1

Cap Actions SNCM (ďalej len „Cap Actions“), podielový investičný fond, prostredníctvom ktorého zamestnanci Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) vlastnia 9 % základného imania tejto spoločnosti, svojím odvolaním navrhuje zrušiť uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. júla 2015, SNCM/Komisia (T‑1/15, EU:T:2015:489, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým bol zamietnutý jeho návrh na vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka na podporu návrhov žalobkyne v prvostupňovom konaní vo veci T‑1/15, ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2014/882/EÚ z 20. novembra 2013 o štátnej pomoci SA 16237 (C 58/2002) (ex N 118/02), ktorú poskytlo Francúzsko spoločnosti SNCM (Ú. v. EÚ L 357, 2014, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Cap Actions sa okrem toho domáha, aby Súdny dvor vyhovel jeho návrhu na vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka.

3

Európska komisia podala svoje pripomienky k odvolaniu 7. septembra 2015.

4

V súlade s článkom 40 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže každá osoba vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veciach prejednávaných pred súdmi Európskej únie, ak preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej jedným z týchto súdov.

5

Podľa ustálenej judikatúry treba pojem „záujem na rozhodnutí veci“ v zmysle tohto článku 40 druhého odseku definovať s ohľadom na samotný predmet sporu a treba ho chápať ako priamy a skutočný záujem na tom, ako sa rozhodne o samotných návrhoch, a nie ako záujem vo vzťahu k uplatneným dôvodom a tvrdeniam. Pojmy „rozhodnutie veci“ totiž odkazujú na navrhované konečné rozhodnutie, ako by bolo uvedené vo výroku rozsudku (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2013:83, bod 7 a citovanú judikatúru).

6

V súvislosti s tým treba predovšetkým overiť, či je navrhnutý vedľajší účastník konania priamo dotknutý napadnutým aktom a či je jeho záujem na rozhodnutí veci určitý (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, bod 7 a citovanú judikatúru). Záujem na rozhodnutí veci možno v zásade považovať za dostatočne priamy len v rozsahu, v akom je toto rozhodnutie spôsobilé zmeniť právne postavenie navrhnutého vedľajšieho účastníka konania [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora National Power a PowerGen/Komisia, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), EU:C:1997:307, bod 61; Schenker/Air France a Komisia, C‑589/11 P(I), EU:C:2012:332, body 14 a 15, ako aj Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:135, body 4 a 11].

7

Cap Actions svojím odvolaním Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil článok 40 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora. Cap Actions v podstate uvádza päť odvolacích dôvodov, založených:

8

Najskôr treba preskúmať prvý odvolací dôvod a potom spoločne druhý a piaty odvolací dôvod, ktoré sa týkajú v podstate tej istej právnej otázky, a napokon postupne tretí a štvrtý odvolací dôvod.

9

Cap Actions svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd mal v napadnutom uznesení zohľadniť skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia Komisie 2009/611 rozsudkom Všeobecného súdu Corsica Ferries France/Komisia (T‑565/08, EU:T:2012:415) nedošlo pred prijatím sporného rozhodnutia k opätovnému začatiu konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

10

Toto nezohľadnenie viedlo k porušeniu rovnosti prístupu ku konaniam v oblasti štátnej pomoci medzi dvoma navrhovateľmi vedľajšieho účastníctva, a síce na jednej strane Corsica Ferries France (ďalej len „Corsica Ferries“), ktorá žiadala vstúpiť do konania vo veci T‑1/15 v postavení vedľajšej účastníčky na podporu návrhov Komisie, a na druhej strane Cap Actions, ktorý žiadal vstúpiť do toho istého konania na podporu návrhov SNCM. Cap Actions v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecný súd sa v bode 9 uznesenia SNCM/Komisia (T‑1/15, EU:T:2015:487), ktorým povolil vstup Corsica Ferries do konania v postavení vedľajšej účastníčky, odvolal najmä na skutočnosť, že táto spoločnosť, ktorá je konkurentkou SNCM, sa aktívne zúčastnila správneho konania pred Komisiou. Cap Actions tvrdí, že nemal možnosť urobiť to isté, keďže Komisia odmietla opätovne začať konanie vo veci formálneho zisťovania napriek žiadostiam, ktoré jej v tomto zmysle zaslala Francúzska republika a SNCM v dôsledku zrušenia rozhodnutia 2009/611.

11

V tomto smere treba pripomenúť, že ak by sa účastníkovi konania povolilo predložiť po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredložil v konaní pred Všeobecným súdom, hoci tak mohol urobiť a ak sa tento dôvod netýka jedného z odôvodnení uvedených v rozhodnutí Všeobecného súdu, umožnilo by sa mu tým predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudky Langnese‑Iglo/Komisia, C‑279/95 P, EU:C:1998:447, bod 55a Pêra‑Grave/ÚHVT, C‑249/14 P, EU:C:2015:459, bod 24).

12

Argumentácia, ktorú Cap Actions zhrnul v bode 10 tohto uznesenia, vychádza z predpokladu, že by sa zúčastnil konania vo veci formálneho zisťovania, ak by toto konanie bolo opätovne začaté v dôsledku zrušenia rozhodnutia 2009/611 Všeobecným súdom. V zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) sú to príslušné strany v zmysle uvedeného článku 108 ods. 2, ktoré sú oprávnené predložiť pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zisťovania. Cap Actions sa teda pred Súdnym dvorom implicitne, ale nevyhnutne odvoláva na skutočnosť, že mal toto postavenie v rámci konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia.

13

Treba však konštatovať, že Cap Actions sa pred Všeobecným súdom nedovolával svojho údajného postavenia príslušnej strany v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Vyplýva z toho, že je neprípustné, aby sa na toto postavenie odvolával pred Súdnym dvorom pri návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia.

14

Je síce pravda, že Cap Actions sa pred Súdnym dvorom odvoláva na údajné rozdielne zaobchádzanie voči nemu z dôvodu povolenia, stanoveného v uznesení SNCM/Komisia (T‑1/15, EU:T:2015:487), vstupu spoločnosti Corsica Ferries do konania vo veci T‑1/15 v postavení vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie, najmä z dôvodu, že Corsica Ferries sa aktívne zúčastňovala na konaní vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia.

15

Skutočnosť, že Všeobecný súd povolil navrhovateľke vstúpiť do konania v postavení vedľajšej účastníčky na základe tvrdení, ktoré mu táto navrhovateľka predložila, nemôže mať sama osebe vplyv na to, ako bude rozhodnuté o návrhu tretej osoby na vstup do toho istého konania v postavení vedľajšieho účastníka, pokiaľ bola situácia tejto tretej osoby odlišná a pokiaľ pred Všeobecným súdom uviedla na podporu svojho návrhu iné tvrdenia než osoba, ktorej vstup do konania bol povolený.

16

Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako neprípustný.

17

Cap Actions v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodu 11 napadnutého uznesenia, pripomína, že zastupuje záujmy zamestnancov SNCM, ktorí v tejto spoločnosti vlastnia akcie, ktorých hodnota je priamo ovplyvnená sporným rozhodnutím. Títo zamestnanci majú ako akcionári priamy a skutočný záujem na rozhodnutí veci, ktorá je predložená Všeobecnému súdu. Vstup Cap Actions do konania v postavení vedľajšieho účastníka by zabránila veľkému počtu individuálnych vedľajších účastníkov a uvádza, že z tohto dôvodu Súdny dvor vykladá právo na vstup vedľajšieho účastníka do konania v širokom zmysle, pokiaľ ide o združenia, citujúc na podporu svojho názoru uznesenie predsedu Súdneho dvora National Power a PowerGen/Komisia [C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), EU:C:1997:307, bod 66]. Podľa Cap Actions sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď napriek týmto okolnostiam rozhodol, že Cap Actions nemá priamy a skutočný záujem na rozhodnutí predmetnej veci.

18

Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 14 až 16 napadnutého uznesenia, Cap Actions spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého neuviedol žiadnu konkrétnu a podloženú skutočnosť, ktorá by odlíšila jeho záujem od záujmu SNCM. Cap Actions zdôrazňuje, že disponuje občianskoprávnou subjektivitou odlišnou od SNCM a že jeho záujem pozostáva v ochrane majetku akcionárov-zamestnancov, ktorých zastupuje. Uvádza, že títo zamestnanci priamo vidia hodnotu ich akcií klesať z dôvodu sporov prebiehajúcich pred súdmi Únie, týkajúcich sa štátnej pomoci vyplatenej SNCM, a najmä veci T‑1/15, ktorá je prejednávaná na Všeobecnom súde, do ktorej žiada vstúpiť ako vedľajší účastník.

19

Je síce pravda, že finančné záujmy zamestnancov-akcionárov, ktorých háji Cap Actions, rovnako ako jeho vlastné záujmy ako právnickej osoby, môžu byť výrazným spôsobom ovplyvnené výsledkom sporu, o ktorom rozhoduje Všeobecný súd, v ktorom je SNCM hlavnou účastníčkou. Rozhodnutie, ktoré bude vydané v tomto spore, totiž môže mať výrazný dosah na finančnú situáciu SNCM a na základe toho na hodnotu akcií vlastnených prostredníctvom Cap Actions.

20

Tento vplyv, hoci významný, na ekonomické a finančné záujmy akcionárov spoločnosti, ktorá je jednou z hlavných účastníkov konania prebiehajúceho pred Všeobecným súdom, ako aj na záujmy podielového fondu, prostredníctvom ktorého niektorí investori vlastnia akcie v tejto spoločnosti, však nemožno považovať za priamy zásah do záujmov týchto akcionárov a tohto fondu v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 5 a 6 tohto uznesenia, keďže nemení ich právnu situáciu. Tieto záujmy sa totiž prelínajú so záujmami samotnej spoločnosti, ktorá je hlavnou účastníčkou predmetného sporu a sú ovplyvnené rozhodnutím vydaným v tomto spore iba nepriamo, prostredníctvom dôsledkov, ktoré toto riešenie predstavuje vo vzťahu k tejto hlavnej účastníčke konania (uznesenie predsedu Súdneho dvora AITEC a i./Komisia, C‑97/92, C‑105/92 a C‑106/92, EU:C:1993:954, bod 15).

21

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, či už v bode 11 napadnutého uznesenia, alebo v jeho bodoch 14 až 16, keď rozhodol, že záujmy, ktoré pred ním uvádza Cap Actions, nie sú priamo dotknuté rozhodnutím veci, ktorú prejednáva, a nespĺňajú teda požiadavky článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora.

22

V dôsledku toho treba druhý a piaty odvolací dôvod zamietnuť.

23

Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodu 12 napadnutého uznesenia, Cap Actions uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Cap Actions nepreukázal, že prebiehajúce reštrukturalizačné konanie bude prerušené v prípade zrušenia sporného rozhodnutia. Cap Actions kladie dôraz na skutočnosť, že výsledok tohto reštrukturalizačného konania závisí od rozhodnutia v súdnych sporoch prebiehajúcich pred súdmi Únie, týkajúcich sa štátnej pomoci vyplatenej SNCM, a najmä vo veci T‑1/15, o ktorej rozhoduje Všeobecný súd. Tieto súdne konania sú totiž dôvodom, pre ktorý hlavný akcionár SNCM, teda verejnoprávny podnik Transdev, začal reštrukturalizačné konanie. Podľa Cap Actions by v prípade neexistencie týchto súdnych sporov mal byť deficit SNCM vyrovnaný reštrukturalizáciou spoločnosti.

24

V tomto smere z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keď by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Pokiaľ Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe uvedeného článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (pozri najmä rozsudok Bavaria/Komisia, C‑445/11 P, EU:C:2012:828, bod 23 a citovanú judikatúru).

25

Všeobecný súd v predmetnej veci rozhodol, v bode 12 napadnutého uznesenia, že SNCM je účastníčkou viacerých konaní prebiehajúcich pred Súdnym dvorom, a preto sumy, o ktoré ide v spornom rozhodnutí, sú iba časťou súm, ktoré má príjemca pomoci v tomto štádiu vrátiť. Všeobecný súd na základe týchto úvah dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by reštrukturalizačné konanie prebiehajúce pred vnútroštátnymi súdmi bolo prerušené v prípade zrušenia sporného rozhodnutia.

26

Cap Actions sa však pred Súdnym dvorom v tomto smere obmedzuje na tvrdenie, že na základe dôkazných prostriedkov, ktoré predložil Všeobecnému súdu, sa hlavný akcionár Transdev rozhodol začať reštrukturalizačné konanie pred vnútroštátnymi súdmi z dôvodu súdnych sporov v oblasti štátnej pomoci, prebiehajúcich na úrovni Únie. Tieto tvrdenia nemôžu preukázať vecnú nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých vychádza bod 12 napadnutého uznesenia.

27

Preto treba konštatovať, že Cap Actions spochybňovaním posúdení skutkových okolností, ktoré urobil Všeobecný súd v bode 12 napadnutého uznesenia, bez preukázania toho, že z dokumentov v spise vyplýva vecná nesprávnosť týchto posúdení, uvádza neprípustné tvrdenia.

28

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť.

29

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodu 13 napadnutého uznesenia, Cap Actions tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď postavil na roveň záujmy hlavného akcionára, ktorým je Transdev, a nie francúzsky štát ako taký, so záujmami akcionárov-zamestnancov, ktorých zastupuje Cap Actions. Uvádza, že Transdev chce ustúpiť od námornej dopravy, zatiaľ čo akcionári-zamestnanci sa snažia zachrániť svoj majetok, ako aj zamestnanie. Cap Actions má teda vlastný záujem na rozhodnutí veci predloženej Všeobecnému súdu, ktorý sa líši od záujmu hlavného akcionára.

30

V tomto ohľade, ako bolo uvedené v bode 20 tohto uznesenia, sa ekonomické a finančné záujmy akcionárov spoločnosti v zásade prelínajú so záujmami samotnej spoločnosti, ktorá je hlavnou účastníčkou konania. Je síce pravda, že akcionári, ktorých záujmy v predmetnej veci zastupuje Cap Actions, sú zároveň zamestnancami SNCM, treba ale zdôrazniť, že Cap Actions zastupuje ich záujmy v postavení akcionárov, ako to výslovne uvádza v rámci svojho odvolania.

31

Všeobecný súd v bode 13 napadnutého uznesenia správne rozhodol, že na základe výnimky z pravidla spomenutého v predchádzajúcom bode tohto uznesenia okolnosť, podľa ktorej sú záujmy menšinového akcionára spoločnosti odlišné od záujmov jej hlavného akcionára, a teda prípadne od záujmov samotnej spoločnosti, môže v prípade potreby priznať tomuto menšinovému akcionárovi záujem na rozhodnutí veci, v ktorej je predmetná spoločnosť jednou z hlavných účastníkov konania, ktorý sa líši od záujmu tejto spoločnosti. Na uplatnenie tejto výnimky je však potrebné, aby menšinový akcionár predložil konkrétne skutočnosti, ktoré preukážu existenciu tohto rozdielu v záujmoch, pokiaľ ide o rozhodnutie predmetnej veci, s ohľadom na jej predmet.

32

Pokiaľ však ide o predmetnú vec, Všeobecný súd v bode 13 napadnutého uznesenia rozhodol, že Cap Actions nepredložil žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by mohla preukázať existenciu tohto rozdielu. Podľa ustálenej judikatúry uvedenej v bode 24 tohto uznesenia Cap Actions uvádza neprípustné tvrdenia, keďže spochybňuje toto posúdenie skutkových okolností bez toho, aby preukázal, že jeho vecná nesprávnosť vyplýva z dokumentov v spise.

33

Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako neprípustný.

34

Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže sa nevyhovelo nijakému z odvolacích dôvodov, ktoré Cap Actions uviedol na podporu svojho odvolania, odvolanie sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

35

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Cap Actions na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: