1

Pán Kenzo Tsujimoto vo svojich odvolaniach navrhuje zrušenie rozsudkov Všeobecného súdu Európskej únie z 2. decembra 2015, Tsujimoto/ÚHVT – Kenzo (KENZO ESTATE) (T‑414/13, neuverejnený, EU:T:2015:923), a z 2. decembra 2015, Tsujimoto/ÚHVT – Kenzo (KENZO ESTATE) (T‑522/13, neuverejnený, EU:T:2015:922) (spolu ďalej len „napadnuté rozsudky“), ktorými tento súd zamietol jeho žaloby na zrušenie rozhodnutí druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. mája 2013 (vec R 333/2012‑2) a z 3. júla 2013 (vec R 1363/2012‑2) týkajúcich sa námietkového konania medzi spoločnosťou Kenzo a pánom Tsujimotom.

2

Predmetné prihlášky boli podané odvolateľom, prvá na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), v znení zmien (ďalej len „nariadenie č. 40/94“), a druhá na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 13. apríla 2009 a kodifikovalo a zrušilo nariadenie č. 40/94.

3

Článok 8 nariadenia č. 207/2009, nazvaný „Relatívne dôvody zamietnutia“, vo svojom odseku 5 uvádza:

„Okrem toho na základe námietok majiteľa s[ko]ršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so s[ko]ršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je s[ko]ršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade s[ko]ršej ochrannej známky [Európskej únie] má táto ochranná známka v [Európskej únii] dobré meno a v prípade s[ko]ršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno s[ko]ršej ochrannej známky.“

4

Článok 76 tohto nariadenia, nazvaný „Preskúmanie skutočností úradom z úradnej moci“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Úrad nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“

5

Postup pri vykonávaní nariadenia č. 40/94 stanovuje nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995 (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, 2005, s. 4, ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Toto vykonávacie nariadenie sa taktiež uplatňuje na nariadenie č. 207/2009.

6

Pravidlo 19 vykonávacieho nariadenia s názvom „Odôvodnenie námietok“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Úrad poskytne namietajúcej strane príležitosť predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojich námietok, alebo doplniť akékoľvek fakty, dôkazy a argumenty, ktoré už boli predložené podľa pravidla 15 ods. 3 v lehote, ktorú určil a ktorá je najmenej 2 mesiace a začína sa dňom začatia námietkového konania v súlade s pravidlom 18 ods. 1.

2.   V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej s[ko]ršej známky, ako aj dôkaz svojej oprávnenosti podať námietky. Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:

…“

7

Pravidlo 20 tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Preskúmanie námietok“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Ak až do uplynutia lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1 namietajúca strana nedokázala existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojej s[ko]ršej ochrannej známky alebo s[ko]ršieho práva ani svoje oprávnenie podať námietky, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené.“

8

Pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Ak je odvolanie zamerané proti rozhodnutiu oddelenia námietok [námietkového oddelenia – neoficiálny preklad], výbor [odvolací senát – neoficiálny preklad] obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo oddelenie námietok [námietkové oddelenie – neoficiálny preklad] v súlade s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia [odvolací senát – neoficiálny preklad] nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie [alebo doplňujúce – neoficiálny preklad] skutočnosti a dôkazy podľa [článku 76] ods. 2 nariadenia [č. 207/2009].“

9

Dňa 21. januára 2008 odvolateľ podal na základe nariadenia č. 40/94 prihlášku na medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Únia, doručenú EUIPO 13. marca 2008.

10

Prihlasovanou ochrannou známkou je slovné označenie KENZO ESTATE.

11

Výrobky, pre ktoré sa podáva medzinárodná prihláška, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Vína; alkoholické nápoje z ovocia; západné liehoviny (vo všeobecnosti)“.

12

Prihláška bola 17. marca 2008 uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 12/2008.

13

Dňa 16. decembra 2008 podala Kenzo na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti medzinárodnému zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 11 vyššie.

14

Námietka bola založená na skoršej slovnej ochrannej známke Spoločenstva KENZO, zapísanej 20. februára 2001 pod číslom 720706, označujúcej najmä výrobky zaradené do tried 3, 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody a ktoré pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

15

Dôvod uvedený na podporu námietky bol dôvod citovaný v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

16

Rozhodnutím z 20. decembra 2011 námietkové oddelenie námietku zamietlo.

17

Dňa 15. februára 2012 podala Kenzo proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

18

Rozhodnutím z 22. mája 2013 druhý odvolací senát EUIPO odvolaniu vyhovel. Podľa odvolacieho senátu boli v prejednávanej veci splnené tri kumulatívne podmienky na uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Pokiaľ ide o prvú podmienku, odvolací senát uviedol, že kolidujúce ochranné známky si boli vo veľkej miere podobné pre nezanedbateľnú časť príslušnej skupiny verejnosti. Pokiaľ ide o druhú podmienku, domnieval sa, na rozdiel od námietkového oddelenia, že Kenzo preukázala, že skoršia ochranná známka mala dobré meno. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, tento senát sa domnieval, že sa zdalo byť vysoko pravdepodobné, že ochranná známka, ktorej sa týka prihláška a pre ktorú nebol preukázaný žiadny náležitý dôvod na používanie, sa priživovala na skoršej ochrannej známke s dobrým menom s cieľom profitovať z jej príťažlivosti, dobrého mena a prestíže a bez vyplatenia finančnej náhrady využiť marketingové úsilie vynaložené majiteľom tejto ochrannej známky na vytvorenie a udržanie obrazu tejto ochrannej známky. Odvolací senát teda dospel k záveru, že existovalo riziko, že používanie ochrany žiadanej pre medzinárodný zápis v rámci Únie neprávom ťaží z dobrého mena skoršej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

19

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. augusta 2013 podal odvolateľ žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby uviedol dva žalobné dôvody, pričom prvý bol založený na porušení článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

20

Všeobecný súd zamietol tieto žalobné dôvody a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

21

Dňa 18. augusta 2009 odvolateľ podal na základe nariadenia č. 207/2009 prihlášku na medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Únia, doručenú EUIPO 5. novembra 2009.

22

Prihlasovanou ochrannou známkou je slovné označenie KENZO ESTATE.

23

Výrobky a služby uvedené v prihláške sú zaradené do tried 29, 30, 31, 35, 41 a 43 v zmysle Niceskej dohody a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

24

Prihláška bola 16. novembra 2009 uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 44/2009.

25

Dňa 12. augusta 2010 podala Kenzo na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky a služby uvedené v bode 23 vyššie.

26

Námietka bola založená na skoršej slovnej ochrannej známke Spoločenstva KENZO, zapísanej 20. februára 2001 pod číslom 720706, označujúcej najmä výrobky zaradené do tried 3, 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody a ktoré pre každú z týchto tried zodpovedajú opisu uvedenému v bode 14 vyššie.

27

Dôvod uvedený na podporu námietky bol dôvod citovaný v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

28

Rozhodnutím z 24. mája 2012 námietkové oddelenie námietku zamietlo.

29

Dňa 23. júla 2012 podala Kenzo proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

30

Rozhodnutím z 3. júla 2013 druhý odvolací senát EUIPO odvolaniu čiastočne vyhovel. Podľa odvolacieho senátu boli v prejednávanej veci splnené tri kumulatívne podmienky na uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 pre služby, ktorých sa týkala prihláška. Pokiaľ ide o prvú podmienku, odvolací senát uviedol, že kolidujúce ochranné známky si boli vo veľkej miere podobné. Pokiaľ ide o druhú podmienku, domnieval sa, na rozdiel od námietkového oddelenia, že Kenzo preukázala, že skoršia ochranná známka mala dobré meno. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, tento senát sa domnieval v súvislosti so službami, ktorých sa týkala prihlasovaná ochranná známka, že sa zdalo byť vysoko pravdepodobné, že táto ochranná známka, pre ktorú nebol preukázaný žiadny náležitý dôvod na používanie, sa priživovala na skoršej ochrannej známke s dobrým menom s cieľom profitovať z jej príťažlivosti, dobrého mena a prestíže a bez vyplatenia finančnej náhrady využiť marketingové úsilie vynaložené majiteľom tejto ochrannej známky na vytvorenie a udržanie obrazu tejto ochrannej známky.

31

Odvolací senát sa naopak domnieval, že výrobky zaradené do tried 29 až 31 v zmysle Niceskej dohody a ktorých sa týkala prihláška, neboli považované za luxusné výrobky a že sa vždy nespájajú so svetom „glamour“ alebo módy. Ide o bežné potraviny hromadnej spotreby, dostupné v ktoromkoľvek miestnom obchode a s tovarmi spoločnosti Kenzo majú len okrajovú súvislosť. Táto posledná skutočnosť neodôvodnila, prečo by požadovaný zápis neprávom využíval alebo narúšal rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzoval dobré meno skoršej ochrannej známky KENZO. Odvolací senát zamietol námietku pre tieto výrobky.

32

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. septembra 2013 podal odvolateľ žalobu na zrušenie rozhodnutia z 3. júla 2013. Na podporu svojej žaloby uviedol dva žalobné dôvody, pričom prvý bol založený na porušení článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

33

Všeobecný súd zamietol tieto žalobné dôvody a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

34

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 18. mája 2016 boli veci C‑85/16 P a C‑86/16 P spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

35

Vo svojich odvolaniach odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

36

EUIPO a Kenzo navrhujú, aby Súdny dvor zamietol obe odvolania a zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.

37

Na podporu svojich odvolaní odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

38

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 23 v každom z napadnutých rozsudkov rozhodol, že odvolací senát sa správne domnieval, že dôkazy o používaní a dobrom mene boli neoddeliteľné, takže prvé dôkazy mohli byť predložené namiesto druhých. Odvolateľ sa domnieva, že Všeobecný súd tým, že takto rozhodol, neposúdil správne skutočnosť, že voľná úvaha uplatnená odvolacím senátom podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 bola obmedzená pravidlom 20 ods. 1, ako aj pravidlom 19 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia.

39

Podľa odvolateľa z týchto ustanovení vyplýva, že námietka založená na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa má zamietnuť, ak namietateľ nepredloží dôkaz o dobrom mene skoršej ochrannej známky v lehote určenej EUIPO na stanovenie existencie a platnosti skoršieho práva. Tento výklad bol potvrdený rozsudkom z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT – Massagué Marín (Chef) (T‑232/00, EU:T:2002:157, bod 44).

40

Z bodu 23 v každom z napadnutých rozsudkov vyplýva, že Všeobecný súd, rovnako ako odvolací senát, na účely posúdenia dobrého mena skoršej ochrannej známky nesprávne zohľadnil dokumenty predložené po uplynutí lehoty stanovenej na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky, konkrétne prílohy 1 až 21 pripomienok spoločnosti Kenzo. Podľa odvolateľa ani nariadenie č. 207/2009, ani vykonávacie nariadenie nestanovujú, že by dokumenty, ktoré boli predložené na preukázanie používania a po uplynutí lehoty určenej na predloženie dôkazu o skorších právach, mohli umožniť preukázanie dobrého mena skoršej ochrannej známky.

41

Kenzo v prvom rade tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný. Subsidiárne sa domnieva, že toto tvrdenie je aj nedôvodné. EUIPO tvrdí, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný.

42

Pokiaľ ide o prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantné skutočnosti, ako aj posúdiť dôkazné prostriedky. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudok z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 49 a citovanú judikatúru).

43

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že z prvého odvolacieho dôvodu vyplýva právna otázka, založená na povahe voľnej úvahy, ktorou disponuje odvolací senát podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vzhľadom na pravidlo 20 ods. 1, ako aj pravidlo 19 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. Prvý odvolací dôvod je preto prípustný.

44

Pokiaľ ide o dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT (C‑120/12 P, EU:C:2013:638), v podstate rozhodol, že voľná úvaha, ktorou disponuje odvolací senát podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, sa má uplatňovať v medziach ustanovenia uvedeného v pravidle 50 ods. 1 tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia, a nie podľa pravidla 20 ods. 1 tohto posledného uvedeného nariadenia. Súdny dvor v bode 32 tohto rozsudku predovšetkým zastával názor, že vykonávacie nariadenie výslovne stanovuje, že odvolací senát disponuje počas preskúmania odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia voľnou úvahou vyplývajúcou z pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, aby rozhodol, či je, alebo nie je potrebné zohľadniť ďalšie alebo doplňujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli predložené v lehotách, ktoré stanovilo alebo spresnilo námietkové oddelenie. V dôsledku toho, ak je na odvolací senát podané takéto odvolanie, tieto ustanovenia mu zverujú možnosť prijať alebo neprijať neskoro predložené dokumenty, ktoré sa týkajú existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky.

45

Súdny dvor v bode 38 uvedeného rozsudku pripomenul, že ak má EUIPO v rámci námietkového konania rozhodnúť, výkon voľnej úvahy, ktorou disponuje na účely zohľadnenia oneskorene predložených dôkazov alebo skutočností, podlieha dvom podmienkam, a to jednak tej, že tieto oneskorene predložené dôkazy môžu byť na prvý pohľad skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietky, ktorá bola na EUIPO podaná, a jednak tej, že štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu, a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu.

46

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 16 a 17 napadnutých rozsudkov v prvom rade pripomenul túto judikatúru Súdneho dvora a správne uviedol v bode 18 v každom z napadnutých rozsudkov, že voľnú úvahu odvolacieho senátu nebolo potrebné vyložiť z hľadiska pravidla 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ale len z hľadiska pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku tohto nariadenia.

47

Všeobecný súd v druhom rade skúmal v bodoch 19 až 23 napadnutých rozsudkov, či odvolací senát mohol v prejednávanej veci zohľadniť tieto dôkazy, v tom zmysle, že tieto dôkazy mohli byť skutočne relevantné a či to štádium konania a určité okolnosti prejednávanej veci umožňovali. V bode 23 v každom z uvedených rozsudkov posledný uvedený súd konštatoval, že išlo o takýto prípad z dôvodu, že „odvolací senát tým, že uviedol, že dôkazy o používaní a o dobrom mene boli neoddeliteľné a že len nadmerný a nelegitímny formalizmus vyžadoval, aby dôkazy o používaní nemohli byť predložené z titulu dôkazov o dobrom mene, uplatnil svoju voľnú úvahu vyplývajúcu z článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 na účely rozhodnutia, že bolo potrebné zohľadniť uvedené dôkazy“.

48

Všeobecný súd tak týmto rozhodnutím presne uplatnil článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v spojení s pravidlom 50 ods. 1 tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia. Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

49

Vo svojom druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní všetkých štyroch podmienok stanovených v tomto ustanovení, na základe ktorých možno uplatňovať námietku voči prihláške ochrannej známky. Jeho odvolací dôvod je teda rozdelený do štyroch častí založených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní podobnosti kolidujúcich ochranných známok, dobrého mena skoršej ochrannej známky, neexistencie neoprávneného prospechu, a napokon existencie náležitého dôvodu na používanie ochrannej známky, ktorej sa týkali prihlášky.

50

V prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že posúdil podobnosť kolidujúcich ochranných známok v bodoch 31 až 33 napadnutých rozsudkov bez toho, aby v tejto súvislosti porovnal uvedené ochranné známky, preskúmaním každej ochrannej známky ako celku, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Odvolateľ sa domnieva, že Všeobecný súd nesprávne vykonal požadované porovnanie so skoršou ochrannou známkou len z hľadiska jednej zo zložiek ochrannej známky, ktorej sa týkajú prihlášky. Tvrdí, že ak by Všeobecný súd vykonal potrebné porovnanie kolidujúcich ochranných známok z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska, vyvodil by z toho, že medzi nimi nie je žiadna podobnosť. Zastáva názor, že prvok „estate“ má dôležité miesto v názve ochrannej známky, ktorej sa týkajú prihlášky, keďže obsahuje šesť písmen a je teda dlhší ako prvok „kenzo“, ktorý tvorí päť písmen. Prvok „estate“ taktiež značne zväčšuje názov uvedenej ochrannej známky z vizuálneho a fonetického hľadiska a vedie k značným rozdielom medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, tak z hľadiska ich zvučnosti, ako aj ich rytmu.

51

Odvolateľ ďalej tvrdí, že Všeobecný súd neodôvodnil svoje posúdenie, podľa ktorého je dominantným prvkom ochrannej známky KENZO ESTATE prvok „kenzo“. Domnieva sa naopak, že prvok „estate“ má rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o výrobky a služby, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, ktorej sa týka prihláška. Aj keď totiž existuje súvislosť medzi uvedeným pojmom a týmito výrobkami a službami, táto súvislosť nie je dostatočne priama na to, aby zbavila prvok „estate“ akejkoľvek rozlišovacej spôsobilosti a aby mohla automaticky urobiť z prvku „kenzo“ dominantný prvok.

52

Odvolateľ napokon vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne zamietol uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 7. mája 2009, Klein Trademark Trust/ÚHVT – Zafra Marroquineros (CK CREACIONES KENNYA) (T‑185/07, EU:T:2009:147), a z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488), v bode 34 v každom z napadnutých rozsudkov.

53

Kenzo a EUIPO tvrdia, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.

54

Pokiaľ ide o prípustnosť prvej časti druhého odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že argumentácia odvolateľa, v ktorej tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neporovnal kolidujúce ochranné známky posúdením každej ochrannej známky ako celku, a tým, že neuplatnil rozsudky zo 7. mája 2009, Klein Trademark Trust/ÚHVT – Zafra Marroquineros (CK CREACIONES KENNYA) (T‑185/07, EU:T:2009:147), a z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/OHMI (C‑254/09 P, EU:C:2010:488), ako aj argumentácia založená na nedostatku odôvodnenia posúdenia, ktoré sa týka dominantnej povahy prvku „kenzo“ tvoriacej ochrannú známku KENZO ESTATE, nastoľujú právne otázky. Tieto právne otázky sú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 42 tohto rozsudku prípustné v rámci odvolania.

55

Naopak, argumentácia odvolateľa, podľa ktorej má prvok „estate“ rozlišovaciu spôsobilosť, je neprípustná, keďže podľa nej má odvolateľ v skutočnosti za cieľ spochybniť skutkové posúdenie vykonané Všeobecným súdom v bode 33 v každom z napadnutých rozsudkov, podľa ktorého slovo „estate“ viazané na výrobky a služby, ktoré sa týkajú prihlášky, nemali rozlišovaciu spôsobilosť pre značnú časť relevantných spotrebiteľov.

56

Pokiaľ ide v prvom rade o dôvodnosť tvrdenia založeného na tom, že Všeobecný súd neporovnal kolidujúce ochranné známky posúdením každej ako celku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť existencia súvislosti medzi skoršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 posúdená celkovo z hľadiska všetkých relevantných skutočností prejednávanej veci, medzi ktorými sú uvedené najmä stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok, ktorý predpokladá najmä existenciu prvkov vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti (pozri rozsudky z 23. októbra 2003, Adidas‑Salomon a Adidas Benelux, C‑408/01, EU:C:2003:582, bod 28, ako aj z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT, C‑552/09 P, EU:C:2011:177, body 52 a 64).

57

V prejednávanej veci Všeobecný súd uviedol v bodoch 31 a 32 napadnutých rozsudkov, že okolnosť, podľa ktorej ochranná známka pozostáva výlučne zo skoršej ochrannej známky, ku ktorej je pripojené iné slovo, je znakom podobnosti medzi týmito dvomi ochrannými známkami a že bežne si spotrebiteľ v zásade viac všíma úvodnú časť označenia ako jeho konečnú. Pokiaľ ide o neexistenciu rozlišovacej spôsobilosti prvku „estate“, Všeobecný súd v bode 33 v každom z napadnutých rozsudkov uviedol, že pre „anglofónne subjekty môže toto slovo pripomínať miesto, kde sa pestuje a vyrába víno, hrozno a súvisiace výrobky, pričom ‚estate‘ znamená ‚pozemok veľkého rozmeru‘“. Všeobecný súd tak rozhodol, že odvolací senát sa mohol správne domnievať, že relevantní spotrebitelia venujú menej pozornosti tomuto pojmu a sústredia sa na prvý prvok, konkrétne pojem „kenzo“, ktorý má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť.

58

Z bodov 31 až 33 napadnutých rozsudkov vyplýva, že na účely posúdenia podobnosti kolidujúcich ochranných známok sa Všeobecný súd jednak domnieval, že ochranná známka, ktorej sa týkajú prihlášky, pozostáva výlučne zo skoršej ochrannej známky, ku ktorej bol pripojený prvok „estate“ a ktorý nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a jednak, že spotrebiteľ tým, že venuje v zásade viac pozornosti úvodnej časti označenia ako jeho konečnej časti, príslušná skupina verejnosti sa sústredí na prvý prvok, ktorý má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, ktorým je pojem „kenzo“.

59

Za týchto podmienok, keďže obe kolidujúce ochranné známky sú slovnými ochrannými známkami, z ktorých jedna pozostáva výlučne zo skoršej ochrannej známky, ku ktorej sa pripája prvok, ktorý nemá rozlišovaciu spôsobilosť, Všeobecný súd mohol správne dospieť k záveru, že tieto ochranné známky, posudzované každá ako celok, si boli podobné.

60

V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa založenú na nedostatku odôvodnenia napadnutých rozsudkov, čo sa týka dominantnej povahy prvku „kenzo“, treba túto argumentáciu zamietnuť ako nedôvodnú.

61

V bode 32 v každom z napadnutých rozsudkov Všeobecný súd totiž pripomenul judikatúru, podľa ktorej si bežne spotrebiteľ v zásade viac všíma úvodnú časť označenia ako jeho konečnú. V bode 33 v každom z uvedených rozsudkov tento súd konštatoval, že slovo „estate“ pripojené k výrobkom a službám, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, ktorej sa týkajú prihlášky, nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre značnú časť relevantných spotrebiteľov. Všeobecný súd z toho vyvodil, že „odvolací senát sa mohol správne domnievať, že relevantní spotrebitelia venujú menej pozornosti tomuto pojmu a sústredia sa na prvý prvok, ktorý má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, ktorým je pojem ‚kenzo‘“.

62

Pokiaľ ide v treťom rade o argumentáciu odvolateľa založenú na skutočnosti, že Všeobecný súd nesprávne zamietol uplatnenie rozsudkov zo 7. mája 2009, Klein Trademark Trust/ÚHVT – Zafra Marroquineros (CK CREACIONES KENNYA) (T‑185/07, EU:T:2009:147), a z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488), táto argumentácia musí byť taktiež zamietnutá ako nedôvodná.

63

Ako totiž správne konštatoval Všeobecný súd v bode 34 v každom z napadnutých rozsudkov, skutkové okolnosti vecí, v ktorých boli vydané rozsudky citované v predchádzajúcom bode, sa odlišujú od skutkových okolností týchto vecí vzhľadom na to, že stačí konštatovať, že v prípade prvých uvedených rozsudkov kolidovala prihlasovaná ochranná známka pozostávajúca zo slovného označenia a skoršie ochranné známky vyobrazené prostredníctvom obrazových označení, zatiaľ čo v týchto veciach kolidujú dve slovné ochranné známky. Z toho dôvodu sa Všeobecný súd domnieval, že vo veciach, v ktorých boli vydané citované rozsudky, neboli rozlišujúce a dominantné prvky kolidujúcich ochranných známok rovnaké, kým v prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieval, že pojem „kenzo“ spoločný pre kolidujúce ochranné známky je zároveň prvkom, ktorý má najväčšiu rozlišovaciu spôsobilosť týchto ochranných známok.

64

Z toho vyplýva, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť v celom rozsahu.

65

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bode 41 v každom z napadnutých rozsudkov konštatoval, že odvolací senát správne potvrdil, že skoršia ochranná známka KENZO mala v Únii dobré meno pre odevy, kozmetiku a parfumy, kým dôkazy s týmto cieľom boli predložené neskoro a nemali byť zohľadnené, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

66

Kenzo a EUIPO tvrdia, že druhú časť tohto odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

67

Treba uviesť, že v bode 41 v každom z napadnutých rozsudkov sa posúdenie Všeobecného súdu týka tvrdenia odvolateľa založeného na tom, že odvolací senát nemal zohľadniť dôkazy predložené spoločnosťou Kenzo námietkovému oddeleniu pred 17. májom 2010 vo veci C‑85/16 P a pred 14. februárom 2011 vo veci C‑86/16 P na preukázanie dobrého mena skoršej ochrannej známky, keďže k týmto dôkazom nebolo pripojené žiadne vysvetlenie. Všeobecný súd v tomto bode 41 konštatoval, že k dátumu účinnosti medzinárodných zápisov ochrannej známky KENZO ESTATE v týchto dvoch veciach, konkrétne k 21. januáru 2008 a 18. augustu 2009, bolo dobré meno skoršej ochrannej známky preukázané z hľadiska dôkazov predložených v predchádzajúcich veciach, z ktorých námietkové oddelenie v týchto veciach vychádza.

68

Odvolateľ preto nemôže v rámci druhej časti svojho odvolacieho dôvodu účinne tvrdiť, že Všeobecný súd sa v uvedenom bode 41 dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zohľadnil dôkazy týkajúce sa dobrého mena skoršej ochrannej známky KENZO predložené neskoro, keďže posúdenie Všeobecného súdu sa netýka oneskorenej povahy predloženia uvedených dôkazov.

69

Za týchto podmienok treba druhú časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neúčinnú.

70

V tretej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že používanie ochrannej známky KENZO ESTATE, ktorej sa týkajú prihlášky, neprávom ťaží z dobrého mena skoršej ochrannej známky, pričom celkovo neposúdil kolidujúce ochranné známky zohľadnením všetkých relevantných faktorov veci samej, medzi ktorými sú povaha výrobkov alebo služieb, pre ktoré sú tieto ochranné známky zapísané, vrátane stupňa podobnosti alebo odlišnosti týchto výrobkov alebo týchto služieb. Uvádza tak, že návrh, farba a vôňa sú relevantné prvky pre úspech odevov, parfumov a kozmetiky, konkrétne výrobkov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, pričom žiaden z týchto aspektov neprestavuje prvok predstavujúci hodnotu pre výrobky dotknuté prihlasovanými ochrannými známkami. Vzhľadom na veľmi odlišnú povahu predmetných obchodných odvetví je navyše veľmi málo pravdepodobné, že obraz výlučnosti a luxusu, ktorý sa viaže na odevy, parfumy alebo kozmetiku, môže byť prenesený na jeden z výrobkov dotknutých ochrannou známkou, ktorej sa týkajú prihlášky a ktorá sa vzťahuje na bežný spotrebný tovar dostupný v supermarketoch.

71

Odvolateľ okrem iného tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu sa zakladá len na predpokladoch a špekuláciách a nie je podložené žiadnym dôkazom.

72

Kenzo a EUIPO tvrdia, že tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

73

Treba konštatovať, že v rozsahu, v akom odvolateľ vo svojej argumentácii vytýka Všeobecnému súdu, že nezohľadnil povahu a veľmi odlišné aspekty výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, treba túto argumentáciu v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 42 tohto rozsudku zamietnuť ako neprípustnú. Cieľom argumentácie odvolateľa je v skutočnosti spochybniť skutkové posúdenia, ktoré vykonal v tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 50 až 53 napadnutých rozsudkov, podľa ktorých výrobky a služby, ktorých sa týka ochranná známka, ktorej sa týkajú prihlášky, môžu ako odevy, parfumy a kozmetika, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, v podstate patriť do oblasti luxusného tovaru.

74

V rozsahu, v akom odvolateľ vo svojej argumentácii tvrdí, že Všeobecný súd celkovo neposúdil všetky relevantné faktory na posúdenie rizika neoprávneného ťaženia z dobrého mena skoršej ochrannej známky a že Všeobecný súd riadne neodôvodnil svoje posúdenie v tejto súvislosti, treba konštatovať, že uvedená argumentácia vedie k právnej otázke, ktorá je v rámci odvolania prípustná v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 42 tohto rozsudku.

75

Táto argumentácia je však založená na nesprávnom výklade napadnutých rozsudkov.

76

Treba totiž uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 45 až 49 napadnutých rozsudkov pripomenul relevantnú judikatúru, aby v prejednávanej veci určil, či používanie ochrannej známky, ktorej sa týkajú prihlášky, neprávom ťaží z dobrého mena skoršej ochrannej známky. V bodoch 50 a 51 týchto rozsudkov preskúmal povahu a stupeň podobnosti dotknutých výrobkov a služieb. V bode 53 v každom z uvedených rozsudkov potvrdil posúdenie odvolacieho senátu týkajúce sa existencie súvislosti, ktorá mohla byť stanovená medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, a výrobkami a službami označenými ochrannou známkou, ktorej sa týkajú prihlášky, konkrétne skutočnosť, že patria do oblasti luxusného tovaru. V bode 54 v každom z týchto istých rozsudkov Všeobecný súd potvrdil posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého bolo vysoko pravdepodobné, že táto ochranná známka by neprávom ťažila z dobrého mena skoršej ochrannej známky tým, že by vychádzala z existencie súvislosti medzi výrobkami a službami, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, veľmi dobrého mena skoršej ochrannej známky, vysokého stupňa podobnosti uvedených ochranných známok a sofistikovaného a emblematického obrazu vytváraného skoršou ochrannou známkou. Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku vo veci C‑86/16 P dodal, že služby zaradené do tried 35 a 43 v zmysle Niceskej dohody, ktorých sa týka prihláška, sa však mohli javiť ako vedľajšie služby k výrobe a predaju vína.

77

Za týchto podmienok nemožno vytýkať Všeobecnému súdu, že celkovo neposúdil všetky relevantné faktory na účely posúdenia, či by ochranná známka, ktorej sa týkajú prihlášky, neprávom ťažila z dobrého mena skoršej ochrannej známky a že riadne neodôvodnil toto posúdenie.

78

Tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba čiastočne zamietnuť ako neprípustnú a čiastočne ako nedôvodnú.

79

Vo svojej štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že napadnuté rozsudky sú nedostatočne odôvodnené, keďže Všeobecný súd sa na účely zamietnutia štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktorá mu bola predložená, obmedzil na potvrdenie konštatovania odvolacieho senátu, podľa ktorého „nebol preukázaný žiadny náležitý dôvod“.

80

Odvolateľ tvrdí, že odvolací senát a Všeobecný súd sa dopustili aj nesprávneho právneho posúdenia, keď dostatočne nezohľadnili skutočnosť, že v zložení ochrannej známky KENZO ESTATE prvok „kenzo“ označuje krstné meno odvolateľa. Spresňuje, že nemal v úmysle neprávom ťažiť z dobrého mena skoršej ochrannej známky a že nekonal ani v zlej viere.

81

Kenzo tvrdí, že štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. EUIPO tvrdí, že vzhľadom na to, že nesprávne posúdenie tvrdené odvolateľom je zamerané proti rozhodnutiam odvolacích senátov, je táto časť druhého odvolacieho dôvodu neprípustná. V každom prípade je podľa EUIPO táto časť nedôvodná.

82

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie predložené na podporu štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu týkajúce sa nedostatku odôvodnenia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a že odôvodnenie Všeobecného súdu môže teda byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 38 a citovaná judikatúra).

83

Z bodu 58 napadnutého rozsudku vo veci C‑85/16 P a z bodu 59 napadnutého rozsudku vo veci C‑86/16 P vyplýva, že Všeobecný súd skúmal tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého používanie jeho krstného mena na ochrannej známke, ktorej sa týkajú prihlášky, predstavuje v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 náležitý dôvod, ktorý mu umožňuje používať toto označenie. Domnieval sa, že aj keď odpoveď odvolacieho senátu na toto tvrdenie je stručná, je však dostatočná, keďže nariadenie č. 207/2009 nepriznáva žiadne nepodmienečné právo na zápis priezviska alebo krstného mena ako ochrannej známky Únie. Z toho vyvodil, že skutočnosť že Kenzo je krstným menom odvolateľa, nepostačuje na to, aby v zmysle tohto ustanovenia predstavovala náležitý dôvod.

84

Z toho vyplýva, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že neuviedol dôvody, pre ktoré zamietol tvrdenie odvolateľa.

85

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie predložené na podporu štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu založené na tom, že používanie krstného mena odvolateľa na ochrannej známke, ktorej sa týkajú prihlášky, predstavuje v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 náležitý dôvod, treba konštatovať, že je neprípustné, keďže smeruje proti rozhodnutiam z 22. mája 2013 a 3. júla 2013 druhého odvolacieho senátu (uznesenie z 26. mája 2016, Dairek Attoumi/EUIPO, C‑578/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:377, bod 26 a citovaná judikatúra).

86

Keďže toto tvrdenie smeruje proti napadnutým rozsudkom, treba pripomenúť, že Súdny dvor už vyložil pojem „náležitý dôvod“, uvedený v článku 5 ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), v tom zmysle, že tento pojem nezahŕňa len objektívne naliehavé dôvody, ale aj subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom (rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 45).

87

Súdny dvor okrem toho rovnako spresnil, že vzhľadom na to, že znenia článku 5 ods. 2 a článku 4 ods. 4 písm. a) prvej smernice 89/104 sú v podstate zhodné a majú za cieľ priznať rovnakú ochranu ochranným známkam s dobrým menom, výklad poskytnutý prvým ustanovením platí aj pre druhé ustanovenie (pozri najmä rozsudky z 27. novembra 2008, Intel Corporation,C‑252/07, EU:C:2008:655, bod 25, a z 9. januára 2003, Davidoff,C‑292/00, EU:C:2003:9, bod 17).

88

Keďže znenie článku 4 ods. 4 písm. a) prvej smernice 89/104 je zhodné so znením článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, výklad poskytnutý Súdnym dvorom, čo sa týka článku 5 ods. 2 uvedenej prvej smernice, je uplatniteľný aj na článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

89

Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 34 svojich návrhov, ochrana, ktorú priznáva tento článok 8 ods. 5 ochranným známkam s dobrým menom, je široká. Špecifická podmienka tejto ochrany spočíva v použití označenia zhodného so zapísanou ochrannou známkou alebo jej podobného bez náležitého dôvodu, ktoré by neoprávnene získavalo prospech z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena tejto ochrannej známky alebo by im spôsobovalo ujmu (pozri najmä rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 33, ako aj citovanú judikatúru).

90

Používateľ podobného označenia, ako je ochranná známka s dobrým menom, sa však môže odvolať, ako to vyplýva z článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, na „náležitý dôvod“ na účely používania tohto označenia, ktoré je vyjadrením všeobecného cieľa uvedeného nariadenia, ktorým je vyrovnať na jednej strane záujmy majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej základnú funkciu a na druhej strane záujmy tretej osoby používať v obchodných veciach takéto označenie na účely označenia výrobkov a služieb, ktoré uvádza na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 41, ako aj 43).

91

Odvolanie sa treťou osobou na náležitý dôvod s cieľom používať označenia podobné ochrannej známke s dobrým menom nemôže viesť k uznaniu práv spojených so zapísanou ochrannou známkou v jej prospech, ale zaväzuje majiteľa ochrannej známky s dobrým menom strpieť používanie podobného označenia (rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries, C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 46).

92

V prejednávanej veci v bode 54 v každom z napadnutých rozsudkov Všeobecný súd potvrdil konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého bolo v podstate vysoko pravdepodobné, že ochranná známka, ktorej sa týkajú prihlášky, neprávom ťažila zo skoršej ochrannej známky. Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku vo veci C‑85/16 P a v bode 59 napadnutého rozsudku vo veci C‑86/16 P rozhodol, že používanie krstného mena odvolateľa, konkrétne Kenzo, v zložení ochrannej známky KENZO ESTATE nepostačuje na to, aby v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 predstavovalo náležitý dôvod na používanie tohto označenia.

93

Všeobecný súd tak bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatoval, že odvolateľ nepreukázal existenciu náležitého dôvodu používania predmetného označenia vo svoj prospech.

94

Samotná okolnosť, že pojem „kenzo“ tvoriaci ochrannú známku KENZO ESTATE je zhodný s krstným menom odvolateľa, totiž nie je relevantný v súvislosti s otázkou, či používanie tohto pojmu predstavuje náležitý dôvod v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, keďže, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 38 svojich návrhov, skúmanie vyváženia dotknutých záujmov nemôže narušiť základnú funkciu skoršej ochrannej známky, ktorou je zaručiť pôvod výrobku.

95

Všeobecný súd sa tak mohol pri vyvážení dotknutých záujmov správne domnievať, že vzhľadom na širokú ochranu, ktorú priznáva nariadenie č. 207/2009 ochranným známkam s dobrým menom, odvolací senát mohol zohľadniť, že odvolateľ nepreukázal žiadny náležitý dôvod, a že tento odvolateľ mal preto prihláškami podanými 21. januára 2008 a 18. augusta 2009 v úmysle neprávom ťažiť z dobrého mena ochrannej známky KENZO, zapísanej 20. februára 2001.

96

Z uvedeného vyplýva, že druhé tvrdenie predložené na podporu štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodné. Druhý odvolací dôvod treba preto tiež zamietnuť.

97

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolania treba zamietnuť v celom rozsahu.

98

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO a Kenzo navrhli uložiť pánovi Tsujimotovi povinnosť nahradiť trovy konania a pán Tsujimoto nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: