clearingového útvaru Frankfurtskej burzy.

17

Týchto 40177604 existujúcich bežných akcií v držbe existujúcich akcionárov a ktorých právny titul Air Berlin previedla na spoločnosť Clearstream Frankfurt, zahŕňalo:

18

Podľa článku 70 FA 1986 tieto prevody akcií na spoločnosť Clearstream Frankfurt viedli k uloženiu kolkovej dane stanovenému v Spojenom kráľovstve vo výške 4971410 GBP (približne 7282100 eur), t. j. 1,5 % trhovej hodnoty akcií v čase prevodu.

19

V súvislosti s prvou verejnou ponukou bolo emitovaných 19565217 nových akcií, ktoré neboli zahrnuté do 40177604 prevedených akcií a z hodnoty ktorých nebola podľa pripomienok Spojeného kráľovstva vyrubená žiadna kolková daň.

20

Dňa 10. júna 2009 Air Berlin emitovala ďalších 4500000 bežných akcií, každú vo výške 3,50 eura (t. j. celkovo 15,75 milióna eura), v prospech troch rôznych akcionárov. Prevod právneho titulu k týmto akciám na spoločnosť Clearstream Frankfurt, ktorý bol potrebný na ich registráciu na Frankrutskú burzu, sa uskutočnil 7. októbra 2009 a viedol k vyrubeniu kolkovej dane vo výške 241010 GBP (približne 260580 eur), t. j. 1,5 % trhovej hodnoty akcií v čase prevodu.

21

Podmienkou schválenia voľby v zmysle článku 97A FA 1986 zo strany HMRC je väčšinou to, že prevádzkovateľ depozitára cenných papierov musí prijať opatrenia, ktoré HMRC zaručia, že sa vyberie SDRT vo výške 0,5 % za každý dodatočný prevod uskutočnený v rámci tohto depozitára a že budú splnené ďalšie príslušné požiadavky, ktoré sú uložené právnymi predpismi týkajúcimi sa SDRT.

22

Napriek tomu, že Clearstream Frankfurt mala podľa práva Veľkej Británie možnosť zvoliť si režim podľa článku 97A FA 1986, pokiaľ ide o oba prevody akcií v rokoch 2006 a 2009, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že túto možnosť nevyužila. Okrem toho Air Berlin nemohla požadovať od spoločnosti Clearstream Frankfurt, aby tak konala.

23

Právne predpisy Spojeného kráľovstva nedefinujú zdaniteľnú osobu povinnú odviezť kolkovú daň. Ak však prevod akcií nevedie k platbe kolkovej dane, nemôže byť nadobúdateľ akcií zaregistrovaný ako zákonný vlastník akcií a prevod akcií nemožno použiť ako dôkaz v súdnom konaní. Úhradu kolkovej dane preto zvyčajne zabezpečuje nadobúdateľ. V súvislosti s depozitárom cenných papierov je však bežnou obchodnou praxou, že kolkovú daň zaplatí spoločnosť, ktorej akcie sú prevádzané na depozitára cenných papierov. Air Berlin preto zaplatila kolkovú daň za dva prevody akcií uskutočnené v roku 2006 a 2009.

24

Dňa 23. marca 2010 spoločnosť Air Berlin požiadala HMRC o vrátenie kolkovej dane, ktorá bola za tieto prevody uhradená. Rozhodnutím z 5. septembra 2011 HMRC túto žiadosť zamietla.

25

Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná žaloba na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre daňové a majetkové spory, Spojené kráľovstvo], ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

26

Prvú a druhú otázku treba skúmať spoločne. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa majú články 10 alebo 11 smernice 69/335, články 4 alebo 5 smernice 2008/7, ako aj články 12, 43, 48, 49 alebo 56 ES (teraz články 18, 49, 54, 56 alebo 63 ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát vyrubil kolkovú daň vo výške 1,5 % z prevodu akcií na depozitára cenných papierov. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je odpoveď na prvú otázku odlišná v prípade, že prevod akcií na depozitára cenných papierov bol potrebný na to, aby mohla byť dotknutá spoločnosť kótovaná na burze cenných papierov v uvedenom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.

27

Na úvod je potrebné pripomenúť, že smernica 69/335, ako aj smernica 2008/7, ktorá ju zrušila a nahradila, vyčerpávajúcim spôsobom harmonizujú prípady, v ktorých sú členské štáty oprávnené uložiť nepriame dane z tvorby a zvyšovania základného imania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 2007, Komisia/Grécko, C‑178/05, EU:C:2007:317, bod 31, ako aj z 1. októbra 2009, HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:594, bod 25).

28

Ak je však, ako Súdny dvor už rozhodol, určitá záležitosť predmetom harmonizácie na úrovni Únie, všetky vnútroštátne predpisy, ktoré s ňou súvisia, sa musia posudzovať na základe tohto harmonizačného opatrenia, a nie na základe ustanovení Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2009, (HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:594, bod 26, ako aj citovanú judikatúru).

29

Z toho vyplýva, že Súdny dvor sa musí vo svojej odpovedi na prvú a druhú prejudiciálnu otázku obmedziť na výklad smerníc 69/335 a 2008/7.

30

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 4 smernice 2008/7 upravuje reštrukturalizačné operácie a nejaví sa byť relevantným pre spor vo veci samej. Treba preto vykladať články 10 a 11 smernice 69/335, ako aj článok 5 smernice 2008/07, ktoré okrem iného zakazujú akúkoľvek formu nepriameho zdaňovania kapitálových vkladov, ako aj tvorbu, emisiu, prijímanie na kótovanie na burze, uvádzanie do obehu akcií, podielov alebo iných investičných certifikátov bez ohľadu na ich emitenta alebo obchod s nimi.

31

Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že vzhľadom na ciele sledované uvedenými smernicami, treba články 10 a 11 smernice 69/335, ako aj článok 5 smernice 2008/7 vykladať extenzívne, aby sa zabránilo tomu, že zákazy stanovené v týchto ustanoveniach budú zbavené potrebného účinku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2004, Komisia/Belgicko, C‑415/02, EU:C:2004:450, bod 33; z 28. júna 2007, Albert Reiss Beteiligungsgesellschaft, C‑466/03, EU:C:2007:385, bod 39, ako aj z 1. októbra 2009, HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:594, bod 34).

32

Súdny dvor tak rozhodol, že v súlade s cieľmi článku 11 smernice 69/335 a článku 5 ods. 2 smernice 2008/7 sa zákaz zdaňovania transakcií spočívajúcich v tvorbe a vo zvyšovaní základného imania uplatňuje aj na transakcie, ktorých zdanenie sa výslovne nezakazuje, pokiaľ takéto zdanenie vedie k zdaneniu transakcie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou celkovej operácie vzhľadom na tvorbu a zvyšovanie základného imania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2014, Gielen, C‑299/13, EU:C:2014:2266, bod 24 a citovanú judikatúru).

33

Vo veci samej sú skutočnosťami zakladajúcimi povinnosť zaplatiť SDRT dve rôzne transakcie. Prvou je prevod právneho titulu k 40177604 existujúcich bežných akcií v držbe existujúcich akcionárov spoločnosťou Air Berlin na spoločnosť Clearstream Frankfurt, uskutočnený v roku 2006. Druhou je emisia ďalších 4500000 akcií, uskutočnená v roku 2009, v prospech troch rôznych akcionárov, ktorých právny titul bol následne prevedený na spoločnosť Clearstream Frankfurt. Pre prvú transakciu je relevantný výklad smernice 69/335, kým pre druhú transakciu výklad smernice 2008/7.

34

Pokiaľ ide o transakciu, ku ktorej došlo v roku 2006, Spojené kráľovstvo tvrdí, že táto transakcia spočívala v prevode existujúcich akcií na depozitára cenných papierov bez zvýšenia základného imania spoločnosti, za ktorú mohla byť vyrubená kolková daň v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. a) smernice 69/335, ktorý stanovuje, že členské štáty môžu vyrubiť daň za prevod cenných papierov bez ohľadu na jej články 10 a 11. Spojené kráľovstvo namieta výklad spoločnosti Air Berlin, podľa ktorého sa článok 12 tejto smernice týka len situácií, v ktorých dochádza k zmene vlastníctva medzi osobami konajúcimi v postavení investorov, takže na prevod na depozitára cenných papierov sa toto ustanovenie nevzťahuje. Podľa Spojeného kráľovstva pojem „prevod cenných papierov“ uvedený v tomto článku 12 zahŕňa akúkoľvek transakciu, ktorou sa práva alebo nároky z cenných papierov prevádzajú z jednej osoby na druhú a nezávisí od postavenia alebo spôsobilosti prevodcu a nadobúdateľa tejto transakcie. Tak je tomu aj v prípade prevodu cenných papierov na depozitára cenných papierov, ktorý má vplyv na vlastníctvo cenných papierov a podstatným spôsobom mení príslušné práva strán prevodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že skutočné vlastníctvo na tohto depozitára cenných papierov neprešlo.

35

V tejto súvislosti, hoci vnútroštátny súd podrobne neopísal fungovanie ani depozitára cenných papierov ani právne, formálne a skutočné dôsledky prevodu právneho titulu k akciám na spoločnosť Clearstream Frankfurt, Spojené kráľovstvo uznalo, že tento prevod nemá za následok prevod skutočného vlastníctva k akciám. Zdá sa teda, že tento prevod právneho titulu, ktorý požaduje nemecké právo, je len podmienkou fungovania depozitára cenných papierov a nemal vplyv na právo nakladať s akciami alebo vykonávať práva spojené s týmito akciami. V tejto súvislosti z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že 2177604 bežných akcií v držbe zamestnancov, ktorí ich nemohli slobodne predať, mohlo byť kótovaných na Frankfurtskej burze, aj keď ich právny titul nebol prevedený na depozitára cenných papierov.

36

Z toho vyplýva, že taký prevod právneho titulu, ktorý nemá vplyv na skutočné vlastníctvo, nebude považovaný za prevod cenných papierov predstavujúci samostatnú transakciu, ktorá môže podliehať dani podľa článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 69/335. Tento prevod treba považovať len za vedľajšiu transakciu, ktorá je súčasťou povolenia kótovania akcií na Frankfurtskej burze, ktorá podľa článku 11 smernice 69/335 nemôže podliehať žiadnemu zdaneniu v akejkoľvek forme.

37

Pokiaľ ide o povinnosť, ktorú ukladá nemecké právo, to znamená, že na to, aby mohla byť spoločnosť kótovaná na Frankfurtskej burze, musia byť kótované všetky akcie rovnakého druhu, vrátane akcií, ktoré nie sú určené na predaj pri prvej verejnej ponuke na upisovanie akcií, tá môže predstavovať indíciu celkovej transakcie, ktorej predmetom je prijatie spoločnosti na Frankfurtskej burze, ktorá zahŕňa aj prevod právneho titulu k akciám na spoločnosť Clearstream Frankfurt. Existencia právnej povinnosti však nie je požadovaná, pokiaľ ide o určenie, či je transakcia samostatná alebo musí byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť celkovej transakcie vzhľadom na tvorbu a zvýšenie základného imania.

38

Pokiaľ ide o transakciu, ktorá sa uskutočnila v roku 2009, Spojené kráľovstvo zdôrazňuje, že prevod akcií, ku ktorému došlo 7. októbra 2009, je transakciou, ktorá je samostatná a nastala po zvýšení základného imania emitovaním 4500000 akcií v prospech nových vlastníkov, ku ktorému došlo 10. júna 2009, takže táto transakcia mohla podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 2008/7 podliehať dani z prevodu cenných papierov.

39

Treba však konštatovať, že akcie spoločnosti Air Berlin prevedené na depozitára cenných papierov boli novými akciami, ktoré zodpovedali zvýšeniu základného imania.

40

Je tak potrebné pripomenúť, že povoliť vyrubenie dane alebo spoplatnenie prvého nadobudnutia novovydaného cenného papiera by v skutočnosti znamenalo zdaniť samotné vydanie cenného papiera, keďže je neoddeliteľnou súčasťou celkovej operácie vzhľadom na tvorbu a zvýšenie základného imania. Vydanie cenných papierov totiž samo osebe nestačí a má zmysel, len pokiaľ tieto cenné papiere nájdu investorov (rozsudky z 15. júla 2004, Komisia/Belgicko, C‑415/02, EU:C:2004:450, bod 32, ako aj z 1. októbra 2009, HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:594, bod 32).

41

Potrebný účinok článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2008/7 teda vyžaduje, aby „vydávanie“ v zmysle tohto ustanovenia zahrňovalo prvé nadobudnutie cenných papierov v rámci ich vydania (pozri analogicky rozsudky z 15. júla 2004, Komisia/Belgicko, C‑415/02, EU:C:2004:450, bod 33, a z 1. októbra 2009HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:594, bod 33).

42

Na prvú a druhú otázku je preto potrebné odpovedať nasledovne:

43

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je odpoveď na prvú a druhú otázku odlišná v prípade, že vnútroštátne právo členského štátu umožňuje prevádzkovateľovi depozitára cenných papierov zvoliť si so súhlasom daňového orgánu, že prvý prevod akcií na depozitára cenných papierov nebude zaťažený kolkovou daňou, ale namiesto toho bude vyrubená daň z každého následného predaja akcií. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je odpoveď odlišná v prípade, že nemožno využiť vyššie uvedenú voľbu.

44

Treba konštatovať, že sa zdá, že tieto otázky vychádzajú z predpokladu, že každý predaj akcií po prvom prevode akcií na depozitára cenných papierov by mohol viesť k zdaneniu v súlade so smernicou 2008/7. Keďže tieto prejudiciálne otázky sa týchto úvah netýkajú, nie je v tejto súvislosti potrebné smernicu 2008/7 vykladať.

45

Pokiaľ ide o existenciu voľby v zmysle článku 97A FA 1986, treba konštatovať, že poskytuje depozitárovi cenných papierov možnosť vyhnúť sa zaplateniu SDRT vo výške 1,5 % pri prvom prijatí cenných papierov do depozitára cenných papierov pod podmienkou, že prevádzkovateľ depozitára cenných papierov prijme opatrenia, ktoré HMRC zaručia, že sa vyberie SDRT vo výške 0,5 % za každý dodatočný prevod uskutočnený v rámci tohto depozitára a že budú splnené ďalšie príslušné požiadavky, ktoré sú uložené právnymi predpismi týkajúcimi sa SDRT.

46

V prejednávanej veci z odpovedí na prvé dve otázky vyplýva, že smernice 69/335 a 2008/7 bránia vyrubeniu dane z prevodu akcií na depozitára cenných papierov, ktorá je súčasťou povolenia kótovania týchto akcií na burze alebo emitovania nových akcií.

47

V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, že na jednej strane mechanizmus predmetnej voľby vyžaduje aktívne konanie a pokiaľ absentuje, uplatní sa právna úprava, ktorá je v rozpore s právom Únie, a na strane druhej, že podľa vnútroštátneho súdu Air Berlin, ktorá uhradila kolkovú daň, v konaní vo veci samej nebola oprávnená vykonať túto voľbu, nemohla prinútiť depozitára cenných papierov, aby túto možnosť využila, a depozitár cenných papierov nemal žiadny záujem na jej využití, možnosť využitia voľby nie je relevantná pre uplatnenie zákazu uvedeného v článkoch 10 a 11 smernice 69/335, ako aj článku 5 smernice 2008/7 (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci HSBC Holdings a Vidacos Nominees, C‑569/07, EU:C:2009:163, bod 71).

48

V dôsledku toho nie je potrebné zohľadniť túto možnosť.

49

Na tretiu a štvrtú otázku treba preto odpovedať tak, že odpoveď na prvú a druhú otázku nie je odlišná v prípade, že vnútroštátne právo členského štátu, o aké ide vo veci samej, umožňuje prevádzkovateľovi depozitára cenných papierov zvoliť si so súhlasom daňového orgánu, že prvý prevod akcií na depozitára cenných papierov nebude zaťažený kolkovou daňou, ale namiesto toho bude vyrubená dodatočná kolková daň z každého následného predaja akcií.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: