1.

Týmto odvolaním vo veci ochrannej známky spoločnosť mobile.de napadla rozsudok Všeobecného súdu z 12. mája 2016 vydaný vo veci mobile.international/EUIPO‑Rezon (mobile.de). ( 2 ) Spoločnosť mobile.de v uvedenom konaní napadla dve rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“ alebo „úrad“). ( 3 ) Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti mobile.de v plnom rozsahu. Spoločnosť mobile.de teraz uvádza na podporu svojho odvolania voči tomuto rozsudku šesť odvolacích dôvodov.

2.

Ustálená judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že v konaní podľa nariadenia (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( 4 ) majú oddelenia a odvolacie senáty EUIPO právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o zohľadnenie dôkazov predložených po uplynutí príslušných lehôt. ( 5 ) Šiesty odvolací dôvod sa týka najmä výkladu článku 64 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v súvislosti s uplatnením tejto voľnej úvahy v situácii, keď odvolací senát vráti vec príslušnému oddeleniu EUIPO. Ide o novú právnu otázku a Súdny dvor si vyžiadal návrhy, ktoré sa týkajú len tejto problematiky.

3.

Odôvodnenie 10 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že „neexistuje žiadne opodstatnenie chrániť ochranné známky [Európskej únie] alebo voči nim chrániť akúkoľvek ochrannú známku, ktorá bola zapísaná už skôr, s výnimkou prípadov, keď sa ochranné známky skutočne používajú“.

4.

Článok 53 je nazvaný „Relatívne dôvody neplatnosti“. Podľa článku 53 ods. 1 písm. a) sa ochranná známka EÚ vyhlási za neplatnú, ak existuje staršia ochranná známka, čo je okrem iného ochranná známka zapísaná v členskom štáte, ( 6 ) a ak sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 alebo 5. V prejednávanej veci je priamo relevantný článok 8 ods. 1 písm. b). Toto ustanovenie sa uplatní, „ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.

5.

Článok 57 stanovuje:

„1.   Pri preskúmavaní návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti úrad vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili vyjadrenie v lehote stanovenej úradom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný úrad.

2.   Ak o to požiada majiteľ ochrannej známky [EÚ], majiteľ staršej ochrannej známky [EÚ], ktorý je účastníkom konania o neplatnosti, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia piatich rokov predchádzajúcich deň návrhu na vyhlásenie o neplatnosti bola staršia ochranná známka [EÚ] uvedená do riadneho používania v [Európskej únii] v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná a ktoré uvádza ako opodstatnenie svojho návrhu, alebo že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že staršia ochranná známka [EÚ] bola k tomuto dňu zapísaná najmenej počas piatich rokov. Ak ku dňu zverejnenia prihlášky ochrannej známky [EÚ] bola staršia ochranná známka [EÚ] zapísaná najmenej počas piatich rokov, majiteľ staršej ochrannej známky [EÚ] predloží okrem toho dôkaz o tom, že podmienky obsiahnuté v článku 42 ods. 2 sa k tomuto dňu splnili. Ak v tomto smere neexistuje dôkaz, návrh na vyhlásenie neplatnosti sa zamietne. Ak sa staršia ochranná známka [EÚ] používala iba pre časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.

3.   Odsek 2 sa uplatní na staršie národné ochranné známky uvedené v článku 8 ods. 2 písm. a), pričom používanie v členskom štáte, v ktorom bola staršia národná ochranná známka chránená, sa nahrádza používaním v [Únii].

…“ ( 7 )

6.

Hlava VII nariadenia je nazvaná „Opravné prostriedky“. Podľa článku 58 ods. 1 odvolaním možno napadnúť rozhodnutia rozličných oddelení EUIPO vrátane zrušovacích oddelení. Článok 63 ods. 2 stanovuje, že odvolací senát pri preskúmavaní odvolania „vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili vyjadrenie v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný odvolací senát“.

7.

Článok 64 je nazvaný „Rozhodnutia o odvolaní“ a stanovuje:

„1.   Po preskúmaní toho, či odvolaniu možno vyhovieť, odvolací senát rozhodne o odvolaní. Odvolací senát môže buď vykonávať všetky právomoci oddelenia zodpovedného za rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, alebo vec vrátiť tomuto oddeleniu na ďalšie konanie.

2.   Ak odvolací senát vráti vec na ďalšie konanie oddeleniu, voči ktorého rozhodnutiu bolo podané odvolanie, toto oddelenie je viazané právnym posúdením odvolacieho senátu, pokiaľ je skutkový stav rovnaký.

…“

8.

Článok 76 je súčasťou hlavy IX nariadenia, ktorá je nazvaná „Konanie“. Článok 76 stanovuje pravidlá preskúmavania skutočností úradom z úradnej moci. Článok 76 ods. 2 stanovuje, že „úrad nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas“.

9.

Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/1995 ( 8 ) stanovuje pravidlá potrebné na vykonávanie nariadenia č. 207/2009. Cieľom vykonávacích pravidiel je zabezpečiť „plynulý a efektívny priebeh konaní o ochrannej známke pred úradom“. ( 9 )

10.

V prípadoch, keď prihlasovateľ ochrannej známky EÚ požiada, aby majiteľ staršej ochrannej známky predložil dôkazy o používaní podľa článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pravidlo 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že úrad vyzve namietajúcu stranu, aby v určenej lehote predložila požadovaný dôkaz. Pokiaľ dôkaz nie je predložený pred uplynutím lehoty, úrad námietku zamietne. ( 10 )

11.

Pravidlo 40 ods. 6 stanovuje: „Ak musí žiadateľ [o zrušenie alebo o vyhlásenie neplatnosti] predložiť dôkaz o používaní ochrannej známky alebo dôkaz, že existujú opodstatnené dôvody nepoužívania podľa [článku 57 ods. 2 alebo 3 nariadenia], úrad vyzve žiadateľa, aby predložil dôkaz o náležitom používaní ochrannej známky v lehote, ktorú určí. Ak takýto dôkaz nie je v stanovenej lehote predložený, návrh na vyhlásenie o neplatnosti sa zamietne. Pravidlo 22 ods. 2, 3 a 4 platí mutatis mutandis.“

12.

Dňa 17. novembra 2008 spoločnosť mobile.de podala na EUIPO dve prihlášky. Jedna prihláška sa týkala zápisu nižšie uvedenej obrazovej ochrannej známky pre tovary a služby zaradené do tried 9, 16, 35, 38 a 42 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb v znení neskorších revízií a zmien (ďalej len „niceská klasifikácia“). ( 11 ) Táto ochranná známka bola zapísaná 26. januára 2010.

13.

Druhá prihláška sa týkala zápisu slovnej ochrannej známky „mobile.de“ pre tovary a služby zaradené do tých istých tried ako pri obrazovej ochrannej známke. Táto ochranná známka bola zapísaná 29. septembra 2010.

14.

Dňa 18. januára 2011 spoločnosť Rezon OOD podala dva návrhy na vyhlásenie neplatnosti proti obom ochranným známkam EÚ zapísaným spoločnosťou mobile.de. Spoločnosť Rezon vychádzala z článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Návrhy spoločnosti Rezon boli založené na obrazovej ochrannej známke zapísanej v Bulharsku pre služby tried 35, 39 a 42 niceskej klasifikácie (ďalej len „staršia ochranná známka“). ( 12 )

15.

Návrhy spoločnosti Rezon sa týkali len služieb patriacich do tried 35 a 42. Na návrh spoločnosti mobile.de bola spoločnosť Rezon požiadaná o predloženie dôkazov o riadnom používaní staršej ochrannej známky v súlade s článkom 57 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009.

16.

Dvoma rozhodnutiami z 28. marca 2013 zrušovacie oddelenie EUIPO v plnom rozsahu zamietlo oba návrhy na vyhlásenie neplatnosti podané spoločnosťou Rezon. Usúdilo, že spoločnosť Rezon nepreukázala riadne používanie staršej ochrannej známky v Bulharsku. Dňa 17. mája 2013 spoločnosť Rezon podala odvolanie proti obom rozhodnutiam.

17.

Odvolací senát zrušil rozhodnutia zrušovacieho oddelenia (ďalej len „predmetné rozhodnutia“). Veci boli vrátené zrušovaciemu oddeleniu na vecné posúdenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti podľa článku 64 nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát na základe dodatočných dôkazov predložených spoločnosťou Rezon v rámci odvolacieho konania okrem iného konštatoval, že staršia ochranná známka bola riadne používaná pre určité reklamné služby triedy 35, nie však pre všetky služby uvedenej triedy, ako tvrdila spoločnosť Rezon, a nebola riadne používaná pre nijaké služby triedy 42.

18.

Spoločnosť mobile.de 6. a 7. mája 2014 podala proti predmetným rozhodnutiam žaloby na Všeobecnom súde. Spoločnosť mobile.de tvrdila, že odvolací senát sa dopustil neprávneho výkladu nariadenia č. 207/2009 a vykonávacieho nariadenia. Dňa 4. marca 2016 Všeobecný súd rozhodol o spojení oboch vecí. Rozsudkom z 12. mája 2016 Všeobecný súd zamietol obe žaloby.

19.

Dňa 27. júla 2016 spoločnosť mobile.de podala odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu. Navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal EUIPO na náhradu všetkých trov konania. Spoločnosť mobile.de uvádza na podporu svojho odvolania šesť odvolacích dôvodov a tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vykladal tieto ustanovenia nariadenia č. 207/2009: i) článok 57 ods. 2 a 3 v spojení s pravidlom 22 ods. 2 a pravidlom 40 ods. 6 vykonávacieho nariadenia; ii) článok 76 ods. 2; iii) článok 15 ods. 1 písm. a), iv) článok 57 ods. 2 v spojení s pravidlom 22 ods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia; v) článok 56 ods. 1 a článok 54 ods. 2 a vi) článok 64 ods. 1.

20.

Spoločnosť Rezon tvrdí, že odvolanie je neprípustné a/alebo nedôvodné. EUIPO tvrdí, že odvolanie je nedôvodné. Obaja účastníci konania tvrdia, že spoločnosť mobile.de by mala nahradiť trovy konania.

21.

Všeobecný súd uvádza v bodoch 79 až 87 napadnutého rozsudku tieto úvahy.

22.

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti mobile.de, podľa ktorého odvolací senát konštatoval, že riadne používanie bolo preukázané len pre služby triedy 35 niceskej klasifikácie, ktorá sa týka „reklamy v súvislosti s vozidlami“, a že rozhodnutie zrušovacieho oddelenia možno zrušiť len vo vzťahu k takým službám, ( 13 ) pripomenul znenie článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009: „[p]o preskúmaní toho, či odvolaniu možno vyhovieť, odvolací senát rozhodne o odvolaní. Odvolací senát môže buď vykonávať všetky právomoci oddelenia zodpovedného za rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, alebo vec vrátiť tomuto oddeleniu na ďalšie konanie.“ ( 14 ) Po druhé vysvetlil, že podľa článku 64 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ak odvolací senát vráti vec na ďalšie konanie oddeleniu, voči ktorého rozhodnutiu bolo podané odvolanie, toto oddelenie je viazané právnym posúdením odvolacieho senátu, pokiaľ je skutkový stav rovnaký. ( 15 ) Po tretie poukázal na to, že keď majiteľ otvorí problematiku riadneho používania staršej ochrannej známky, ide o predbežnú otázku, o ktorej treba rozhodnúť pred vydaním rozsudku v samotnom konaní o neplatnosti. ( 16 ) Po štvrté výroky rozhodnutí odvolacieho senátu je potrebné chápať a vykladať z hľadiska úvah uvedených v týchto rozhodnutiach. ( 17 )

23.

V prejednávanej veci zo zhrnutia výrokov rozhodnutí, ktorými odvolací senát zrušil rozhodnutia, ktorými zrušovacie oddelenie zamietlo návrhy na vyhlásenie neplatnosti podané spoločnosťou Rezon, vyplýva, že uvedené oddelenie bolo viazané od dátumu rozhodnutia odvolacieho senátu. Bolo viazané posúdením odvolacieho senátu, podľa ktorého bolo riadne používanie staršej ochrannej známky preukázané len pre určitú podkategóriu služieb v rámci triedy 35, „reklamu v súvislosti s vozidlami“. ( 18 ) Preskúmanie tejto problematiky bolo tiež súčasťou predbežnej otázky týkajúcej sa dôkazov riadneho používania. Podľa článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 malo zrušovacie oddelenie v rámci vecného posúdenia návrhov na vyhlásenie neplatnosti preskúmať práve túto podkategóriu. ( 19 )

24.

Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že odvolací senát neporušil článok 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 tým, že zrušil rozhodnutia zrušovacieho oddelenia. ( 20 )

25.

Spoločnosť mobile.de v podstate tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vo výrokoch predmetných rozhodnutí neuviedol, že rozhodnutia zrušovacieho oddelenia zrušuje len čiastočne, pokiaľ ide o určité služby triedy 35 (konkrétne reklamu v súvislosti s vozidlami). Zrušovaciemu oddeleniu mala byť na ďalšie konanie vrátená len táto otázka.

26.

So spoločnosťou mobile.de nesúhlasím. Podľa môjho názoru treba šiesty odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

27.

Je pravda, že Všeobecný súd cituje článok 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 bez výslovného uvedenia svojho názoru na význam tohto ustanovenia. Z úvah uvedených v bodoch 81 až 86 rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, však vyplýva, že sa zaoberal otázkou, či odvolací senát preskúmal návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný spoločnosťou Rezon a či senát prijal rozhodnutie v súvislosti s týmto návrhom. Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolací senát splnil požiadavky článku 64 ods. 1, keďže preskúmal návrh a rozhodol, že spoločnosť Rezon úspešne preukázala riadne používanie staršej ochrannej známky len pre určitú podkategóriu služieb v rámci triedy 35. Senát sa na základe toho rozhodol zrušiť rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a vrátiť vec na ďalšie konanie.

28.

Domnievam sa, že úvahy Všeobecného súdu je možné vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, a že napadnutý rozsudok je v tomto smere dôvodný.

29.

Šiesty odvolací dôvod je rozdelený na tri časti. Spoločnosť mobile.de po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že odvolací senát mal vo výroku svojho rozhodnutia uviesť, že rozhodnutie zrušovacieho oddelenia sa zrušuje len čiastočne. Po druhé spoločnosť mobile.de nesúhlasí s názorom Všeobecného súdu (vyjadreným v bode 82 napadnutého rozsudku), podľa ktorého problematika riadneho používania predstavuje predbežnú otázku, o ktorej je potrebné rozhodnúť na začiatku konania o neplatnosti. Po tretie spoločnosť mobile.de tvrdí, že Všeobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku pochybil v analýze rozhodnutia odvolacieho senátu. Keď ide o preukázanie riadneho používania v zmysle článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a odvolací senát vráti vec na ďalšie konanie podľa článku 64 ods. 2, majiteľ staršej ochrannej známky by nemal mať možnosť predložiť nové dôkazy v následnom konaní vedenom zrušovacím oddelením. Bolo by v rozpore s článkom 76 ods. 2, keby boli pripustené nové alebo dodatočné dôkazy v súvislosti s riadnym používaním, a viedlo by to k zjavnému porušeniu článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pravidla 22 ods. 2 a pravidla 40 ods. 6 vykonávacieho nariadenia.

30.

Domnievam sa, že tvrdenie spoločnosti mobile.de je založené na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku a na nesprávnom výklade článku 64 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

31.

Pokiaľ ide o výhradu spoločnosti mobile.de, podľa ktorej Všeobecný súd nesankcionoval nedostatočnú presnosť rozhodnutia odvolacieho senátu, z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustálenej judikatúry v rozsahu, v akom z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho senátu musia byť jasne a nepochybne zrejmé úvahy odvolacieho senátu, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a európskym súdom vykonať súdne preskúmanie. ( 21 ) Ako Všeobecný súd správne uvádza v bode 83 svojho rozsudku, výroky predmetných rozhodnutí treba chápať v kontexte úvah uvedených v rozhodnutí ako celku. ( 22 ) Súhlasím s posúdením Všeobecného súdu, podľa ktorého odvolací senát s konečnou platnosťou určil, že riadne používanie bolo preukázané len pre jeden druh služieb – „reklamu v súvislosti s vozidlami“.

32.

Domnievam sa preto, že výrok rozhodnutia senátu síce mohol byť formulovaný jasnejšie, Všeobecný súd sa však nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že podľa rozhodnutia odvolacieho senátu spoločnosť Rezon preukázala riadne používanie len pre túto podkategóriu služieb. Je síce pravda, že odvolací senát zrušil rozhodnutia zrušovacieho oddelenia a vrátil mu obe veci, Všeobecný súd však dospel k záveru, že rozhodnutia odvolacieho senátu mali za účinok to, že ďalšie skúmanie si vyžadovala len otázka vecného posúdenia návrhov na vyhlásenie neplatnosti v súvislosti so službami triedy 35, pokiaľ ide o podkategóriu „reklama v súvislosti s vozidlami“, podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Toto chápanie potvrdzujú konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 85 a 86 napadnutého rozsudku, podľa ktorých odvolací senát s konečnou platnosťou rozhodol, že riadne používanie nebolo preukázané pre všeobecné kategórie služieb tried 35 (okrem reklamy v súvislosti s vozidlami) a 42.

33.

Iný spôsob prístupu k výhrade spoločnosti mobile.de spočíva v otázke, či rozhodnutie odvolacieho senátu vrátiť obe veci v plnom rozsahu znamená, že spoločnosť mobile.de nemôže používať ochrannú známku EÚ, ktorú má zapísanú pre tieto kategórie (a podkategórie) tovarov, pre ktoré spoločnosť Rezon nepreukázala riadne používanie. Domnievam sa, že spoločnosť mobile.de jednoznačne môže používať svoju ochrannú známku pre tieto tovary a služby. Tento názor vychádza z chápania rozhodnutia odvolacieho senátu ako celku Všeobecným súdom – výrok v spojení s odôvodnením rozhodnutia.

34.

Domnievam sa preto, že výhrada spoločnosti mobile.de v tomto smere je nedôvodná.

35.

Pochybil ďalej Všeobecný súd v bode 82 svojho rozsudku, keď označil problematiku riadneho používania staršej ochrannej známky na účely článku 57 ods. 2 za predbežnú otázku?

36.

Podľa môjho názoru zo znenia článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 („ak v tomto smere neexistuje dôkaz, návrh na vyhlásenie neplatnosti sa zamietne“) vyplýva, ( 23 ) že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia. Podľa uvedeného nariadenia má konanie o neplatnosti rôzne fázy. Po prvé majiteľ staršej ochrannej známky napadne prihlášku ochrannej známky EÚ – v tomto prípade bol návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný podľa článku 53 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Po druhé podľa článku 57 ods. 2 sa môže majiteľ ochrannej známky EÚ rozhodnúť čeliť takému návrhu tým, že požiada, aby majiteľ staršej ochrannej známky predložil dôkazy o riadnom používaní. Cieľom článku 57 ods. 2 je zabrániť majiteľovi staršej ochrannej známky (v tomto prípade spoločnosti Rezon) v tom, aby napadol ochrannú známku EÚ, ak staršia ochranná známka, na ktorú sa majiteľ odvoláva, môže byť zrušená z dôvodu nepoužívania. ( 24 ) Z legislatívnej schémy vyplýva, že ak majiteľ ochrannej známky EÚ podľa článku 57 ods. 2 uspeje (lebo riadne používanie nie je preukázané), je zbytočné skúmať hmotnoprávne dôvody návrhu na vyhlásenie neplatnosti [v prejednávanej veci článok 8 ods. 1 písm. b)] a návrh musí byť zamietnutý. Ak však majiteľ staršej ochrannej známky úspešne preukáže riadne používanie, je potrebné preskúmať hmotnoprávne dôvody. To je účinok predmetných rozhodnutí potvrdených Všeobecným súdom vo vzťahu k časti služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka EÚ spoločnosti mobile.de, konkrétne k službám týkajúcim sa „reklamy v súvislosti s vozidlami“. ( 25 )

37.

Chápem to tak, že keď Všeobecný súd označuje problematiku riadneho používania za „predbežnú otázku“, konštatuje len to, že ju treba preskúmať na začiatku konania o neplatnosti.

38.

Druhá a tretia časť šiesteho odvolacieho dôvodu sa do istej miery prekrývajú, pokiaľ ide o výklad článku 57 ods. 2 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v spojení s pravidlom 22 ods. 2 a pravidlom 40 ods. 6 vykonávacieho nariadenia. Ide najmä o predloženie dôkazov po uplynutí lehôt stanovených zo strany EUIPO.

39.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odvolacie senáty nie sú v zásade viazané lehotami stanovenými v prvostupňovom konaní na úrade a môžu na základe svojej voľnej úvahy podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 pripustiť oneskorene predložené dôkazy, pokiaľ vykonávajú takúto právomoc objektívne a odôvodnene. Súdny dvor rozhodol, že keď v určenej lehote nie je predložený nijaký dôkaz používania dotknutej ochrannej známky, úrad musí námietku automaticky zamietnuť. Pokiaľ sa však predložia dôkazy v lehote, ktorú stanovil úrad, ostáva predloženie dodatočných dôkazov možné. ( 26 )

40.

Druhú časť výhrady spoločnosti mobile.de, podľa ktorej nie je možné pripustiť dôkazy riadneho používania, ktoré nie sú predložené včas, teda treba zamietnuť ako nedôvodnú, lebo z ustálenej judikatúry vyplýva, že EUIPO má právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o zohľadnenie dodatočných dôkazov. ( 27 )

41.

Tretia časť šiesteho odvolacieho dôvodu je podľa môjho názoru založená na nesprávnom chápaní rozsudku Všeobecného súdu. Všeobecný súd v tomto prípade nezašiel tak ďaleko, že by konštatoval, že keď odvolací senát vráti vec podľa článku 64 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, zrušovacie oddelenie, ktorému je vec vrátená, sa môže rozhodnúť, že zohľadní dodatočné dôkazy riadneho používania pre služby triedy 35, ktoré neboli v opise „reklamy v súvislosti s vozidlami“, ako aj služby triedy 42.

42.

Odvolanie spoločnosti mobile.de však vyvoláva novú právnu otázku, keďže znenie článku 64 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého „…oddelenie je viazané právnym posúdením odvolacieho senátu, pokiaľ je skutkový stav rovnaký“, je nejasné. Keď odvolací senát vráti vec na ďalšie konanie, má príslušné oddelenie úradu právomoc prijať a zohľadniť dodatočné dôkazy týkajúce sa otázky, o ktorej už odvolací senát rozhodol?

43.

Táto otázka má všeobecný význam, lebo sa vzťahuje horizontálne v celej schéme nariadenia č. 207/2009 na celú škálu konaní, ktoré toto nariadenie upravuje. ( 28 )

44.

Pokiaľ ide o skúmanie odvolania, chápem článok 64 ods. 1 v tom zmysle, že sa vzťahuje na situáciu, v ktorej odvolací senát môže vykonať svoju právomoc voľnej úvahy podľa článku 76 ods. 2 tým, že zohľadní dodatočné dôkazy v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Ak senát na základe týchto dôkazov uskutoční konečné zistenia skutkového stavu a vráti predmetnú vec príslušnému oddeleniu EUIPO podľa článku 64 ods. 2, uvedené oddelenie je viazané rozhodnutím senátu o odvolaní. Toto oddelenie potom nemá možnosť posudzovať dodatočné dôkazy predložené niektorým z účastníkov konania v súvislosti s otázkou, ktorá je predmetom konečného rozhodnutia o odvolaní. Vo veci spoločnosti mobile.de rozhodnutie odvolacieho senátu nemohlo byť predmetom ďalšieho konania na účely článku 64 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom sa týka služieb triedy 35, ktoré neboli „reklamou v súvislosti s vozidlami“, alebo služieb triedy 42. Zrušovaciemu oddeleniu teda nemohli byť po rozhodnutí odvolacieho senátu o vrátení veci predložené dodatočné dôkazy týkajúce sa tejto problematiky.

45.

Pokiaľ však ide o otázku, či existovala pravdepodobnosť zámeny v súvislosti so službami týkajúcimi sa „reklamy v súvislosti s vozidlami“ na účely článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, zrušovacie oddelenie bolo povinné preskúmať túto otázku v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 207/2009 a vykonávacieho nariadenia. Odvolací senát túto problematiku nepreskúmal a v tomto smere nebolo vydané konečné rozhodnutie. Súčasťou tohto posúdenia je právomoc voľnej úvahy priznaná článkom 76 ods. 2 Domnievam sa, že znenie článku 64 ods. 2 sa vzťahuje presne na takú situáciu.

46.

Chcem však poukázať na to, že by nebolo zlučiteľné s legislatívnou schémou, keby sa článok 64 ods. 2 a článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vykladali takým spôsobom, že oddelenia úradu by mohli zohľadniť dodatočné dôkazy vo veciach, v ktorých odvolací senát vykonal zistenia skutkového stavu a vydal konečné rozhodnutie. Bolo by nesprávne vykladať výraz „pokiaľ je skutkový stav rovnaký“ v tom zmysle, že je možné predložiť dodatočné dôkazy, a teda skutkový stav nie je „rovnaký“ v zmysle článku 64 ods. 2 Domnievam sa, že by to išlo nad rámec článku 76 ods. 2 Narušila by sa tým hlava VII nariadenia č. 207/2009 upravujúca odvolacie konanie. Vyplynula by z toho právna neistota v súvislosti s rozhodnutiami odvolacieho senátu vo všetkých prípadoch, keď vráti vec na ďalšie konanie. Taký výklad by narušil justičnú štruktúru upravenú nariadením č. 207/2009. Taký pohľad by bol navyše nezlučiteľný s praktickým účelom nariadenia č. 207/2009, ktorým je chrániť ochrannú známku EÚ. ( 29 ) Nakoniec by to bolo nezlučiteľné so zásadou právnej istoty.

47.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že šiesty odvolací dôvod je potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

48.

V súlade s článkom 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa o trovách konania rozhodne v rozsudku, ktorým sa konanie končí.

49.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: