–

Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou, M. Konstantinidis a A. Katsimerou, splnomocnení zástupcovia,

–

Dimos Zagoriou, v zastúpení: G. Papadopoulos, dikigoros,

–

grécka vláda, v zastúpení: E. Tsaousi a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 299 ZFEÚ, ako aj nariadenia Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom, ako aj s činnosťami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, 1988, s. 9), nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností jednotlivých štrukturálnych fondov navzájom, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1), a nariadenia Rady (EHS) č. 4256/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide o usmerňovaciu sekciu Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, 1988, s. 25).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Európskou komisiou a Dimos Zagoriou (obec Zagori, Grécko) vo veci vymáhania časti pomoci poskytnutej Európskym poľnohospodárskym usmerňovacím a záručným fondom (EPUZF) na základe rozhodnutia Komisie, ktoré sa týka vrátenia predtým vyplatených súm a ktoré je podľa článku 299 ZFEÚ vykonateľné.

3

Článok 24 nariadenia č. 4253/88 stanovuje:

„1.   Ak existuje podozrenie, že finančná pomoc na vykonanie činnosti alebo opatrenia je len čiastočne odôvodnená, Komisia v rámci spolupráce vykoná potrebné preskúmanie daného prípadu, pričom najmä vyzve členský štát alebo iné orgány, ktoré ním boli určené, na vykonanie činnosti, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky.

2.   Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc na predmetnú činnosť alebo predmetné opatrenie, ak preskúmanie potvrdí existenciu nezrovnalosti a najmä podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje povahu alebo podmienky vykonania činnosti alebo opatrenia, a v prípade ktorej Komisia nebola požiadaná, aby ju schválila.

3.   Všetky sumy predstavujúce bezdôvodné obohatenie sa musia vrátiť Komisii. K sumám, ktoré sa nevrátia, možno… pripočítať úroky z omeškania.“ [neoficiálny preklad]

4

Komisia v rozhodnutí K(2006) 4798 zo 4. októbra 2006, ktoré je podľa článku 299 ZFEÚ vykonateľné, stanovila sumu 284739,20 eura, ktorú jej dlhovala Dimotiki Epicheirisi Touristikis Anaptyxis tou Dimou Aristis Zagoriou Ioanninon (Obecný podnik pre rozvoj cestovného ruchu obce Aristi Zagoriou v Ioannine, Grécko). Predmetom tohto rozhodnutia bolo vymáhanie pomoci poskytnutej tomuto podniku v roku 1993.

5

Keďže tento obecný podnik vstúpil do likvidácie, Komisia zaslala 31. augusta 2008 obci Kentriko Zagori (Grécko), ktorej súčasťou sa medzitým stala obec Aristi Zagoriou v Ioannine a následne vstúpila do jej práv a povinností, platobný rozkaz, neskôr rozhodnutím zo 7. októbra 2008, doručeným obci Kentriko Zagori 15. októbra 2008, prikázala pohľadávky z účtu obce Kentriko Zagori v banke vo výške 322213,54 eura. Táto banka pri výkone rozhodnutia o prikázaní pohľadávky previedla túto sumu v celej výške na Komisiu.

6

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, obec Kentriko Zagori (Grécko), ktorú obec Zagori nahradila v konaní vo veci samej ako univerzálny právny nástupca, podala 23. októbra 2008 na Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca, Grécko) odpor proti platobnému rozkazu, ktorý jej bol doručený na základe tohto rozhodnutia Komisie.

7

Obec Kentriko Zagori sa v rámci tohto istého konania taktiež dožadovala zrušenia rozhodnutia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke.

8

Odporkyňa na podporu svojich návrhov uviedla na jednej strane skutočnosť, že nebola pasívne legitimovaná a v dôsledku toho voči nej nemožno uplatniť takéto vykonávacie opatrenie, a na druhej strane skutočnosť, že spornú sumu predstavovali príjmy, ktoré nepodliehajú exekúcii.

9

Rozsudkom zo 14. mája 2013 Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca) po tom, ako sa vyhlásil za príslušný na rozhodovanie sporu z dôvodu jeho súkromnoprávneho charakteru, čiastočne vyhovel žiadostiam odporkyne tým, že zrušil uvedené rozhodnutie o prikázaní pohľadávky z dôvodu, že obec Kentriko Zagori nebola pasívne legitimovaná.

10

Komisia podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, pričom okrem iného zastávala názor, že prvostupňový súd nesprávne vyložil právo Únie. Táto inštitúcia sa v podstate domnieva, že tento prvostupňový súd nemal právomoc na rozhodovanie sporu vo veci samej, keďže tento spor správnej povahy podlieha právomoci správnych súdov. Komisia navyše tvrdí, že výkon rozhodnutia musí byť vedený voči obci Zagori.

11

Za týchto okolností Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

12

Svojou prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 299 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že tento článok určuje výber príslušného vnútroštátneho právneho poriadku, pokiaľ ide o žaloby súvisiace s výkonom rozhodnutia právnych aktov Komisie, ktoré v súlade s uvedeným článkom ukladajú vykonateľný peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty.

13

V tejto súvislosti zo znenia článku 299 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že právne akty, najmä Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, sú vykonateľné.

14

Aj keď je pravda, že článok 299 druhý odsek ZFEÚ spresňuje, že výkon rozhodnutia sa riadi predpismi občianskeho práva procesného štátu, na výsostnom území ktorého sa vykonáva, odkaz na predpisy občianskeho práva procesného treba chápať tak, že zahŕňajú vnútroštátne normy, ktorými sa riadi výkon rozhodnutia. Článok 299 tretí odsek ZFEÚ totiž stanovuje, že ak bola pripojená doložka vykonateľnosti, priebeh výkonu rozhodnutia dotknutou osobou sa riadi podľa vnútroštátnych predpisov a článok 299 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, že sťažnosti na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia podliehajú právomoci vnútroštátnych súdov príslušnej krajiny.

15

Zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 299 ZFEÚ vyplýva, že tento článok neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by vo vnútroštátnom práve určovalo výber príslušného právneho poriadku na rozhodovanie sporov súvisiacich s výkonom právnych aktov Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok a sú vykonateľné.

16

Vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu má preto podľa zásady procesnej autonómie týchto štátov dôjsť k takémuto určeniu a k úprave procesných pravidiel týkajúcich sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že uplatnenie vnútroštátneho práva nesmie mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Únie a že by tomu tak bolo najmä v prípade, ak by toto uplatnenie spôsobilo prakticky nemožné vymáhanie protiprávne pridelených prostriedkov. Vnútroštátne právo sa musí uplatňovať bez diskriminácie voči konaniam, v ktorých sa rozhoduje o vnútroštátnych sporoch rovnakého typu a vnútroštátne súdy musia v tejto oblasti postupovať s rovnakou obozretnosťou a spôsobmi, ktoré nesťažujú vymáhanie predmetných súm v porovnateľných prípadoch týkajúcich sa vykonania zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2008, Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., C‑383/06 až C‑385/06, EU:C:2008:165, body 48 a 50, ako aj citovanú judikatúru).

17

Komisia vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že právo Únie ukladá, aby súdy toho istého právneho poriadku mali právomoc na rozhodovanie žalôb týkajúcich sa vymáhania neoprávnene poskytnutej pomoci z vnútroštátnych zdrojov a zároveň na rozhodovanie žalôb týkajúcich sa vymáhania neoprávnene poskytnutej pomoci zo zdrojov Európskej únie.

18

V tejto súvislosti z odôvodnení uvedených v bode 16 vyššie vyplýva, že so žalobami súvisiacimi s výkonom právnych aktov vnútroštátneho orgánu verejnej moci a so žalobami súvisiacimi s výkonom rozhodnutia právneho aktu inštitúcie Únie uvedeného v článku 299 ZFEÚ treba zaobchádzať rovnako.

19

Na tento účel treba určiť na jednej strane porovnateľné konania alebo žaloby a na druhej strane, či sa so žalobami, ktoré sa týkajú výkonu právneho aktu uvedeného v článku 299 ZFEÚ, zaoberá menej výhodne ako s porovnateľnými žalobami, ktoré sa týkajú výkonu právneho aktu vnútroštátneho orgánu verejnej moci.

20

Pokiaľ ide v prvom rade o porovnateľnosť žalôb, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý priamo pozná uplatniteľné vnútroštátne procesné postupy, overiť podobnosť dotknutých žalôb z hľadiska ich predmetu, dôvodu a podstatných náležitostí (rozsudok z 27. júna 2013, Agrokonsulting‑04, C‑93/12, EU:C:2013:432, bod 39 a citovaná judikatúra).

21

Pokiaľ ide v druhom rade o podobné zaobchádzanie so žalobami, treba pripomenúť, že každý prípad, v ktorom sa vynára otázka, či je vnútroštátne procesné ustanovenie týkajúce sa žalôb založených na práve Únie menej výhodné ako ustanovenie vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy, musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní skúmať priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov (rozsudok z 1. decembra 1998, Levez, C‑326/96, EU:C:1998:577, bod 44 a citovaná judikatúra).

22

Vnútroštátny súd preto musí skúmať, či sú procesné pravidlá uplatniteľné na žaloby týkajúce sa výkonu právneho aktu uvedeného v článku 299 ZFEÚ menej výhodné ako pravidlá uplatniteľné na žaloby súvisiace s výkonom právneho aktu vnútroštátneho orgánu verejnej moci. Ak by uplatnenie odlišných pravidiel na podobné spory viedlo k menej výhodnému zaobchádzaniu so žalobami týkajúcimi sa výkonu právneho aktu uvedeného v článku 299 ZFEÚ, došlo by tak k porušeniu práva Únie.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že procesné pravidlo, podľa ktorého budú podobné spory rozhodované na základe odlišných vnútroštátnych právnych poriadkov, v závislosti od toho, či tieto spory vyplývajú z práve Únie alebo z vnútroštátneho práva, nie sú nevyhnutne procesným pravidlom, ktoré možno považovať za znevýhodňujúce (pozri analogicky rozsudok z 12. februára 2015, Baczó a Vizsnyiczai, C‑567/13, EU:C:2015:88, bod 46).

24

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prejednávanej veci na jednej strane nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého by boli žaloby podané najmä na občianskoprávne súdy menej výhodné pre Komisiu ako tie, ktoré boli podané na správne súdy, a na strane druhej, že spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neobsahuje žiadne informácie v tomto zmysle. Vnútroštátnemu súdu preto v prejednávanej veci prináleží preskúmať prípadné nedodržanie zásady ekvivalencie.

25

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 299 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok neurčuje výber príslušného vnútroštátneho právneho poriadku, pokiaľ ide o žaloby súvisiace s výkonom právnych aktov Komisie, ktoré v súlade s uvedeným článkom ukladajú vykonateľný peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, keďže toto určenie patrí do vnútroštátneho práva podľa zásady procesnej autonómie za predpokladu, že nemá negatívny vplyv na uplatniteľnosť a účinnosť práva Únie.

26

Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či sa uplatnenie vnútroštátnych procesných pravidiel na žaloby súvisiace s výkonom právnych aktov uvedených v článku 299 ZFEÚ uskutočňuje nediskriminačným spôsobom vo vzťahu ku konaniam, v ktorých sa rozhoduje o vnútroštátnych sporoch rovnakého druhu a podľa pravidiel, ktoré nesťažujú vymáhanie súm, ktorých sa týkajú tieto právne akty, viac než v porovnateľných prípadoch týkajúcich sa uplatnenia obdobných vnútroštátnych ustanovení.

27

Svojou treťou a štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 299 ZFEÚ, ako aj nariadenia č. 2052/88, 4253/88 a 4256/88 vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, určujú osoby, voči ktorým môže byť vedený nútený výkon podľa rozhodnutia Komisie, ktoré sa týka vrátenia poskytnutých súm a je vykonateľné.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 299 prvého odseku ZFEÚ sú právne akty Rady Európskej únie, Komisie alebo Európskej centrálnej banky, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, vykonateľné.

29

Z tohto ustanovenia vyplýva, že tieto právne akty môžu byť predmetom výkonu rozhodnutia voči osobám iným, než sú štáty, ktorých sa týkajú.

30

Pokiaľ ide o vnútroštátne predpisy týkajúce sa výkonu rozhodnutia, z toho istého článku 299 ZFEÚ druhého a tretieho odseku vyplýva, že tieto predpisy upravujú spôsoby výkonu rozhodnutia, a nie totožnosť osôb, ktoré môžu byť dotknuté týmto výkonom.

31

Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie právnych noriem Únie, ktoré by určili uvedené osoby a najmä by umožnili určiť, či možno viesť nútený výkon voči osobne inej, než je osoba, ktorej je určené rozhodnutie Komisie, prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil osoby, voči ktorým možno viesť nútený výkon, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej výhodné než vnútroštátne normy, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2015, Baczó a Vizsnyiczai, C‑567/13, EU:C:2015:88, body 41 a 42, ako aj citovanú judikatúru).

32

Práve na tomto základe prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v prípade zániku osoby, ktorej sa týka rozhodnutie ukladajúce tejto osobe peňažný záväzok, určil tieto osoby.

33

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že príslušné vnútroštátne pravidlá právneho nástupníctva úplne vylučujú alebo nadmerne sťažujú výkon rozhodnutí prijatých podľa článku 299 ZFEÚ, pokiaľ ide o kategóriu dlžníkov Únie, a v každom prípade sťažujú vymáhanie pohľadávok Únie v porovnaní s obdobnými pohľadávkami Helénskej republiky. Podľa Komisie totiž tieto pravidlá umožňujú orgánu verejnej moci, ktorý ovláda spoločnosť, ktorá neprávom získala pomoc Únie, vykonať likvidáciu tejto spoločnosti a v zásade prevziať všetok jej majetok vrátane tejto pomoci, pričom sa môže rozhodnúť, že neprevezme záväzky spoločnosti. V prejednávanej veci tak obec Zagori prevzala záväzky obce Kentriko Zagori voči Helénskej republike a inštitúciám sociálneho zabezpečenia, ale nie záväzky voči Únii.

34

Tretia a štvrtá otázka položená vnútroštátnym súdom sa však netýka súladu vnútroštátnych pravidiel právneho nástupníctva obecného podniku v likvidácii s právom Únie. Okrem toho vnútroštátne rozhodnutie neobsahuje príslušný právny rámec týkajúci sa pravidiel právneho nástupníctva vo vnútroštátnom práve a Súdnemu dvoru teda neumožňuje poskytnúť pomoc vnútroštátnemu súdu pri riešení konkrétneho sporu, ktorý mu bol predložený.

35

Vzhľadom na všetky predchádzajúce otázky treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 299 ZFEÚ, ako aj nariadenia č. 2052/88, 4253/88 a 4256/88 sa majú vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, neurčujú osoby, voči ktorým môže byť vedený nútený výkon podľa rozhodnutia Komisie, ktoré sa týka vrátenia poskytnutých súm a je vykonateľné. Tieto osoby musí za predpokladu dodržania zásad ekvivalencie a efektivity určiť vnútroštátne právo.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: