1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania z 23. marca 2016 Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd, Švédsko), doručený do kancelárie Súdneho dvora 4. apríla 2016, sa týka výkladu článku 46 ods. 2 a článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 ( 2 ), zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006 ( 3 ) (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“). ( 4 )

2.

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pani Boguslawou Zaniewiczovou‑Dybeckou a Dôchodkovým úradom vo veci výpočtu dôchodku vo forme zaručeného dôchodku.

3.

Vnútroštátny súd sa pýta predovšetkým na otázku, či článok 46 ods. 2, ako aj článok 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71 predpokladá, že je možné pri výpočte švédskeho zaručeného dôchodku priradiť dobám poistenia dosiahnutým v inom členskom štáte Európskej únie hodnotu, ktorá zodpovedá priemernej hodnote švédskych dôb poistenia.

4.

Článok 4 nariadenia č. 1408/71, nazvaný „Vecná pôsobnosť“, stanovuje:

„…

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové…

…“

5.

V hlave III, nazvanej „Osobitné ustanovenia súvisiace s rôznymi kategóriami dávok“, kapitola 3 nariadenia č. 1408/71, nazvaná „Staroba a úmrtie (dôchodky)“, zahŕňa články 44 až 51a.

6.

Článok 44 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné ustanovenia na priznanie dávok v prípadoch, ak sa na zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov“, znie:

„1.   Nárok na dávky zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú sa vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov alebo jej pozostalých, sa určuje v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.

…“

7.

Článok 46 tohto nariadenia, nazvaný „Priznanie dávok“ stanovuje:

„…

2.   V prípade, kde podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené iba po použití článku 45 a/alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:

…“

8.

Článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, nazvaný „Dodatočné ustanovenia pre výpočet dávok“, uvádza:

„1.   Na výpočet teoretickej výšky a pomerných čiastok uvedených v článku 46 ods. 2 sa použijú tieto pravidlá:

…

…“

9.

Článok 50 nariadenia č. 1408/71, nazvaný „Priznanie doplatku, ak celková suma dávok vyplatiteľných podľa právnych predpisov rôznych členských štátov nedosahuje minimum ustanovené právnymi predpismi štátu, na území ktorého má príjemca bydlisko“, stanovuje:

„Príjemca dávok, na ktorého sa vzťahuje táto kapitola, sa nesmie v štáte, na území ktorého má bydlisko a podľa právnych predpisov ktorého sa mu má vyplácať dávka, priznať dávka nižšia ako minimálna dávka ustanovená týmito právnymi predpismi za dobu poistenia alebo bydliska, ktorá sa rovná všetkým dobám poistenia alebo bydliska zohľadneným pre vyplácanie v súlade s predchádzajúcimi článkami. Príslušná inštitúcia tohto štátu, ak to je potrebné, vyplatí príjemcovi počas doby, počas ktorej má bydlisko na jeho území, doplatok vo výške rozdielu medzi celkovou sumou dávok splatných podľa tejto kapitoly a výškou minimálnej dávky.“

10.

Švédsky dôchodkový systém sa skladá z viacerých častí. Predmetom prejednávanej veci je starobný dôchodok podľa všeobecného systému v podobe pomerného dôchodku, doplnkového dôchodku a zaručeného dôchodku.

11.

Pomerný dôchodok a doplnkový dôchodok sú dôchodkami súvisiacimi s príjmami. Sú v zásade príspevkovými zamestnaneckými dávkami.

12.

Zaručený dôchodok je z daní financovaná dávka založená na bydlisku. Jeho cieľom je stanoviť novú záchrannú ochranu pre osoby s nízkym príjmom alebo bez príjmu. Podľa vnútroštátneho súdu tento dôchodok, ktorý je stanovený na základe iných dôchodkových príjmov, má povahu sociálnej dávky. Z tohto dôvodu dôchodok postupne klesá v závislosti od pomerného dôchodku, doplnkového dôchodku a príjmov z určitých ďalších dávok. Osoba, ktorej príjmy z uvedených dôchodkov a dávok prevyšujú určitú sumu, zaručený dôchodok nepoberá.

13.

Príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa zaručeného dôchodku v prejednávanej veci sú ustanovenia lagen (1998:702) om garantipension [zákon (1998:702) o zaručenom dôchodku], ktorý bol nahradený socialförsäkringsbalken, [zákonník sociálneho poistenia (2010:110), ďalej len „SFB“].

14.

Vnútroštátny súd uvádza, že kapitola 67 § 15 SFB „stanovuje, že základ na výpočet zaručeného dôchodku… predstavuje starobný dôchodok založený na príjme, na ktorý má poistená osoba nárok za tie isté roky pri uplatnení zmien, doplnení a zvýšení stanovených v niektorých odsekoch [kapitoly 67 § 16 až 20 SFB] (základ na výpočet)“ ( 5 ).

15.

Suma základu zaručeného dôchodku je stanovená v kapitole 2 § 7 SFB. Táto suma je indexovaná vo vzťahu k všeobecným cenovým úrovniam. V roku relevantnom v spore vo veci samej dosiahla suma základu 39400 SEK.

16.

Na dosiahnutie konečnej sumy zaručeného dôchodku je suma základu predmetom zvýšení a odpočítaní uvedených v kapitole 67 § 23 a 24 SFB.

17.

Zaručený dôchodok sa vypláca osobe staršej ako 65 rokov, ktorá dosiahla dobu poistenia najmenej tri roky. Doba poistenia sa navyše určuje v závislosti od obdobia, počas ktorého mala osoba bydlisko vo Švédsku. Kapitola 67 § 25 SFB stanovuje, že v prípade osôb, ktoré na účely zaručeného dôchodku nedosiahli dobu poistenia 40 rokov, sa všetky sumy naviazané na sumu základu stanovenú v § 21 až 24 pomerne znížia v tom istom rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru medzi dobou poistenia a obdobím 40 rokov (pomerný výpočet).

18.

Försäkringskassan (Národný úrad sociálneho zabezpečenia, Švédsko), ktorý sa v minulosti zaoberal určitými otázkami týkajúcimi sa starobných dôchodkov, uviedol vo svojich vnútorných pokynoch (pokyny č. 2 z roku 2007, ďalej len „pokyny“), že „Försäkringskassan musí pri pomernom výpočte teoretickej výšky najmä zaručeného dôchodku v podobe starobného dôchodku, v prípade osoby narodenej v roku 1938 alebo neskôr, priradiť každej dobe poistenia, dosiahnutej v iných relevantných členských štátoch, dôchodkovú hodnotu zodpovedajúcu priemernej dôchodkovej hodnote švédskych dôb poistenia. Od 1. januára 2010 sa všetkými otázkami súvisiacimi so starobným dôchodkom podľa všeobecného systému zaoberá [Dôchodkový úrad]. Vyššie uvedené pokyny… sú pre tento úrad naďalej zdrojom usmernení pri prijímaní jeho rozhodnutí“ ( 6 ).

19.

Podľa vnútroštátneho súdu pristúpil Försäkringskassan po prijatí pokynov k výpočtu zaručeného dôchodku tak, že každej dobe poistenia dosiahnutej v inom členskom štáte sa priradila dôchodková hodnota, ktorá zodpovedala priemernej dôchodkovej hodnote švédskych dôb poistenia.

20.

Pani Boguslawa Zaniewicz‑Dybeck, poľská štátna príslušníčka, sa narodila v roku 1940 a opustila Poľsko, aby sa usadila vo Švédsku v roku 1980. V Poľsku pracovala 19 rokov, bydlisko vo Švédsku mala 24 rokov a pracovala tam 23 rokov.

21.

Försäkringskassan 5. augusta 2008 rozhodol o žiadosti Boguslawy Zaniewiczovej‑Dybeckej o starobný dôchodok podľa všeobecného systému a vypočítal jej zaručený dôchodok na sumu nula švédskych korún.

22.

O námietke dovolateľky rozhodol Försäkringskassan rozhodnutím z 1. septembra 2008, ktorým potvrdil svoje pôvodné rozhodnutie a ako jeho dôvod uviedol, že pani Zaniewicz‑Dybeck má súčasne švédske aj poľské doby poistenia. Z tohto dôvodu jej zaručený dôchodok bol teda vypočítaný čiastočne na základe švédskych vnútroštátnych ustanovení a čiastočne použitím zásady pomerného výpočtu stanovenej v článku 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/711.

23.

Vnútroštátny súd poznamenáva, že na základe príjmov pani Zaniewiczovej‑Dybeckej vo výške 75216 SEK jej bola preto priradená najprv ročná hodnota švédskeho dôchodku 3134 SEK (75216 / 24) za dobu poistenia v dĺžke 24 rokov vo Švédsku. Táto suma sa vynásobila maximálnou dobou poistenia pre zaručený dôchodok, t. j. 40 rokov (3134 SEK × 40 = 125360 SEK). Švédske úrady tak konštatovali, že dávka pani Zaniewiczovej‑Dybeckej je príliš vysoká na to, aby sa jej vyplácal zaručený dôchodok.

24.

Pani Zaniewicz‑Dybeck podala proti tomuto rozhodnutiu Försäkringskassan žalobu na Förvaltningsrätten i Stockholm (Správny súd Štokholm, Švédsko), ktorý konštatoval, že výpočet Försäkringskassan je v súlade s nariadením č. 1408/71 a žalobu zamietol. Pani Zaniewicz‑Dybeck podala voči rozsudku Förvaltningsrätten i Stockholm (Správny súd Štokholm) odvolanie na Kammarrätten i Stockholm (Odvolací správny súd Štokholm, Švédsko), ktorý odvolanie zamietol.

25.

Pani Zaniewicz‑Dybeck podala preto opravný prostriedok na vnútroštátny súd. Uviedla, že teoretická výška zaručeného dôchodku sa má vypočítať v súlade s nariadením č. 1408/71 bez uplatnenia pokynov prijatých Försäkringskassan. Podľa pani Zaniewiczovej‑Dybeckej, keďže švédsky zaručený dôchodok sa odvíja len od celkovej dĺžky doby poistenia s odpočítaním už stanoveného švédskeho dôchodku založeného na príjme, článok 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71 sa nevzťahuje na výpočet zaručeného dôchodku. Pani Zaniewicz‑Dybeck pripomína, že metóda výpočtu podľa pokynov znevýhodňuje veľký počet prisťahovalcov z iných štátov Únie s nízkymi dôchodkami založenými na príjme.

26.

Podľa Dôchodkového úradu doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte zakladajú nárok na dôchodok z toho istého členského štátu, a keďže zaručený dôchodok je svojou povahou doplnkový, výpočet dôchodku bez uplatnenia článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71 by znamenal, že poberateľ dôchodku, ktorý dosiahol doby poistenia v inom členskom štáte, by získal nadmernú kompenzáciu v tom zmysle, že jeho zaručený dôchodok by bol vyšší než u osoby, ktorá také doby poistenia nedosiahla.

27.

Okrem toho, ak by podľa tohto úradu nebolo možné priradiť dôchodkovú hodnotu zahraničným dobám poistenia, výsledkom by bolo, že zahraničné doby poistenia by mali nižšiu hodnotu (de facto vôbec nijakú dôchodkovú hodnotu) než zodpovedajúce doby dosiahnuté vo Švédsku. Domnieval sa, že nie je vhodné, aby bol zaručený dôchodok, ktorý predstavuje základnú ochranu závislú od príjmu, vyplácaný bez ohľadu na dôchodkovú hodnotu zahraničných rokov poistenia alebo na dôchodky založené na príjme z iného štátu Únie. Dôchodkový úrad pripomína, že ak by sa takto postupovalo, poberateľ dôchodku, ktorý poberá dôchodok založený na príjme z iného štátu Únie, by mal vyšší švédsky zaručený dôchodok, než by mal ten istý poberateľ dôchodku, keby bol poistený a pracoval na dôchodok založený na príjmoch len vo Švédsku.

28.

Na odôvodnenie svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd spresnil, že v „rozsudku z 22. októbra 1998, Conti (C‑143/97, EU:C:1998:501), Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátne ustanovenia o znížení dávok nemôžu byť vyňaté z podmienok a obmedzení uplatňovania stanovených v nariadení č. 1408/71 tým, že sa klasifikujú ako pravidlá výpočtu vyplácaných súm. Vnútroštátne pravidlo sa musí považovať za ustanovenie o znížení dávky, pokiaľ má výpočet, ktorý sa má podľa neho vykonať, za následok zníženie sumy dôchodku, ktorú si môže dotknutá osoba nárokovať, z toho dôvodu, že poberá dávku z iného členského štátu (body 24 a 25)“ ( 7 ). Vnútroštátny súd dodáva, že „vo Švédsku z tohto rozhodnutia vyvodili záver, že odstupňované znižovanie zaručeného dôchodku v závislosti od starobného dôchodku založeného na príjme sa [nemá] považovať za pravidlo výpočtu, ale za ustanovenie o znížení na účely nariadenia č. 1408/71… Švédske orgány vzhľadom na to začali uplatňovať také pravidlá, aby zaručené dôchodky neboli krátené o dôchodky z iných [štátov] [Únie]. Namiesto toho sa v prípade osôb, ktoré pracovali vo Švédsku i v iných [štátoch] [Únie], vykonáva pomerný výpočet nároku na zaručený dôchodok“ ( 8 ).

29.

Vnútroštátny súd uvádza, že po prijatí pokynov ( 9 ) sa uvedený výpočet zaručeného dôchodku uskutočňuje tak, že každej dobe poistenia dosiahnutej v inom členskom štáte sa priradí dôchodková hodnota, ktorá zodpovedá priemernej dôchodkovej hodnote švédskych dôb poistenia.

30.

Podľa vnútroštátneho súdu v prejednávanej veci treba odpovedať na otázku, či sa v takej situácii uplatní článok 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71, a pokiaľ áno, či je možné dobám poistenia dosiahnutým v inom štáte Únie priradiť fiktívnu dôchodkovú hodnotu, ktorá zodpovedá priemernej hodnote švédskych dôb poistenia v pomernom výpočte vykonávanom podľa článku 46 ods. 2 tohto nariadenia.

31.

Za týchto okolností Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

32.

Dôchodkový úrad, Švédske kráľovstvo, Česká republika a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Všetci vyššie uvedení účastníci konania s výnimkou Českej republiky predniesli zároveň svoje ústne vyjadrenie na pojednávaní 9. marca 2017.

33.

Dve otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú výpočtu nároku na švédsky zaručený dôchodok a prípadného uplatnenia ustanovení nariadenia č. 1408/71.

34.

Na účely odpovede na tieto otázky je potrebné pripomenúť, že nariadenie č. 1408/71 nevytvára spoločný systém sociálneho zabezpečenia, ale zachováva existenciu rôznych vnútroštátnych systémov a jeho jediným cieľom je zabezpečiť koordináciu týchto systémov. Podľa ustálenej judikatúry si členské štáty ponechávajú právomoc upraviť svoj systém sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ teda chýba harmonizácia na úrovni Únie, majú právne predpisy každého členského štátu stanoviť predovšetkým podmienky poskytovania týchto dávok. Pri výkone tejto právomoci však členské štáty musia dodržiavať právo Únie a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. ( 10 )

35.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nariadenie č. 1408/71 neukladá členským štátom stanoviť minimálnu dávku v starobe, akou je švédsky zaručený dôchodok. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že ak nariadenie č. 1408/71 predpokladá, že „každá právna úprava nevyhnutne neupravuje minimálne dávky druhu uvedeného [vo švédskej právnej úprave]“ ( 11 ), toto nariadenie sa uplatňuje na takéto dávky ( 12 ), ak ich stanovuje vnútroštátna právna úprava.

36.

Navyše je vhodné pripomenúť, že zaručený dôchodok je vypočítaný na základe výšky základu uvedenej v kapitole 2 § 7 SFB pomocou zvýšení a odpočítaní uvedených v kapitole 67 § 23 a 24 SFB. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že tieto zvýšenia a tieto odpočítania sa snažia zohľadniť predovšetkým osobnú situáciu ( 13 ) a ostatné dôchodkové príjmy dotknutej osoby. Z toho vyplýva, že zaručený dôchodok nemá pevnú sumu a že jeho výpočet sa líši na základe špecifických okolností dotknutej osoby. Napriek jeho premenlivej sume, ktorá môže dosiahnuť 0 SEK v prípade, že sú príjmy dotknutej osoby veľmi významné, cieľom ( 14 ) zaručeného dôchodku je zaistiť základný príjem osobám, ktoré dostávajú nevýznamný starobný a doplnkový dôchodok. ( 15 ) Keďže je potrebné charakterizovať príslušnú minimálnu dávku, domnievam sa, že predstavuje nepríspevkovú dávku v starobe uvedenú v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 a že nároky príjemcu musia byť v tomto prípade podľa článku 44 tohto nariadenia stanovené v súlade s ustanoveniami kapitoly 3 hlavy III tohto nariadenia a predovšetkým v súlade s ustanoveniami jej článkov 46 a 51a. ( 16 )

37.

Uvádzam, že na pojednávaní z 9. marca 2017 Švédske kráľovstvo zdôraznilo skutočnosť, že zaručený dôchodok je súčasťou všeobecného dôchodkového systému. Podľa môjho názoru však v rozpore s tým, čo údajne tvrdí Švédske kráľovstvo, zaručený dôchodok nepredstavuje dávku v starobe v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71. Keďže zaručený dôchodok je financovaný z daní ( 17 ), nie je vypočítaný na základe vlastných príspevkov príjemcov a z doby trvania ich účasti v poistnom systéme. ( 18 ) Okrem toho, z ustanovení týkajúcich sa poskytnutia zaručeného dôchodku vyplýva, že nie je vyplácaný len príjemcom profesijného dôchodku a/alebo doplnkového dôchodku. ( 19 ) Zaručený dôchodok je totiž vyplácaný osobe, ktorá dosiahla vek 65 rokov a ktorá dosiahla dobu poistenia aspoň tri roky, určenú s ohľadom na dobu trvania pobytu vo Švédsku a prípadných ostatných dôchodkových príjmov dotknutej osoby.

38.

Okrem toho Švédske kráľovstvo uviedlo existenciu inej dávky v starobe na zabezpečenie príjmu na úrovni životného minima. Zdá sa mi, za podmienky overenia vnútroštátnym súdom, že posledná uvedená dávka nie je predmetom prejednávanej veci. Okrem toho je uvedená v článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71, ktorý sa týka „osobitných nepríspevkových peňažných dávok, ktoré sa poskytujú podľa právnych predpisov, ktorých… majú znaky právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia…, ako aj v oblasti sociálnej pomoci“ a ktoré sú uvedené v prílohe IIa, teda „finančnej pomoci starším osobám [zákon (2001:853)]“ ( 20 ).

39.

V každom prípade z rozsudkov z 22. apríla 1993, Levatino (C‑65/92, EU:C:1993:149, bod 21), ako aj z 24. septembra 1998, Stinco a Panfilo (C‑132/96, EU:C:1998:427, body 19 až 21), vyplýva, že článok 46 ods. 2 a článok 50 nariadenia č. 1408/71 sa uplatňujú na dávky uvedené v článku 4 ods. 2 a článku 4 ods. 2a tohto nariadenia.

40.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta predovšetkým na otázku, či v prípade, ak príslušná inštitúcia vypočíta pomerný švédsky zaručený dôchodok na základe článku 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, je možné dobám poistenia dosiahnutým v inom členskom štáte, v prejednávanom prípade v Poľsku, priradiť dôchodkovú hodnotu, ktorá zodpovedá priemernej dôchodkovej hodnote dôb poistenia dosiahnutých vo Švédsku v súlade s článkom 47 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia.

41.

Keďže článok 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71 predstavuje doplnkové pravidlo pre výpočet teoretickej výšky a pomernej výšky uvedenej v článku 46 ods. 2 tohto nariadenia a má sa teda vykladať vzhľadom na posledné uvedené ustanovenie, ( 21 ) je najprv nevyhnutné overiť, či a prípadne ako sa článok 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 uplatňuje na výpočet zaručeného švédskeho dôchodku. ( 22 )

42.

Keďže právo na dávku je podľa právnej úpravy členského štátu podriadené dosiahnutiu dôb poistenia, článok 45 nariadenia č. 1408/71 vyžaduje, aby príslušná inštitúcia tohto členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadnila doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych predpisov. Inými slovami, doby poistenia dosiahnuté v rôznych členských štátoch musia byť sčítané. ( 23 )

43.

V takomto prípade sa uplatňuje článok 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71. Stanovuje, že príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú má nárok dotknutá osoba, akoby všetky doby výkonu práce, ktoré dosiahla v rôznych členských štátoch, boli dosiahnuté v členskom štáte príslušnej inštitúcie.

44.

Ďalej na základe článku 46 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 príslušná inštitúcia stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku podľa pomeru trvania dôb poistenia a/alebo bydliska v členskom štáte príslušnej inštitúcie v súvislosti s celkovým trvaním dôb poistenia a/alebo dôb bydliska dosiahnutých v rôznych členských štátoch. ( 24 )

45.

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že na účely stanovenia, či pani Zaniewicz‑Dybeck, ktorá dosiahla doby poistenia a/alebo bydliska v Poľsku a vo Švédsku, mala nárok na zaručený švédsky dôchodok, Försäkringskassan uplatnil metódu pomerného výpočtu (nazvanú „pomerný výpočet“) ( 25 ) na výšku švédskych dôchodkov založených na príjmoch ( 26 ) (pomerného a doplnkového) (teda na sumu 75216 SEK) ( 27 ), a to podľa kapitoly 67 § 25 SFB a smerníc. Tento výpočet viedol k výrazne vyššiemu výsledku, než je posledná suma (teda suma 125360 SEK) ( 28 ), čo je tiež veľmi vysoká suma pre vznik nároku na zaručený dôchodok.

46.

Táto metóda ( 29 ) nie je správna, lebo podľa môjho názoru nárok na švédsky zaručený dôchodok musí byť posúdený v súlade so švédskou právnou úpravou, ako aj s článkom 50 nariadenia č. 1408/71 ( 30 ) bez uplatnenia metódy pomerného výpočtu uvedenej v kapitole 67 § 25 SFB a v pokynoch.

47.

Keďže nariadenie č. 1408/71 nevyžaduje, aby členské štáty stanovili minimálne dávky v starobe, akou je švédsky zaručený dôchodok, neobsahuje každá právna úprava nevyhnutne tieto minimálne dávky. Je teda málo pochopiteľné, že článok 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 ukladá špecifické a detailné pravidlá pre výpočet tejto minimálnej dávky. ( 31 )

48.

Naopak, suma zaručeného švédskeho dôchodku vypočítaná na základe vnútroštátnej právnej úpravy ( 32 ) musí byť zohľadnená v súlade s článkom 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 ( 33 ) na účely vypočítania švédskeho dôchodku založeného na príjmoch bez uplatnenia metódy pomerného výpočtu, uvedenej v kapitole 67 § 25 SFB a v pokynoch.

49.

Je potrebné zdôrazniť, že v bode 21 rozsudku z 24. septembra 1998, Stinco a Panfilo (C‑132/96, EU:C:1998:427) ( 34 ), Súdny dvor rozhodol, že „minimálna dávka zaručená právnou úpravou členského štátu [musí] byť zohľadnená pri výpočte teoretickej výšky dávky stanovenej v článku 46 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71“ ( 35 ).

50.

Z rozsudkov z 24. septembra 1998, Stinco a Panfilo (C‑132/96, EU:C:1998:427, bod 22), ako aj z 21. júla 2005, Koschitzki (C‑30/04, EU:C:2005:492, bod 23) totiž jasne vyplýva, že na základe článku 46 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 musí príslušná inštitúcia na určenie teoretickej sumy dôchodku slúžiacej ako základ pre výpočet pomerného dôchodku zohľadniť doplatok určený na dosiahnutie zaručeného alebo minimálneho dôchodku stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou.

51.

Výpočet podľa článku 46 ods. 2 písm. a) nariadenia š. 1408/71 „má za cieľ zabezpečiť zamestnancovi maximálnu teoretickú výšku dávky, ktorú by si mohol nárokovať, ak by boli všetky doby poistenia dosiahnuté v dotknutom členskom štáte“ ( 36 ).

52.

Preto ak teoretická výška dôchodku slúžiaca ako základ pre výpočet pomerného dôchodku, na ktorý by mala nárok pani Zaniewicz‑Dybeck, ak by pracovala vo Švédsku počas celého svojho pracovného života, je nižšia ako suma zaručeného dôchodku vypočítaná podľa švédskej právnej úpravy, príplatok alebo doplatok musí byť doplnený k teoretickej výške na účely dosiahnutia sumy zaručeného dôchodku.

53.

Keďže švédsky dôchodok založený na príjmoch sa počíta z „výšky zárobkov, príspevkov alebo zvýšení“, domnievam sa, že zo znenia článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71, ktorý je kogentný, jasne vyplýva, že pri výpočte teoretickej výšky dôchodku slúžiacej ako základ pre výpočet pomerného dôchodku na základe článku 46 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71, príslušná inštitúcia ( 37 ) musí určiť výšku zárobkov, príspevkov alebo zvýšení, ktoré sa majú brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov, ( 38 ) na základe výšky zárobkov, príspevkov alebo zvýšení, ktoré boli zaznamenané v súvislosti s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. ( 39 ) Uplatnenie článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71 zaisťuje, že predmetný základ pre výpočet je rovnaký pre migrujúceho pracovníka, ako keby nevyužil svoje právo voľného pohybu, čo Súdny dvor posúdil ako v súlade s cieľom stanoveným v článku 48 ZFEÚ. ( 40 )

54.

Navyše je nutné uviesť, že po uplatnení metódy pomerného výpočtu podľa článku 46 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71, výhoda prípadného zahrnutia príplatku alebo doplatku do teoretickej výšky dôchodku slúžiaceho ako základ pre výpočet pomerného dôchodku na účely dosiahnutia výšky švédskeho zaručeného dôchodku, je striktne obmedzená na doby poistenia pani Zaniewiczovej‑Dybeckej vo Švédsku, čo vylučuje uvádzanú nadmernú kompenzáciu. ( 41 )

55.

Na záver zastávam názor, že nárok na získanie minimálnej dávky v starobe, akou je švédsky zaručený dôchodok, musí byť posúdený podľa švédskej právnej úpravy bez uplatnenia metódy pomerného výpočtu stanovenej v kapitole 67 § 25 SFB a v pokynoch, ako aj v článku 50 nariadenia č. 1408/71. Pri výpočte teoretickej výšky dôchodku, slúžiaceho ako základ pre výpočet pomerného dôchodku na základe článku 46 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71, musí príslušná inštitúcia zohľadniť minimálnu dávku v starobe, zaručenú právnou úpravou jej členského štátu, na účely zabezpečenia pracovníkovi maximálnej teoretickej sumy dôchodku slúžiacej ako základ pre výpočet pomerného dôchodku, na ktorý by mohol mať nárok, ak by všetky doby poistenia boli dosiahnuté v predmetnom členskom štáte. Okrem toho, podľa článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71, pri výpočte teoretickej sumy musí príslušná inštitúcia určiť výšku zárobkov, príspevkov alebo zvýšení, ktoré sa majú brať do úvahy v súvislosti s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov na základe výšky zárobkov, príspevkov alebo zvýšení, ktoré boli zaznamenané v súvislosti s dobami poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

56.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či nariadenie č. 1408/71 stanovuje, že príslušná inštitúcia môže pri výpočte nároku na zaručený dôchodok vziať do úvahy dôchodkové príjmy, ktoré poistený dostáva z iného členského štátu.

57.

S cieľom odpovedať na túto otázku sa domnievam, že je vhodné pripomenúť názov a pojmy v článku 50 nariadenia č. 1408/71, ktoré sú prevzaté v bode 9 týchto návrhov. ( 42 )

58.

V bodoch 5 a 6 rozsudku z 30. novembra 1977, Torri (64/77, EU:C:1977:197), Súdny dvor rozhodol, že článok 50 nariadenia č. 1408/71 „stanovuje prípady, kedy kariéry pracovníka z titulu právnych úprav členských štátov, ktoré sa na neho vzťahujú, boli relatívne krátke, takže celková výška dávok, ktoré majú tieto štáty zaplatiť, nedosahuje primeranú životnú úroveň“. Na „účely nápravy tejto situácie tento článok stanovuje, že keďže právna úprava štátu bydliska stanovuje minimálnu dávku, dávka, ktorú má zaplatiť tento štát, bude zvýšená o príplatok rovný rozdielu medzi sumou dávok splatných rôznymi štátmi, ktorých právne úpravy sa na pracovníka vzťahovali a touto minimálnou dávkou“ ( 43 ).

59.

Z toho vyplýva, že pri výpočte nároku na švédsky zaručený dôchodok, Försäkringskassan môže vziať do úvahy, okrem povinnosti vyplatiť vyššiu sumu ( 44 ), dôchodkové príjmy, ktoré pani Zaniewicz‑Dybeck dostáva z iného členského štátu podľa článku 50 nariadenia č. 1408/71. ( 45 ) Okrem toho toto ustanovenie stanovuje, že Försäkringskassan musí vziať do úvahy všetky doby poistenia a/alebo bydliska pani Zaniewiczovej‑Dybeckej zohľadnené pre priznanie dôchodku, najmä dávky v starobe. Z toho vyplýva, že doby poistenia a/alebo bydliska pani Zaniewiczovej‑Dybeckej v Poľsku a vo Švédsku musia byť zohľadnené. ( 46 )

60.

Možnosť pre príslušnú inštitúciu vziať do úvahy dávky v starobe vyplatené v inom členskom štáte, ako aj doby poistenia a/alebo bydliska vylučuje akúkoľvek uvedenú nadmernú kompenzáciu. ( 47 )

61.

Na záver zastávam názor, že článok 50 nariadenia č. 1408/71 sa má vykladať v tom zmysle, že pri výpočte nároku na minimálnu dávku v starobe príslušná inštitúcia môže zohľadniť dôchodkové príjmy, ktoré poistený dostáva z iného členského štátu.

62.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil le Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd, Švédsko), odpovedal takto: