Odvolanie podané 17. februára 2015: Súdny dvor Európskej únie proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. januára 2015 vo veci T-479/14, Kendrion/Európska únia

(Vec C-71/15 P)

(2015/C 107/29)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Súdny dvor Európskej únie (v zastúpení: A. V. Placco a E. Beysen, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Kendrion NV

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím zo 6. januára 2015 Všeobecný súd Európskej únie zamietol návrh, ktorý podal podľa článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu SDEÚ vo veci T-479/14, Kendrion/Súdny dvor. Návrh SDEÚ smeroval k tomu, aby bola vyhlásená za neprípustnú žaloba Kendrion NV podaná proti SDEÚ ako žalovanému, ktorou táto spoločnosť uplatňuje zodpovednosť Únie na účely získania náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že Všeobecný súd vo veci T-54/06, Kendrion/Komisia, nedodržal primeranú lehotu na rozhodnutie. Subsidiárne SDEÚ v tomto návrhu poukázal na prekážku v konaní a požiadal Všeobecný súd o nahradenie Súdneho dvora ako žalovaného Európskou komisiou. V uvedenom uznesení si Všeobecný súd toto stanovisko SDEÚ neosvojil.

Teraz SDEÚ podáva na Súdny dvor odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, ktorým sa domáha zrušenia tohto uznesenia. Na podporu tohto odvolania SDEÚ uvádza porušenie pravidiel o zastupovaní Únie pred súdmi a porušenie povinnosti odôvodnenia.

V rámci prvého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa porušenia pravidiel o zastupovaní Únie pred súdmi SDEÚ uvádza, že vzhľadom na neexistenciu výslovného ustanovenia upravujúceho zastupovanie Únie pred súdmi v prípade žalôb podľa 268 ZFEÚ na účely uplatnenia mimozmluvnej zodpovednosti, zásady týkajúce sa zastupovania musia byť vyvodené zo všeobecných zásad platných pre výkon súdnej právomoci, najmä zásady riadneho výkonu spravodlivosti a zásady nezávislosti a nestrannosti súdu.

Tento prvý odvolací dôvod má dve časti, a to porušenie požiadaviek zásady riadneho výkonu spravodlivosti a porušenie požiadaviek zásad nezávislosti a nestrannosti súdu.

V prvej časti SDEÚ uvádza, že záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, že SDEÚ môže zastupovať Úniu pred súdmi v rámci predmetnej žaloby o náhradu škody, sa zjavne opiera o judikatúru obsiahnutú v rozsudku Werhahn Hansamühle a i./Rada a Komisia (63/72 až 69/72, EU:C:1973:121; ďalej len „rozsudok Werhahn a i.“). Z rozhodnutia v tejto veci vyplýva, že ak Spoločenstvo, teraz Únia, nesie zodpovednosť z dôvodu konania jedného z jej orgánov, pred súdmi Únie bude zastúpená orgánom alebo orgánmi, ktorým možno pripísať konanie, za ktoré nesú zodpovednosť. Podľa názoru SDEÚ uvedené rozhodnutie nemožno uplatniť na prejednávanú vec, pretože by to z viacerých dôvodov viedlo k situácii, ktorá by bola nezlučiteľná so záujmom riadneho výkonu spravodlivosti, ktorý je podľa výslovného znenia rozsudku Werhahn a i. dôvodom jeho vydania. V tomto kontexte SDEÚ sa incidenčne odvoláva na nezohľadnenie rozsahu článku 317 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 nariadenia č. 966/2012 (1), na základe ktorých mal Všeobecný súd uznať zásadu, že náhrada škody – ako je požadovaná v prejednávanej veci – má byť napokon uhradená z časti rozpočtu Únie pripadajúceho na Komisiu.

V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu SDEÚ odvolávajúc sa na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. júla 2008, Mihalkov/Bulharsko (vec č. 67719/01) tvrdí, že Všeobecný súd tým, že rozhodol, že SDEÚ má zastupovať Úniu pri žalobe o náhradu škody podanej Kendrion, nedodržal požiadavky nezávislosti a nestrannosti súdu. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci po prvé skutok, ktorý viedol k vzniku zodpovednosti spočíva vo výkone súdnej právomoci komorou a po druhé komora, ktorá sa musí vecou zaoberať, i) patrí do toho istého orgánu výkonu spravodlivosti (Všeobecný súd) ako komora, ktorej je pripisovaný skutok vedúci k zodpovednosti, a ii) je neoddeliteľnou súčasťou žalovaného vo veci (SDEÚ), s ktorým sú sudkyne a sudcovia profesionálne spojení, nie sú splnené vyššie uvedené požiadavky. To platí o to viac, ak – ako rozhodol Všeobecný súd – náhrada škody, ako je náhrada požadovaná v predmetnej veci, musí byť poskytnutá z časti rozpočtu patriaceho SDEÚ.

V  druhom odvolacom dôvode SDEÚ tvrdí, že napadnuté uznesenie je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia, lebo neobsahuje žiadne konkrétne vyvrátenie argumentácie SDEÚ predloženej Všeobecnému súdu týkajúcej sa dosahu rozsudku Kendrion/Komisia (C-50/12 P, EU:C:2013:771).

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).