1.

„Zoberme si napríklad postupy, ktoré nazývame ‚hrami‘. Mám na mysli stolové hry, kartové hry, loptové hry, Olympijské hry atď. Čo majú všetky z nich spoločné? – Nehovorte: ,Musia mať niečo spoločné, lebo inak by sa nenazývali «hrami»,‘ – ale pozrite sa a zisťujte, či majú všetky z nich niečo spoločné. – Lebo ak sa na ne pozriete, neuvidíte nič, čo by bolo spoločné pre všetky hry, ale celý rad podobností a vzťahov. Aby som to zopakoval: nerozmýšľajte, ale pozerajte sa!“ ( 2 )

2.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber) [Vyšší súd (senát pre daňové veci), Spojené kráľovstvo], vyvoláva problémy porovnateľné s tými, ktorým čelil Wittgenstein, keď sa pokúšal nájsť spoločné vlastnosti vymedzujúce činnosť ako „hru“. Dnes nejde o vymedzenie pojmu „hry“, ale pojmu „šport“ s cieľom zistiť, či športový bridž – na účely oslobodenia od DPH – predstavuje „šport“ alebo nie.

3.

Kapitola 2 hlavy IX smernice Rady 2006/112/ES ( 3 ) je nazvaná „Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu“. Jej článok 132 znie takto:

„1.   Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:

…

…“

4.

Skupina 10 prílohy 9 k Value Added Tax Act 1994 (zákon o dani z pridanej hodnoty z roku 1994) upravuje príslušné oslobodenie od dane v súvislosti s určitými dodávkami týkajúcimi sa športu:

„Skupina 10: Šport, športové súťaže a telesná výchova

…

5.

Bridž je taktická kartová hra pre štyroch hráčov, kde hráči sediaci oproti sebe tvoria pár. Hra má štyri časti: rozdanie kariet, licitácia, zohrávka a vyhodnotenie. Milióny ľudí po celom svete hrajú bridž v kluboch, na turnajoch, prostredníctvom internetu alebo s priateľmi.

6.

Vo väčšine klubov a na turnajoch sa hrá „športový bridž“, v ktorom sa karty každého z hráčov po každom kole ponechajú, takže každý pár hrá postupne s rovnakým súborom kariet ako ich protihráči pri iných stoloch, pričom výsledok závisí od konkrétneho výkonu.

7.

Táto forma hry sa hrá na súťažiach na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

8.

The English Bridge Union (ďalej len „EBU“) je vnútroštátnou federáciou športového bridžu v Anglicku. Jej akcionármi sú okresné bridžové organizácie. Organizuje bridžové turnaje a vyberá od hráčov vstupné poplatky, po uhradení ktorých sa môžu na týchto turnajoch zúčastniť. Podľa právnej úpravy Spojeného kráľovstva v oblasti DPH tento vstupný poplatok podlieha DPH. ( 4 )

9.

EBU podala na Her Majesty’s Revenue and Customs žiadosť o vrátenie DPH zaplatenej v súvislosti s týmito vstupnými poplatkami s tvrdením, že poplatky sú oslobodené od DPH podľa článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH. Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs túto žiadosť zamietli rozhodnutím z 12. februára 2014. EBU sa proti rozhodnutiu odvolala. First‑tier Tribunal (Prvostupňový súd, Spojené kráľovstvo) odvolanie EBU zamietol, ale povolil podanie odvolania na Upper Tribunal (Vyšší súd). Upper Tribunal (Vyšší súd) po pojednávaní zo 14. júla 2015 vydal dňa 23. júla 2015 rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že na vydanie rozsudku o odvolaní je nevyhnutné rozhodnutie o otázke výkladu článku 132 ods. 1 písm. m). Dňa 1. septembra 2015 položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

10.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol do kancelárie Súdneho dvora doručený 15. februára 2016. Písomné pripomienky podali vlády Spojeného kráľovstva a Holandska, ako aj Európska komisia. EBU, vláda Spojeného kráľovstva a Európska komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. marca 2017.

11.

Prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či musí medzi znaky, ktoré musí vykazovať určitá činnosť, aby bola považovaná za „šport“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, patriť nie bezvýznamný fyzický prvok, ktorý je podstatný pre jej výsledok, alebo či postačuje, ak vykazuje významný mentálny prvok, ktorý je podstatný pre jej výsledok.

12.

Podľa článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH členské štáty oslobodia od dane „určité služby úzko súvisiace so športom alebo telesnou výchovou poskytované neziskovými organizáciami osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove“.

13.

Všeobecným pravidlom spoločného systému dane z pridanej hodnoty zavedeného smernicou o DPH je, že všetky transakcie podliehajú DPH. Také oslobodenia od dane, aké je upravené v článku 132 uvedenej smernice, treba považovať za výnimku z tohto pravidla.

14.

Oslobodenia od dane upravené v článku 132 smernice o DPH však nemajú fakultatívnu povahu. Ako vyplýva z použitia kategorického výrazu „oslobodia“, členské štáty majú povinnosť oslobodiť od dane transakcie uvedené v článku 132 smernice. Znamená to, že je v záujme EÚ, aby boli uvedené transakcie oslobodené od DPH. Zároveň to znamená, že oslobodenia od dane ako výnimku zo všeobecného pravidla síce treba vykladať reštriktívne, netreba však strácať zo zreteľa tento záujem EÚ. Keď členské štáty majú právomoc, použije sa iná matrica než pri dôvodoch alebo záväzných požiadavkách týkajúcich sa základných slobôd EÚ a súvisiacich harmonizačných opatrení. Pokiaľ ide o článok 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, členské štáty nemajú právomoc voľnej úvahy. Ak sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení, členské štáty musia transakcie oslobodiť od DPH. Taká povinnosť členských štátov je navyše nevyhnutná na zabezpečenie jednotného uplatňovania oslobodenia od dane v celej EÚ.

15.

Súdny dvor mnohokrát podal výklad oslobodení od dane v zmysle smernice o DPH a jej predchodkýň. Veci možno rozdeliť do troch kategórií.

16.

Po prvé ide o veci súvisiace s tým, na aké zdaniteľné osoby sa oslobodenie od dane môže vzťahovať. Súdny dvor v tomto smere ustálene konštatuje, že na základe zásady daňovej neutrality členské štáty nesmú umožniť rozlišovanie v závislosti od právnej formy alebo formy organizácie uskutočňujúcej transakciu na účely priznania oslobodenia od DPH. ( 5 )

17.

Po druhé sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či sa oslobodenie od dane vzťahuje aj na určitú činnosť, ktorá súvisí s činnosťou oslobodenou od dane. Súdny dvor v rozsudku Stockholm Lindöpark ( 6 ) konštatoval, že prenájom, a v rozsudku Turn‑ und Sportunion Waldburg, ( 7 ) že lízing nehnuteľného majetku priamo nesúvisí so športom, a teda nie je oslobodený od DPH, zatiaľ čo poskytnutie ihriska alebo rozhodcu je nevyhnutné na vykonávanie športu, ( 8 ) a teda sa naň vzťahuje oslobodenie od DPH.

18.

Po tretie sa Súdny dvor vyjadril k otázke, aké druhy činností možno považovať za šport. V rozsudku Žamberk ( 9 ) konštatoval, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na neorganizované a nesystematické športové aktivity, ktorých cieľom nie je účasť na športových súťažiach. V rozsudku Komisia/Holandsko ( 10 ) rozhodol, že prenájom rekreačných člnov nemožno považovať za športovú činnosť, lebo jeho účel môže byť čisto rekreačný. ( 11 ) V tejto veci však nešlo o definíciu športu ako takého, lebo nebolo spochybňované, že člnkovanie môže byť športom.

19.

V rozsudku Rank Group ( 12 ) Súdny dvor rozhodol, že rozdielne zaobchádzanie na účely DPH v prípade dvoch poskytnutí služieb, ktoré sú zhodné alebo podobné z hľadiska vnímania spotrebiteľa a spĺňajú tie isté potreby spotrebiteľa, postačuje na preukázanie porušenia zásady daňovej neutrality v súvislosti s oslobodením hier od dane stanoveným v článku 135 ods. 1 písm. i) smernice o DPH. ( 13 ) Otázka, či predmetná činnosť predstavuje „stávky, lotérie a iné formy hazardných alebo peňažných hier“, preto závisela od trhovo orientovaného prístupu: ak spotrebitelia považujú služby za podobné, musia byť zdaňované rovnako.

20.

Pokiaľ ide o oslobodenie zdravotných služieb od dane, Súdny dvor v ranom štádiu objasnil, že na veterinárnu starostlivosť, ( 14 ) biologické analýzy genetickej príbuznosti ( 15 ) a uskladnenie kmeňových buniek na účely možnej budúcej liečby ( 16 ) sa nevzťahuje definícia oslobodení od DPH v článku 132 ods. 1 písm. b) a/alebo c), zatiaľ čo služby domácej starostlivosti poskytované zdravotnými sestrami, ( 17 ) lekárske analýzy vykonávané súkromnými podnikmi ( 18 ) a extrakcia a pestovanie chrupavkových buniek ( 19 ) patria pod definíciu zdravotnej starostlivosti. ( 20 ) Na základe týchto rozsudkov je jasné, že pojem „zdravotná starostlivosť“ si nevyžaduje osobitne reštriktívny výklad, lebo oslobodenie činností úzko súvisiacich s hospitalizáciou a zdravotnou starostlivosťou má zabezpečiť, aby prínosy takej starostlivosti neboli brzdené zvýšenými nákladmi ( 21 ).

21.

Z vyššie uvedenej judikatúry vyvodzujem, že pojem „šport“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH je potrebné vykladať reštriktívne, ale stále s prihliadnutím na účel a cieľ oslobodenia od dane.

22.

Pojem „šport“ nie je v smernici 2006/112 vymedzený. Neexistuje ani celoúnijná všeobecná definícia „športu“, ktorá by sa uplatňovala v celej EÚ v každom akte primárneho a sekundárneho práva. Musím preto použiť klasickú výkladovú techniku znenia, systematiky (alebo všeobecného systému), kontextu/cieľov (alebo ducha) a histórie.

23.

Bez jasnej definície musí byť východiskom výkladu bežný význam pojmu „šport“. Významné slovníky v tomto smere uvádzajú definície v súlade s intuíciou, ktoré jednoznačne požadujú fyzický prvok. Stačí si pozrieť definície, ktoré na tomto brehu Atlantiku ( 22 ) uvádza Oxford Advanced Learner’s Dictionary („činnosť vykonávaná pre radosť, ktorá si vyžaduje fyzické úsilie alebo zručnosti a zvyčajne sa vykonáva v osobitnom areáli a len podľa stanovených pravidiel“), ( 23 )Cambridge Dictionary („hra, súťaž alebo aktivita, ktorá si vyžaduje fyzické úsilie alebo zručnosti a hrá sa alebo vykonáva podľa pravidiel pre radosť a/alebo ako práca“), ( 24 ) poľský Słownik języka polskiego (Slovník poľského jazyka) PWN – Polskie Wydawnictwo Naukowe („cvičenia a hry zamerané na rozvoj telesnej kondície a súťaženia s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky“), ( 25 ) francúzsky Larousse („fyzická aktivita zameraná na zlepšenie telesnej kondície“) ( 26 ) alebo nemecký Duden („fyzická aktivita vykonávaná na účely telesného cvičenia ako výsledok radosti z pohybu a hry a podľa určitých pravidiel [na súťaži]“). ( 27 )

24.

Článok 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH odkazuje na „šport alebo telesnú výchovu“. Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia tvrdia, že z toho, že ustanovenie odkazuje na „šport a telesnú výchovu“, vyplýva, že aj pojem „šport“ si vyžaduje fyzický prvok. To sa totiž dá vyvodiť z použitia spojky „alebo“, ktorá môže znamenať, že výraz „telesná výchova“ má širší rozsah ako pojem „šport“ v tom zmysle, že každý šport musí mať telesnú zložku. Možno z toho vyvodiť, že pre zákonodarcu pojmy „šport“ a „telesná výchova“ sú si veľmi príbuzné a dokonca, že predstavujú synonymá.

25.

Toto tvrdenie však nepovažujem za presvedčivé.

26.

Skutočnosť, že normotvorca EÚ zahrnul „šport“ a „telesnú výchovu“ do toho istého ustanovenia, podľa môjho názoru znamená len to, že tieto pojmy sú istým spôsobom spojené, čo nevyhnutne nemusí súvisieť s „fyzickým“ prvkom. Rovnako to môže byť „výchovný“ aspekt „telesnej výchovy“ alebo akýkoľvek prvok spoločný pre oba pojmy, akým je prínos pre zdravie, zmysel pre spoločenstvo, organizačné otázky alebo zabezpečenie toho, aby sa definícia vzťahovala na činnosti, ktorých fyzický prvok je pochybný, ale ktoré sa vo všeobecnosti považujú za „šport“, napríklad streľba, lukostreľba alebo šach ( 28 ) – alebo mohlo byť zámerom normotvorcu EÚ iba zabezpečiť, aby sa článok 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH vzťahoval na „telesnú výchovu“ napriek tomu, že zvyčajne neobsahuje súťažný prvok. Toto rozlíšenie totiž chápem tak, že skôr objasňuje, že na telesnú výchovu, ktorá z akéhokoľvek dôvodu nemusí predstavovať „šport“, sa tiež vzťahuje článok 132 ods. 1 písm. m) uvedenej smernice. Príkladom, ktorý sa natíska v tomto smere, je telesná výchova bez priameho súťažného prvku, akou je tréning. Povedzme futbalový tréning by spadal pod článok 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH?

27.

Inými slovami, netreba vychádzať z toho, že cieľom použitia výrazu „šport alebo telesná výchova“ bolo vylúčiť aktivity, ktorých charakteristickou črtou nie je fyzický prvok.

28.

Systéme smernice o DPH ako celok teda neprináša odpoveď na otázku, či činnosť, ktorá je prevažne založená na mentálnej, a nie telesnej námahe, môže byť „športom“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) uvedenej smernice.

29.

Okrem toho ani legislatívna história smernice o DPH neodhaľuje presnejšiu definíciu. Delegácia Spojeného kráľovstva v protokole Rady zo 17. mája 1977 k šiestej smernici Rady 77/388/EHS ( 29 ) poukázala na to, že (terajší) článok 132 ods. 1 písm. m) a n) by potreboval presnejšie vymedzenie dotknutých činností ( 30 ), no pokiaľ viem, taká definícia nebola do smernice o DPH nikdy vložená.

30.

Normotvorca EÚ považuje určité služby úzko súvisiace so športom alebo telesnou výchovou poskytované neziskovými organizáciami osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, za službu verejného záujmu, ktorá si zaslúži byť oslobodená od dane. Dôvod tohto oslobodenia treba okrem toho chápať z hľadiska článku 165 ods. 1 druhej vety ZFEÚ, podľa ktorého Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.

31.

Pokiaľ ide o bežnú prax v členských štátoch v súvislosti s tým, či možno činnosti bez fyzického prvku považovať za šport, obraz je pomerne rôznorodý. Základným príkladom v tomto smere je šach, činnosť vo všeobecnosti považovaná za šport, ( 31 ) hoci, pokiaľ viem, nie v Spojenom kráľovstve.

32.

Čo sa týka širšieho kontextu, Výbor ministrov Rady Európy vydal v roku 1992 Chartu o športe, ( 32 ) v ktorej je šport vymedzený v tom zmysle, že pri ňom odkazuje na „fyzickú námahu“.

33.

Je pravda, že činnosť Rady Európy predstavuje referenciu pre činnosť EÚ. EÚ totiž nemá len všeobecnú povinnosť nadväzovať všetky vhodné formy spolupráce s Radou Európy, ( 33 ) ale aj osobitnú povinnosť podporovať spoluprácu v oblasti športu ( 34 ) a kultúry. ( 35 ) Pokiaľ ide o šport, Rada Európy predstavuje podľa znenia článku 165 ods. 3 ZFEÚ „príslušn[ú] medzinárodn[ú] organizáci[u]“.

34.

Napriek tomu neexistuje náznak toho, že by normotvorca EÚ mal v úmysle vytvoriť prepojenie definícií v smernici o DPH a v Charte o športe z roku 1992.

35.

Bridž je považovaný za šport v rámci programu Erasmus+. Z programu Erasmus+ je možné financovať aj aktivity, ktoré nie sú nevyhnutne oslobodené od DPH. Inými slovami, definícia športu síce musí byť autonómna na účely smernice o DPH, ( 36 ) pojem však nemá nevyhnutne všeobecne akceptovaný význam v práve Európskej únie. Nemyslím si, že z toho možno vyvodiť, že Rada Európy alebo politické inštitúcie EÚ by použili jednu definíciu športu, ktorá by bola univerzálna pre všetky právne akty, najmä z toho dôvodu, že definícia pojmu môže závisieť od účelu právneho aktu.

36.

Nejde teda o to, či musí šport podľa určitých definícií zahŕňať prvok telesnej námahy alebo cvičenia, ale skôr o to, či aktivity patriace po pojem „šport“, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od DPH v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, musia nevyhnutne zahŕňať prvok telesnej námahy alebo cvičenia. Preto teraz uvediem základné prvky definície pojmu „šport“ na účely článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, ktoré odrážajú celkový účel ustanovenia v rámci systému uvedenej smernice.

37.

Význam pojmu „šport“ sa od staroveku a prvých Olympijských hier v Grécku do 21. storočia výrazne zmenil. Keď bol tento pojem pôvodne zavedený do anglického jazyka v 14. storočí, „šport“ znamenal „rekreáciu“. Až neskôr začal byť spojený s fyzickou aktivitou zameranou na trénovanie tela podľa stanovených pravidiel. ( 38 ) Táto definícia, ktorá, ako som ukázal vyššie, je stále vo všeobecnosti podporovaná, však v nijakom prípade nie je univerzálna.

38.

Únia SportAccord medzinárodných športových organizácií, ( 39 ) Medzinárodná federácia univerzitného športu ( 40 ) a Medzinárodný olympijský výbor ( 41 ) totiž výslovne zahŕňajú mentálne športy alebo podporujú aktivity bez fyzického prvku. Najlepším príkladom v tomto smere je šach. Pokiaľ fyzický prvok nie je nevyhnutný, šport je definovaný súťažením a skutočnosťou, že vybavenie neposkytuje len jeden dodávateľ ( 42 ) – čo vylučuje aktivity bez širokej základne v občianskej spoločnosti, akými sú komerčné produkty na trhu navrhnuté firmami čisto na účely spotreby (napríklad videohry).

39.

Tieto definície podľa môjho názoru nemožno použiť na taxatívne vymedzenie pojmu „šport“ v článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, sú však dobrým začiatkom. Z medzinárodného postavenia uznaného Medzinárodným olympijským výborom a/alebo federáciami SportAccord vyplýva určité prijatie verejnosťou a môže z neho vyplývať aj to, že vo všeobecnosti sa považujú za podobné uznávaným športom. Na účely odpovede na otázku vnútroštátneho súdu preto stojí za podotknutie, že z hľadiska kritéria porovnateľnosti stanoveného v rozsudku Rank Group ( 43 ) môže byť akceptovanie medzinárodnými športovými asociáciami relevantné pri určení, či tú činnosť možno v zásade považovať za šport.

40.

Chcem poukázať na to, že Medzinárodný olympijský výbor zahŕňa nefyzické športy ako šach medzi aktivity s uznaným olympijským statusom. ( 44 ) Na základe toho usudzujem, že činnosť nemusí nevyhnutne vykazovať fyzický prvok na to, aby bola akceptovaná ako šport. Považujem to za jediné logické riešenie. Povinný fyzický prvok by ipso facto vylúčil určitý počet aktivít, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za šport napriek tomu, že fyzický prvok je v nich viac ako okrajový, a ktorých klasifikácia ako športu je nepochybná. V tomto smere mi napadá streľba alebo lukostreľba.

41.

Pojem „šport“ však treba vykladať aj z hľadiska účelu oslobodení od dane upravených v smernici o DPH. Ako uvádza názov kapitoly 2 hlavy IX tejto smernice („Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu“), aby mohla byť určitá činnosť oslobodená od DPH, musí byť vo verejnom záujme.

42.

V tomto smere sa domnievam, že väčšina aktivít vo všeobecnosti považovaných za šport má spoločné to, že 1. si vyžadujú určité úsilie na prekonanie výzvy alebo prekážky (a teda nie sú čisto rekreačné), ( 45 ) či už je výzvou súťaženie so súperom alebo prekonanie hraníc tela alebo mysle, 2. prekonávaním týchto prekážok sa i) trénujú určité telesné alebo mentálne zručnosti ii) sú prínosom pre telesnú alebo mentálnu pohodu osôb vykonávajúcich šport, a 3. tieto aktivity sa zvyčajne nevykonávajú len v čisto komerčnom kontexte. Nakoniec 4. (miestne) verejné vnímanie alebo medzinárodné uznanie slúžia ako indikátor poukazujúci na existenciu „športu“. Inými slovami, šport v zmysle smernice treba chápať tak, že znamená trénovanie mentálnej alebo telesnej kondície spôsobom, ktorý je vo všeobecnosti prospešný pre zdravie a pohodu občanov, lebo inak by to nebolo v súlade s účelom oslobodení od dane stanovených v kapitole 2 hlavy IX smernice o DPH. ( 46 )

43.

Nakoniec musím poukázať na kultúrnu zložku vlastnú článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH. Zatiaľ čo definícia „športu“ je, ako som ukázal vyššie, autonómna len pre právo EÚ, netreba zabúdať na to, že mnohé športy majú regionálnu povahu a nie sú prítomné v celej EÚ. Platí to napríklad pre hurling v Írsku alebo kumoterki ( 47 ) v Poľsku. Rovnako sú niektoré športy viac rozšírené v určitých krajinách alebo regiónoch než v iných. Rugby hrá viac Britov alebo Francúzov než povedzme Poliakov. Podobne sa domnievam, že bridž hrá viac ľudí v Spojenom kráľovstve, Írsku a severských krajinách Európskej únie než inde. Pri definovaní pojmu „šport“ autonómnym spôsobom na úrovni EÚ preto treba zohľadniť regionálne vnímanie.

44.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že mnohé aktivity sú stále vylúčené z pojmu šport. Definícia nevyhnutne vylučuje hazardné hry, keďže v nich neexistuje súvzťažnosť medzi vynaloženým úsilím a výsledkom, a úlohy, ktoré si nevyžadujú nijakú mentálnu alebo telesnú zručnosť.

45.

Existencia určitého fyzického prvku sa mi nejaví ako povinná. Je pravda, že málo nefyzických športov bude spĺňať definíciu športu, lebo nesmú byť čisto rekreačné, musia dosahovať určitý stupeň akceptovania a vykazovať znaky a prínosy spojené s väčšinou telesných športov, pričom účinky na mentálnu kondíciu a pohodu sa musia považovať za zameniteľné s telesnou kondíciou a pohodou.

46.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku v tom zmysle, že medzi znaky, ktoré musí určitá činnosť vykazovať, aby mohla byť „športom“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH, nemusí nevyhnutne patriť nie bezvýznamný fyzický prvok, ktorý je podstatný pre jej výsledok. Postačuje, ak činnosť vykazuje významný mentálny prvok, ktorý je podstatný pre jej výsledok.

47.

Druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či športový bridž predstavuje šport v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH.

48.

V konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný právomoc posudzovať skutkové okolnosti a vykladať vnútroštátne právne predpisy, aby z hľadiska zásad uvedených v bode 41 týchto návrhov preskúmal, či je športový bridž „športom“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) smernice o DPH.

49.

Na základe poskytnutých informácií by som však navrhol odpovedať „áno“.

50.

Bridž nie je hazardnou hrou a jeho klasifikácia ako šport sa nejaví byť v rozpore s vyššie uvedenými zásadami. Skutočnosť, že podľa informácií uvedených vnútroštátnym súdom sa uskutočňujú turnaje na medzinárodnej úrovni a že výsledky hry sú podľa všetkého priamo závislé od zručností a tréningu investovaného do aktivity, poukazuje na to, že bridž je šport ako mnohé iné aktivity. Súťaženie v športovom bridži si vyžaduje významné mentálne úsilie a tréning.

51.

Okrem toho je športový bridž vo veľkej miere medzinárodne uznávaný ako šport v neposlednom rade preto, že Medzinárodný olympijský výbor sa v roku 1998 rozhodol uznať ho za šport. Teraz má dokonca olympijský status, ( 48 ) čo znamená, že sa v ňom bude súťažiť na Olympijských hrách v roku 2020.

52.

Nakoniec skutočnosť, že náhoda zohráva pomerne malú úlohu pri dosahovaní výsledkov, poukazuje na to, že športový bridž predstavuje „šport“ na účely prejednávanej veci.

53.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber) [Vyšší súd (senát pre daňové veci), Spojené kráľovstvo], takto: