1.

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T‑386/14, ( 2 ) v ktorej Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie 2014/884/EÚ o štátnej pomoc, ktorú Dánske kráľovstvo poskytlo spoločnosti FIH. ( 3 )

2.

Všeobecný súd v podstate dospel k záveru, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že zvolila nesprávny analytický rámec na preukázanie existencie štátnej pomoc, a predovšetkým tým, že neuplatnila kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve, ktorý je variantom kritéria „súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“ (MEO). ( 4 )

3.

Zásadná otázka, ktorá vyplýva z prejednávaného odvolania je, či má Komisia povinnosť uplatniť kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve na účely zohľadnenia finančnej expozície členského štátu ako veriteľa v situácii, keď uvedená expozícia vyplýva z predchádzajúcej štátnej pomoci poskytnutej dotknutému podniku?

4.

Táto otázka, keďže sa týka uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na súbor po sebe nasledujúcich opatrení pomoci, má osobitný význam na posúdenie štátnej pomoci poskytnutej na účely riešenia rozvíjajúcej sa finančnej krízy. Súdny dvor sa v minulosti už zaoberal podobnou problematikou, ( 5 ) avšak prejednávaná vec odhalila potrebu konsolidovať a objasniť existujúcu judikatúru.

5.

Výklad pojmu štátna pomoc, ktorý poskytne Súdny dvor v prejednávanej veci, môže byť tiež významný na účely uplatnenia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (2014/59/EÚ), ktorá súvisí s fungovaním bankovej únie. ( 6 )

6.

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

7.

FIH Erhvervsbank A/S (ďalej len „FIH“) je dánska banka, ktorej 100 % vlastníkom je FIH Holding A/S (ďalej len „FIH Holding“).

8.

V roku 2009 prijalo Dánske kráľovstvo v prospech spoločnosti FIH a ďalších bánk niekoľko opatrení s cieľom stabilizovať svoj bankový sektor (ďalej len „opatrenia z roku 2009“).

9.

V júni a júli 2009 bola spoločnosti FIH poskytnutá injekcia hybridného kapitálu Tier 1 vo výške 1,9 miliardy dánskych korún (DKK) (približne 225 miliónov eur), ako aj štátna záruka v celkovej výške 50 miliárd DKK (približne 6,31 miliardy eur). Obe opatrenia boli prijaté v kontexte schém štátnej pomoci, ktoré schválila Komisia.

10.

FIH použila celú túto záruku na vydanie dlhopisov so štátnou zárukou v celkovej výške 41,7 miliardy DKK (približne 5,56 miliardy eur), ktorých splatnosť bola stanovená na roky 2012 a 2103. Od roku 2009 do roku 2011 znížila ratingová agentúra Moody’s rating spoločnosti FIH z A2 na B1 s negatívnym výhľadom.

11.

V roku 2012 zamýšľala dánska vláda prijať druhý balík opatrení v súvislosti so spoločnosťou FIH, ktoré oznámila Komisii (ďalej len „opatrenia z roku 2012“).

12.

Stručne povedané, cieľom týchto opatrení bol prevod najproblematickejších aktív spoločnosti FIH na spoločnosť NewCo, novozaloženú dcérsku spoločnosť spoločnosti FIH Holding, ktorej bolo poskytnuté financovanie zo strany dánskej spoločnosti pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSC“). Následne mala FSC odkúpiť akcie spoločnosti NewCo, ktorá mala byť zlikvidovaná, pričom FIH Holding poskytla spoločnosti FSC neobmedzenú záruku na straty.

13.

Komisia usúdila, že opatrenia z roku 2012 predstavovali štátnu pomoc v prospech spoločnosti NewCo a skupiny FIH, avšak dočasne tieto opatrenia schválila, pričom začala konanie vo veci formálneho zisťovania. Počas tohto zisťovania predložila dánska vláda plán reštrukturalizácie a návrh záväzkov s cieľom reagovať na obavy vyjadrené Komisiou.

14.

V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že opatrenia v prospech spoločností FIH a FIH Holding predstavujú štátnu pomoc. Komisia najmä usúdila, že tieto opatrenia nie sú v súlade s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, keďže Dánske kráľovstvo nekonalo spôsobom, ktorý by bol porovnateľný s konaním súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Hrozilo, že zmluva o kúpe akcií v prípade spoločnosti NewCo spôsobí spoločnosti FSC straty, pričom navrhovaná majetková kompenzácia za investíciu bola nedostatočná.

15.

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť štátnej pomoci, Komisia preskúmala opatrenia na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj vzhľadom na oznámenie o znehodnotených aktívach a oznámenie o reštrukturalizácii, ( 7 ) pričom tieto opatrenia vyhlásila za zlučiteľné v závislosti od dodržiavania plánu reštrukturalizácie a záväzkov stanovených v prílohe rozhodnutia.

16.

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2014 spoločnosti FIH a FIH Holding podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia.

17.

Žalobkyne v prvostupňovom konaní uviedli tri žalobné dôvody na podporu svojho návrhu na zrušenie. Prvý žalobný dôvod sa týkal porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom nebolo v spornom rozhodnutí správne uplatnené kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 8 )

18.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vyhovel prvému žalobnému dôvodu a sporné rozhodnutie zrušil.

19.

Všeobecný súd, ktorý pripomenul uplatniteľné právne zásady (body 50 až 60 napadnutého rozsudku), uviedol, že otázkou, ktorou sa zaoberal, bolo, či Komisia uplatnila vhodné kritérium na posúdenie existencie pomoci. Žalobkyne tvrdili, že Komisia mala uplatniť kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve na účely zohľadnenia rizika finančných strát vyplývajúcich z už existujúcich dlhov spoločnosti FIH voči dánskej vláde. Komisia tvrdila, že tieto už existujúce dlhy nebolo možné zohľadniť, keďže boli dôsledkom opatrení z roku 2009, ktoré samy osebe predstavovali štátnu pomoc (bod 61 napadnutého rozsudku).

20.

Všeobecný súd uviedol, že hospodársky subjekt nachádzajúci sa v takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej už predtým poskytol dotknutej spoločnosti kapitálovú injekciu a záruku, sa skôr podobá na situáciu súkromného veriteľa, ktorý sa snaží minimalizovať svoje straty, než na situáciu súkromného investora, ktorý sa snaží maximalizovať zisky. Môže byť racionálne, aby hospodársky subjekt, ktorý má účasť na kapitále spoločnosti, ktorej tiež poskytol záruku, prijal opatrenia, ktoré významne znižujú riziko straty jeho kapitálu a plnenia záruky. Pre Dánske kráľovstvo môže byť rovnako ekonomicky racionálne súhlasiť s takými opatreniami, ako je prevod znehodnotených aktív, pokiaľ sú náklady na ne obmedzené a nesú so sebou menšie riziká a pokiaľ by v prípade ich neexistencie bolo vysoko pravdepodobné, že bude musieť znášať vyššie straty, než je výška uvedených nákladov (body 64 až 66 napadnutého rozsudku).

21.

Všeobecný súd ďalej usúdil, že v napadnutom rozhodnutí neboli preskúmané náklady, ktoré by vznikli, ak by Dánske kráľovstvo neprijalo opatrenia z roku 2012, a v tejto súvislosti v ňom bolo uplatnené nesprávne právne kritérium, a to zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve, namiesto toho, aby boli uvedené opatrenia preskúmané v zmysle zásady súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. Správanie Dánskeho kráľovstva pri prijímaní predmetných opatrení v roku 2012 nemalo byť totiž porovnané so správaním investora, ktorý sa snaží maximalizovať svoj zisk, ale malo byť porovnané so správaním veriteľa, ktorý sa snaží minimalizovať straty (body 68 a 69 napadnutého rozsudku).

22.

V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol tvrdenia Komisie (body 72 až 81 napadnutého rozsudku) a vyhovel prvému žalobnému dôvodu.

23.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

24.

Spoločnosti FIH a FIH Holding navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25.

Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, a to konkrétne to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Komisia mala uplatniť kritérium súkromného veriteľa a zohľadniť náklady, ktoré by vznikli dánskej vláde, ak by neprijala opatrenia z roku 2012.

26.

Komisia tvrdí, že uvedené závery Všeobecného súdu vyplývajú z nesprávneho právneho posúdenia, pretože dotknuté náklady sú priamym dôsledkom predchádzajúcej štátnej pomoc a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora – najmä rozsudkami vo veciach Gröditzer Stahlwerke a Land Burgenland – Komisia nemôže zohľadniť takéto náklady v prípade, že uplatňuje kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

27.

FIH a FIH Holding tvrdia, že Dánske kráľovstvo tým, že prijalo opatrenia z roku 2012, konalo ako opatrný a racionálny súkromný veriteľ a že ako veriteľ účinne chránilo svoje hospodárske záujmy. Uvádzajú, že pred prijatím opatrení z roku 2012 Dánskemu kráľovstvu hrozilo významné riziko čistej straty 3,8 miliardy DKK v súvislosti s dlhopismi so štátnou zárukou v hodnote 42 miliárd DKK, a v dôsledku toho celkové čisté riziko straty najmenej 5,7 miliardy DKK v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti FIH. Opatrenia z roku 2012 významne znížili expozíciu spoločnosti FSC, a to pokiaľ ide o stupeň, ako aj výšku rizika.

28.

Podľa spoločností FIH a FIH Holding by bolo v rozpore s cieľom kontroly štátnej pomoci, ak by pravidlá štátnej pomoci mali brániť racionálnemu odloženiu expozície členského štátu len z dôvodu, že riziko, ktorému čelí, vyplýva z predchádzajúcej štátnej pomoci schválenej Komisiou. Takýto výsledok by bol tiež v rozpore so zásadou neutrality podľa článku 345 ZFEÚ, keďže verejní veritelia by nemali rovnaké možnosti pri ochrane svojich záujmov ako súkromní veritelia. Na podporu svojho tvrdenia sa FIH a FIH Holding odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora vo veci ING, ktorý je uvedený aj v napadnutom rozsudku.

29.

Prejednávané odvolanie predstavuje pre Súdny dvor príležitosť preskúmať dôvody uplatnenia kritéria súkromného subjekty v trhovom hospodárstve.

30.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle Zmlúv predpokladá, že budú splnené všetky štyri kumulatívne podmienky uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo financovaný zo štátnych prostriedkov, po druhé zásah musí ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, po tretie musí predstavovať selektívnu výhodu pre príjemcu a po štvrté musí narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. ( 9 )

31.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tretia z týchto podmienok odkazuje na opatrenia, ktoré sú bez ohľadu na ich formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť niektoré podniky alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol. ( 10 )

32.

Pojem štátna pomoc zahŕňa rôzne formy podpory vrátane tých, ktoré vyplývajú z transakcií medzi štátom a podnikmi pôsobiacimi na trhu, pokiaľ je v rámci týchto transakcií prijímajúcemu podniku poskytnutá ekonomická výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nedosiahol. ( 11 )

33.

S cieľom určiť, či konkrétna transakcia poskytuje takúto ekonomickú výhodu, Komisia stanovila kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 12 ) Toto kritérium sa uplatňuje vo viacerých formách v závislosti od toho, či štát koná ako investor, veriteľ, predávajúci, ručiteľ, kupujúci alebo dlžník. Ak by boli dosiahnuté podobné podmienky v rámci porovnateľnej súkromnej trhovej transakcie, opatrenie by neposkytovalo podniku nijakú selektívnu výhodu, a preto by nepredstavovalo štátnu pomoc.

34.

Toto kritérium je výrazom zásady rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými podnikmi alebo širšej zásady neutrality vo vzťahu k vnútroštátnemu právu upravujúcemu vlastnícke vzťahy (článok 345 ZFEÚ). V prípade, že verejné orgány pôsobia na trhu za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, ich konanie by sa nemalo považovať za štátnu pomoc. ( 13 )

35.

Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je uplatniteľné v prípade, že zásah štátu má ekonomickú povahu, a nie v prípade, ak štát koná ako verejný orgán. Toto kritérium – v prípade, že sa uplatní – patrí medzi aspekty, ktoré je Komisia povinná zohľadniť na preukázanie existencie takejto pomoci. ( 14 )

36.

Vo dvoch veciach týkajúcich sa privatizácie verejných podnikov Súdny dvor vylúčil uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve vo vzťahu k transakcii, ktorá súvisí s predchádzajúcou štátnou pomocou, ktorá bola poskytnutá tomu istému podniku.

37.

Vo veci Gröditzer Stahlwerke – týkajúcej sa privatizácie podniku v ťažkostiach – nemecká vláda tvrdila, že negatívna kúpna cena bola odôvodnená na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, keďže by bolo nákladnejšie zlikvidovať podnik než uskutočniť jeho privatizáciu za negatívnu cenu. Dôvodom rizika vysokých nákladov na likvidáciu bola skutočnosť, že podniku boli v minulosti poskytnuté štátne záruky a pôžičky.

38.

Súdny dvor uviedol, že treba rozlišovať medzi povinnosťami, ktoré musí štát vziať na seba ako akcionár, a jeho povinnosťami, ktoré vyplývajú z jeho postavenia verejného orgánu. ( 15 ) Povinnosti v súvislosti s úvermi so štátnou zárukou vyplývajú z poskytnutia pomoci, takže pochádzajú od štátu konajúceho ako verejný orgán, a nemožno ich zahrnúť do výpočtu bežných nákladov na likvidáciu. ( 16 ) V rozsahu, v akom išlo o akcionárske úvery, a vzhľadom na ťažkosti podniku a podmienky naviazané na úvery predstavovali tieto úvery pomoc, v dôsledku čoho nemohli byť zohľadnené na účely výpočtu nákladov na likvidáciu. ( 17 )

39.

Súdny dvor potvrdil tento prístup vo veci Land Burgenland. Táto vec sa týkala privatizácie banky, ktorej bola poskytnutá „Ausfallhaftung“ – zákonná záruka, ktorá zahŕňa povinnosť štátu zasiahnuť v prípade platobnej neschopnosti. V dôsledku toho mal štát konať ako ručiteľ banky, a to aj po jej privatizácii, pokiaľ ide o záväzky vzniknuté predo dňom privatizácie. Rakúske orgány tvrdili, že vzhľadom na riziko aktivácie štátnej záruky za straty banky aj v čase po jej privatizácii bol štát oprávnený ubezpečiť sa, že kupujúci bude mať dostatočnú vážnosť a solventnosť. Podľa rakúskych orgánov by toto posúdenie odôvodňovalo akceptáciu podstatne nižšej privatizačnej ceny, ak by bola uvedená cena spájaná s nižším rizikom plnenia záväzkov vyplývajúcich zo záruky podľa Ausfallhaftung. ( 18 )

40.

Súdny dvor pripomenul, že na účely kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve treba zohľadniť iba záväzky, ktoré súvisia s postavením štátu ako akcionára a nie ako verejného orgánu. ( 19 ) Spôsob, akým je výhoda poskytnutá a akým štát zasahuje, je irelevantný, pokiaľ členský štát koná ako akcionár. ( 20 )

41.

Súdny dvor ďalej uviedol, že Všeobecný súd preskúmal, či mala byť Ausfallhaftung zohľadnená pri uplatnení kritéria súkromného predávajúceho, a konštatoval, že súkromný predávajúci by takúto záruku neposkytol. Ausfallhaftung predstavovala štátnu pomoc, a preto ju poskytol štát konajúci ako verejný orgán. ( 21 )

42.

V dôsledku toho, keďže Ausfallhaftung nebola poskytnutá za obvyklých trhových podmienok, finančné riziká, ktoré s ňou súviseli, nemohli byť zohľadnené na účely odôvodnenia nižšej privatizačnej ceny na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 22 )

43.

Rozsudky Súdneho dvora vo veciach Gröditzer Stahlwerke a Land Burgenland boli podrobené určitej kritike v rámci odbornej literatúry. Bolo uvedené, že prístup, ktorý bráni tomu, aby sa zohľadnila finančná záťaž vyplývajúca zo zákonnej štátnej pomoci, obmedzuje schopnosť štátu minimalizovať finančné riziko pre jeho rozpočet a zabrániť ďalším nákladom, ktoré by znášali daňoví poplatníci. ( 23 ) Podobné tvrdenia uviedli spoločnosti FIH a FIH Holding v rámci prejednávaného odvolania.

44.

Súvisiaca otázka bola prejednaná vo veci ING v kontexte štátneho opatrenia, ktoré spočívalo v zmene podmienok splácania týkajúcich sa pomoci poskytnutej banke v ťažkostiach.

45.

Dotknuté opatrenie spočívalo v kapitálovej injekcii výmenou za cenné papiere pod podmienkou splatenia. Podľa pôvodných podmienok splácania sa mali cenné papiere na podnet spoločnosti ING Groep NV (ďalej len „ING“) buď odkúpiť za cenu 15 eur za cenný papier (s prémiou z emisného kurzu pri spätnom odkúpení za 10 eur) alebo po troch rokoch premeniť na kmeňové akcie pod podmienkou zaplatenia vzniknutých úrokov.

46.

Holandské kráľovstvo následne požiadalo Komisiu o schválenie zmeny podmienok splácania s možnosťou, aby ING odkúpila 50 % cenných papierov za emisný kurz (10 eur), spolu so vzniknutým úrokom a s penále za predčasné splatenie v určitej výške. Komisia usúdila, že zmenené podmienky by viedli k dodatočnej výhode pre ING, takže predstavovali štátnu pomoc, pričom odmietla preskúmať, či uvedená zmena vyhovuje kritériu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 24 )

47.

V kontexte žaloby o neplatnosť podanej spoločnosťou ING Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia nesprávne vyložila pojem pomoc, keď neposúdila, či sa holandský štát tým, že prijal zmeny podmienok splácania, správal ako súkromný investor, a to najmä z dôvodu, že holandský štát mohol mať finančné prostriedky splatené predčasne a že v čase prijatia zmeny získal väčšiu istotu, že dostane uspokojivú odmenu. ( 25 ) Všeobecný súd preto rozhodnutie Komisie zrušil.

48.

Súdny dvor, ktorý potvrdil rozsudok Všeobecného súdu, usúdil, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď neposúdila ekonomickú racionálnosť zmeny podmienok splácania s ohľadom na kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Skutočnosť, že predchádzajúca kapitálová injekcia sama osebe predstavovala štátnu pomoc, bola irelevantná. ( 26 )

49.

Súdny dvor usúdil, že uplatnenie judikatúry týkajúcej sa kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nemôže byť ohrozené len na základe toho, že vec sa týkala uplatniteľnosti tohto kritéria na zmenu podmienok spätného odkúpenia cenných papierov nadobudnutých na základe štátnej pomoci. Hypotetický súkromný investor by mohol tiež súhlasiť s opätovným prerokovaním podmienok spätného odkúpenia cenných papierov. Komisia sa dopustila pochybenia, keď nepreskúmala, či by súkromný investor mohol prijať zmenu ako ekonomicky racionálnu, najmä s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť dosiahnutia splatenia. ( 27 )

50.

Komisia medzitým opätovne preskúmala zmenu podmienok splácania vzhľadom na kritérium súkromného investora a dospela k záveru, že opatrenie nespĺňalo uvedené kritérium, keďže pôvodné podmienky splácania boli finančne výhodnejšie pre holandskú vládu. ( 28 )

51.

Oba rozsudky vo veciach Land Burgenland a ING sa síce týkajú opatrení prijatých v dôsledku predchádzajúcej štátnej transakcie v prospech príjemcu, avšak s rozdielnym záverom, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Vo veci Land Burgenland nemohlo byť uplatnené kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na účely posúdenia nižšej privatizačnej ceny, a to vzhľadom na finančné riziko vyplývajúce z predchádzajúcej štátnej pomoci. Vo veci ING mohlo kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve odôvodniť zmenu podmienok splácania predtým poskytnutej pomoc, a to najmä vzhľadom na skoršie spätné odkúpenie a vyššiu pravdepodobnosť uspokojivého splatenia kapitálovej injekcie.

52.

Vzhľadom na to, že oba rozsudky sa týkajú úzko súvisiacich situácií, je potrebné vymedziť ich uplatnenie.

53.

V prejednávanom odvolaní Komisia chápe rozsudky vo veciach Gröditzer Stahlwerke a Land Burgenland v tom zmysle, že náklady vyplývajúce z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci nemožno zohľadniť na účely kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, keďže tieto náklady sa týkajú záväzkov členského štátu ako verejného orgánu.

54.

Domnievam sa, že zásada vyplývajúca z uvedenej judikatúry je do určitej miery užšia. Táto zásada bráni tomu, aby bolo zohľadnené finančné riziko vyplývajúce z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci v prípade, že možnosť zníženia uvedeného rizika predstavuje ekonomický dôvod pre následné štátne opatrenie.

55.

Vo veci Gröditzer Stahlwerke nemecká vláda tvrdila, že negatívna kúpna cena bola odôvodnená znížením rizika vyplývajúceho z predchádzajúcich záruk a úverov. Vo veci Land Burgenland rakúske orgány tvrdili, že v nižšej privatizačnej cene bolo zohľadnené nižšie riziko aktivácie štátnej záruky.

56.

V oboch situáciách by zohľadnenie týchto cieľov ako cieľov, ktoré sú ekonomicky racionálne, viedlo k mylným tvrdeniam. Členský štát v prípade, že poskytol štátnu pomoc, konal ako verejný orgán a nie ako súkromný subjekt pôsobiaci na trhu. V prípade, že by štát následne prijal opatrenia s cieľom znížiť finančné riziko vyplývajúce z jeho konania, ktoré nepatrí do rámca hospodárskej súťaže, takéto opatrenia nemožno náležite posúdiť vo svetle podmienok konkurenčného trhu.

57.

Odlišný výklad by mohol narušiť potrebný účinok článku 107 ZFEÚ. Cieľom tohto ustanovenia je zabrániť tomu, aby obchod medzi členskými štátmi bol ovplyvnený zvýhodneniami poskytovanými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych podobách narušujú hospodársku súťaž alebo hrozia jej narušením tým, že zvýhodňujú určité podniky alebo výrobu určitých tovarov. ( 29 ) V situácii, keď štát poskytol zákonnú pomoc, riziko strát vyplývajúcich z uvedeného opatrenia pomoci nemôže odôvodňovať posúdenie ďalšej verejnej podpory ako podpory, ktorá je z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálna. V opačnom prípade by bol príjemca zvýhodnený oproti ďalším podnikom, ktorým nebola štátna pomoc poskytnutá.

58.

Nielenže by sa tým obmedzil rozsah zákazu štátnej pomoci, ktorý predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá má zásadný význam pre fungovanie vnútorného trhu, ale bolo by to v rozpore s racionálnosťou uvedeného zákazu, ktorého účelom je zaistiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu. ( 30 )

59.

Chcel by som dodať, že zásadu vyplývajúcu z rozsudku vo veci Land Burgenland treba odlíšiť od iných situácií, keď sa štát ocitne v postavení veriteľa vo vzťahu k subjektom pôsobiacim na trhu. Súdny dvor už potvrdil, že kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve sa uplatňuje na daňové dlhy a dlhy na sociálnom zabezpečení. ( 31 )

60.

Skutočnosť, že určitý dlh vznikne v dôsledku konaní štátu v postavení verejného orgánu, ktorý vyberá dane a príspevky na sociálne zabezpečenie, sama osebe nebráni uplatneniu kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na následné opatrenia, ktorých cieľom je vymôcť uvedený dlh. V prípade, že sa verejnoprávny veriteľ dohodne s dlžníkom, jeho konanie by sa malo posudzovať ako konanie obozretného súkromného veriteľa, keďže štát chce dosiahnuť hospodársky výnosný výsledok tým, že zvýši svoje šance vymôcť dlh bez ohľadu na to, či ide o verejný alebo súkromný dlh. Táto situácia neznamená, že by sa malo prihliadnuť k prípadným stratám vyplývajúcim z predchádzajúcich opatrení štátnej pomoci.

61.

Naproti tomu v prípade, že – rovnako ako vo veci Land Burgenland – štát zamýšľa poskytnúť ďalšiu podporu s cieľom zmenšiť finančnú expozíciu vyplývajúcu z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci, je pôvod tejto finančnej expozície relevantný. Konanie štátu, ktorého cieľom je vyrovnať sa s finančnou expozíciou, nemožno posudzovať vo vzťahu k bežným podmienkam hospodárskej súťaže, pokiaľ štát prevzal finančné riziko tým, že konal mimo rámca hospodárskej súťaže.

62.

Možno tento výklad zosúladiť s rozsudkom vo veci ING? Zastávam názor, že odpoveď závisí od pochopenia uvedeného rozsudku.

63.

Otázka, ktorá bola položená vo veci ING, bola do určitej miery podobná otázke vo veci Land Burgenland, a to či možno štát považovať za racionálny subjekt pôsobiaci na trhu v prípade, že prijme zmenu podmienok predchádzajúcej transakcie s tým, že si uvedomuje, že bez uvedenej zmeny by mohli byť finančné náklady vyššie. Na rozdiel od veci Land Burgenland však zmena podmienok nebola odôvodnená rizikom vzniku finančnej straty z dôvodu štátnej pomoci, ktorá bola predtým poskytnutá. V danom prípade existovalo ďalšie potenciálne ekonomické odôvodnenie zmeny dotknutej dočasnej kapitálovej injekcie. Za určitých okolností by mohol investor akceptovať nižšiu návratnosť investovaného kapitálu, pokiaľ bol kapitál splatený skôr. Vo veci ING existovala aspoň teoretická možnosť, že zmenené podmienky by boli pre holandskú vládu výhodnejšie.

64.

Naproti tomu, ak by sa rozsudok vo veci ING vykladal – ako to navrhli aj FIH a FIH Holding – v tom zmysle, že zmenu predtým existujúcej expozície, ktorá vyplynula zo štátnej pomoci, možno odôvodniť na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v rozsahu, v akom znižuje expozíciu štátu, potom sú rozsudky vo veciach Land Burgenland a ING nezlučiteľné.

65.

Súhrnne možno konštatovať, že pokiaľ snaha znížiť finančnú expozíciu vyplývajúcu z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci predstavuje jediný dôvod pre ďalšie konanie štátu, neexistuje priestor pre uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Určitý priestor na uplatnenie tohto kritéria môže existovať v prípade, že opatrenie nie je zamerané výlučne na zníženie strát, ale môže všeobecne predstavovať snahu dosiahnuť hospodársky odôvodnený výsledok.

66.

Domnievam sa, že tento výklad je podporený úvahami uvedenými v rozsudku vo veci Land Burgenland. Rakúske orgány tvrdili, že prostredníctvom Ausfallhaftung Spolková krajina Burgenland chcela dosiahnuť zisk alebo sa aspoň pokúšala o dosiahnutie tohto zisku spolu s ďalšími cieľmi. Súdny dvor správne nezamietol toto tvrdenie ako neúčinné, ale namiesto toho uviedol, že rakúskym orgánom prináležalo preukázať, že skutočne konali uvedeným spôsobom. ( 32 ) Vzhľadom na okolnosti danej veci však bolo problematické zistiť, ako by mohla byť Ausfallhaftung považovaná za opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnuť zisk.

67.

Naproti tomu vo veci ING predstavovali podmienky splácania v prípade dočasne investovaného kapitálu zásadný prvok pri posudzovaní existencie štátnej pomoci z hľadiska štátu ako investora. V dôsledku toho mala byť zmena týchto podmienok takisto posúdená na základe tohto kritéria. Skutočnosť, že pôvodná transakcia sa neuskutočnila za trhových podmienok, sama osebe nevylučuje možnosť posúdiť zmenené podmienky z hľadiska trhu.

68.

V súlade s týmto výkladom rozsudok vo veci ING síce vyžaduje uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, avšak nevyplýva z neho, že by v rámci tohto uplatnenia bolo prípustné zohľadniť expozíciu štátu vyplývajúcu z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci. ( 33 ) V dôsledku toho rozsudok vo veci ING neodporuje odôvodneniu, ktoré je obsiahnuté v rozsudku vo veci Land Burgenland.

69.

Vzhľadom na moje pripomienky oba rozsudky vo veciach Land Burgenland a ING sa týkajú súboru po sebe prijatých opatrení pomoci, avšak vo vzťahu k dvom rôznym situáciám.

70.

Vo veci Land Burgenland jediný dôvod nižšej privatizačnej ceny spočíval v znížení rizika vyplývajúceho z predchádzajúceho štátneho zásahu, a preto nemohlo byť uplatnené kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Vo veci ING, hoci zmena podmienok splácania mohla prispieť k zníženiu rizika, ktorému čelil štát z dôvodu predchádzajúcej štátnej pomoci, mohla tiež sledovať iné hospodárske ciele, v dôsledku čoho bolo potrebné posúdiť ju na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

71.

Osobitnosť prejednávanej veci spočíva v tom, že sa týka súboru opatrení, na ktoré sa môžu vzťahovať obe situácie.

72.

Na jednej strane v kontexte opatrení z roku 2012 Dánske kráľovstvo investovalo do spoločnosti FIH a keďže uvedená investícia mohla byť potenciálne v súlade s normálnymi trhovými podmienkami, mala byť táto investícia preskúmaná na základe kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Z rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté pred Všeobecným súdom, vyplýva, že Komisia skutočne preskúmala uvedené opatrenia na základe kritéria súkromného investora, a to vo vzťahu k očakávanej návratnosti investície hypotetického súkromného investora. Toto kritérium bolo podľa môjho názoru uplatnené v súlade s rozsudkom vo veci ING, a to napriek tomu, že opatrenia z roku 2012 nasledovali po predchádzajúcej pomoci.

73.

Po druhé FIH a FIH Holding tvrdia, že bez ohľadu na ekonomické odôvodnenie mohli byť opatrenia z roku 2012 odôvodnené tiež potrebou znížiť finančnú expozíciu vyplývajúcu z predtým poskytnutej štátnej záruky. Podľa môjho názoru by toto druhé odôvodnenie nemohlo viesť k uplatneniu kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, v tomto prípade kritéria súkromného veriteľa, a to z dôvodu zásady stanovenej v rozsudku vo veci Land Burgenland.

74.

V bodoch 61 až 69 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal prvý žalobný dôvod, z ktorého vyplynula otázka, či Komisia mala uplatniť kritérium súkromného veriteľa na účely preskúmania toho, či by mohli byť opatrenia z roku 2012 racionálne odôvodnené z hľadiska rizika finančných strát vyplývajúcich z opatrení z roku 2009.

75.

Všeobecný súd usúdil, že racionálny hospodársky subjekt by zohľadnil svoju expozíciu vyplývajúcu z kapitálovej injekcie a zo záruky, ktoré boli poskytnuté spoločnosti, ktorá mala neskôr finančné ťažkosti, a zamýšľal by prijať opatrenia s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa toto riziko naplnilo (bod 63 napadnutého rozsudku). Podľa Všeobecného súdu môže byť racionálne, aby hospodársky subjekt, ktorý má účasť na kapitále spoločnosti, ktorej tiež poskytol záruku, prijal opatrenia, ktoré so sebou nesú určité náklady, pokiaľ tieto opatrenia umožňujú významne znížiť, či dokonca vylúčiť riziko straty jeho kapitálu a plnenia záruky (bod 65 napadnutého rozsudku), a preto môže byť pre Dánske kráľovstvo ekonomicky racionálne prijať také opatrenia z roku 2012, ako je prevod znehodnotených aktív, pokiaľ sú náklady na ne obmedzené a nesú so sebou nižšie riziká a pokiaľ by v prípade ich neexistencie bolo vysoko pravdepodobné, že bude musieť znášať vyššie straty, než je výška uvedených nákladov (bod 66 napadnutého rozsudku).

76.

Odôvodnenie obsiahnuté v uvedených bodoch je z ekonomického hľadiska rozumné s výnimkou jedného aspektu. Ekonomické odôvodnenie, ako bolo opísané, je v celom rozsahu zamerané na zohľadnenie rizika vyplývajúceho z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci, ktoré bolo prijaté na dosiahnutie neekonomických cieľov, nebolo prijaté za trhových podmienok a podľa rozsudku vo veci Land Burgenland nemohlo predstavovať predpoklad na uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v súvislosti s následným štátnym zásahom. Dotknutá štátna záruka nebola poskytnutá za obvyklých trhových podmienok a súvisiace riziko nemohlo byť zohľadnené ako ekonomické riziko na účely odôvodnenia následného verejného zásahu. ( 34 ) Inými slovami, na rozdiel od toho, k čomu dospel Všeobecný súd v bodoch 63 až 66 napadnutého rozsudku, neexistoval priestor na uplatnenie kritéria súkromného veriteľa, keďže jediným dôvodom, na ktorý bolo možné poukázať na základe uvedeného kritéria, bola potreba znížiť finančnú expozíciu vyplývajúcu z predchádzajúcej štátnej pomoci, pričom takýto dôvod je podľa rozsudku vo veci Land Burgenland neprípustný.

77.

Navyše výklad rozsudku vo veci Land Burgenland, ako ho vysvetlil Všeobecný súd v bodoch 79 až 82 napadnutého rozsudku, ma nepresvedčil.

78.

Všeobecný súd správne uviedol, že podľa uvedeného rozsudku Komisia nemohla v rámci posúdenia opatrenia pomoci zohľadniť predchádzajúcu štátnu záruku, keďže poskytnutím tejto záruky štát sledoval neekonomické ciele a konal ako verejný orgán. ( 35 ) Podľa môjho názoru však Všeobecný súd ďalej nesprávne usúdil, že rozsudok vo veci Land Burgenland sa týkal iba konkrétneho uplatnenia kritéria súkromného predávajúceho a skutočností, ktoré mali byť zohľadnené ako súčasť tohto kritéria (body 79 a 80 napadnutého rozsudku).

79.

Tento nesúlad je zjavný v záveroch Všeobecného súdu. Všeobecný súd usúdil, že Komisia, pokiaľ uplatní správne právne kritérium (kritérium súkromného veriteľa) na opatrenia z roku 2012, bude musieť v prípade potreby vyvodiť dôsledky z rozsudku vo veci Land Burgenland (bod 81 napadnutého rozsudku). Ak by však Komisia konala v súlade s rozsudkom vo veci Land Burgenland, expozícia vyplývajúca z predchádzajúceho opatrenia štátnej pomoci by nemohla byť zohľadnená. Vzhľadom na to, že zníženie finančnej expozície predstavuje v prejednávanej veci jediný dôvod na uplatnenie kritéria súkromného veriteľa, uvedené kritérium nie je vôbec uplatniteľné.

80.

Všeobecnejšie nesúhlasím so stanoviskom Všeobecného súdu, ktoré zastávajú aj FIH a FIH Holding vo svojich písomných pripomienkach, že výklad rozsahu kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, podaný Všeobecným súdom, je nevyhnutný, keďže by bolo nelogické, ak by členský štát musel zaťažiť svoj rozpočet značnou finančnou stratou, aby dodržal pravidlá o štátnej pomoci (bod 67 napadnutého rozsudku). Toto stanovisko vyplýva z predpokladu, že odôvodnenie, ktoré spočíva v znížení rizika finančnej straty zaťažujúcej štátny rozpočet, nemožno inak začleniť do rámca kontroly štátnej pomoci.

81.

Domnievam sa, že tento predpoklad je nesprávny. Ako uviedla Komisia na pojednávaní, v rámci posúdenia zlučiteľnosti štátneho opatrenia s vnútorným trhom nemohla zohľadniť proporcionalitu štátneho zásahu, a to najmä vzhľadom na prípadné straty, ktoré by zaťažili rozpočet v prípade, že by opatrenia neboli prijaté. Otázka je v prejednávanej veci sporná, keďže Komisia schválila opatrenia z roku 2012.

82.

Z rovnakých dôvodov ma nepresvedčilo ani tvrdenie spoločností FIH a FIH Holding, v rámci ktorého sa odvolávali na zásadu neutrality (článok 345 ZFEÚ). ( 36 ) Zásada stanovená v rozsudku vo veci Land Burgenland nespôsobuje žiadne riziko diskriminácie medzi verejným a súkromným odvetvím, ale vymedzuje iba rozsah kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve vo vzťahu k následkom konaní štátu ako verejného orgánu.

83.

Navyše podľa môjho názoru opodstatnenosť konaní štátu vzhľadom na prípadné straty zaťažujúce jeho rozpočet, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej štátnej pomoci, by mala byť preskúmaná na základe rámca kontroly štátnej pomoci (pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia) a nemala by viesť k vyňatiu opatrení z tohto rámca (ich posúdením, že nepredstavujú štátnu pomoc).

84.

Napokon, ak by takéto opatrenia finančnej pomoci, ktorých cieľom je znížiť straty vyplývajúce z predchádzajúcej štátnej pomoci, mohli byť vyňaté z rozsahu pojmu štátna pomoc, a teda aj z rámca kontroly štátnej pomoci, viedlo by to k neželaným následkom.

85.

Po prvé znamenalo by to, že ak už štát poskytol záruku, ďalšia podpora by mohla byť poskytnutá mimo rámca štátnej pomoci, ako je vymedzený v Zmluve, a to pod podmienkou, že podnik, ktorý je jej príjemcom, sa nachádza v ťažkostiach a existuje riziko plnenia uvedenej záruky.

86.

Po druhé, ako Komisia tvrdila na pojednávaní, takýto výklad by nielenže vylúčil niektoré opatrenia finančnej pomoci z rozsahu kontroly štátnej pomoci, ale dotkol by sa tiež rozsahu rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií podľa smernice 2014/59, ktorá súvisí s fungovaním bankovej únie. Uplatnenie týchto opatrení sa okrem iného zakladá na kritériu, ktoré odkazuje na otázku, či sa požaduje „mimoriadna verejná finančná podpora“ [článok 32 ods. 4 písm. d)], ktorá sa zas odvoláva na pojem štátna pomoc (článok 2 ods. 28).

87.

Vzhľadom na uvedené dôvody sa domnievam, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 69 napadnutého rozsudku usúdil, že Komisia v spornom rozhodnutí uplatnila nesprávne právne kritérium, pričom mal preskúmať opatrenia z roku 2012 na základe zásady súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve s cieľom zohľadniť finančnú expozíciu vyplývajúcu z predchádzajúcich opatrení štátnej pomoci.

88.

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy zastávam názor, že napadnutý rozsudok by mal byť zrušený, a keďže Všeobecný súd nepreskúmal konkrétne druhý žalobný dôvod uvedený v konaní na prvom stupni, mala by byť vec vrátená Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

89.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.