–

Istanbul Lojistik Ltd, v zastúpení: S. Habóczky, V. Weiss a A. Nagy, ügyvédek,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. M. Tátrai, E. E. Sebestyén, M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Collabolletta a G. Rocchitta, avvocati dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux, E. Georgieva a L. Havas, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda medzi EHS a Tureckom“), článkov 4, 5 a 7 rozhodnutia asociačnej rady ES‑Turecko č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonaní konečnej fázy colnej únie (Ú. v. ES L 35, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/013, s. 74, ďalej len „rozhodnutie asociačnej Rady č. 1/95“), článku 3 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 1 ods. 2 a článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 72).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú Istanbul Lojistik Ltd, turecká dopravná spoločnosť, a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság (Oddelenie opravných prostriedkov Národného daňového a colného riaditeľstva, Maďarsko) (ďalej len „daňový orgán druhého stupňa“) vo veci rozhodnutia tohto orgánu, ktorým sa uvedenej spoločnosti ukladá povinnosť zaplatiť daň z prevádzky nákladného vozidla, ktorého držiteľom je táto spoločnosť, z dôvodu prekročenia maďarskej hranice.

3

Podľa článku 9 dohody medzi EHS a Tureckom:

„Zmluvné strany sú si vedomé, že v oblasti uplatňovania dohody bez toho, aby boli dotknuté určité ustanovenia, ktoré môžu byť stanovené podľa článku 8, je každá diskriminácia na základe štátnej príslušnosti zakázaná v súlade so zásadou uvedenou v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]

4

Dodatkový protokol podpísaný 23. novembra 1970 v Bruseli uvedený v prílohe dohody medzi EHS a Tureckom, uzavretý, schválený a potvrdený v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 (Ú. v. ES L 293, 1972, s. 1; Mim. vyd. 11/011, s. 41, ďalej len „dodatkový protokol“) v článku 62 stanovuje, že dodatkový protokol je neoddeliteľnou súčasťou dohody medzi EHS a Tureckom.

5

Článok 42 dodatkového protokolu v odseku 1 stanovuje:

„Asociačná rada rozšíri na Turecko, v súlade s pravidlami, ktoré sama určí, prepravné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s primeraným ohľadom na zemepisnú situáciu Turecka. Takým istým spôsobom môže rozšíriť opatrenia vykonané spoločenstvom pri uplatňovaní týchto ustanovení, pokiaľ ide o železničnú, cestnú alebo vnútroštátnu riečnu dopravu.“

6

Podľa článku 1 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95:

„Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia [dohody medzi EHS a Tureckom], a jej dodatkového a doplňujúceho protokolu, Asociačná rada EHS‑Turecko stanoví ďalej podrobnosti týkajúce sa vykonania konečnej fázy colnej únie stanovenej v článkoch 2 a 5 uvedenej dohody.“ [neoficiálny preklad]

7

Kapitola I tohto rozhodnutia týkajúca sa voľného pohybu tovaru a obchodnej politiky obsahuje oddiel I, nazvaný „Odstránenie ciel a poplatkov s rovnakým účinkom ako clo“ [neoficiálny preklad]. Článok 4 uvedeného rozhodnutia, ktorý sa nachádza v tomto oddiele, stanovuje:

„Dovozné a vývozné clo, ako aj poplatky s rovnakým účinkom ako clo sa medzi Spoločenstvom a Tureckom zrušujú k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. Spoločenstvo a Turecko sa zaväzujú, že od uvedeného dátumu nezavedú žiadne nové dovozné ani vývozné clo alebo akýkoľvek poplatok s rovnakým účinkom ako clo. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na clá daňovej povahy.“ [neoficiálny preklad]

8

Oddiel II tejto kapitoly, nazvaný „Odstránenie množstevných obmedzení alebo opatrení s rovnakým účinkom“ [neoficiálny preklad], pozostáva z článkov 5 až 11 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95. Jeho článok 5 stanovuje:

„Množstevné obmedzenia dovozu, ako aj všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi zmluvnými stranami zakázané.“ [neoficiálny preklad]

9

Článok 6 uvedeného rozhodnutia znie:

„Množstevné obmedzenia vývozu, ako aj všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi zmluvnými stranami zakázané.“ [neoficiálny preklad]

10

Podľa článku 7 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95:

„Články 5 a 6 nebránia zákazom ani obmedzeniam dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí a zvierat alebo ochrany rastlín, ochrany národných pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva. Takéto zákazy alebo obmedzenia však nesmú predstavovať prostriedok svojvoľnej diskriminácie, ani maskovaného obmedzenia obchodu medzi zmluvnými stranami.“ [neoficiálny preklad]

11

Článok 66 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Ustanovenia tohto rozhodnutia, v rozsahu v akom sú v podstate zhodné s príslušnými pravidlami Zmluvy o zriadení Európskeho spoločenstva, sa pokiaľ ide o ich vykonávanie a uplatňovanie na tovary patriace do colnej únie, vykladajú v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v danej oblasti.“ [neoficiálny preklad]

12

Článok 1 nariadenia č. 1072/2009, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na medzinárodnú prepravu tovaru po ceste vykonávanú v prenájme alebo za úhradu na území Spoločenstva.

2.   V prípade, že ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, toto nariadenie sa uplatňuje na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. Neuplatňuje sa na tú časť cesty na území členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje nakládka alebo vykládka, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

3.   Do uzatvorenia dohôd uvedených v odseku 2 toto nariadenie nemá vplyv na:

…“

13

Článok 18 ods. 3 dohovoru o medzinárodnej cestnej preprave uzatvorený medzi Prezidiálnou radou a vládou Maďarskej ľudovej republiky na jednej strane a vládou Tureckej republiky na druhej strane, ktorý bol podpísaný v Budapešti 14. septembra 1968 [Magyar Közlöny 1969/78 (X. 11.), (ďalej len „dohovor medzi Maďarskom a Tureckom“), stanovuje:

„Vozidlá vykonávajúce prepravu tovaru cez územie druhej zmluvnej strany podliehajú, vrátane jazdy naprázdno, daniam, prirážkam, poplatkom a príplatkom, ktoré sa musia platiť za prepravu tovaru a na pokrytie výdavkov spojených s údržbou a opravou ciest, vrátane poplatkov, ktoré sú stanovené pre vozidlá prekračujúce maximálnu povolenú hmotnosť podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.“

14

Preambula gépjárműadóról szóló 1991. évi LXXXII. törvény (zákon č. LXXXII z roku 1991 o dani z motorových vozidiel), [Magyar Közlöny 1991/145 (XII. 26.)], (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) znie:

„Národné zhromaždenie v záujme lepšieho rozdelenia verejných nákladov spojených s automobilovou dopravou, zvýšenia príjmov obecných orgánov alebo, v prípade hlavného mesta, jednotlivých mestských obvodov, ako aj rozšírenia zdrojov financovania potrebných na údržbu a rozvoj verejnej cestnej siete, prijíma tento zákon o dani z motorových vozidiel.“

15

Podľa § 1 tohto zákona:

„1.   Daň z motorových vozidiel musí byť zaplatená za každé vozidlo alebo príves, ktoré majú maďarské evidenčné číslo, ako aj za každé nákladné vozidlo zapísané do evidencie v cudzine, ktoré sa pohybuje na území Maďarska (spoločne ďalej len ‚vozidlo‘) …

2.   Pôsobnosť tohto zákona sa nevzťahuje… v kategórii nákladných vozidiel zapísaných do evidencie v cudzine na tie vozidlá, ktoré sú zapísané do evidencie v členskom štáte Európskej únie.“

16

Podľa § 10 tohto zákona „má daň zaplatiť držiteľ vozidla“.

17

Podľa § 11 zákona o dani z motorových vozidiel „daňová povinnosť vzniká dňom vstupu na územie Maďarska“.

18

§ 15 tohto zákona stanovuje:

„1.   V prípade vozidla (alebo na účely uplatnenia tohto odseku súpravy vozidiel) s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 12 ton, ktoré sa pohybuje s dopravnou licenciou používanou na účely miestnej dopravy, sa musí zaplatiť daň 10000 [maďarských forintov (HUF) (približne 33 eur)] z titulu jazdy smerom tam a takisto smerom naspäť, zatiaľ čo v prípade vozidla s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, ktoré sa pohybuje s dopravnou licenciou používanou na účely miestnej dopravy, sa musí zaplatiť 30000 HUF [(približne 100 eur)] z titulu jazdy smerom tam a takisto smerom naspäť. V prípade vozidla s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 12 ton, ktoré sa pohybuje s dopravnou licenciou používanou na účely tranzitu (vrátane vozidla, ktoré využíva licenciu vydanú treťou krajinou), sa musí zaplatiť daň 20000 HUF [(približne 66 eur)] z titulu prejazdu smerom tam a takisto smerom naspäť, zatiaľ čo v prípade vozidla s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, ktoré sa pohybuje s dopravnou licenciou používanou na účely tranzitu, sa musí zaplatiť daň 60000 HUF [(približne 200 eur)] z titulu prejazdu smerom tam a takisto smerom naspäť. Povinnosť zaplatiť daň podľa predchádzajúcich ustanovení existuje aj v prípade, že dopravná licencia nie je platná, alebo že daňovník ju použil protizákonne, alebo že jazdil bez dopravnej licencie.

2.   Sumy dane stanovené v odseku 1 sa chápu ako suma za jazdu smerom tam alebo smerom späť a za každý pobyt na maďarskom území nepresahujúci 48 hodín za jazdu. Ak je dĺžka pobytu dlhšia, daň je splatná v súlade s ustanoveniami odseku 1 vyššie za každé nové začaté obdobie 48 hodín. …

3.   Sumu dane splatnej na základe odseku 1 je možné zaplatiť nákupom daňovej nálepky, ktorá musí byť prilepená na licencii cestnej dopravy – v prípade obslužnej dopravy, počas celej dĺžky dopravy a v prípade tranzitnej dopravy, oddelene len pre jazdu tam a naspäť – v čase vstupu na územie Maďarska. Keď je nálepka nalepená, alebo nálepky nalepené, daňovník musí povinne uviesť na tejto nálepke alebo týchto nálepkách dátum a čas vstupu (rok–mesiac–deň–hodina). Ak nie je splnená povinnosť zaplatenia (daňová nálepka), je možné jazdiť s dopravnou licenciou podliehajúcou zdaneniu bez vystavenia sa sankciám iba v oblasti najviac 5 km od miesta vstupu na územie Maďarska.“

19

Ustanovenie § 17 ods. 2 uvedeného zákona znie:

„Ak daňovník nesplnil sčasti alebo úplne svoju povinnosť zaplatiť daň, colný orgán vyrubí daňový dlh, ako aj daňovú pokutu, ktorá je vo výške päťnásobku sumy tohto dlhu. …“

20

Közúti közlekedésről szóló 1988. évi I. törvény (zákon č. I z roku 1988 o cestnej premávke) [Magyar Közlöny 1988/15 (IV. 21.)] vo svojom § 20 ods. 1 písm. a) stanovuje, že „zaplatiť pokutu môže byť povinná akákoľvek osoba, ktorá porušila ustanovenia týkajúce sa služieb vnútroštátnej alebo medzinárodnej cestnej dopravy (pri preprave osôb alebo tovaru), na ktoré treba mať povolenie a určitý dokument, ako to stanovuje tento zákon alebo osobitné legislatívne alebo regulačné akty, alebo ako to stanovujú akty práva Spoločenstva“.

21

Podľa § 4 díj ellenében végzett közúti árutovábbítási, a saját számlás áruszállítási, valamint az autóbusszal díj ellenében végzett személyszállítási és a saját számlás személyszállítási tevékenységről, továbbá az ezekkel összefüggő jogszabályok módosításáról szóló 261/2011 (XII. 7) Korm. rendelet [vládny dekrét č. 261/2011 (XII. 7) o cestnej nákladnej doprave za odplatu, nákladnej doprave na vlastný účet, ako aj o preprave osôb autobusmi za odplatu a preprave osôb na vlastný účet, ako aj o zmene predpisov týkajúcich sa týchto činností] [Magyar Közlöny 2011/146 (XII. 7.)]:

„1.   Cestná nákladná doprava za odplatu alebo nákladná doprava na vlastný účet, vykonávaná v rámci medzinárodnej dopravy cez územie Maďarska, sa môže realizovať

pre predmetnú činnosť.“

22

Podľa § 2 közúti árufuvarozáshoz, személyszállításhoz és a közúti közlekedéshez kapcsolódó egyes rendelkezések megsértése esetén kiszabható bírságok összegéről, valamint a bírságolással összefüggő hatósági feladatokról szóló 156/2009. (VII. 29.) Korm. rendelet [vládny dekrét č. 156/2009 (VII. 29.) o výške pokút, ktoré možno uložiť v prípade porušenia určitých ustanovení týkajúcich sa cestnej prepravy tovaru a osôb a cestnej premávky, ako aj úloh verejného orgánu spojených s uložením pokuty] [Magyar Közlöny 2009/107 (VII. 29.)]:

„Na účely § 20 ods. 1 písm. a) [zákona č. I z roku 1988 o cestnej premávke] a ak nie je ustanovené inak, je povinná zaplatiť pokutu vo výške stanovenej v prílohe 1 každá osoba, ktorá

…

Podľa bodu 5 písm. a) prílohy 1 dopravca bez licencie na cestnú nákladnú dopravu alebo dopravca, ktorého licencia na cestnú nákladnú dopravu je neplatná, musí zaplatiť pokutu 300000 HUF [(približne 1000 eur)].“

23

Istanbul Lojistik Ltd je obchodnou spoločnosťou zaregistrovanou v Turecku, ktorá vykonáva na účet podnikov usadených v Turecku a v Európskej únii cestnú prepravu tovaru z Turecka, ktorého cieľovou destináciou sú rôzne členské štáty, predovšetkým Nemecko.

24

Dňa 30. marca 2015 Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal (Národné daňové a colné riaditeľstvo, Maďarsko) vykonalo kontrolu v okolí mesta Nagylak (Maďarsko), pri hranici s Rumunskom, na súprave vozidiel s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, zapísaných do evidencie v Turecku, ktoré patrili spoločnosti Istanbul Lojistik. Pokiaľ ide o dotknuté nákladné vozidlo, táto spoločnosť bola držiteľom tranzitnej licencie medzi Maďarskom a Tureckom, ktorú používala na prepravu textilného tovaru z Turecka do Nemecka cez Maďarsko. Táto licencia obsahovala všetky náležitosti vyžadované maďarskou právnou úpravou, ale daňová nálepka zodpovedajúca sume dane splatnej pre automobilové vozidlá, preukazujúca zaplatenie tejto dane, nebola nalepená na uvedenej licencii.

25

V správnych rozhodnutiach prijatých 31. marca 2015 po vykonaní uvedenej kontroly Národné daňové a colné riaditeľstvo konštatovalo, že Istanbul Lojistik si nesplnila svoju daňovú povinnosť stanovenú zákonom o dani z motorových vozidiel a že v dôsledku toho jej tranzitná licencia nie je platná. Tento orgán uložil spoločnosti Istanbul Lojistik povinnosť zaplatiť daňový dlh vo výške 60000 HUF (približne 200 eur) zodpovedajúci uvedenej dani, daňovú pokutu vo výške 300000 HUF (približne 1000 eur), ako aj správnu pokutu 300000 HUF, teda v celkovej sume 660000 HUF (približne 2200 eur).

26

Istanbul Lojistik napadla tieto správne rozhodnutia na daňovom orgáne druhého stupňa, ktorý ich rozhodnutiami z 13. mája 2015 potvrdil.

27

Táto spoločnosť podala teda žalobu proti rozhodnutiam daňového orgánu druhého stupňa na Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Szeged, Maďarsko).

28

Istanbul Lojistik na podporu svojej žaloby tvrdí, že predmetné ustanovenia zákona o dani z motorových vozidiel sú v rozpore s článkami 4 až 6 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95. Uvádza, že daň z motorových vozidiel možno považovať za daň s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku 30 ZFEÚ, a teda aj v zmysle článku 4 uvedeného rozhodnutia. Podľa žalobkyne má táto daň tak diskriminačný, ako aj ochranný charakter a predstavuje obmedzenie voľného pohybu tovaru, ktoré je v rozpore s právom Únie.

29

Daňový orgán druhého stupňa v rámci svojej obrany navrhuje žalobu zamietnuť.

30

Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Szeged) sa pýta na skutočnosť, či predmetná daň z motorových vozidiel predstavuje daň s rovnakým účinkom ako clo, čo by bolo v rozpore s článkom 4 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95. Uvádza totiž, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy nemajú držitelia vozidiel zapísaných do evidencie v členskom štáte povinnosť platiť daň z motorových vozidiel, zatiaľ čo držitelia motorových vozidiel zapísaných do evidencie v Turecku majú povinnosť platiť túto daň z dôvodu prejazdu cez Maďarsko.

31

Pokiaľ Súdny dvor konštatuje, že daň z motorových vozidiel nie je daňou s rovnakým účinkom ako clo, vznikla by podľa vnútroštátneho súdu otázka, či je táto daň opatrením s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie, a teda opatrením v rozpore s článkom 5 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95.

32

V prípade kladnej odpovede na túto poslednú otázku sa vnútroštátny súd pýta, či uvedenú daň možno podľa článku 7 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95 odôvodniť bezpečnosťou cestnej premávky a stíhaním protiprávneho konania. Vnútroštátny súd tvrdí, že cieľom zákona o dani z motorových vozidiel je najmä čo najlepšie rozdelenie verejných nákladov súvisiacich s automobilovou dopravou, zvýšenie príjmov miestnych úradov, ako aj rozšírenie zdrojov potrebných na financovanie údržby a rozvoja verejnej cestnej siete. Vnútroštátny súd sa tiež zaoberá otázkou, či je daň z motorových vozidiel primeraná, či umožňuje zabezpečiť dosiahnutie sledovaných cieľov a či je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie.

33

Pokiaľ táto daň nie je daňou s rovnakým účinkom ako clo, ani opatrením s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie, vnútroštátny súd sa pýta, či je uplatnenie dohody medzi Maďarskom a Tureckom zlučiteľné s článkom 3 ods. 2 ZFEÚ, ako aj s nariadením č. 1072/2009, pretože podľa nej oblasť dopravy patrí do výlučnej právomoci Únie.

34

Vnútroštátny súd sa pýta aj na to, či je uvedená daň diskriminačná voči tureckým prepravcom v zmysle článku 9 dohody medzi EHS a Tureckom.

35

Za týchto okolností Szegedi közigazgatási és munkaügyi bíróság (Správny a pracovný súd Szeged) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

36

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95 má vykladať v tom zmysle, že poplatkom s rovnakým účinkom ako clo v zmysle tohto článku je daň z motorových vozidiel, akou je daň dotknutá vo veci samej, ktorú musia zaplatiť držitelia nákladných vozidiel zapísaných do evidencie v Turecku, ktoré prechádzajú cez územie Maďarska.

37

Z článku 1 tohto rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie stanovuje spôsoby výkonu konečnej fázy colnej únie medzi Úniou a Tureckou republikou. Podľa článku 4 uvedeného rozhodnutia sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia úplne ruší dovozné alebo vývozné clo a poplatky s rovnakým účinkom ako clo medzi Úniou a Tureckou republikou.

38

Z článku 66 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95 však vyplýva, že ustanovenia tohto rozhodnutia, ktoré sú v podstate zhodné s príslušnými pravidlami Zmluvy o ES (teraz Zmluva o FEÚ), sa majú vykladať v súlade s rozsudkami Súdneho dvora v danej oblasti. Vzhľadom na to, že článok 4 tohto rozhodnutia je v podstate identický s článkom 30 ZFEÚ, treba ho v dôsledku toho vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa tohto posledného uvedeného článku.

39

Treba teda pripomenúť, že každé, hoci aj minimálne, jednostranne uložené peňažné zaťaženie, ktoré bez ohľadu na svoje označenie a spôsob úhrady zaťažuje tovar na základe skutočnosti, že prekračuje hranicu, ak aj nie je clom vo vlastnom slova zmysle, je poplatkom s rovnakým účinkom v zmysle článkov 28 a 30 ZFEÚ (rozsudky z 18. januára 2007, Brzeziński, C‑313/05, EU:C:2007:33, bod 22 a citovaná judikatúra, ako aj z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 23). Odôvodnenie zákazu poplatkov s rovnakým účinkom ako clo je založené na skutočnosti, že tieto poplatky predstavujú prekážku pre voľný pohyb tovaru, pretože vedú k umelému zvyšovaniu cien dovážaného alebo vyvážaného tovaru v porovnaní s vnútroštátnym tovarom (rozsudok z 21. marca 1991, Komisia/Taliansko, C‑209/89, EU:C:1991:139, bod 7).

40

Okrem toho sú poplatky s rovnakým účinkom ako clo zakázané bez ohľadu na to, s akým cieľom boli zavedené, ako aj bez ohľadu na určenie príjmov, ktoré z nich vyplývajú (rozsudok z 21. júna 2007, Komisia/Taliansko, C‑173/05, EU:C:2007:362, bod 42 a citovaná judikatúra).

41

Treba tiež pripomenúť, že dôvody odôvodňujúce zákazy alebo obmedzenia, ktoré sú stanovené v článku 36 ZFEÚ, sa vzťahujú výlučne na opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie, a nie na poplatky s rovnakým účinkom ako clo (pozri najmä rozsudok zo 14. júna 1988, Dansk Denkavit, 29/87, EU:C:1988:299, bod 32).

42

Navyše colná únia nevyhnutne implikuje to, aby bol medzi členskými štátmi zaručený voľný pohyb tovaru. Samotná táto sloboda by nebola úplná, keby členské štáty mali možnosť akýmkoľvek spôsobom brániť alebo vytvárať prekážky pohybu tovaru v tranzitnom režime. Ako dôsledok colnej únie a vo vzájomnom záujme členských štátov treba uznať existenciu všeobecnej zásady slobody tranzitu tovaru v rámci Únie (rozsudok z 21. júna 2007, Komisia/Taliansko, C‑173/05, EU:C:2007:362, bod 31 a citovaná judikatúra). Členské štáty by totiž zasahovali do tejto zásady, pokiaľ by na tovar v tranzitnom režime na svojom území uplatňovali tranzitné clo alebo akékoľvek iné poplatky vzťahujúce sa na tento tranzit (rozsudok zo 16. marca 1983, SIOT, 266/81, EU:C:1983:77, bod 19).

43

Treba tiež uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že poplatok, ktorý sa vyberá nie z výrobku ako takého, ale z určitej činnosti podniku, ktorá súvisí s výrobkom, môže patriť do pôsobnosti článku 30 ZFEÚ (rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, bod 44, ako aj citovaná judikatúra). Taký poplatok totiž zaťažuje samotný výrobok, pokiaľ je vyberaný v súvislosti s jeho prepravou alebo použitím cestných komunikácií a je v prvej fáze hradený držiteľom nákladného vozidla (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, Haahr Petroleum, C‑90/94, EU:C:1997:368, bod 38).

44

Z dôvodov uvedených v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku možno výklad ustanovení Zmluvy o FEÚ o voľnom pohybe tovaru v rámci Únie preniesť na ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu tovaru v colnej únii, ktoré vyplývajú z dohody medzi EHS a Tureckom.

45

V prejednávanej veci zákon o dani z motorových vozidiel dotknutý vo veci samej stanovuje, že daň z týchto vozidiel sa musí zaplatiť v prípade nákladných vozidiel zapísaných do evidencie v tretej krajine v okamihu ich vstupu na maďarské územie z titulu prejazdu smerom tam a takisto smerom naspäť. Výška tejto dane závisí od kritérií, ktoré súvisia najmä s množstvom tovaru, ktoré môže byť prepravované, a s miestom jeho určenia.

46

S prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 40 až 43 tohto rozsudku treba teda konštatovať, že hoci nie je daň z motorových vozidiel vyberaná priamo z výrobkov, zaťažuje tovar, ktorý je prepravovaný vozidlami zapísanými do evidencie v tretej krajine, okrem iného v Turecku, z dôvodu prekročenia maďarskej hranice, a nie, ako tvrdí maďarská a talianska vláda, z dôvodu služby prepravy.

47

V tejto súvislosti je vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 39 až 41 tohto rozsudku irelevantné, že ako tvrdí maďarská vláda, táto daň nie je vysoká alebo že jej výber je odôvodnený potrebou zabezpečiť údržbu vnútroštátnej cestnej siete a vplyvom tohto druhu dopravy na životné prostredie.

48

Z tohto vyplýva, že taká daň z motorových vozidiel, akou je daň dotknutá vo veci samej, je poplatkom s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku 4 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95, pretože predstavuje jednostranne uložené finančné bremeno zaťažujúce tovar z dôvodu skutočnosti, že tento tovar prekračuje hranice.

49

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 4 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95 sa má vykladať v tom zmysle, že poplatkom s rovnakým účinkom ako clo v zmysle tohto článku je daň z motorových vozidiel, akou je daň dotknutá vo veci samej, ktorú musia zaplatiť držitelia nákladných vozidiel zapísaných do evidencie v Turecku prechádzajúcich cez územie Maďarska.

50

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú, tretiu a štvrtú otázku.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 4 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/95 z 22. decembra 1995 o vykonaní konečnej fázy colnej únie [neoficiálny preklad] sa má vykladať v tom zmysle, že poplatkom s rovnakým účinkom ako clo v zmysle tohto článku je daň z motorových vozidiel, akou je daň dotknutá vo veci samej, ktorú musia zaplatiť držitelia nákladných vozidiel zapísaných do evidencie v Turecku prechádzajúcich cez územie Maďarska.