1.

Cieľom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je objasniť, či možno dodatočne vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov ( 2 ) až po zrealizovaní dotknutého projektu. Pochybnosti týkajúce sa takéhoto postupu sú odôvodnené tým, že predmetné posúdenie môže splniť svoj účel v celom rozsahu len vtedy, ak sa vykoná pred vydaním povolenia a realizáciou projektu. Treba si však tiež položiť otázku, aké alternatívy dodatočného posúdenia existujú v prípade takejto závažnej procesnej vady.

2.

Článok 6 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia ( 3 ) (ďalej len „Aarhuský dohovor“) upravuje účasť verejnosti v prípade činností, ktoré môžu mať významný dosah na životné prostredie. Čas tejto účasti je upravený v článku 6 ods. 4:

„Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti môže prebiehať účinne.“

3.

Odôvodnenie 2 smernice o posudzovaní vplyvov pripomína základné zásady, na ktorých je táto smernica založená:

„Podľa článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie politika Únie týkajúca sa životného prostredia vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ. Vplyvy na životné prostredie by mali byť brané do úvahy v čo najskoršej fáze každého procesu technického plánovania a rozhodovania.“

4.

Článok 1 ods. 2 písm. c) smernice o posudzovaní vplyvov definuje pojem „povolenie“ takto:

„rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt“.

5.

Článok 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov upravuje vzťah medzi povolením a posudzovaním vplyvov na životné prostredie:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov…“

6.

Z článku 3 smernice o posudzovaní vplyvov vyplývajú hlavné požiadavky na obsah posúdenia:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 12, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

7.

Podľa článku 5 smernice o posudzovaní vplyvov navrhovateľ predloží potrebné informácie na účely posudzovania, pričom články 6 a 7 upravujú účasť štátnych orgánov a verejnosti.

8.

V zmysle článku 8 smernice o posudzovaní vplyvov sa „výsledky konzultácií a informácie získané v súlade s článkami 5, 6 a 7 vezmú do úvahy v povoľovacom konaní.“

9.

Podľa vnútroštátneho súdu talianske právo v súčasnosti neobsahuje ustanovenia, ktoré by po zrealizovaní zariadenia upravovali dodatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

10.

V súvislosti s už schválenými zariadeniami článok 29 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 152/2006 stanovuje iba to, že rozhodnutia o povolení alebo schválení, prijaté bez predchádzajúceho posúdenia vplyvov na životné prostredie, možno z dôvodu porušenia zákona vyhlásiť tak ako v prejednávanej veci za neplatné.

11.

V prípade, ak sa zariadenie zrealizovalo bez toho, aby najskôr prešlo fázou preskúmania, či sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, alebo fázou samotného posúdenia vplyvov na životné prostredie, z článku 29 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 152/2006 vyplýva, že po tom, čo príslušný orgán zhodnotí rozsah škody spôsobenej na životnom prostredí a výšku ujmy vyplývajúcu z uloženia sankcie, rozhodne o pozastavení prác, pričom môže nariadiť demoláciu a uvedenie dotknutých oblastí, ako aj životného prostredia do pôvodného stavu na náklady zodpovednej osoby alebo tak vykoná sám z úradnej povinnosti, ak si zodpovedná osoba túto povinnosť nesplní.

12.

Podľa článku 29 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 152/2006, „ak sa povolenia alebo koncesie vydané po uskutočnení posúdenia vplyvov na životné prostredie zrušia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, ktorý ich vydal, alebo v prípade zrušenia stanoviska o environmentálnych vlastnostiach projektu sa právomoci uvedené v odseku 4 vykonajú až po uskutočnení nového posúdenia vplyvov na životné prostredie“.

13.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka dvoch zariadení na výrobu elektrickej energie z bioplynu získaného anaeróbnym rozkladom biomasy, s menovitým výkonom 999 kW elektrického výkonu, ktoré realizovala VBio1 Società Agricola S.r.l. (ďalej len „VBio1“) v obci Corridonia (vec C‑196/16) a VBio2 Società Agricola S.r.l. (ďalej len „VBio2“) v obci Loro Piceno (vec C‑197/16).

14.

Región Marche povolil 5. júna 2012 zariadenie v obci Corridonia na základe žiadostí o povolenie z októbra 2011 a zariadenie v obci Loro Piceno 29. júna 2012 na základe žiadostí o povolenie z decembra 2011.

15.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie patrilo do právomoci provincie Macerata, ktorá však v uvedenej veci nerozhodla, pretože takéto preskúmanie sa podľa právnych predpisov regiónu Marche pre zariadenia tejto veľkosti nevyžadovalo. Taliansky Ústavný súd však neskôr konštatoval neplatnosť dotknutého nariadenia regiónu. Obe obce a ďalší žalobcovia preto so svojimi žalobami namierenými proti vydaným povoleniam uspeli. V tom čase však už VBio1 a VBio2 dotknuté zariadenia zrealizovali a uviedli do prevádzky.

16.

Príslušné orgány provincie Macerata po zrušení vydaných povolení najskôr konštatovali, že treba posúdiť vplyvy obidvoch zariadení na životné prostredie a následne 7. júla 2014 (Corridonia), resp. 10. februára 2015 (Loro Piceno), vydali kladné stanovisko o zlučiteľnosti s ustanoveniami práva životného prostredia. Proti týmto posledným uvedeným rozhodnutiam sú namierené žaloby v konaní vo veci samej.

17.

Tribunale Amministrativo Regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre región Marche) preto Súdnemu dvoru predkladá návrh na začatie prejudiciálneho konania o tejto otázke:

„Je s ohľadom na ustanovenia článku 191 ZFEÚ a článku 2 smernice 2011/92 zlučiteľné s právom Únie, aby sa až po realizácii projektu preskúmala nutnosť posúdenia vplyvov na životné prostredie (a prípadne vykonalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie), keď príslušné povolenie zrušil vnútroštátny súd z dôvodu, že daný projekt nebol predmetom preskúmania nutnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie, keďže vnútroštátny predpis, ktorý bol v rozpore s právom Únie, stanovoval, že nie je potrebné vykonať takéto preskúmanie?“

18.

Svoje písomné pripomienky v konaní predložili obce Corridonia a Loro Piceno, ako aj Alessandrini a i. ako žalobcovia, provincia Macerata a región Marche ako žalovaní, VBio1 a VBio2 ako ďalší účastníci konania a tiež Talianska republika a Európska komisia. Okrem Alessandrini a i. sa všetci zúčastnení vyjadrili aj na pojednávaní 8. marca 2017.

19.

Správny súd sa snaží zistiť, či posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa v rozpore s právom nevykonalo, možno dodatočne doplniť po tom, čo sa dotknuté zariadenie realizovalo v súlade s povolením, proti ktorému bol úspešne podaný opravný prostriedok.

20.

Najskôr spresním predmet konania (pozri bod A), následne objasním ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov v súvislosti s časom vykonania posúdenia vplyvov na životné prostredie (pozri bod B) a napokon sa budem zaoberať dôsledkami nevykonania posúdenia v prípade už realizovaných projektov (pozri bod C).

21.

Na úvod je potrebné poznamenať, že článok 191 ZFEÚ, na ktorý poukazuje správny súd, nemôže byť sám osebe kritériom posúdenia opatrení členských štátov. Ako správne poznamenáva Komisia, adresátom tohto ustanovenia je Únia. Môže však mať istý význam pri výklade ustanovení sekundárneho práva. ( 4 )

22.

V tomto ohľade sa návrh na začatie prejudiciálneho konania správne odvoláva na ustanovenia smernice o posudzovaní vplyvov v znení smernice 2011/92. Prvé žiadosti v príslušnom povoľovacom konaní síce boli podané už 4. októbra 2011 ( 5 ) a 16. decembra 2011 ( 6 ), hoci smernica 2011/92 nadobudla účinnosť až vo februári 2012. Nová právna norma sa však v zásade, a najmä počas prebiehajúceho konania, uplatní od nadobudnutia účinnosti právneho aktu, ktorým bola prijatá. ( 7 ) Od tejto zásady sa možno odkloniť iba výnimočne, ak by sa takéto uplatnenie spájalo s neprimeranými ťažkosťami. ( 8 ) V tomto konaní však nie sú splnené podmienky na uplatnenie takejto odchýlky, pretože platné a účinné ustanovenia pred prijatím smernice a ustanovenia smernice 2011/92 sa v podstatnej miere zhodujú. ( 9 ) Povolenie obidvoch zariadení z júna 2012 preto bolo treba posudzovať už podľa ustanovení smernice 2011/92.

23.

Treba tiež spresniť, že Súdny dvor nemá rozhodnúť o tom, či si sporné zariadenia bioplynu skutočne vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo na základe akých kritérií sa má rozhodnúť o tejto otázke. Tvrdenia VBio1 a VBio2 týkajúce sa v súčasnosti platných talianskych právnych predpisov, ktoré vylučujú preskúmavaciu povinnosť, preto nie sú relevantné. V tomto konaní tiež nie je potrebné podrobne sa zaoberať otázkou, či nová právna úprava s ohľadom na riziká, ktoré pre životné prostredie predstavujú zariadenia bioplynu, napríklad nebezpečenstvo výbuchu, emisií metánu a formaldehydu alebo stôp dusičnanov v dôsledku používania digestátov ako hnojiva, je zlučiteľná so smernicou o posudzovaní vplyvov.

24.

Podľa článku 3 smernice o posudzovaní vplyvov sa posudzovaním dosahu na životné prostredie identifikujú, popisujú a posudzujú priame a nepriame vplyvy projektu na životné prostredie. Pritom sa okrem iného opiera o účasť verejnosti v súlade s článkom 6. Podľa článku 2 ods. 1 prvej vety a článku 1 ods. 2 písm. c) sa takéto posúdenie musí vykonať pred vydaním povolenia, ktoré zakladá právo na realizáciu projektu.

25.

Okrem toho podľa odôvodnenia 2 smernice o posudzovaní vplyvov sa v rámci každého procesu technického plánovania a rozhodovania majú vplyvy na životné prostredie zohľadniť v čo najskoršej fáze. Ako sa uvádza v tomto ustanovení, uvedené zodpovedá zásadám predchádzania škodám a prevencie, ako aj zásade nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji, a tiež zásade, že náhradu škody hradí znečisťovateľ, ktoré sú v súlade s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ základom politiky Únie v oblasti životného prostredia. Súdny dvor vyššie uvedené skutočnosti vykladá v tom zmysle, že cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie je predchádzanie vzniku negatívnych vplyvov na životné prostredie od začiatku a nie dodatočné odstraňovanie ich následkov. ( 10 )

26.

Okrem toho treba poukázať na článok 6 Aarhuského dohovoru, ktorý bol prebratý ustanoveniami smernice o posudzovaní vplyvov. ( 11 ) Účasť verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, ktoré môžu mať významný dosah na životné prostredie, sa musí umožniť včas, keď sú ešte otvorené všetky možnosti riešenia a účasť verejnosti môže prebiehať účinne. ( 12 ) Toto spresnenie odráža účel včasnej účasti: má väčší účinok, ak ju možno v čo najväčšom rozsahu zohľadniť v rámci realizácie projektu. Z takejto účasti môže najmä vyplynúť spôsob jednak realizácie zariadenia bez vynaloženia neprimeranej námahy a jednak tiež minimalizácie negatívnych dosahov na životné prostredie.

27.

Ak sa však už zariadenie zrealizovalo, prichádzajú spravidla do úvahy viaceré možnosti. Zmena existujúceho zariadenia je obvykle nákladnejšia ako zahrnutie príslušných opatrení do projektu od samotného začiatku.

28.

Ak sa posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonalo až po tom, čo bolo zariadenie zrealizované, môže byť účinné len v rozsahu, v akom stanovuje požiadavky na ochranu životného prostredia, ktoré si nevyhnutne vyžadujú zmeny zariadenia, je podnetom na zmenu rozhodnutí vyplývajúcich z posúdenia alebo obsahuje pokyny na uplatnenie zostávajúcich možností spôsobom, ktorý zohľadňuje ochranu životného prostredia.

29.

Ak však z posúdenia vyplynie spôsob, ako sa mohlo zariadenie realizovať lepšie z hľadiska minimalizovania negatívnych vplyvov na životné prostredie, prinajmenšom smernica o posudzovaní vplyvov od stavebníka nevyžaduje, aby vykonal príslušné zmeny. Uvedená smernica totiž neuvádza nijaké hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa zváženia vplyvov na životné prostredie s inými faktormi a ani nebráni realizácii projektov, ktoré môžu mať negatívne vplyvy na životné prostredie. ( 13 )

30.

Okrem toho praktické ťažkosti pri správnej identifikácii vplyvov na životné prostredie odporujú tomu, aby sa posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonalo až po realizácii zariadenia. Realizované zariadenie už totiž zmenilo miestne podmienky životného prostredia a tieto zmeny už nemožno dodatočne zistiť bez akýchkoľvek pochybností. Ak sa napríklad zničil výskyt prísne chránených druhov, o ktorom sa doposiaľ nevedelo, napríklad netopierov alebo niektorých druhov jašteríc, nie je isté, že sa táto skutočnosť ešte dodatočne odhalí.

31.

Takéto nevyhnutné praktické nedostatky dodatočného posúdenia možno nanajvýš čiastočne kompenzovať tým, že možno zohľadniť skutočné vplyvy prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, kým v rámci správneho posúdenia by sa takéto vplyvy dali iba predpokladať.

32.

Treba preto konštatovať, že vplyvy projektu na životné prostredie sa musia s konečnou platnosťou posúdiť pred vydaním povolenia, pričom dodatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa vykoná až po realizácii zariadenia, nemôže rovnocenne nahradiť pôvodné opomenutie takéhoto posúdenia. ( 14 )

33.

Tento záver navyše zdôrazňuje potrebu účinnej dočasnej právnej ochrany v rámci sporov týkajúcich sa posúdenia vplyvov projektu na životné prostredie. Ak sa dočasná právna ochrana odmietne, ani úspešná žaloba nezaručí účinnú nápravu. Ešte poľutovaniahodnejšie by bolo, ak by príslušné súdy, ako uvádzajú VBio1 a VBio2, skutočne odmietli pozastaviť platnosť povolenia a tým umožnili predčasnú realizáciu zariadení.

34.

Ako však postupovať, ak sa až po realizácii projektu zistí, že sa mali posúdiť vplyvy na životné prostredie? V tvrdeniach Corridonia a Loro Piceno, ako aj Alessandrini a i. možno nájsť nevyjadrené očakávanie, že sporné projekty nebolo možné dodatočne povoliť, a zariadenia sa preto majú odstrániť.

35.

Tento právny následok je síce aspoň teoreticky možný, spravidla by však nemal byť prípustný. Úplná náprava procesnej vady po realizácii projektu síce už nie je možná (pozri bod 1), ale jej následky možno stále v podstatnej miere zredukovať (pozri bod 2).

36.

Čo sa týka nápravy zmeškaného posúdenia vplyvov na životné prostredie, účastníci konania intenzívne diskutujú o tom, ako sa má vykladať rozsudok vyhlásený proti Írsku. V zmysle tohto rozsudku možno operácie alebo akty odporujúce právu Únie legalizovať iba v tom prípade, ak sa dotknutým osobám neumožní obísť pravidlá Únie alebo ich neuplatniť, pričom si zachová výnimočnú povahu. ( 15 )

37.

Účastníkom konania však uniklo, že Súdny dvor neskôr s odkazom na tento rozsudok spresnil požiadavky na nápravu oneskorenej účasti verejnosti v oblasti smernice o integrovanej prevencii ( 16 ). V zmysle tohto spresnenia musia byť v čase nápravy ešte otvorené všetky možnosti a náprava v tomto štádiu konania musí umožniť dotknutej verejnosti účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania. ( 17 ) Tieto úvahy platia aj pre oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie.

38.

Vzhľadom na to, že po zrealizovaní projektu už nie sú otvorené všetky možnosti a účinnosť vplyvu verejnosti je obmedzená, však už v tomto štádiu nemožno v celom rozsahu napraviť oneskorené posudzovanie vplyvov na životné prostredie. S projektom preto v budúcnosti nemožno zaobchádzať tak, ako keby bol povolený v súlade s povinnosťou posúdenia vplyvov na životné prostredie.

39.

To však v celom rozsahu neposkytuje odpoveď na otázku, ako sa treba vyrovnať s dôsledkami procesnej vady. V tejto súvislosti považujem za potrebné uplatniť pragmatické opatrenia, ktoré ale nepodnecujú k obchádzaniu smernice o posudzovaní vplyvov.

40.

Súdny dvor už zdôraznil, že členské štáty sú v zmysle zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné odstrániť nezákonné následky porušenia práva Únie. Takúto povinnosť majú všetky orgány daného členského štátu v rámci svojej právomoci. Prináleží teda zodpovedným orgánom, aby v rámci svojej právomoci prijali všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia, aby sa projekty preskúmali s ohľadom na tú skutočnosť, či je v súvislosti s nimi potrebné prijať opatrenia týkajúce sa podstatných vplyvov na životné prostredie, a v prípade kladnej odpovede posúdiť ich s ohľadom na takéto vplyvy. Takýmito opatreniami je napríklad späťvzatie alebo pozastavenie účinnosti už vydaného povolenia na účely posúdenia vplyvov sporného projektu na životné prostredie v zmysle smernice o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti sa však zohľadní procesná autonómia členských štátov. ( 18 )

41.

Okrem toho v prípade späťvzatia alebo pozastavenia účinnosti povolenia bude spravidla tak ako v prejednávanej veci potrebné najskôr zastaviť prevádzku príslušného zariadenia. ( 19 ) Podľa článku 1 ods. 2 písm. c) a článku 2 ods. 1 smernice o posudzovaní vplyvov sa takéto povolenie považuje za podmienku realizácie projektu, a teda aj jeho prevádzky. Uvedený postup rešpektuje tiež zásady predchádzania a prevencie. V prípade, ak sa malo vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, totiž existujú pochybnosti o tom, či povolenie vydané bez takéhoto posúdenia zodpovedá všetkým požiadavkám ochrany životného prostredia. Riziko zastavenia prevádzky zariadenia je vo všeobecnosti silným podnetom na dodržiavanie ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov pri povoľovaní takýchto projektov.

42.

Ak je na rozdiel od toho späťvzatie alebo pozastavenie účinnosti povolenia vylúčené, pretože už nadobudlo právoplatnosť, členské štáty sú povinné aspoň pri vydávaní neskoršieho povolenia súvisiaceho s projektom zohľadniť výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie a zabezpečiť praktický účinok tejto smernice tým, že zaistia vykonanie takéhoto posúdenia aspoň v tejto fáze. ( 20 )

43.

V tomto ohľade nemožno v konaniach vo veci samej uplatňovať ochranu legitímnej dôvery navrhovateľa a právnu istotu, na ktoré sa odvolávajú VBio1 a VBio2.

44.

Kým totiž povolenie nenadobudlo právoplatnosť, nemôže byť základom pre ochranu legitímnej dôvery. Ak navrhovateľ realizuje svoj projekt napriek tomu, že proti povoleniu bola podaná žaloba, znáša riziko, že sa dodatočne rozhodne o protiprávnosti tohto povolenia. V opačnom prípade by sa spochybnila účinná ochrana práv tretích osôb upravená v článku 47 Charty základných práv a v procesnoprávnych predpisoch v oblasti ochrany životného prostredia podľa článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru.

45.

V rozsahu, v akom legitímna dôvera navrhovateľa vyplýva z vnútroštátnych právnych predpisov odporujúcich právu Únie, by bolo nanajvýš možné uvažovať o náhrade škody príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ( 21 )

46.

Čo sa týka zásady právnej istoty, tá bráni ukladaniu povinností jednotlivcom na základe smernice. Ustanovenia smernice môžu iba zakladať práva jednotlivcov. Jednotlivec sa preto nemôže odvolávať na smernicu proti členskému štátu, ak ide o povinnosť štátu, ktorá priamo súvisí so splnením inej povinnosti, ktorá podľa smernice prináleží tretej osobe. Naopak, samotné negatívne dôsledky na práva tretích osôb, aj keď sú tieto dôsledky určité, neodôvodňujú to, aby sa jednotlivcovi bránilo dovolávať sa ustanovení smernice voči predmetnému členskému štátu. ( 22 )

47.

Súdny dvor už preto konštatoval, že povinnosť dotknutého členského štátu zabezpečiť prostredníctvom príslušných orgánov vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je v priamej súvislosti so splnením povinnosti, ktorá podľa smernice prináleží navrhovateľovi. Okolnosť, že sa prevádzka zariadenia zastaví až do zistenia výsledkov takéhoto posúdenia, je síce dôsledkom oneskoreného splnenia povinnosti týmto štátom. Tento dôsledok však nemožno považovať za nepriame uloženie povinností navrhovateľovi na základe ustanovení smernice. ( 23 )

48.

Je teda zrejmé, že opomenutie posúdenia vplyvov na životné prostredie sa musí dodatočne napraviť, ak je takýto postup ešte skutočne možný. Realizácia dotknutého projektu, v konaniach vo veci samej ide o realizáciu zariadení na bioplyn, nemôže byť prekážkou uvedeného postupu.

49.

Takéto dodatočné preskúmanie má tiež zmysel, pretože stále môže aspoň sčasti uskutočniť ciele smernice o posudzovaní vplyvov uvedené v bode 25.

50.

V rámci posudzovania ešte možno identifikovať mnohé, v závislosti od skutkových okolností dokonca aj všetky vplyvy projektu na životné prostredie. Takéto posúdenie vplyvov je teda základom pre preskúmanie prípustnosti projektu. Ak by totiž z posúdenia vyplynulo, že projekt odporuje záväzným zákonným požiadavkám, bude ho potrebné v potrebnom rozsahu zmeniť alebo prípadne dokonca ukončiť. Skutočnosť, že sa projekt už realizoval, nemôže mať v rámci takéhoto nového posúdenia rozhodujúci význam ( 24 ), aby sa tak zabránilo zneužívaniu v podobe realizácie projektu bez predchádzajúceho posúdenia vplyvov. ( 25 )

51.

Obzvlášť veľký vplyv má dodatočné posúdenie aj na prípadnú diskrečnú právomoc povoľovacích orgánov. Pri uplatňovaní takejto právomoci musí tento orgán prihliadať na výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutia vydané v rámci diskrečnej právomoci sa musia pri dodatočnom posúdení preskúmať s ohľadom na jeho výsledky a prípadne zmeniť. V rámci rozhodovania na základe diskrečnej právomoci sa však musí prihliadať aj na základné práva prevádzkovateľa projektu. ( 26 )

52.

Okrem toho sa dotknutá verejnosť, príslušné orgány a navrhovateľ na základe tohto posudzovania informujú o príslušných vplyvoch a prípadných rizikách. ( 27 )

53.

Príklad zariadení na bioplyn znázorňuje význam takýchto informácií pre navrhovateľa. Ak sa tento typ zariadení často prevádzkuje ako vedľajšia podnikateľská činnosť, nemajú zodpovedné osoby nevyhnutne špecifické vzdelanie a príslušné skúsenosti v danej oblasti, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že aj bez posúdenia vplyvov na životné prostredie dokážu minimalizovať hrozby a riziká vyplývajúce z prevádzky zariadenia.

54.

Okrem toho by bolo možné položiť si otázku, či je potrebné napraviť aj tú skutočnosť, že v dôsledku nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredia sa pri príprave projektu nemohli uplatniť všetky dobrovoľné alternatívy zníženia negatívnych vplyvov na životné prostredie. Takáto náprava by síce bola v súlade s povinnosťou odstrániť dôsledky porušenia práva Únie, na druhej strane však smernica o posudzovaní vplyvov navrhovateľovi ani v prípade včasného posúdenia vplyvov na životné prostredie neukladá povinnosť pripraviť projekt tak, aby čo v najväčšej miere chránil životné prostredie.

55.

Súdny dvor však o tejto poslednej uvedenej otázke nemusí v prejednávanej veci rozhodnúť, pretože neexistujú skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že odpoveď na túto otázku by mala význam pre rozhodnutie v právnom spore vedenom pred vnútroštátnym súdom.

56.

Z uvedeného vyplýva, že hoci je možné, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie doplnilo až po realizácii príslušného zariadenia, takéto dodatočné posúdenie na rozdiel od úplnej nápravy procesnej vady nevedie k tomu, že sa zariadenie a jeho vplyvy považuje za riadne povolené v celom rozsahu. Okrem už uvedeného rizika zastavenia prevádzky môže oneskorené posúdenie vplyvov na životné prostredie odôvodňovať aj nárok na náhradu škody voči povoľovaciemu orgánu, a prípadne aj nárok na upustenie od rušivého konania, najmä vtedy, ak nebolo možné (včas) splniť varovnú funkciu posúdenia ( 28 ).

57.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby rozhodol takto:

Smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, vykladaná v spojení s článkom 191 ZFEÚ ukladá povinnosť preskúmať, či je potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a prípadne uskutočniť samotné posúdenie vplyvov na životné prostredie pred vydaním povolenia a realizáciou daného projektu. V prípade porušenia tejto povinnosti sú príslušné orgány povinné doplniť príslušný postup a na základe získaných výsledkov vyvodiť potrebné dôsledky. V prípade projektu však už nemožno postupovať tak, ako keby bol v celom rozsahu povolený v súlade so smernicou 2011/92.