–

I. M. Pinheiro Vieira Rodrigues de Andrade a F. da Silva Rodrigues de Andrade, v zastúpení: L. Ferreira, advogado,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo a S. Jaulino, splnomocnení zástupcovia,

–

estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

–

Írsko, v zastúpení: L. Williams, G. Hodge, M. Browne a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Toland SC, G. Gibbons BL a J. Buttimore BL,

–

španielska vláda, v zastúpení: V. Ester Casas, splnomocnená zástupkyňa,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina a G. Bambāne, splnomocnené zástupkyne,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: G. Brown, splnomocnený zástupca a A. Bates, barrister,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. França a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 10, ďalej len „prvá smernica“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane pani Isabel Maria Pinheiro Vieira Rodriguesová de Andradeová a pán Fausto da Silva Rodrigues de Andrade (ďalej spolu len „manželia Rodriguesovci de Andradeovci“) a na strane druhej pán José Manuel Proença Salvador, spoločnosť Crédito Agrícola Seguros – Companhia de Seguros de Ramos Reais SA (predtým Rural Seguros – Companhia de Seguros SA, ďalej len „CA Seguros“) a pán Jorge Oliveira Pinto, ktorý sa týka uloženia povinnosti manželom Rodriguesovcom de Andradeovcom nahradiť ujmu, ktorú utrpel pán Proença Salvador z dôvodu úmrtia jeho manželky v dôsledku nehody, do ktorej bol zapojený poľnohospodársky traktor, ku ktorej došlo v poľnohospodárskom podniku, v ktorom pracovala.

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11) nahradila prvú smernicu. Vzhľadom na dátum vzniku skutkových okolností sporu vo veci samej sa však na konanie uplatní prvá smernica.

4

Článok 1 prvej smernice stanovoval:

„Na účely tejto smernice:

…“

5

Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice:

„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.“

6

Článok 4 uvedenej smernice stanovoval:

„Členský štát môže konať odchylne od článku 3, pokiaľ ide o:

…

…“

7

Manželia Rodriguesovci de Andradeovci prevádzkujú poľnohospodársky podnik, ktorý sa nachádza v meste Sabrosa (Portugalsko).

8

Pani Maria Alvesová, ktorej manželom bol pán Proença Salvador, bola zamestnaná v tomto podniku ako poľnohospodárska pracovníčka na čiastočný úväzok. Z tohto dôvodu podliehala pokynom, riadeniu a kontrole, ktoré vykonávali manželia Rodriguesovci de Andradeovci.

9

Dňa 18. marca 2006 pani Alvesová herbicídom postrekovala spodnú časť kmeňov viniča na vinohrade manželov Rodriguesovcov de Andradeovcov, vo svahovitom teréne rozdelenom na terasy.

10

Herbicíd sa nachádzal v postrekovacej nádrži, ktorá bola zavesená na zadnej časti poľnohospodárskeho traktora (ďalej len „predmetný traktor“), ku ktorej bola pripojená. Tento traktor bol odstavený na rovnej poľnej ceste, ale jeho motor bol v chode, aby poháňal pumpu herbicídneho postrekovača. Hmotnosť tohto traktora, vibrácie motora a pumpy postrekovača, ako aj manipulácia pani Alvesovej s hadicou tohto postrekovača, ktorá vychádzala z nádrže, v kombinácii so silným dažďom v ten deň, vyvolali zosuv pôdy, ktorý uvedený traktor niesol so sebou. Predmetný traktor padal z terás a prevrátil sa, pričom zasiahol štyroch zamestnancov, ktorí práve herbicídom postrekovali vinič nižšie. Pani Alvesovú predmetný traktor zrazil a privalil, čo viedlo k jej usmrteniu.

11

Predmetný traktor bol zaevidovaný na meno Nair Morais da Silvovej Pintovej, manželky pána Oliveiru Pintu. Pán Oliveira Pinto bol správcom vinice manželov Rodriguesovcov de Andradeovcov a z toho dôvodu hierarchicky nadriadeným pani Alvesovej.

12

Pani Morais da Silvová Pintová uzavrela so spoločnosťou CA Seguros poistnú zmluvu patriacu do odvetvia „traktory a poľnohospodárske stroje“.

13

Pani Pinheiro Vieira Rodriguesová de Andradeová uzavrela s inou poisťovacou spoločnosťou zmluvu pokrývajúcu zodpovednosť za pracovné úrazy. Táto poisťovacia spoločnosť odškodnila vdovca po pani Alvesovej, ktorým je pán Proença Salvador, za majetkovú ujmu vyplývajúcu z úrazu, ktorý spôsobil jej smrť.

14

Pán Proença Salvador v nadväznosti na to podal žalobu, ktorou žiadal, aby boli manželia Rodriguesovci de Andradeovci, pán Oliveira Pinto a pani Morais da Silvová Pintová, alebo CA Seguros, za predpokladu, že by táto spoločnosť bola povinná hradiť takúto škodovú udalosť, solidárne zaviazaní na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nehody.

15

Prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe, ktorú podal pán Proença Salvador. Solidárne zaviazal pána Oliveiru Pintu a manželov Rodriguesovcov de Andradeovcov na zaplatenie časti požadovaných súm, ale zamietol túto žalobu v rozsahu, v akom smerovala proti pani Morais da Silvovej Pintovej, ako aj spoločnosti CA Seguros z dôvodu, že predmetný traktor nebol zapojený do dopravnej nehody, na ktorú by sa mohlo vzťahovať krytie poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „povinné poistenie“), keďže k tejto nehode nedošlo v rámci používania predmetného traktora ako dopravného prostriedku.

16

Manželia Rodriguesovci de Andradeovci podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunal da Relação de Guimarães (Odvolací súd Guimarães, Portugalsko), pričom uvádzali, že k nehode, ktorej obeťou sa stala pani Alvesová, došlo počas činnosti predmetného traktora v priebehu poľnohospodárskych prác, takže musí byť krytá poistnou zmluvou, ktorú podpísala pani Morais da Silvová Pintová, nezávisle od skutočnosti, či bol tento stroj odstavený, zaparkovaný, alebo či premával po poľnej ceste poľnohospodárskeho podniku manželov Rodriguesovcov de Andradeovcov. Pán Oliveira Pinto, ktorý tiež podal odvolanie proti uvedenému rozsudku, najmä uvádzal, že poistná zmluva uzavretá so spoločnosťou CA Seguros sa vzťahuje na občiansku zodpovednosť vyplývajúcu zo škôd spôsobených náradím pripojeným k poistenému vozidlu a spôsobených jeho prácou.

17

Vnútroštátny súd poznamenáva, že rozsudok prvostupňového súdu je v súlade s judikatúrou Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko), podľa ktorej na to, aby bolo možné udalosť kvalifikovať ako „dopravnú nehodu“ vozidlo zúčastnené na škodovej udalosti musí byť v momente jej vzniku v pohybe a škody spôsobené tretím osobám musia vyplývať z tohto pohybu.

18

Najvyšší súd v rozsudku zo 17. decembra 2015 vyhlásenom vo veci, v ktorej poľnohospodársky traktor, ktorý spôsobil smrteľný úraz, bol v tomto momente odstavený a iba mláťačka pripojená k uvedenému traktoru bola v chode, rozhodol, že keďže na jednej strane uvedený traktor nepremával alebo sa nepoužíval na tento účel a na druhej strane jeho jediná funkcia v momente vzniku škodovej udalosti spočívala v poháňaní mláťačky, takýto úraz nemožno kvalifikovať ako „dopravnú nehodu“.

19

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že v rozsudku zo 4. septembra 2014, Vnuk (C‑162/13, EU:C:2014:2146), ktorý sa týkal manévru cúvania vykonávaného poľnohospodárskym traktorom, Súdny dvor rozhodol, že pojem „prevádzka vozidiel“ sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou. Okolnosti veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, umožňujú prijať záver, že obvyklá funkcia vozidla je byť v pohybe.

20

Súdny dvor sa však zatiaľ nevyslovil k otázke, či sa pojem „prevádzka vozidiel“ vzťahuje tiež na používanie vozidla ako stroja generujúceho hybnú silu, ale bez toho, aby s tým bolo spojené jeho premiestňovanie.

21

Existujú „kombinované“ vozidlá, ktoré možno použiť ako dopravné prostriedky a tiež ako jednoduché stroje na generovanie hybnej sily a ktoré sú ako také schopné spôsobiť škodu tretím osobám, nielen keď premávajú, ale tiež v rámci ich používania pri státí ako strojov generujúcich hybnú silu.

22

Vnútroštátny súd sa teda pýta, či vzhľadom na cieľ ochrany obetí, ktorý sleduje právna úprava Únie týkajúca sa povinného poistenia, ako aj potrebu zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Únie je odôvodnené vylúčiť z pôsobnosti pojmu „prevádzka vozidiel“ situáciu odstaveného vozidla používaného v jeho obvyklej funkcii stroja generujúceho hybnú silu určenú na vykonávanie inej práce, keď také používanie môže viesť k ťažkým, až smrteľným úrazom.

23

Za týchto okolností Tribunal da Relação de Guimarães (Odvolací súd Guimarães) rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

24

Listom podaným do kancelárie Súdneho dvora 18. apríla 2017 Írsko na základe článku 16 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie navrhlo, aby Súdny dvor zasadal vo veľkej komore.

25

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či článok 3 ods. 1 prvej smernice treba vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa traktor zaparkovaný na poľnej ceste v poľnohospodárskom areáli a ktorého motor bol v chode, aby poháňal pumpu postrekovača pripojeného k tomuto traktoru, prevrátil pri zosuve pôdy spôsobenom kombináciou viacerých faktorov, a to hmotnosťou uvedeného traktora, vibráciou jeho motora a pumpy, ako aj silným dažďom, čo spôsobilo usmrtenie osoby pracujúcej v tomto poľnohospodárskom areáli.

26

Tieto otázky vychádzajú z predpokladu, podľa ktorého poistná zmluva uvedená v bode 12 tohto rozsudku, ktorú podpísala pani Morais da Silvová Pintová a ktorá sa týka predmetného traktora, má za cieľ pokrývať len občianskoprávnu zodpovednosť spojenú s jeho prevádzkou. Na základe tohto predpokladu sa vnútroštátny súd pýta, či situáciu opísanú v predchádzajúcom bode možno alebo nemožno kvalifikovať ako nehodu spojenú s prevádzkou predmetného vozidla v zmysle článku 3 ods. 1 prvej smernice.

27

Po tomto spresnení treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 prvej smernice každý členský štát prijme v súlade s jej článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.

28

Na úvod treba poznamenať, že poľnohospodársky traktor, ako je predmetný traktor, patrí pod pojem „vozidlo“ uvedený v článku 1 bode 1 uvedenej smernice, keďže zodpovedá pojmu „akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach“.

29

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že táto definícia je nezávislá od spôsobu, akým sa predmetné vozidlo používa alebo sa môže používať. Skutočnosť, že traktor sa za určitých okolností môže použiť ako poľnohospodársky stroj, nemá vplyv na konštatovanie, že takéto vozidlo zodpovedá pojmu „vozidlo“ uvedenému v článku 1 bode 1 prvej smernice (rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, bod 38).

30

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že predmetný traktor sa obvykle nachádza na území členského štátu a nevzťahuje sa naň výnimka prijatá na uplatnenie článku 4 tejto smernice.

31

Pokiaľ ide o pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, treba pripomenúť, že ho nemožno ponechať na posúdenie každého členského štátu, ale predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorý treba vykladať najmä vzhľadom na kontext tohto ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, body 41 a 42).

32

Prvá smernica je súčasťou skupiny smerníc, ktoré postupne spresnili povinnosti členských štátov v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z preambuly tejto smernice a druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3) vyplýva, že tieto smernice smerujú na jednej strane k zabezpečeniu voľného pohybu tak vozidiel bežne sa nachádzajúcich na území Únie, ako aj osôb na ich palube a na druhej strane k zabezpečeniu porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2011, Ambrósio Lavrador a Olival Ferreira Bonifácio, C‑409/09, EU:C:2011:371, bod 23; z 23. októbra 2012, Marques Almeida, C‑300/10, EU:C:2012:656, bod 26, a zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, bod 50).

33

Navyše vývoj právnej úpravy Únie v oblasti povinného poistenia ukazuje, že tento cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených motorovými vozidlami normotvorca Únie konštantne sledoval a posilňoval (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, body 52 až 55).

34

Súdny dvor v tomto kontexte v podstate rozhodol, že článok 3 ods. 1 prvej smernice treba vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý sa tam uvádza, nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, teda na premávku na verejnej komunikácii, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, bod 59).

35

Z vyššie uvedených úvah na jednej strane vyplýva, že rozsah pojmu „prevádzka vozidiel“ nezávisí od charakteristiky terénu, na ktorom sa motorové vozidlo používa.

36

Žiadne ustanovenie smerníc týkajúcich sa povinného poistenia neobmedzuje rozsah povinnosti poistenia a ochrany, ktorú poškodeným účastníkom nehôd spôsobených motorovými vozidlami má táto povinnosť poskytovať, na prípady používania takýchto vozidiel na určitých terénoch alebo na určitých cestách.

37

Na druhej strane treba zdôrazniť, že motorové vozidlá uvedené v článku 1 bode 1 prvej smernice, nezávisle od ich charakteristík, majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok.

38

Z toho vyplýva, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ patrí v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku.

39

V tejto súvislosti skutočnosť, že vozidlo zúčastnené na dopravnej nehode bolo v čase jej vzniku odstavené, sama osebe nevylučuje, že používanie tohto vozidla v tomto momente mohlo patriť do jeho funkcie dopravného prostriedku a v dôsledku toho pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 prvej smernice. Otázka, či jeho motor bol v čase vzniku nehody v chode alebo nie, nie je v tejto súvislosti rozhodujúca.

40

Po tomto spresnení, pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sa tak ako predmetný traktor majú okrem ich obvyklého používania ako dopravných prostriedkov za určitých okolností používať ako pracovné stroje, treba určiť, či pri vzniku dopravnej nehody, na ktorej bolo takéto vozidlo zúčastnené, sa toto vozidlo používalo najmä ako dopravný prostriedok, v prípade čoho toto používanie môže patriť pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 prvej smernice, alebo ako pracovný stroj, v prípade čoho predmetné používanie nemôže patriť pod ten istý pojem.

41

V danom prípade z údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že keď došlo k nehode, do ktorej bol zapojený predmetný traktor, tento traktor sa používal ako generátor hybnej sily potrebnej na pohon pumpy herbicídneho postrekovača, ktorou bol vybavený na účely postreku kmeňov viniča v poľnohospodárskom podniku. S výhradou overenia, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, zdá sa, že také používanie sa spája najmä s funkciou tohto traktora ako pracovného stroja a nie ako dopravného prostriedku a v dôsledku toho nepatrí pod pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 prvej smernice.

42

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 3 ods. 1 prvej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení nepatrí situácia, v ktorej bol poľnohospodársky traktor zapojený do nehody, hoci jeho hlavná funkcia v momente vzniku tejto nehody nespočívala v tom, že slúžil ako dopravný prostriedok, ale ako pracovný stroj generoval hybnú silu potrebnú na pohon pumpy herbicídneho postrekovača.

43

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 3 ods. 1 prvej smernice má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 4 ods. 4 zákonného dekrétu č. 291/2007, ktorý vylučuje z povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel vozidlá používané „výlučne na poľnohospodárske alebo priemyselné účely“.

44

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých presnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Odmietnutie Súdneho dvora rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného vnútroštátnym súdom je možné iba vtedy, keď je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, keď je problém hypotetický alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo, C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 56 a citovaná judikatúra).

45

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v prejednávanej veci sa nehoda, ktorá zapríčinila smrť pani Alvesovej, stala 18. marca 2006, teda viac ako rok pred prijatím zákonného dekrétu č. 291/2007.

46

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že by tento zákonný dekrét vytváral retroaktívne účinky, alebo že by pravidlo stanovené v jeho článku 4 ods. 4 bolo uplatniteľné v spore vo veci samej z iného dôvodu. Vnútroštátny súd totiž neuviedol žiadne vysvetlenie k dôvodom, pre ktoré zastáva názor, že v tomto kontexte potrebuje na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený, odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku.

47

Okrem toho z písomnej odpovede portugalskej vlády na otázku položenú Súdnym dvorom vyplýva, že to nie je zákonný dekrét č. 291/2007, ale Decreto‑Lei n. 522/85 – Seguro Obrigatório de Responsabilidade Civil Automóvel (zákonný dekrét č. 522/85 o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel) z 31. decembra 1985, v znení zmien, ktorý sa ratione temporis uplatní na skutkový stav vo veci samej.

48

Za týchto okolností sa zjavne zdá, že tretia otázka je hypotetická, a preto neprípustná.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení nepatrí situácia, v ktorej bol poľnohospodársky traktor zapojený do nehody, hoci jeho hlavná funkcia v momente vzniku tejto nehody spočívala v tom, že neslúžil ako dopravný prostriedok, ale ako pracovný stroj generoval hybnú silu potrebnú na pohon pumpy herbicídneho postrekovača.