1.

MB je transrodová osoba, ktorá si zmenila pohlavie z mužského na ženské. Od roku 1974 bola zosobášená so ženou. Od roku 1991 žila ako žena a v roku 1995 podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia. V roku 2008 dovŕšila vek 60 rokov, čo bol vtedajší zákonný vek odchodu do dôchodku pre ženy v Spojenom kráľovstve. Požiadala o štátny starobný dôchodok. Jej žiadosť bola zamietnutá, lebo neabsolvovala právny postup na uznanie zmeny pohlavia. Podľa vnútroštátneho práva teda bola stále mužom.

2.

MB sa rozhodla nepožiadať o uznanie pohlavia podľa postupu upraveného vnútroštátnym právom v predmetnom období. Dôvod bol jednoduchý: jednou z podmienok takého právneho uznania bola neexistencia manželstva, lebo Spojené kráľovstvo v tom čase nedovoľovalo manželstvo osôb rovnakého pohlavia. V prípade MB by to znamenalo zrušenie jej manželstva, s čím ona ani jej manželka nesúhlasili.

3.

Otázka, ktorú za týchto skutkových okolností položil Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva), je jednoduchá: je podmienka neexistencie manželstva v rozpore so zákazom diskriminácie z dôvodu pohlavia vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ktorý je zakotvený v smernici 79/7/EHS ( 2 )?

4.

Skutkový stav a žalobné návrhy v tejto veci sa podobajú skutkovému stavu a žalobným návrhom vo veci Richards ( 3 ). Vec Richards sa však týkala nemožnosti právneho uznania zmeny pohlavia žalobkyne. Od nadobudnutia účinnosti Gender Recognition Act 2004 (zákon o uznávaní pohlavia z roku 2004) to už nie je tak. Z tohto zákona síce vyplýva, že v súčasnosti je také uznanie možné, avšak prijatie zákona z roku 2004 tiež vyvolalo mnohé ďalšie otázky. Vzťahuje sa smernica 79/7 na podmienky uznania zmeny pohlavia stanovené vo vnútroštátnom práve? Od ktorého okamihu požíva transrodová osoba ochranu podľa smernice 79/7? Platí zákaz diskriminácie transrodových osôb vo vzťahu k cisrodovým osobám z dôvodu pohlavia len v prípade, ak bola zmena pohlavia právne uznaná podľa vnútroštátneho práva?

5.

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 79/7:

„Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:

6.

Článok 7 ods. 1 smernice 79/7 stanovuje:

„Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti:

…“

7.

Spojené kráľovstvo využilo výnimku, ktorú povoľuje článok 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7.

8.

Ako sa uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spoločný účinok i) § 44 Social Security Contributions and Benefits Act 1992 (zákon o príspevkoch a dávkach sociálneho zabezpečenia z roku 1992) s definíciou „veku odchodu do dôchodku“ v § 122 tohto zákona a ii) prílohy 4 bodu 1 Pensions Act 1995 (zákon o dôchodkoch z roku 1995) má za následok, že žena narodená pred 6. aprílom 1950 získava nárok na štátny starobný dôchodok vo veku 60 rokov, zatiaľ čo muž narodený pred 6. decembrom 1953 nadobúda tento nárok vo veku 65 rokov.

9.

Gender Recognition Act (zákon o uznávaní pohlavia, ďalej len „GRA“) bol prijatý v roku 2004. Nadobudol účinnosť 4. apríla 2005.

10.

§ 1 GRA v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti prejednávanej veci stanovuje, že osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, môže požiadať Gender Recognition Panel (komisia pre uznávanie pohlavia) o úplné osvedčenie o uznaní pohlavia, v ktorom bude zaznamenaná zmena jej pohlavia, ktoré mala pri narodení, „na základe toho, že… žije ako osoba iného pohlavia“.

11.

Kritériá na určenie, či došlo k zmene pohlavia, sú stanovené v § 2 a § 3 GRA. Podľa § 2 musí komisia pre uznávanie pohlavia žiadosti vyhovieť, ak dospeje k záveru, že žiadateľ má alebo mal rodovú dysfóriu, žil ako osoba získaného pohlavia najmenej dva roky pred dátumom podania žiadosti, má v úmysle žiť ako osoba získaného pohlavia až do smrti a splnil dôkazné požiadavky stanovené v § 3. Dôkazné požiadavky stanovené v § 3 spočívajú v posudku dvoch lekárov alebo jedného lekára a jedného psychológa.

12.

Podľa § 9 GRA po vydaní úplného osvedčenia o uznaní pohlavia sa získané pohlavie stáva pohlavím danej osoby na všetky účely. Príloha 5 bod 7 GRA upravuje dôsledky úplného osvedčenia o uznaní pohlavia pre nárok na štátny starobný dôchodok: po vydaní osvedčenia sa o akejkoľvek otázke nároku na štátny starobný dôchodok má rozhodnúť, ako keby pohlavím danej osoby bolo vždy získané pohlavie.

13.

V GRA boli osobitne upravení ženatí žiadatelia, resp. vydaté žiadateľky, lebo v čase prijatia GRA mohlo platné manželstvo z právneho hľadiska existovať len medzi mužom a ženou. ( 4 ) Podľa § 4 ods. 2 GRA žiadateľ, ktorý nie je ženatý, resp. žiadateľka, ktorá nie je vydatá a spĺňa kritériá na uznanie pohlavia stanovené v § 2 a § 3, má nárok na úplné osvedčenie o uznaní pohlavia. Naopak, § 4 ods. 3 GRA stanovuje, že ženatý žiadateľ, resp. vydatá žiadateľka, ktorá spĺňa tie isté kritériá, má nárok len na dočasné osvedčenie o uznaní pohlavia. Toto dočasné osvedčenie o uznaní pohlavia dovoľuje ženatému žiadateľovi, resp. vydatej žiadateľke podať na súde návrh na zrušenie manželstva podľa § 12 písm. g) Matrimonial Causes Act 1973 (zákon o manželských veciach z roku 1973) v znení GRA. Žiadatelia majú nárok na úplné osvedčenie o uznaní pohlavia (v Anglicku a Walese) až po tom, čo ich manželstvo bolo zrušené.

14.

Civil Partnership Act (zákon o registrovanom partnerstve) bol prijatý v roku 2004 a nadobudol účinnosť 5. decembra 2005. Tento zákon upravil právne uznanie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia.

15.

Marriage (Same Sex Couples) Act 2013 [zákon o manželstve (pároch rovnakého pohlavia) z roku 2013] nadobudol účinnosť 10. decembra 2014. Tento zákon dovoľuje párom rovnakého pohlavia uzatvoriť manželstvo. Prílohou 5 tohto zákona bol § 4 GRA zmenený tak, aby stanovoval, že komisia pre uznávanie pohlavia musí ženatému žiadateľovi, resp. vydatej žiadateľke vydať úplné osvedčenie o uznaní pohlavia, pokiaľ s tým súhlasí manžel, resp. manželka žiadateľa.

16.

MB sa narodila v roku 1948, pri narodení bola zapísaná ako muž a v roku 1974 uzatvorila manželstvo. V roku 1991 začala žiť ako žena. V roku 1995 podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia.

17.

Hoci v roku 2005 nadobudol účinnosť GRA, MB nepožiadala o osvedčenie o uznaní pohlavia. Dôvodom bolo to, že naďalej žila so svojou manželkou a v manželskom zväzku chceli aj zotrvať. Z náboženských dôvodov nechceli, aby bolo ich manželstvo zrušené, hoci by mohlo byť nahradené registrovaným partnerstvom.

18.

V roku 2008 MB dovŕšila vek 60 rokov, čo bol vek odchodu do dôchodku pre ženy narodené pred 6. aprílom 1950. Požiadala o štátny starobný dôchodok. Táto žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že bez úplného osvedčenia o uznaní pohlavia s ňou nemožno zaobchádzať ako so ženou na účely určenia jej veku odchodu do dôchodku.

19.

MB (ďalej len „navrhovateľka“) napadla toto rozhodnutie na vnútroštátnych súdoch. Tvrdila, že podmienka, aby nemala uzavreté manželstvo, predstavuje diskrimináciu, ktorá odporuje smernici 79/7: bráni jej v získaniu nároku na starobný dôchodok vo veku, v ktorom naň má ako žena nárok.

20.

Za týchto okolností sa Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) opýtal Súdneho dvora, či „bráni smernica Rady 79/7… tomu, aby bola vo vnútroštátnom práve stanovená požiadavka, podľa ktorej osoba, ktorá si zmenila pohlavie, popri splnení fyzických, spoločenských a psychologických kritérií na uznanie zmeny pohlavia nesmie byť ženatá, resp. vydatá, aby mala nárok na štátny starobný dôchodok“.

21.

Písomné pripomienky predložila navrhovateľka, vláda Spojeného kráľovstva a Európska komisia. Tieto oprávnené subjekty tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. septembra 2017.

22.

„Dva v jednom“ je slovné spojenie, ktoré častejšie nájdeme v reklame než v úvodoch súdnych stanovísk. Tento výraz je však v kontexte prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania celkom relevantný. Za zdanlivo jednoduchou otázkou, ktorú kladie Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva), sa skrýva druhá, zložitejšia otázka. K prejednávanej veci teda možno pristupovať z dvoch celkom odlišných hľadísk.

23.

Po prvé úzky prístup sa zameriava na nárok na dávky sociálneho zabezpečenia: bráni smernica 79/7 požiadavke stanovenej vo vnútroštátnom práve, podľa ktorej osoba, ktorá si zmenila pohlavie, popri splnení fyzických, spoločenských a psychologických kritérií na uznanie zmeny pohlavia navyše nesmie byť ženatá, resp. vydatá, aby mala nárok na štátny dôchodok?

24.

Po druhé existuje zložitejší prístup, z ktorého vyplýva ďalšia otázka, ktorá je odlišná, ale stále súvisí s užším prístupom. Táto otázka sa týka zlučiteľnosti postupu členského štátu, ktorý i) nepovolí manželstvá osôb rovnakého pohlavia a v dôsledku toho ii) neuzná zmenu pohlavia, ak by jej uznanie viedlo k situácii, keď sa dve osoby rovnakého pohlavia budú nachádzať v platnom manželstve (osôb rovnakého pohlavia), so základnými právami, akými sú právo na súkromie a súkromný život a právo uzavrieť manželstvo.

25.

Skutočný problém v prejednávanej veci podľa môjho názoru nespočíva v zodpovedaní niektorej z týchto dvoch otázok. Spočíva skôr vo výbere otázky. Po tomto výbere môže vzniknúť ďalší problém pri pokuse zosúladiť odpovede na obe otázky.

26.

Tento problém jednoznačne vyplýva z vyjadrení predložených Súdnemu dvoru. Každý z oprávnených subjektov uviedol v určitom zmysle inú argumentáciu. Navrhovateľka a Komisia sa zamerali na úzke chápanie problematiky. Dospeli k záveru, že podmienka neexistencie manželstva predstavuje diskrimináciu, ktorej bráni článok 4 ods. 1 smernice 79/7. Navrhovateľka bola na pojednávaní vyzvaná, aby sa vyjadrila aj k širším dôsledkom tohto prípadu. Vo svojej odpovedi však trvala na tom, že skutočným predmetom konania pred Súdnym dvorom je úzky prístup, o čom svedčí otázka, ktorú položil Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva). Naopak, tvrdenia, ktoré uviedla vláda Spojeného kráľovstva, vychádzali z argumentácie, ktorá sa týka širšej otázky základných práv. Táto vláda na podporu svojho stanoviska tiež opakovane uviedla nedávnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). ( 5 )

27.

Otázka, ktorú položil Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva), jasne odzrkadľuje úzky prístup. Napriek širším dôsledkom spojeným s otázkami, ktoré vyvoláva táto vec, o ktorých sa vnútroštátny súd tiež užitočne zmieňuje vo svojom rozhodnutí, sa tento súd rozhodol zamerať sa pri formulovaní svojej otázky na zlučiteľnosť požiadavky neexistencie manželstva so smernicou 79/7.

28.

Okrem toho stojí za zmienku, že vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí a aj v znení samotnej otázky tiež vykonal viaceré skutkové posúdenia. Po prvé vnútroštátny súd vo svojej otázke jednoznačne uvádza, že sporná požiadavka platí pre osobu, ktorá si zmenila pohlavie. Po druhé vnútroštátny súd tiež potvrdzuje, že požiadavka neexistencie manželstva je uložená popri splnení fyzických, spoločenských a psychologických kritérií na uznanie zmeny pohlavia.

29.

Za týchto skutkových okolností pri zodpovedaní úzko formulovanej otázky, ktorú Súdnemu dvoru položil vnútroštátny súd, musím konštatovať, že požiadavka neexistencie manželstva, ktorá sa v skutočnosti vzťahuje len na transrodové osoby, aby mohli poberať štátny dôchodok, odporuje článku 4 ods. 1 smernice 79/7 (oddiel B). Odpoviem však aj na tvrdenia, ktoré uviedla vláda Spojeného kráľovstva v súvislosti so širším chápaním otázky, aj keď to nemá nijaký vplyv na odpoveď na úzko formulovanú otázku (oddiel C). Zdôrazním, prečo je rozsah dôsledkov tohto prípadu v skutočnosti tiež dosť úzky a obmedzenejší, než naznačujú širšie formulované tvrdenia založené na základných právach (oddiel D).

30.

Je nesporné, že dávka, o ktorú ide v tejto veci, teda štátny starobný dôchodok, patrí do pôsobnosti smernice 79/7. Táto smernica zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú ochranu okrem iného pred rizikom staroby. ( 6 )

31.

Dochádza v prejednávanej veci k zakázanej diskriminácii? Podľa štandardnej judikatúry Súdneho dvora ( 7 ) o priamu diskrimináciu ide vtedy, ak sa rozdielne zaobchádza s porovnateľnou skupinou osôb na úkor chránenej skupiny. Toto rozdielne zaobchádzanie musí byť založené na jednom z dôvodov ochrany, pričom také rozdielne zaobchádzanie nemožno objektívne odôvodniť.

32.

Pre prehľadnosť v tomto oddiele najprv posúdim, či v prejednávanej veci existuje dôvod ochrany (časť 1). Potom sa budem zaoberať porovnateľnosťou transrodových ( 8 ) a cisrodových ( 9 ) osôb (časť 2) a existenciou rozdielneho zaobchádzania (časť 3). V závere tohto oddielu preskúmam nemožnosť odôvodnenia priamej diskriminácie v legislatívnom kontexte smernice 79/7 (časť 4).

33.

V súčasnosti je už v judikatúre ustálené, že zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia stanovený v práve EÚ sa vzťahuje aj na diskrimináciu na základe zmeny pohlavia. ( 10 ) Okrem toho normotvorca EÚ výslovne uznal tento dôležitý posun tým, že potvrdil, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa „uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby“. ( 11 )

34.

Prvá vec pochádza z roku 1996. V rozsudku P./S. Súdny dvor odmietol chápanie diskriminácie na základe pohlavia ako binárneho konceptu založeného na protiklade dvoch kategórií, ktoré sa vzájomne vylučujú. ( 12 ) Tento výsledok vychádzal z účelu a povahy práv chránených smernicami týkajúcimi sa diskriminácie na základe pohlavia a z toho, že právo nebyť diskriminovaný z dôvodu pohlavia je základným ľudským právom. ( 13 ) Zaradenie zmeny pohlavia do pôsobnosti pojmu diskriminácia na základe pohlavia bolo navyše spojené s povinnosťou rešpektovať dôstojnosť a slobodu transsexuálnych osôb. ( 14 )

35.

Súdny dvor teda potvrdil, že pôsobnosť zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia nemôže byť obmedzená „jedine na diskrimináciu vyplývajúcu z príslušnosti k jednému alebo druhému pohlaviu“. ( 15 ) Diskriminácia založená na zmene pohlavia je diskrimináciou založenou „v podstatnej miere, ak nie výlučne, na pohlaví dotknutej osoby“. ( 16 ) Súdny dvor vo svojej neskoršej judikatúre opakovane uznal špecifický charakter diskriminácie založenej na zmene pohlavia ako prejavu diskriminácie na základe pohlavia. ( 17 )

36.

Skutočnosť, že zmena pohlavia bola výslovne spomenutá ako jeden z dôvodov ochrany (alebo chránených stavov), vôbec nezjednodušila riešenie súvisiacej otázky porovnateľnosti, ba práve naopak. Zmena pohlavia je do značnej miery dynamický proces, ktorý nezodpovedá tradičnejšiemu a statickejšiemu porovnávaniu mužov a žien. Porovnávacie kritérium sa v tomto prípade v skutočnosti mení na pohyblivý cieľ, resp. ani nie je možné určiť nijakú jasne vymedzenú porovnateľnú skupinu. ( 18 )

37.

Súdny dvor sa už zaoberal týmto pojmovým problémom. Tým, že uznal, že na zmenu pohlavia sa vzťahuje diskriminácia na základe pohlavia, potvrdil, že osobitné postavenie transrodových osôb neznamená, že nemajú nárok na ochranu z dôvodu, že sú neporovnateľné. ( 19 ) Uznanie zmeny pohlavia ako podkategórie diskriminácie na základe pohlavia za dôvod ochrany vedie k nevyhnutnej pružnosti v rámci porovnateľnosti. ( 20 )

38.

Judikatúra Súdneho dvora odráža zložitosť v tejto oblasti tak, že upravuje referenčný rámec v závislosti od údajnej diskriminácie a právneho kontextu. Dynamická povaha zmeny pohlavia znamená, že ochrana poskytovaná právom EÚ nie je nerozlučne spätá s „konečným cieľom“, teda s úplným uznaním právnych účinkov zmeny pohlavia podľa vnútroštátneho práva. ( 21 )

39.

V dôsledku toho sa môže výber porovnávacích kritérií meniť v závislosti od konkrétneho kontextu a povahy predmetných nárokov. Situáciu transrodovej osoby možno porovnať so situáciou cisrodovej osoby jej pôvodného pohlavia, napríklad v prípade diskriminačného prepustenia. ( 22 ) Možno ju však tiež porovnať s cisrodovou osobou „nového“ pohlavia, pokiaľ ide napríklad o nárok na dávky za podmienok, ktoré by zodpovedali zmenenému pohlaviu. ( 23 )

40.

Inak povedané, v závislosti od kontextu veci a s prihliadnutím na dynamiku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmeny pohlavia, možno uskutočniť porovnanie buď s „východiskovým stavom“, alebo s „výsledným stavom“.

41.

Prejednávaná vec patrí do druhej uvedenej kategórie. Navrhovateľka sa domáha nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia veku, ktorý platí pre ženy. Podobne ako vo veci Richards, ktorá sa tiež týkala smernice 79/7 a nároku na dôchodkové dávky ( 24 ), sú v tomto prípade subjektmi porovnávania (porovnávanými prvkami) na jednej strane transrodové osoby, ktoré podstúpili zmenu pohlavia z mužského na ženské, a na druhej strane cisrodové ženy. Účelom porovnania (tertium comparationis) je nárok na starobný dôchodok ako súčasť systému sociálneho zabezpečenia.

42.

Vláda Spojeného kráľovstva však spochybnila porovnateľnosť transrodových žien s cisrodovými ženami. Táto vláda tvrdí, že transrodové ženy sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii. Je to tak preto, lebo cisrodové ženy nemôžu uzavrieť manželstvo so ženami, ale transrodové ženy sa po uznaní zmeny pohlavia môžu ocitnúť v manželstve s osobou rovnakého pohlavia. Preto sú tieto dve kategórie a podmienky, ktoré sú s nimi spojené, úplne neporovnateľné.

43.

S tým nesúhlasím. Vláda Spojeného kráľovstva sa týmto tvrdením usiluje vyčleniť jednu z vedľajších, nepodstatných vlastností porovnávaných subjektov – otázku osobného stavu – a zmeniť ju na rozhodujúci prvok pri určovaní porovnateľnosti. Inak povedané, vláda Spojeného kráľovstva chce v skutočnosti predefinovať účel porovnania z otázky nároku na dôchodkové dávky na otázku osobného stavu. Osobný stav však sám osebe nie je relevantný pre nárok na štátny starobný dôchodok, a to ani v prípade cisrodových žien, ani v prípade cisrodových mužov.

44.

Je dosť príznačné, že vláda Spojeného kráľovstva sa pri takom výklade porovnateľnosti opiera predovšetkým o nedávne rozhodnutie ESĽP. ( 25 ) Toto rozhodnutie sa však týkalo práve a konkrétne otázky osobného stavu ako podmienky na uznanie zmeny pohlavia, a nie prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia. Porovnávané subjekty a účel porovnania sa teda pochopiteľne vykladali odlišne. Naopak, v prejednávanej veci sú na účely nároku na štátny starobný dôchodok prvkami, ktoré určujú relevantnosť rozdielov a podobností, pokiaľ ide o predmetnú dávku, predovšetkým vek a výška príspevkov zaplatených do systému. ( 26 )

45.

V súvislosti s poslednou uvedenou otázkou vláda Spojeného kráľovstva na pojednávaní uviedla, že okrem veku a príspevkov je ďalším relevantným prvkom pre otázku prístupu k sociálnemu zabezpečeniu aj pohlavie dotknutej osoby. Toto tvrdenie naráža v konkrétnom kontexte tejto veci na ďalší problém: rozdielne zaobchádzanie na základe pohlavia, pokiaľ ide o starobný dôchodok, je podľa smernice 79/7 povolené len výnimočne, a to na základe výnimky výslovne stanovenej v článku 7 ods. 1 písm. a) tejto smernice. Ako však Súdny dvor už konštatoval v rozsudku Richards, táto výnimka sa nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie na základe zmeny pohlavia. ( 27 ) Okrem výnimiek upravených v smernici teda záver o „neporovnateľnosti“ nemôže byť založený na dôvode ochrany (ktorým je v tomto prípade zmena pohlavia).

46.

Na záver uvádzam, že podľa môjho názoru sú cisrodové a transrodové ženy na účely prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia v kontexte prejednávanej veci porovnateľné.

47.

Chcel by som uviesť dve všeobecnejšie záverečné poznámky týkajúce sa tejto problematiky. Po prvé pri posudzovaní porovnateľnosti dvoch alebo viacerých prvkov (osôb alebo skupín osôb) so zreteľom na zákaz (priamej) diskriminácie bude miera abstraktnosti, ktorá je nerozlučne spojená s takým posudzovaním, pravdepodobne vyššia než miera abstraktnosti stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave. Majú porovnávané subjekty v súvislosti s účelom porovnávania vo všeobecnosti viac spoločných znakov než odlišností? Ak by to bolo inak a otázka porovnateľnosti by bola z intelektuálneho hľadiska vopred určená kategóriami stanovenými vo vnútroštátnej právnej úprave, potom by vo väčšine prípadov – tak ako v prejednávanom prípade ( 28 ) – vnútroštátna právna úprava svojím rozsahom pôsobnosti sama stanovila okruh možných porovnaní. Také posúdenie by bolo nevyhnutne tautologické a v skutočnosti by neumožňovalo preskúmanie. ( 29 )

48.

Po druhé takú nevyhnutnú mieru abstraktnosti potvrdzuje aj skutočnosť, že „transrodový stav“ je jedinečný. Práve vzhľadom na túto jedinečnú povahu bolo potrebné prijať osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa uznania a jeho podmienok. Bolo by však dosť zvláštne, ak by sa táto skutočnosť chápala tak, že predstavuje úplné vylúčenie všetkých prvkov, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava, z akéhokoľvek posudzovania (ne)diskriminácie, alebo ak by sa použila na vytvorenie dosť jedinečných alebo zvláštnych porovnávacích prvkov. Opäť sa vzhľadom na tento uznaný, jedinečný a prechodný stav vyžaduje primerane väčšia miera abstraktnosti pri posudzovaní porovnateľnosti.

49.

Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že nedošlo k rozdielnemu zaobchádzaniu. Cisrodové aj transrodové ženy majú nárok na štátny starobný dôchodok vo veku 60 rokov. Ženy ani z jednej z týchto kategórií však nesmú byť zosobášené so ženou.

50.

Toto tvrdenie je nepresvedčivé.

51.

Po prvé toto tvrdenie je v istom zmysle opakovaním alebo rozšírením otázky porovnateľnosti. Zamieňa rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s nárokom na štátny starobný dôchodok s otázkou práva uzavrieť manželstvo. Po druhé nezohľadňuje rozdiel medzi zákazom manželstiev osôb rovnakého pohlavia a povinnosťou zrušiť predtým platne uzavreté manželstvo, ktorá je skutočným obsahom podmienky posudzovanej v prejednávanej veci. Po tretie s druhou otázkou je spojená skutočnosť, že každý z týchto zákazov sa jednoducho uplatňuje v inom čase, na iné osoby a na iné účely.

52.

Podľa spornej vnútroštátnej právnej úpravy je úplné právne uznanie zmeny pohlavia podmienené osobným stavom. Z toho vyplýva špecifický a konkrétny dôsledok, ktorý je v tomto prípade dôležitý: len v prípade transrodových osôb je nárok na štátny starobný dôchodok spojený buď so stavom „slobodný“ alebo s ukončením manželstva. Naopak, nárok cisrodových žien na starobný dôchodok vôbec nesúvisí s ich manželským stavom. Týka sa len uhradených príspevkov a dovŕšenia dôchodkového veku. Samozrejme, tieto ženy nemusia ukončiť svoje manželstvo, aby mali nárok na starobný dôchodok. Ako som už načrtol, ( 30 ) osobný stav preto nie je kritériom, podľa ktorého sa posudzuje rozdielne zaobchádzanie, ale podmienkou, ktorá vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu v súvislosti s nárokom na starobný dôchodok.

53.

Ak teda posúdime otázku zaobchádzania z pohľadu nároku na štátny starobný dôchodok, rozdiel v zaobchádzaní v tomto prípade možno vyjadriť celkom jednoducho: nárok cisrodových osôb na štátny starobný dôchodok vôbec nezávisí od ich manželského stavu. Na druhej strane transrodové osoby, ktoré predtým uzavreli manželstvo, sú povinné zrušiť ho.

54.

Požiadavka neexistencie manželstva spôsobuje rozdiel v zaobchádzaní priamo na základe pohlavia. Táto požiadavka sa vzťahuje len na osoby, ktoré podstúpili zmenu pohlavia. Ako Súdny dvor konštatoval vo veci P./S., rozdiel v zaobchádzaní založený na zmene pohlavia je založený „v podstatnej miere, ak nie výlučne, na pohlaví dotknutej osoby“. ( 31 )

55.

Priama diskriminácia na základe pohlavia je dovolená jedine v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 7 smernice 79/7. ( 32 ) Článok 7 ods. 1 písm. a) najmä dovoľuje členským štátom zachovať odlišný vek odchodu do dôchodku, v ktorom vzniká nárok na starobný dôchodok, pre mužov a ženy. Rozdielne zaobchádzanie v prejednávanej veci však nemožno zaradiť do pôsobnosti tejto výnimky ani iných možných dôvodov neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré smernica pripúšťa. ( 33 ) Súdny dvor konkrétne už odmietol použitie výnimky obsiahnutej v článku 7 ods. 1 písm. a) na odôvodnenie rozdielu v zaobchádzaní s transsexuálnymi osobami a osobami, ktoré si nezmenili pohlavie. ( 34 )

56.

Za týchto okolností rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide v prejednávanej veci, predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú nemožno objektívne odôvodniť (také odôvodnenie je prípustné len v prípadoch nepriamej diskriminácie). ( 35 )

57.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu požiadavky, podľa ktorej osoba, ktorá si zmenila pohlavie, popri splnení fyzických, spoločenských a psychologických kritérií na uznanie zmeny pohlavia nesmie byť ženatá, resp. vydatá, aby mala nárok na štátny starobný dôchodok.

58.

Hoci vyššie uvedené posúdenie môže byť jednoduché, úplne nezodpovedá zložitosti právnej argumentácie uvedenej v prejednávanej veci.

59.

Možno totiž tvrdiť, že skutočnou podstatou prejednávanej veci nie je nárok na dávky sociálneho zabezpečenia, ale sú ňou skôr podmienky na uznanie zmeny pohlavia, ktoré stanovuje vnútroštátne právo. Podmienka „neexistencie manželstva“ nie je podmienkou na priznanie nároku na štátny starobný dôchodok, ale jednou z podmienok na získanie osvedčenia o zmene pohlavia. Toto osvedčenie je však rozhodnutím o osobnom stave, ktoré je samostatné a nezávisí od možnej neskoršej žiadosti o starobný dôchodok. Inak povedané, ak sa vynechá tento medzistupeň, vytvorí sa nepravdivá príčinná súvislosť: neexistencia manželstva osôb rovnakého pohlavia nie je podmienkou na priznanie starobného dôchodku, ale je podmienkou na vydanie osvedčenia o zmene pohlavia.

60.

Táto argumentácia, ktorú uviedla vláda Spojeného kráľovstva, sa opiera o niekoľko skutočností. Po prvé stanovenie podmienok na uznanie zmeny pohlavia spadá do právomoci členských štátov (časť 1). Po druhé podmienka neexistencie manželstva má zabrániť manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Je to cieľ verejného poriadku, ktorý môžu členské štáty legitímne sledovať, keďže majú výlučnú právomoc vo veciach osobného stavu (časť 2). Po tretie vylúčenie podmienky neexistencie manželstva len na účely smernice 79/7 naruší jednoznačnosť a konzistentnosť vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa osobného stavu a zmeny pohlavia (časť 3). Po štvrté podmienka neexistencie manželstva je v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“), ako ho vykladá ESĽP (časť 4).

61.

Tieto tvrdenia si vyžadujú podrobné posúdenie. Svedčia o jedinečnej zložitosti a citlivosti otázok, ktoré vyvoláva táto vec. Aj keď sú však tieto tvrdenia vo všeobecnosti relevantné, z dôvodov, ktoré podrobnejšie opíšem nižšie, v konkrétnom kontexte prejednávanej veci narážajú na značné ťažkosti. To platí z hľadiska posúdenia úzko formulovanej otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti spornej podmienky so smernicou 79/7.

62.

Oprávnené subjekty, ktoré predložili pripomienky, vo všeobecnosti uznávajú, že členské štáty sú povinné stanoviť vo vnútroštátnom práve postupy, ktoré umožnia úplné právne uznanie zmeny pohlavia. Táto požiadavka vyplýva nielen zo záväzkov členských štátov ako zmluvných strán Dohovoru ( 36 ), ale konkrétnejšie aj z práva EÚ a smernice 79/7 ( 37 ).

63.

Stanovenie určitých podmienok je teda neoddeliteľnou súčasťou vytvorenia takého postupu. Zložitosť tejto veci vyplýva z toho, že sa týka jednej z konkrétnych podmienok stanovených postupom, ktorý už existuje v členskom štáte. Pokiaľ viem, Súdny dvor má v tejto veci po prvý raz preskúmať zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia so zreteľom na predpoklady uznania zmeny pohlavia. Vo všetkých predchádzajúcich veciach týkajúcich sa transrodových osôb išlo o situácie, v ktorých vnútroštátne postupy uznávania neexistovali alebo sa nevzťahovali na okolnosti danej veci. ( 38 )

64.

Relevantným rozhodnutím v tomto smere je rozsudok Richards. Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozhodol, že došlo k diskriminácii na základe (zmeny) pohlavia týkajúcej sa nároku na starobný dôchodok. Dôvodom bolo, že pani Richards (transsexuálna osoba, ktorá podstúpila chirurgickú zmenu svojho pohlavia z mužského na ženské) nemohla dosiahnuť právne uznanie zmeny svojho pohlavia v Spojenom kráľovstve. Vec Richards sa teda týkala nemožnosti transsexuálnej osoby dosiahnuť právne uznanie svojho získaného pohlavia. Po vydaní rozsudkov vo veciach Richards a Goodwin Spojené kráľovstvo zaviedlo postup na uznanie zmeny pohlavia.

65.

Ako uvádza vláda Spojeného kráľovstva, Súdny dvor v rozsudku Richards výslovne konštatoval, že „členským štátom prináleží stanoviť podmienky na právne uznanie zmeny pohlavia osoby“. ( 39 )

66.

S prihliadnutím na tieto úvahy možno tvrdiť, že – na rozdiel od nemožnosti vo veci Richards –, keď existuje postup na uznanie zmeny pohlavia, členské štáty majú voľnú úvahu pri stanovení príslušných podmienok. Voľná úvaha pri stanovení podmienok právneho uznania zmeny pohlavia by znamenala, že ak existuje určitý postup, osoby, ktoré podstúpia zmenu pohlavia, budú požívať ochranu vyplývajúcu zo zákazu diskriminácie na základe pohlavia, pokiaľ ich získané pohlavie bude právne uznané v súlade s vnútroštátnym postupom.

67.

Na základe logiky uvedeného tvrdenia by sa v prejednávanej veci dospelo k záveru, že podmienka neexistencie manželstva nie je priamou požiadavkou na priznanie nároku na štátny starobný dôchodok, ale požiadavkou na uznanie zmeny pohlavia. Rozdielne zaobchádzanie by bolo „oddelené“ od nároku na dôchodok. Bolo by spôsobené tým, že navrhovateľka nespĺňa požiadavky na uznanie zmeny pohlavia.

68.

Taká argumentácia však naráža aspoň na tri problémy.

69.

Po prvé Súdny dvor už zamietol podobné tvrdenie založené na neexistencii súvislosti v rozsudku K. B. ( 40 ) Táto vec sa týkala transsexuálnej osoby, ktorá nemohla poberať pozostalostný dôchodok, lebo 1. neuzavrela manželstvo, 2. transsexuál nemohol uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá mala pred podstúpením chirurgickej zmeny pohlavia rovnaké pohlavie, a 3. zmena pohlavia nebola právne možná. V uvedenej veci preto Súdny dvor musel posúdiť situáciu, v ktorej sa nerovnosť zaobchádzania netýkala samotného priznania dôchodku, ale nevyhnutnej predbežnej podmienky pre jeho priznanie, konkrétne spôsobilosti uzavrieť manželstvo. ( 41 ) Táto skutočnosť nebránila Súdnemu dvoru v tom, aby preskúmal otázku zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s článkom 157 ZFEÚ (pôvodne článok 141 ES). Súdny dvor preto dospel k záveru, že „vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni tomu, aby transsexuál, pri neexistencii uznania jeho nového rodu, mohol splniť podmienku potrebnú na požívanie práva chráneného právom [EÚ], musí byť v zásade považovaná za nezlučiteľnú s požiadavkami práva [EÚ]“. ( 42 )

70.

Po druhé z koncepčného hľadiska by taký prístup viedol k tomu, že pôsobnosť právnych predpisov EÚ týkajúcich sa zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia by úplne závisela od jednotlivých podmienok stanovených členskými štátmi. Existencia práv, ktoré priznáva právo EÚ, by závisela od neobmedzenej voľnej úvahy členských štátov. Také podmienky by mohli regulovať nielen technické otázky fyziologicko‑lekárskej a psychologicko‑sociálnej povahy, ale tiež zahŕňať rôzne požiadavky zamerané na ochranu morálky alebo hodnôt. Neobmedzená voľná úvaha v tomto smere by spôsobila riziko, že diskriminácia na základe zmeny pohlavia, ktorú smernica zakazuje, by sa mohla opäť vrátiť v podobe predpokladov alebo podmienok spojených s uznaním stavu, a to bez ohľadu na ich obsah. ( 43 )

71.

Ak dovedieme uvedenú logiku ad absurdum, právna požiadavka nosiť ružové šaty aspoň dva dni v týždni na to, aby bola osoba (spoločensky a kultúrne) uznaná za ženu, by bola v poriadku, ak by bola právnym predpokladom na uznanie zmeny pohlavia. Jednoznačne uznávam, že podmienka, o ktorú ide v prejednávanej veci, má veľmi odlišnú povahu. Kde a ako sa má však vymedziť hranica medzi „prijateľnými“ podmienkami (ktoré nepodliehajú nijakému preskúmaniu) a „neprijateľnými“ podmienkami (ktoré podliehajú preskúmaniu)? Okrem toho podmienky, ktoré sú samy osebe z abstraktného hľadiska „prijateľné“, môžu za určitých skutkových alebo právnych okolností predsa viesť k dosť neprijateľným výsledkom.

72.

Po tretie treba mať na zreteli, že logika, podľa ktorej by podmienky na zmenu pohlavia nepodliehali nijakému preskúmaniu, by tiež nezohľadňovala dynamiku uznania pohlavia ako procesu, ako už bolo uvedené v bodoch 36 až 38 vyššie. Inak povedané, vzhľadom na nevyhnutnú dynamiku transrodovej problematiky je ochrana potrebná nielen po úplnom uznaní pohlavia, ale aj (a niekedy celkom osobitne) v súvislosti s postupom, ktorý vedie k tomuto uznaniu.

73.

Zdôrazňujem, že stanovenie podmienok na právne uznanie zmeny pohlavia je naďalej úlohou členských štátov. ( 44 ) To však neznamená, že členské štáty pri zavádzaní takých postupov a určovaní podmienok vôbec nekonajú v rámci pôsobnosti práva EÚ, a preto nepodliehajú nijakému preskúmaniu. Členské štáty v konečnom dôsledku musia pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo EÚ, najmä ustanovenia týkajúce sa zásady zákazu diskriminácie. ( 45 )

74.

To ma privádza k poslednej otázke, ktorá súvisí s predchádzajúcou diskusiou, a tou je štádium alebo okamih, v ktorom transrodovej osobe vzniká nárok na rovnaké zaobchádzanie a na uplatnenie zákazu diskriminácie podľa práva EÚ. ( 46 ) Opäť tu neexistuje nijaké všeobecné alebo kategorické pravidlo. Každý jednotlivý prípad treba preskúmať z hľadiska konkrétnej situácie a položenej otázky.

75.

Čo sa týka konkrétnej posudzovanej situácie, vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne uviedol, že táto situácia sa týka osoby, ktorá si de facto už zmenila pohlavie. Vnútroštátny súd navyše tiež konštatoval, že navrhovateľka splnila všetky fyzické, spoločenské a psychologické kritériá na uznanie zmeny pohlavia.

76.

Ak sa pozrieme na konkrétnu otázku, o ktorú ide v prejednávanej veci, treba zdôrazniť, že predmetom sporu nie je požiadavka neexistencie manželstva ako všeobecná podmienka na uznanie stavu, ale jej vplyv na nárok na štátny starobný dôchodok, na ktorý sa vzťahuje smernica 79/7. Ak sa uzná – ako som vysvetlil v bodoch 69 až 73 vyššie –, že podmienky na zmenu pohlavia musia podliehať preskúmaniu, pokiaľ ide o ich súlad s právom EÚ, možnosť dovolávať sa ochrany poskytovanej smernicou majú nevyhnutne aj tí, ktorí tvrdia, že práve tieto podmienky im bránia v uplatnení práv, ktoré im priznáva právo EÚ.

77.

V kontexte prejednávanej veci teda právomoc členských štátov vymedziť podmienky zmeny pohlavia ani skutočnosť, že také podmienky priamo nesúvisia s nárokom na štátny starobný dôchodok, nevedie k iným záverom, než sú tie, ku ktorým som dospel v oddiele B vyššie.

78.

Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že konštatovanie nezlučiteľnosti podmienky neexistencie manželstva so smernicou 79/7 by donútilo členské štáty uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, aj keď také manželstvá neboli (v tom čase) podľa vnútroštátneho práva dovolené.

79.

S tým nesúhlasím. Ak by bola sporná podmienka vyhlásená za nezlučiteľnú so smernicou 79/7, z praktického hľadiska by sa vyžadovalo len to, aby nárok na konkrétnu spornú dávku nezávisel od tejto konkrétnej podmienky. To určite neznamená, že taká požiadavka by už nemohla byť súčasťou vnútroštátneho práva. Jednoznačne by mohla byť jeho súčasťou. Nemohla by sa však uplatňovať ako podmienka na priznanie nároku na dávky, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica a ktoré nesúvisia s osobným stavom, ako je napríklad starobný dôchodok.

80.

Prejednávaná vec sa týka dávky (štátneho starobného dôchodku), ktorá vôbec nie je podmienená manželským stavom ani právnymi väzbami medzi partnermi. Ako už bolo vysvetlené vyššie ( 47 ), nárok na štátny starobný dôchodok je vo všeobecnosti založený, a to v rámci režimov platných pre mužov aj pre ženy, na príspevkoch a veku žiadateľov.

81.

Tento výsledok neodporuje tvrdeniu, že otázky osobného stavu patria do právomoci členských štátov. Súdny dvor v rozsudku Parris konštatoval, že „osobný stav a dávky, ktoré sa naň viažu, patria do právomoci členských štátov a právo Únie nezasahuje do tejto právomoci“. ( 48 ) Členské štáty sú naďalej oprávnené dovoliť alebo nedovoliť manželstvo osôb rovnakého pohlavia alebo – ak chcú – upraviť alternatívnu formu zákonného uznania vzťahov osôb rovnakého pohlavia. ( 49 ) Treba však opäť pripomenúť, že pri výkone právomocí súvisiacich s osobným stavom musia členské štáty stále dodržiavať právo EÚ. ( 50 )

82.

V rozsahu, v akom som na toto tvrdenie neodpovedal už v odpovedi na predchádzajúce tvrdenie, s ktorým sa toto tvrdenie čiastočne prekrýva, sa teda domnievam, že odpoveď, ktorú má poskytnúť Súdny dvor v súlade s vyjadreniami navrhovateľky a Komisie, nemá vplyv na otázky súvisiace s manželským stavom dotknutých osôb.

83.

Vláda Spojeného kráľovstva uviedla, že ak by sa uznala argumentácia navrhovateľky, dotknutý členský štát by bol povinný právne uznať získané pohlavie navrhovateľky, aj keby zostala zosobášená, na všetky účely upravené smernicou 79/7. Právomoc členských štátov uložiť tieto podmienky a zabezpečiť ich dodržiavanie by potom v skutočnosti závisela od konkrétnej oblasti: v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, najmä smernica 79/7, by bola obmedzená, ale zostala by nezmenená v iných oblastiach, ako sú napríklad oblasti, ktoré nepatria do pôsobnosti práva EÚ. To by jednoznačne narušilo schopnosť členských štátov zabezpečiť jednoznačnosť a konzistentnosť vnútroštátnych predpisov a uplatňovať vo svojich právnych predpisoch jeden (univerzálne použiteľný) režim týkajúci sa uznávania zmeny pohlavia a osobného stavu.

84.

Úplne chápem, že členský štát si chce plniť regulačné povinnosti čo najjednoznačnejšie a najkonzistentnejšie. Nie je mi však jasné, ako by v tejto konkrétnej veci, ktorú prejednáva Súdny dvor, mohol toto úsilie narušiť záver, že podmienka, o ktorú ide v prejednávanej veci, odporuje smernici 79/7.

85.

Domnievam sa, že právne postavenie transrodových osôb v Spojenom kráľovstve sa vyznačuje mimoriadne pružným prístupom k prejavom pohlavia v rôznych oblastiach práva a verejnej správy.

86.

Ako uviedla navrhovateľka – pričom vláda Spojeného kráľovstva jej neprotirečila –, v jej pase a vodičskom preukaze, ktoré orgány Spojeného kráľovstva vydali po roku 1991, bola uznaná za ženu. Na pojednávaní táto vláda však tvrdila, že vydanie uvedených dokladov je len vnútroštátnou „administratívnou praxou“ bez akéhokoľvek právneho významu. Hoci nechcem byť vnímaný ako formalista, ktorý obľubuje doklady totožnosti, musím uznať, že mám určité ťažkosti pochopiť tvrdenie, že úradné doklady vydané členským štátom nemajú nijaký právny význam.

87.

Ako navyše navrhovateľka uvádza, v Anglicku legálne podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia v rámci National Health Service (národný zdravotnícky systém). ( 51 )

88.

Tiež je zrejmé, že GRA upravuje právny režim a konkrétne dôsledky zmeny pohlavia samostatne – v rôznych prílohách – v závislosti od predmetu veci. ( 52 ) Okrem toho z vysvetlení poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že postup uznania pohlavia sa v prípade zosobášených osôb delí na dve časti. Prvá fáza vedie k vydaniu dočasného osvedčenia o uznaní, prostredníctvom ktorého sa posudzujú všetky lekárske, psychologické a spoločenské požiadavky. V prípade nezosobášených osôb by to už predstavovalo úplné uznanie. Druhá fáza vedie k zrušeniu manželstva (v Anglicku a Walese). Technické, resp. vedecké aspekty uznania zmeny pohlavia sa teda posudzujú nezávisle od doplňujúcej požiadavky týkajúcej sa manželského stavu. Toto rozdelenie administratívneho postupu na dve jasne oddelené časti svedčí o tom, že je možné zaviesť dve samostatné administratívne fázy posudzovania týkajúce sa rozdielnych podmienok bez ohrozenia jednoznačnosti alebo konzistentnosti.

89.

Všetky tieto pripomienky poukazujú na to, že je ťažké tvrdiť, že by existoval jeden univerzálny režim, od ktorého by záviseli všetky ostatné účinky vo vnútroštátnom práve. Skôr sa zdá, že v skutočnosti existuje viacero súbežných a v istom zmysle nezávislých právnych režimov. Opäť prináleží výlučne členskému štátu rozhodnúť, ako chce upraviť otázky osobného stavu na vnútroštátnej úrovni. Ak je však pravidlom (obvykle celkom chvályhodná a pochopiteľná) pružnosť v závislosti od oblasti, potom je ťažké zároveň sa odvolávať na zásadný význam a nevyhnutnosť jediného režimu a jeho celkovej koherentnosti.

90.

Napokon na záver dodávam, že tu ide aj o časový aspekt. Požiadavka, o ktorú ide v prejednávanej veci, nie je vytesaná do kameňa. Niekoľkokrát sa zmenila. Svedčí o tom skutočnosť, že navrhovateľka by aj napriek tomu, že je vydatá, pred nadobudnutím účinnosti GRA v roku 2005 (v dôsledku použitia rozsudku Richards) mala nárok na starobný dôchodok vo veku 60 rokov. Bolo by to tak však aj po nadobudnutí účinnosti Marriage Act 2013 (zákon o manželstve z roku 2013). To znamená, že do medzery medzi dvoma odlišnými právnymi úpravami spadá v istom zmysle len jedna kategória transrodových osôb (v závislosti od veku). To opäť nepodporuje tvrdenie týkajúce sa zásadnej celkovej koherentnosti systému, tentoraz v súvislosti s jeho časovým rozmerom.

91.

Ak to mám zhrnúť, obavy týkajúce sa jednoznačnosti a konzistentnosti, ktoré vyjadrila vláda Spojeného kráľovstva, sú síce z principiálneho hľadiska opodstatnené, no v kontexte tejto konkrétnej veci nie sú presvedčivé.

92.

Vláda Spojeného kráľovstva sa vo svojich vyjadreniach v značnej miere opiera o úvahy týkajúce sa ľudských práv a o judikatúru ESĽP. Chce tým podporiť svoje tvrdenie, že podmienka neexistencie manželstva neodporuje právu EÚ. Táto vláda konkrétne poukázala na rozsudky ESĽP vo veciach Parry v. Spojené kráľovstvo a R. a F. v. Spojené kráľovstvo ( 53 ) a Hämäläinen v. Fínsko ( 54 ). V týchto veciach ESĽP rozhodol, že podmienka týkajúca sa manželstva je zlučiteľná s článkom 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článkom 12 (právo uzavrieť manželstvo) Dohovoru.

93.

Vo veciach Parry v. Spojené kráľovstvo a R. a F. v. Spojené kráľovstvo ESĽP konkrétne posúdil požiadavku neexistencie manželstva upravenú v GRA. Sťažnosti v týchto veciach boli vyhlásené za zjavne nedôvodné. ESĽP pri svojom výklade článku 8 Dohovoru v kontexte týchto vecí pripísal veľký význam skutočnosti, že sťažovatelia mohli naďalej pokračovať vo svojom vzťahu v rámci registrovaného partnerstva, a to takmer s rovnakými zákonnými právami a povinnosťami. V dôsledku toho bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi dotknutými záujmami. ESĽP nepovažoval účinky požiadavky neexistencie manželstva stanovenej v GRA za neprimerané. Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 12 Dohovoru, ESĽP pripomenul, že toto ustanovenie zakotvuje tradičné chápanie manželstva ako zväzku muža a ženy. Dospel k záveru, že otázka manželstiev osôb rovnakého pohlavia patrí do voľnej úvahy zmluvných strán.

94.

Podobnou požiadavkou, o akú ide v prejednávanej veci, sa zaoberala veľká komora ESĽP vo veci Hämäläinen v. Fínsko. Táto vec sa týkala transrodovej osoby, ktorá podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia z mužského na ženské a mala uzatvorené manželstvo so ženou. Podľa fínskeho práva si musela táto osoba na to, aby bola zmena jej pohlavia právne uznaná, zmeniť manželstvo na registrované partnerstvo. ESĽP poukázal na neexistenciu európskeho konsenzu a citlivé morálne a etické otázky, o ktoré išlo v uvedenej veci. Priznal uvedenému štátu širokú mieru voľnej úvahy ( 55 ) a dôsledne preskúmal možnosti sťažovateľky na dosiahnutie zmeny jej manželstva na registrované partnerstvo. ESĽP však dospel k záveru, že fínsky systém nie je neprimeraný a že bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi dotknutými protichodnými záujmami. ESĽP dospel k rovnakému záveru, pokiaľ ide o článok 12 Dohovoru. Výhrada sťažovateľky týkajúca sa článku 14 Dohovoru (nediskriminácia) v spojení s článkami 8 a 12 Dohovoru bola tiež zamietnutá, keďže na účely týchto ustanovení sa postavenie cissexuálnych a transsexuálnych osôb nepovažovalo za dostatočne podobnú na účely porovnania.

95.

Význam vyššie uvedenej judikatúry ESĽP zo všeobecného hľadiska je nesporný. Podľa článku 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), v rozsahu, v akom Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Dohovore, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký.

96.

Ako však bolo jednoznačne zdôraznené v oddiele B vyššie, otázka posudzovaná v prejednávanej veci sa netýka práva na rodinný život (článok 7 Charty), ani práva uzavrieť manželstvo (článok 9 Charty), teda práv, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v článkoch 8 a 12 Dohovoru.

97.

V dôsledku toho nie je potrebné zaoberať sa otázkou, či právo EÚ poskytuje vyššiu úroveň ochrany než Dohovor, alebo či širokú mieru voľnej úvahy, ktorú ponecháva ESĽP vzhľadom na „neexistenciu európskeho konsenzu“ v širšej oblasti Európy, pokiaľ ide o manželstvo osôb rovnakého pohlavia, možno v plnom rozsahu uplatniť aj v kontexte EÚ. Otázka, či je podmienka neexistencie manželstva zlučiteľná s týmito základnými právami, jednoducho nie je otázkou položenou v prejednávanej veci.

98.

Prejednávaná vec sa týka zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorú upravuje smernica 79/7. Právo nebyť diskriminovaný z dôvodu pohlavia je samozrejme jedným zo základných práv, ktoré upravuje tak Charta, ako aj širší systém práva EÚ. ( 56 ) Bolo konkrétne vyjadrené vo viacerých aktoch sekundárneho práva, na účely prejednávanej veci najmä v smernici 79/7. To je právny rámec analýzy v tejto veci, ktorá bola vykonaná v predchádzajúcich oddieloch.

99.

Tvrdenia, ktoré uviedla vláda Spojeného kráľovstva, boli založené na rôznych základných právach, ktorými sú právo na súkromný a rodinný život a právo uzavrieť manželstvo. Diskusia týkajúca sa súladu s týmito základnými právami je určite relevantná pre potenciálne posúdenie vnútroštátnych predpisov, pokiaľ ide o manželstvo a osobný stav. Jednoducho však nie je relevantná pre úzko formulovanú otázku položenú v tejto veci, ktorá sa týka problematiky nároku na štátny starobný dôchodok podľa smernice 79/7.

100.

Ak to mám zhrnúť, skutočnosť, že určité ustanovenie je zlučiteľné s niektorými základnými právami (v tomto prípade zrejme s právom na rodinný život a právom uzavrieť manželstvo), má obmedzený význam pre posúdenie súladu tohto ustanovenia s nástrojmi sekundárneho práva EÚ, ktoré upravujú konkrétne práva a oprávnenia jednotlivcov (v tomto prípade právo nebyť diskriminovaný z dôvodu pohlavia vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením).

101.

Chcel by som ešte uviesť päť záverečných poznámok.

102.

Po prvé z rozboru vykonaného v predchádzajúcich oddieloch vyššie (azda) jasne vyplýva, že táto vec sa netýka manželstva osôb rovnakého pohlavia. Ako som pripomenul vyššie, podľa judikatúry Súdneho dvora sa členské štáty stále môžu rozhodnúť, či uznajú alebo neuznajú manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Problém v tejto konkrétnej veci spočíva – jednoducho povedané – v tom, že viaceré odlišné podmienky vo vzájomnej súvislosti napokon vyvolajú dosť zvláštnu (a z pohľadu práva EÚ problematickú) situáciu.

103.

Po druhé poskytnutá odpoveď sa dotýka len dávok upravených smernicou 79/7. Vzťahuje sa len na dávky, ktoré nesúvisia s manželským stavom.

104.

Po tretie táto vec sa týka jedinečnej a špecifickej situácie, ktorú možno len ťažko zosúladiť s tradičným binárnym delením, na ktorom spočíva zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Okolnosti veci treba vnímať z tohto hľadiska. Táto vec sa týka dosť obmedzeného počtu jednotlivcov, ktorí čelia zložitým problémom, a to často v situáciách, keď sú zraniteľní. Súvisí so zložitou situáciou človeka, ktorú jednotlivé právne poriadky s ťažkosťami postupne upravujú a v ktorej osobnú situáciu jednotlivcov často v podstatnej miere ovplyvňujú sústavné legislatívne zmeny.

105.

Po štvrté na rozhraní prvého a tretieho bodu sa nachádza tiež povaha spornej požiadavky. V týchto návrhoch som venoval veľkú pozornosť porovnateľnosti. Tento – niekedy dosť technický – rozbor by však nemal zatieniť značný vplyv, ktorý môže mať požiadavka týkajúca sa zrušenia manželstva na účely uznania nového stavu, ktorý bol sotva výsledkom slobodnej vôle a rozhodnutia, vo vzťahu k súkromiu a osobnosti jednotlivca, ktoré boli v dôsledku týchto zmien zrejme už zasiahnuté.

106.

Po piate posledným – a do budúcnosti možno najdôležitejším – bodom je, že zložité otázky vznikajú v prejednávanej veci práve preto, lebo v konkrétnej spornej oblasti, teda v oblasti starobných dôchodkov, je podľa článku 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7 stále prípustná výnimka zo zásady rovnakého zaobchádzania. Je to výnimočné nielen preto, lebo ide o výnimku z jednej z najzákladnejších zásad práva EÚ, ktorá pripúšťa priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ale aj preto, lebo sa už pred 38 rokmi očakávalo, že postupne zanikne, a to v dôsledku zbližovania dôchodkového veku pre mužov a ženy.

107.

Ako uviedol vnútroštátny súd, v Spojenom kráľovstve sa vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy bude postupne zbližovať a napokon bude rovnaký. Tak v Spojenom kráľovstve, ako aj v iných členských štátoch by teda príčina problému mala pominúť.

108.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva), takto:

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu požiadavky, podľa ktorej osoba, ktorá si zmenila pohlavie, popri splnení fyzických, spoločenských a psychologických kritérií na uznanie zmeny pohlavia, nesmie byť ženatá, resp. vydatá, aby mala nárok na štátny starobný dôchodok.