–

Comune di Corridonia, v zastúpení: L. Forte, avvocato,

–

Comune di Loro Piceno, v zastúpení: L. Forte a A. Alessandrini, avvocati,

–

M. Bartolini a i., v zastúpení: A. Alessandrini a G. Contaldi, avvocati,

–

Provincia di Macerata, v zastúpení: S. Sopranzi a F. Gentili, avvocati,

–

VBIO1 Società Agricola Srl, v zastúpení: A. Piccinini a A. Santarelli, avvocati,

–

Regione Marche, v zastúpení: P. De Bellis, avvocato,

–

VBIO2 Società Agricola Srl, v zastúpení: A. Piccinini, avvocatessa,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Zadra a L. Pignataro‑Nolin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 191 ZFEÚ a článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1).

2

Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov medzi Comune di Corridonia (obec Corridonia, Taliansko) a Comune di Loro Piceno (obec Loro Piceno, Taliansko), ako aj pánom Marcellom Bartolinim a ďalšími fyzickými osobami (ďalej len „M. Bartolini a i.“) na jednej strane a Provincia di Macerata (provincia Macerata, Taliansko) na strane druhej v súvislosti s rozhodnutiami, na základe ktorých táto provincia dospela k záveru o dodržaní environmentálnych požiadaviek zariadeniami na výrobu elektrickej energie z bioplynu spoločností VBIO1 Società Agricola Srl (ďalej len „VBIO1“) a VBIO2 Società Agricola Srl (ďalej len „VBIO2“) po skončení posúdení uskutočnených po výstavbe a uvedení týchto zariadení do prevádzky a v nadväznosti na zrušenie prvého povolenia.

3

Šieste odôvodnenie smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. ES L 140, 2009, s. 114) (ďalej len „smernica 85/337“), stanovuje:

„Povolenie prípravy verejných a súkromných projektov, ktoré budú mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, [by sa] malo udeliť len po predchádzajúcom posudzovaní pravdepodobných významných vplyvov týchto projektov na životné prostredie; …“

4

Článok 2 ods. 1 smernice 85/337 znie:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili že pred vydaním povolenia projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie z dôvodov, okrem iného, ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. … Tieto projekty sú definované v článku 4.“

5

Článok 4 ods. 1 až 3 tejto smernice stanovuje:

„1.   Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

2.   Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

či budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písm. a) a b).

3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá pre potreby článku 2 [na účely odseku 2 – neoficiálny preklad], vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v prílohe III.“

6

Smernica 2011/92, ktorá nahradila smernicu 85/337, stanovuje ustanovenia v podstate identické s predchádzajúcimi bodmi.

7

Článok 29 decreto legislativo n. 152 – Norme in materia ambientale (legislatívny dekrét č. 152 o environmentálnych normách) z 3. apríla 2006 (riadna príloha ku GURI č. 88 zo 14. apríla 2006) stanovuje:

„1.   Hodnotenie vplyvov na životné prostredie v prípade projektov prác a zásahov, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia tohto dekrétu, je predbežnou podmienkou alebo neoddeliteľnou súčasťou povoľovacieho alebo schvaľovacieho konania. Rozhodnutia o povolení a schválení prijaté v prípade absencie predchádzajúceho posúdenia vplyvov na životné prostredie, ak sa toto posúdenie vyžaduje, možno vyhlásiť za neplatné pre porušenie zákona.

…

4.   V prípade prác a zásahov uskutočnených bez toho, aby bol projekt ešte predtým predmetom predchádzajúceho overenia alebo posúdenia, v rozpore s ustanoveniami uvedenými v tento časti III a v prípade anomálií v uplatňovaní, ako to stanovujú konečné rozhodnutia, príslušný orgán posúdi význam spôsobenej environmentálnej ujmy a ujmy vyplývajúcej z uplatnenia sankcie a v nadväznosti na to nariadi pozastavenie prác a prípadne odstránenie na účet zodpovednej osoby, pričom stanoví lehoty a postupy tejto nápravy. V prípade ich nerešpektovania príslušný orgán z úradnej moci určí inú osobu na účet osoby, ktorá si nesplnila svoju povinnosť. K náhrade výdavkov dochádza podľa postupov a účinkov stanovených v jednotnom znení ustanovení zákona o vymáhaní kapitálových príjmov štátu, ktoré boli schválené kráľovským nariadením č. 639 zo 14. apríla 1910 o vymáhaní kapitálových príjmov štátu.

5.   Ak sa povolenia alebo koncesie vydané po uskutočnení posúdenia vplyvov na životné prostredie zrušia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, ktorý ich vydal, alebo v prípade zrušenia stanoviska o dodržaní ustanovení v environmentálnej oblasti, právomoci uvedené v odseku 4 sa vykonajú až po uskutočnení nového posúdenia vplyvov na životné prostredie.

…“

8

Dňa 19. októbra 2011 VBIO1 požiadala región Marche o povolenie na výstavbu a prevádzkovanie zariadenia na výrobu elektrickej energie z bioplynu získaného anaeróbnym rozkladom biomasy, umiestneného v katastri obce Corridonia.

9

V súlade s legge Regione Marche n. 7/2004 (zákon regiónu Marche č. 7/2004) VBIO1 predložila tento projekt 4. októbra 2011 tiež provincii Macerata, aby uskutočnila predbežné preskúmanie nutnosti environmentálneho posudzovania.

10

Toto konanie sa skončilo 26. januára 2012 po zmene zákona regiónu Marche č. 7/2004 prostredníctvom legge Regione Marche n. 20/2011 (zákon regiónu Marche č. 20/2011), ktorý nadobudol účinnosť 9. novembra 2011 a na základe ktorého projekty, ktoré nedosiahnu určitú úroveň tepelného príkonu, už nepodliehajú posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie.

11

V dôsledku toho región Marche povolil rozhodnutím z 5. júna 2012 výstavbu a prevádzku tohto zariadenia v obci Corridonia, ktorá napadla toto rozhodnutie na Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche).

12

Rozsudkom z 10. októbra 2013 tento súd zrušil uvedené rozhodnutia z dôvodu neuplatniteľnosti zákona regiónu Marche č. 20/2011 a v každom prípade nezlučiteľnosti relevantných ustanovení tohto zákona so smernicou 2011/92. Consiglio di Stato (Štátna rada) tento rozsudok potvrdila.

13

V dôsledku tohto zrušenia VBIO1 zastavila prevádzku dotknutého zariadenia a podala provincii Macerata žiadosť o predbežné preskúmanie nutnosti posúdenia vplyvov tohto zariadenia na životné prostredie.

14

Dňa 15. novembra 2013 provincia Macerata rozhodla, že takéto posúdenie je nutné a po jeho uskutočnení 7. júla 2014 rozhodla, že uvedené zariadenie dodržiava environmentálne požiadavky.

15

Obec Corridonia podala žalobu na zrušenie týchto rozhodnutí na Tribunal amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche), pričom tvrdila, že uskutočnené posúdenie nebolo v súlade ani s článkom 191 ZFEÚ, ani s článkom 2 ods. 1 až 3 smernice 85/337, nahradenej smernicou 2011/92, keďže k nemu došlo až dodatočne po výstavbe dotknutého zariadenia.

16

Dňa 16. decembra 2011 VBIO2 požiadala región Marche o povolenie na výstavbu a prevádzkovanie zariadenia na výrobu elektrickej energie rovnakého typu, ako je dotknuté vo veci C‑196/16, na území obce Loro Piceno.

17

Toto povolenie bolo spoločnosti VBIO2 udelené 29. júna 2012 bez predchádzajúceho posúdenia vplyvov tohto zariadenia na životné prostredie.

18

Obec Loro Piceno, ako aj M. Bartollini a i. napadli toto rozhodnutie na Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche).

19

Rozsudkom z 22. mája 2013 (č. 93/2013) Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) rozhodol, že legge Regione Marche n. 3/2012 (zákon regiónu Marche č. 3/2012), ktorým sa ruší zákon regiónu Marche č. 7/2004 od 20. apríla 2012 bez toho, aby sa zmenili kritériá identifikácie projektov podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, bol protiústavný z dôvodu svojho nesúladu s právom Únie v rozsahu, v akom neukladal povinnosť zohľadniť kritériá stanovené v prílohe III smernice 2011/92 v súlade s článok 4 ods. 3 tejto smernice.

20

Dňa 10 októbra 2013 Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche) zrušil povolenie udelené spoločnosti VBIO2, ktorá podala dovolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada).

21

VBIO2 žiadala provinciu Macerata, aby uskutočnila predbežné preskúmanie nutnosti posúdenia vplyvov dotknutého zariadenia na životné prostredie.

22

Rozhodnutím z 19. novembra 2013 provincia Macerata dospela k záveru, že je nutné vykonať takéto posúdenie.

23

Obec Loro Piceno, ako aj M. Bartollini a i. sa obrátili na Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche) so žalobou na zrušenie tohto rozhodnutia a v rámci predbežného opatrenia navrhovali pozastavenie jeho účinnosti.

24

Tento súd zamietol tento návrh na pozastavenie účinnosti z dôvodu, že samotná skutočnosť, že dotknuté zariadenie podlieha postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie nespôsobuje závažnú a nenapraviteľnú škodu pre fyzické osoby s bydliskom v dotknutej oblasti.

25

Príslušné orgány provincie Macerata prijali 10. februára 2015 rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že zariadenie dotknuté vo veci samej je v súlade s environmentálnymi požiadavkami.

26

Obec Loro Piceno, ako aj M. Bartollini a i. sa obrátili na Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche) so žalobou na zrušenie tohto rozhodnutia.

27

Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche) rozhodol prerušiť konanie vo veciach C‑196/16 a C‑197/16 a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je s ohľadom na ustanovenia článku 191 ZFEÚ a článku 2 smernice [2011/92] zlučiteľné s právom Únie, aby sa až po realizácii projektu preskúmala nutnosť posúdenia vplyvov na životné prostredie (a prípadne vykonalo takéto posúdenie vplyvov na životné prostredie), keď príslušné povolenie zrušil vnútroštátny súd z dôvodu, že daný projekt nebol predmetom preskúmania nutnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie, keďže vnútroštátny predpis, ktorý bol v rozpore s právom Únie, stanovoval, že nie je potrebné vykonať takéto preskúmanie?“

28

V týchto dvoch veciach sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 191 ZFEÚ a článok 2 smernice 2011/92 za takých okolností, aké sú vo veci samej, bránia tomu, aby neuskutočnenie posudzovania vplyvov projektu určitého zariadenia na životné prostredie požadované smernicou 85/337 bolo po zrušení povolenia vydaného pre toto zariadenie napravené uskutočnením takéhoto posudzovania dodatočne po výstavbe tohto zariadenia a jeho uvedení do prevádzky.

29

Na úvod treba uviesť, že článok 191 ZFEÚ, ktorého odsek 2 stanovuje všeobecné ciele v oblasti životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2015, Fipa Group a i., C‑534/13, EU:C:2015:140, bod 39, ako aj citovanú judikatúru), nie je relevantný na účely odpovede na položené otázky.

30

Ďalej otázka položená vnútroštátnym súdom je založená na predpoklade, že obe zariadenia dotknuté vo veciach samých mali byť predmetom predchádzajúceho posudzovania ich vplyvov na životné prostredie na základe článku 2 ods. 1 smernice 85/337, čo posúdiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

31

Napokon, pokiaľ ide o otázku, či je potrebné na účely odpovede na položenú otázku zohľadniť smernicu 85/337 účinnú v čase prvej žiadosti o povolenie spoločností VBIO1 a VBIO2 alebo smernicu 2011/92 účinnú v čase ich druhej žiadosti v nadväznosti na zrušenie prvého povolenia, ktoré im bolo udelené, stačí konštatovať, že ustanovenia týchto dvoch smerníc, ktoré sú alebo by mohli byť relevantné, a osobitne ich článok 2, sú v každom prípade v podstate identické.

32

Pokiaľ ide o možnosť dodatočne napraviť neuskutočnenie posúdenia vplyvov určitého projektu na životné prostredie požadovaného smernicou 85/337 za takých okolností, aké sú v sporoch vo veciach samých, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 tejto smernice ukladá, aby projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie v zmysle článku 4 tejto smernice v spojení s prílohami I alebo II tejto smernice, podliehali takémuto posúdeniu ešte pred udelením povolenia (rozsudok zo 7. januára 2004, Wells, C‑201/02, EU:C:2004:12, bod 42).

33

Ako tiež zdôraznil Súdny dvor, predchádzajúca povaha takéhoto posúdenia je odôvodnená nutnosťou, aby v rozhodovacom konaní príslušný orgán čo najskôr zohľadnil vplyvy každého procesu technického plánovania a rozhodovania na životné prostredie, a to v čo najskoršej fáze, pričom cieľom je predchádzanie vzniku znečistenia alebo obťažovania už od začiatku, a nie dodatočné odstraňovanie ich následkov (rozsudok z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 58).

34

Naopak ani táto smernica, ani smernica 85/337, a ani smernica 2011/92 neobsahujú ustanovenia týkajúce sa dôsledkov, ktoré je potrebné vyvodiť z porušenia tejto povinnosti predchádzajúceho posúdenia.

35

V zmysle zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ZEÚ sú členské štáty povinné odstrániť nezákonné následky porušenia práva Únie. Príslušné vnútroštátne orgány sú teda povinné prijať v rámci svojich právomocí všetky opatrenia potrebné na nápravu neuskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie, napríklad zrušením alebo pozastavením už vydaného povolenia, s cieľom uskutočniť takéto posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Wells, C‑201/02, EU:C:2004:12, body 64 a 65, a z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 59, ako aj z 28. februára 2012, Inter‑Environnement Wallonie a Terre wallonne, C‑41/11, EU:C:2012:103, body 42, 43 a 46).

36

Rovnako je dotknutý členský štát povinný opraviť všetky ujmy spôsobené neuskutočnením posúdenia vplyvu na životné prostredie, ktoré požaduje právo Únie (rozsudok zo 7. januára 2004, Wells, C‑201/02, EU:C:2004:12, bod 66).

37

Súdny dvor už rozhodol, že právo Únie nebráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré za určitých okolností pripúšťajú konvalidáciu postupov alebo aktov, ktoré mu odporujú (rozsudky z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 57; z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10, EU:C:2013:8, bod 87, ako aj zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, C‑348/15, EU:C:2016:882, bod 36).

38

Súdny dvor spresnil, že takáto možnosť nápravy musí podliehať splneniu podmienky, aby dotknuté osoby nemali nijakú možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva Únie, a musí mať výnimočnú povahu (rozsudky z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 57; z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10, EU:C:2013:8, bod 87, ako aj zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, C‑348/15, EU:C:2016:882, bod 36).

39

Súdny dvor teda rozhodol, že právna úprava umožňujúca priznať povoleniu nápravu, ktorú možno udeliť bez ohľadu na akékoľvek preukázané mimoriadne okolnosti, rovnaké účinky, ako sa spájajú s predchádzajúcim povolením v oblasti územného plánovania, nerešpektuje požiadavky smernice 85/337 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 61, a zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, C‑348/15, EU:C:2016:882, bod 37).

40

To platí aj v prípade legislatívneho opatrenia, ktoré by umožňovalo bez toho, aby ukladalo povinnosť následného posúdenia a vyžadovalo existenciu osobitných okolností, aby sa určitý projekt, ktorý mal byť predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie na základe článku 2 ods. 1 smernice 85/337, považoval za takto posúdený, a to aj v prípade, že toto opatrenie sa týka len projektov, ktorých povolenie už nemôže byť napadnuté priamym opravným prostriedkom z dôvodu uplynutia lehoty na jeho podanie stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, C‑348/15, EU:C:2016:882, body 38 a 43).

41

Okrem toho posúdenie uskutočnené po výstavbe určitého zariadenia a jeho uvedení do prevádzky sa nemôže obmedziť na budúce vplyvy tohto zariadenia na životné prostredie, ale musí zohľadniť aj environmentálne vplyvy od okamihu jeho realizácie.

42

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či právna úprava dotknutá vo veci samej rešpektuje tieto požiadavky. V každom prípade treba tento súd informovať, že okolnosť, že dotknuté spoločnosti uskutočnili všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa v daných prípadoch uskutočnilo posúdenie vplyvov ich projektu na životné prostredie, že odmietnutie príslušných orgánov vyhovieť týmto žiadostiam sa zakladalo na vnútroštátnych predpisoch, ktorých rozpor s právom Únie bol konštatovaný až dodatočne rozsudkom Corte costituzionale (Ústavný súd) a že prevádzka dotknutých zariadení bola prerušená, skôr preukazuje, že uskutočnené nápravy neboli povolené vnútroštátnym právom za podmienok porovnateľných s podmienkami dotknutými vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, (C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 61), a ich cieľom nebolo obchádzanie pravidiel práva Únie.

43

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste odpovedať na položenú otázku tak, že v prípade neuskutočnenia posúdenia vplyvov určitého projektu na životné prostredie požadovaného smernicou 85/337 právo Únie na jednej strane vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto neuskutočnenia, a na druhej strane nebráni tomu, aby sa posúdenie týchto vplyvov uskutočnilo v rámci nápravy dodatočne po výstavbe dotknutého zariadenia a po jeho uvedení do prevádzky, pod podmienkou, že:

44

Vzhľadom na to, že konania pred Súdnym dvorom majú vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a boli začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konaní rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konaní, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

V prípade neuskutočnenia posúdenia vplyvov určitého projektu na životné prostredie požadovaného smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009, právo Únie na jednej strane vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto neuskutočnenia, a na druhej strane nebráni tomu, aby sa posúdenie týchto vplyvov uskutočnilo v rámci nápravy dodatočne po výstavbe dotknutého zariadenia a jeho uvedení do prevádzky, pod podmienkou, že: