1

Svojím odvolaním sa spoločnosť Schniga GmbH domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. septembra 2015, Schniga/CPVO – Brookfield New Zealand a Elaris (Gala Schnitzer) (T‑91/14 a T‑92/14, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:624), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žaloby o neplatnosť dvoch rozhodnutí odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 20. septembra 2013 týkajúcich sa priznania právnej ochrany rastlinných odrôd v rámci Spoločenstva pre odrodu jabĺk Gala Schnitzer (veci A 003/2007 a A 004/2007, ďalej len „sporné rozhodnutia“).

2

Podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390; ďalej len „základné nariadenie“) sa práva spoločenstva k odrodám rastlín udeľujú pre odrody, ktoré sú odlišné, vyrovnané, stále a nové.

3

Článok 7 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že odroda sa považuje za odlišnú, ak sa zreteľne odlišuje prejavom znakov, vyplývajúcich z konkrétneho genotypu alebo kombinácie genotypov, od akejkoľvek inej odrody všeobecne známej ku dňu podania prihlášky.

4

Kritériá vyrovnanosti, stálosti a novosti sú definované v článkoch 8, 9 a 10 uvedeného nariadenia.

5

V článku 50 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia sa uvádza, že žiadosť o udelenie práv spoločenstva k odrodám rastlín musí obsahovať odborný popis odrody.

6

Otázka, či kritériá odlišnosti, vyrovnanosti, stálosti a novosti (ďalej len „kritériá DUS“) sú v konkrétnom prípade splnené, sa posudzuje v rámci odborného preskúmania vykonávaného podľa článkov 55 a 56 základného nariadenia.

7

Podľa článku 55 ods. 1 tohto nariadenia:

„Ak [CPVO] skúmaniami podľa článkov 53 a 54 nezistil žiadne prekážky zabraňujúce udeleniu práva spoločenstva k odrodám rastlín, zabezpečí aspoň v jednom z členských štátov vykonanie odborného preskúmania splnenia [kritérií DUS] príslušným úradom alebo úradmi poverenými zodpovednosťou za odborné skúmanie odrôd druhov, ktorými sa zaoberá správna Rada [CPVO], ďalej uvádzanými iba ako ‚skúšobné úrady‘.“

8

Podľa článku 56 ods. 2 uvedeného nariadenia vykonanie odborného preskúmania musí byť v súlade so zásadami testovania vydanými správnou radou CPVO (ďalej len „správna rada“) a akýmikoľvek pokynmi vydanými CPVO. Tieto zásady najmä opisujú rastlinný materiál, pre ktorý sa vyžaduje odborné preskúmanie, podmienky testovania, metódy, ktoré majú byť použité, námietky, ktoré môžu byť vznesené, skupiny odrôd podrobených testovaniu, ako aj tabuľku vlastností, ktoré majú byť testované. V rámci odborného preskúmania sa rastliny prihlasovanej odrody pestujú popri referenčných odrodách, ktoré CPVO a určený skúšobný úrad považujú za najbližšie so zreteľom na odborný opis, ktorý je súčasťou žiadosti o udelenie práv spoločenstva k odrodám rastlín.

9

Článok 59 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia stanovuje:

„Námietky [proti udeleniu práv spoločenstva k odrodám rastlín] sa môžu zakladať výhradne na tvrdení, že:

10

Podľa článku 72 základného nariadenia:

„Odvolací výbor rozhoduje o odvolaní na základe preskúmania vykonaného podľa článku 71. Odvolací výbor môže uplatniť akúkoľvek právomoc prislúchajúcu [CPVO] alebo môže prípad s cieľom ďalšieho konania postúpiť príslušnému orgánu [CPVO]. Tento orgán je, pokiaľ skutočnosti zostávajú nezmenené, viazaný odôvodnením rozhodnutia odvolacieho výboru.“

11

Podľa článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 1239/95 z 31. mája 1995, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, čo sa týka konania pred Úradom spoločenstva pre odrody rastlín (Ú. v. ES L 121, 1995; Mim. vyd. 03/017, s. 327; ďalej len „vykonávacie nariadenie“), žiadosť o právnu ochranu rastlinných odrôd v rámci Spoločenstva obsahuje okrem iných informácií aj vlastnosti odrody, ktoré ju podľa žiadateľa jasne odlišujú od iných odrôd, ktoré môžu byť vymenované ako referenčné odrody na účely testovania.

12

Článok 22 tohto nariadenia nazvaný „Rozhodnutie o usmerneniach pre testovanie“ stanovuje:

„1.   Na návrh predsedu [CPVO] správna Rada prijíma rozhodnutie ohľadom usmernení pre testovanie. Dátum a rastlinné druhy, ktorých sa toto rozhodnutie týka, budú uverejnené v úradnom vestníku podľa článku 87 tohto nariadenia.

2.   V prípade neprítomnosti rozhodnutia správnej rady týkajúceho sa usmernení na testovanie, predseda [CPVO] môže o nich prijať predbežné rozhodnutie. Platnosť predbežného rozhodnutia uplynie v deň rozhodnutia správnej rady. Pokiaľ sa dočasné rozhodnutie predsedu [CPVO] odchyľuje od rozhodnutia správnej rady, odborné preskúmanie, ktoré sa započalo pred rozhodnutím správnej rady, nie je týmto ovplyvnené; ak si to vyžadujú okolnosti, správna Rada sa môže rozhodnúť inak.“

13

Podľa článku 23 uvedeného nariadenia nazvaného „Právomoci predsedu [CPVO]“:

„1.   Pokiaľ správna Rada prijíma rozhodnutie o usmerneniach pre preskúmanie, toto rozhodnutie zahrňuje právomoc predsedu [CPVO] doplniť dodatočné [vlastnosti] a ich vyjadrenia ohľadom odrody.

2.   Pokiaľ predseda [CPVO] využije právomoci v odseku 1, článok 22 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňuje primerane.“

14

Protokol CPVO TP/14/1 z 27. marca 2003 o preskúmaní odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti (Jablko) (ďalej len „protokol CPVO TP/14/1“) stanovuje usmernenia týkajúce sa odborného preskúmania odrôd jabĺk druhu Malus Mill. Pred prijatím tohto protokolu neexistovali v súvislosti s týmito odrodami žiadne usmernenia ani všeobecné zásady v zmysle základného nariadenia. V súlade s ustálenou praxou v oblasti odborného preskúmania CPVO vtedy posudzoval kritériá DUS dotknutých odrôd na základe všeobecných zásad a metód Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (ďalej len „UPOV“), čo je medzivládna organizácia zriadená Medzinárodným dohovorom o ochrane nových odrôd rastlín prijatým v Paríži 2. decembra 1961 (ďalej len „Dohovor UPOV“).

15

Podľa bodu III 3 protokolu CPVO TP/14/1 „sa na účely testovania DUS a prípravy popisov použijú vlastnosti uvedené v prílohe I.“

16

Podľa bodu III 5 protokolu CPVO TP/14/1 „minimálna doba testovania (samostatné vegetačné cykly) musí zodpovedať spravidla aspoň dvom uspokojivým zberom plodov.“ Bod IV uvedeného protokolu dodáva, že „prihlasované odrody môžu spĺňať kritériá DUS po dvoch obdobiach dozrievania, ale v niektorých prípadoch môžu byť potrebné až tri takéto obdobia.“

17

V bode III 6 protokolu CPVO TP/14/1 sa uvádza:

„… žiadateľ môže v technickom dotazníku alebo v priebehu testovania uviesť, že prihlasovaná odroda má vlastnosť, ktorá bude užitočná na účely preukázania odlišnosti. Ak sa takáto žiadosť podá a ak obsahuje spoľahlivé technické údaje, možno uskutočniť skúšku za predpokladu, že možno uplatniť technicky prijateľný postup testovania. So súhlasom predsedu CPVO možno uskutočniť osobitné skúšky, ak je málo pravdepodobné, že odlišnosť možno preukázať na základe vlastností vymenovaných v protokole.“

18

UPOV, ku ktorej Európske spoločenstvo pristúpilo 29. júla 2005, prijala viacero usmernení obsiahnutých v protokoloch, ktoré sú relevantné pre prejednávaný spor.

19

Ide v prvom rade o usmernenia TG/14/8 týkajúce sa výkonu preskúmania odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti z 20. októbra 1995, ktoré stanovila UPOV pre odrody jabĺk druhu Malus Mill (ďalej len „protokol UPOV TG/14/8“).

20

Ďalej ide o dokument UPOV TG/1/3 s názvom „Všeobecný úvod do problematiky preskúmania odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti a problematiky harmonizácie opisov rastlinných odrôd“, prijatý UPOV 19. apríla 2002 (ďalej len „protokol UPOV TG/1/3“), ktorý predstavuje základ, o ktorý sa opierajú všetky usmernenia UPOV týkajúcich sa preskúmania kritérií DUS (ďalej len „preskúmanie DUS“).

21

Podľa bodu 1.3 protokolu UPOV TG/1/3 „členovia [UPOV] sa musia riadiť iba povinnosťami uvedenými v texte Dohovoru UPOV a tento dokument sa nesmie vykladať spôsobom nezlučiteľným so zákonom, ktorý je uplatniteľný na dotknutého člena [UPOV].“ Tento protokol má za cieľ „stanoviť zásady, ktorými sa riadi preskúmanie DUS“, pričom uvádza, že „preskúmanie nových odrôd rastlín môže byť harmonizované vo všetkých členských štátoch [UPOV]“.

22

Podľa bodu 4.2.3 protokolu UPOV TG/1/3 „výpočet vlastností uvedených v usmerneniach týkajúcich sa preskúmania nie je taxatívny a môže byť rozšírený o ďalšie vlastnosti, ak sa to bude javiť ako vhodné a ak tieto vlastnosti budú spĺňať vyššie uvedené podmienky“.

23

Podľa bodu 5.3.3.1.1 protokolu UPOV TG/1/3:

„Jeden zo spôsobov, ako možno zabezpečiť, že odlišnosť vlastnosti pozorovanej pri testovaní je dostatočne reprodukovateľná, spočíva v preskúmaní vlastnosti aspoň v dvoch nezávislých situáciách. To je možné v prípade jednoročných a viacročných odrôd vďaka pozorovaní na základe vysiatí počas dvoch rôznych období alebo v prípade iných viacročných odrôd vďaka pozorovaní počas dvoch rôznych období na základe jediného vysiatia. Informácie o možnosti využitia iných riešení, napríklad testovaním dvoch rozdielnych prostredí počas toho istého roku, sú obsiahnuté v dokumente TGP/9 ‚Skúmanie odlišnosti‘.“

24

Podľa bodu 6.2 protokol UPOV TG/1/3:

„… Relevantné vlastnosti určitej odrody zahŕňajú prinajmenšom všetky vlastnosti, ktoré boli použité pri preskúmaní DUS alebo ktoré sa nachádzajú v popise odrody vyhotoveného ku dňu, kedy bola tejto odrode priznaná právna ochrana. Každá zjavná vlastnosť sa teda môže považovať za relevantnú bez ohľadu na to, či je uvedená v usmerneniach týkajúcich sa preskúmania.“

25

Bod 7.2 protokolu UPOV TG/1/3 ďalej stanovuje:

„… Relevantné alebo podstatné vlastnosti zahŕňajú prinajmenšom všetky vlastnosti, ktoré boli použité pri preskúmaní DUS alebo ktoré sa nachádzajú v popise odrody vyhotoveného ku dňu, kedy bola tejto odrode priznaná právna ochrana. Každá zjavná vlastnosť teda môže prichádzať do úvahy bez ohľadu na to, či je uvedená v usmerneniach týkajúcich sa preskúmania.“

26

Napokon nové usmernenia týkajúce sa výkonu preskúmania odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti pre ovocné odrody jabĺk prijala UPOV v dokumente UPOV TG/14/9 zo 6. apríla 2005 (ďalej len „protokol UPOV TG/14/9“). Tabuľka vlastností pripojená k protokolu UPOV TG/14/9 obsahuje vlastnosť č. 40 nazvanú „Ovocie: veľkosť rýh“, ktorá nebola obsiahnutá v tabuľke vlastností pripojenej k protokolu UPOV TG/14/8.

27

Všeobecný súd zhrnul okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 22 až 43 napadnutého rozsudku takto:

28

Dvoma žalobami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 10. februára 2014 Schniga navrhla zrušenie sporných rozhodnutí.

29

Na podporu svojich žalôb Schniga uviedla jediný žalobný dôvod rozdelený na dve časti, pričom prvá časť bola založená na tom, že CPVO bol, na rozdiel od toho, čo sa domnieval odvolací výbor, oprávnený opierať sa o spornú dodatočnú vlastnosť pri odbornom preskúmaní, a druhá časť bola založená na tom, že odvolací výbor sa nesprávne domnieval, že výsledky tohto odborného preskúmania boli chybné iba z toho dôvodu, že preskúmanie sa, pokiaľ ide o spornú dodatočnú vlastnosť, týkalo jedného vegetačného cyklu, čím boli porušené platné usmernenia.

30

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd žaloby zamietol.

31

Pokiaľ ide o prvú časť jediného žalobného dôvodu, Všeobecný súd najprv v bode 76 napadnutého rozsudku usúdil, že procesné ustanovenia protokolu CPVO TP/41/1 sú uplatniteľné na žiadosť o právnu ochranu v rámci Spoločenstva priznávanú prihlasovanej odrode. Následne Všeobecný súd v bode 80 uvedeného rozsudku uznal prednosť protokolov prijatých CPVO pred protokolmi prijatými UPOV.

32

Všeobecný súd navyše v bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku pripomenul, že CPVO je poskytnutá široká miera voľnej úvahy pri výkone odborného preskúmania odrody a že predovšetkým vykonávacie nariadenie priznáva predsedovi CPVO právomoc doplniť dodatočné vlastnosti a ich vyjadrenia pre odrodu, pokiaľ správna rada prijme usmernenia. V bode 83 uvedeného rozsudku v podstate dodal, že táto voľná úvaha je vymedzená protokolmi a usmerneniami týkajúcimi sa preskúmania vydanými správnou radou, ktoré sú preň záväzné.

33

Všeobecný súd napokon dospel v bode 86 napadnutého rozsudku v podstate k záveru, že predseda CPVO nie je pri odbornom preskúmaní určitej odrody oprávnený povoliť zohľadňovanie vlastnosti neuvedenej v protokole CPVO TP/14/1 a následne zamietol prvú časť jediného žalobného dôvodu.

34

Pokiaľ ide o druhú časť jediného žalobného dôvodu, Všeobecný súd ju zamietol ako irelevantnú, keď pred tým zdôraznil, že prvý dôvod uvádzaný odvolacím výborom v sporných rozhodnutiach, a to že CPVO sa nemohol pri odbornom preskúmaní prihlasovanej odrody opierať o spornú dodatočnú vlastnosť, nebol nezákonný a postačoval na legálne odôvodnenie týchto rozhodnutí. Všeobecný súd však zdôraznil, že toto odborné preskúmanie sa v rozpore s protokolom CPVO TP/14/1, ako aj protokolom UPOV TG/1/3 uskutočnilo iba v období jedného roku, a to v roku 2005, čo v každom prípade postačuje na zamietnutie žaloby.

35

Schniga navrhuje, aby Súdny dvor:

36

CPVO navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Brookfield New Zealand a Elaris navrhujú, aby Súdny dvor:

38

Odvolanie podané spoločnosťou Schniga je založené na jedinom odvolacom dôvode, ktorý spočíva v tom, že napadnutý rozsudok porušil články 7 a 56 základného nariadenia v spojení s článkami 22 a 23 vykonávacieho nariadenia.

39

V rámci prvej výhrady Schniga, ktorú v zásade podporuje CPVO, uvádza, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že protokoly a usmernenia v oblasti právnej ochrany rastlinných odrôd sú pre CPVO záväzné.

40

Brookfield New Zealand a Elaris sa domnievajú, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že procesné pravidlá, ktoré si CPVO sám ukladá, sú nutne záväzné a že majú prednosť pred pravidlami UPOV. Záväzná povaha pravidiel správania, ktoré si správny orgán sám ukladá, je ešte imperatívnejšia v prípade, ak tento orgán využíva širokú mieru diskrečnej právomoci.

41

V rámci druhej výhrady Schniga jednak uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že protokol CPVO TP/14/1 je uplatniteľný na žiadosť o právnu ochranu, ktorá bola predložená pred tým, ako tento protokol nadobudol platnosť.

42

Pokiaľ ide jednak o oprávnenie predsedu CPVO doplniť novú vlastnosť pre odrodu, Schniga sa domnieva, že ustanovenia základného nariadenia, ako ani ustanovenia vykonávacieho nariadenia nebránia takémuto doplneniu po vykonaní odborného preskúmania.

43

Podľa článku 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia tak predseda CPVO má právomoc zohľadniť akúkoľvek odlišujúcu vlastnosť skúmanej odrody, a to aj ak táto vlastnosť nie je spomenutá v žiadosti o právnu ochranu.

44

Brookfield New Zealand a Elaris sa domnievajú, že rozhodujúcim okamihom, ktorý určuje procesný rámec uplatniteľný na žiadosť o priznanie právnej ochrany v rámci Spoločenstva, nie je deň podania tejto žiadosti, ale skutočný začiatok odborného preskúmania. S cieľom zabezpečiť právnu istotu preskúmanie DUS nemôže zohľadňovať odlišujúce vlastnosti uplatnené po vykonaní odborného preskúmania.

45

Najprv je potrebné preskúmať druhú výhradu jediného odvolacieho dôvodu, a to konkrétne tvrdenie, že Všeobecný súd v bodoch 87 až 93 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že predseda CPVO nie je oprávnený doplniť spornú dodatočnú vlastnosť pre prihlasovanú odrodu.

46

Na úvod treba pripomenúť, že úloha CPVO sa vyznačuje vedeckou a technickou zložitosťou podmienok preskúmania žiadostí o právnu ochranu v rámci Spoločenstva, takže tomuto orgánu musí byť pri výkone jeho funkcií priznaná široká miera voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga, C‑534/10 P, EU:2012:813, bod 50). Táto široká miera voľnej úvahy sa vzťahuje predovšetkým na overovanie odlišnosti odrody v zmysle článku 7 ods. 1 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Schräder/CPVO, C‑38/09 P, EU:C:2010:196, bod 77).

47

Po druhé CPVO ako orgán Európskej únie podlieha uplatňovaniu zásady riadnej správy vecí verejných, podľa ktorej má povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti v súvislosti so žiadosťou o právnu ochranu v rámci Spoločenstva a zhromaždiť všetky skutkové a právne informácie nevyhnutné na výkon jeho voľnej úvahy. CPVO musí okrem toho zabezpečiť riadny priebeh a efektívnosť konaní, ktoré uskutočňuje (rozsudok z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga, C‑534/10 P, EU:2012:813, bod 51).

48

Presne v tomto kontexte treba posúdiť, či Všeobecný súd vyložil nesprávne – ako to tvrdia Schniga a CPVO – ustanovenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia týkajúce sa právomoci predsedu CPVO.

49

Podľa článku 56 ods. 2 základného nariadenia vykonanie odborného preskúmania musí byť v súlade so zásadami testovania vydanými správnou radou a pokynmi vydanými CPVO.

50

V tejto súvislosti predovšetkým podľa článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia správna rada prijíma na návrh predsedu CPVO usmernenia pre preskúmanie. Článok 22 ods. 2 tohto nariadenia spresňuje, že v prípade, ak správna rada neprijme tieto usmernenia, predseda CPVO môže o nich prijať predbežné rozhodnutie.

51

Ďalej podľa článku 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pokiaľ správna rada prijíma usmernenia pre preskúmanie, predseda CPVO je oprávnený doplniť dodatočné vlastnosti a ich vyjadrenia ohľadom na odrody.

52

V dôsledku uvedeného, aj za predpokladu, že by bol protokol CPVO TP/14/1 uplatniteľný na sporné konanie, predseda CPVO bol v každom prípade oprávnený na účely odborného preskúmania prihlasovanej odrody doplniť dodatočnú vlastnosť, ktorou je v prejednávanej veci „šírka ryhy.“

53

Jedine takýto výklad právomoci predsedu CPVO, tak ako vyplýva najmä z článku 23 vykonávacieho nariadenia, môže zohľadňovať osobitosti predmetu a postupu priznania právnej ochrany rastlinných odrôd v rámci Spoločenstva.

54

Ako totiž v zásade zdôraznil generálny advokát v bode 97 svojich návrhov, posúdenie vlastností rastlinnej odrody predstavuje nevyhnutne určité riziko vzhľadom na samotnú povahu predmetu odborného preskúmania, ktorým je rastlinná odroda, ako aj vzhľadom na požadovanú dobu trvania tohto preskúmania.

55

Za týchto okolností iba flexibilita, ktorá umožňuje predsedovi CPVO podľa článku 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia dopĺňať dodatočné vlastnosti pre určitú odrodu, môže ako taká zaručiť objektivitu postupu priznávania právnej ochrany v rámci Spoločenstva. Žiadosť o právnu ochranu v rámci Spoločenstva tak nemožno zamietnuť iba z dôvodu, že vlastnosť skúmanej odrody, zistená pri odbornom preskúmaní, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie odlišnosti vo vzťahu k iným odrodám, nebola uvedená ani v technickom dotazníku vyplnenom žiadateľom, ani v príslušných usmerneniach a protokoloch.

56

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy priznanú CPVO môže tento orgán v prípade, ak to považuje za nevyhnutné, zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré účastníci konania oneskorene označili alebo predložili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga, C‑534/10 P, EU:2012:813, bod 50).

57

Takéto oprávnenie mu musí byť priznané a fortiori v prípade, ako je prejednávaný prípad, keď skutočnosti relevantné pre skúmanie odlišnosti odrody boli zistené počas objektívneho postupu, ktorým je odborné preskúmanie, ktoré zabezpečuje CPVO a uskutočňuje vnútroštátny skúšobný úrad.

58

Okrem toho takéto chápanie právomocí predsedu CPVO podporuje aj protokol UPOV TG/1/3, ktorého bod 4.2.3 konkrétne stanovuje, že výpočet vlastností uvedených v usmerneniach týkajúcich sa preskúmania nie je taxatívny a môže byť rozšírený o ďalšie vlastnosti, ak sa to bude javiť ako vhodné.

59

Navyše predmetom ani cieľom právomocí predsedu CPVO, ktoré sú vymedzené základným a vykonávacím nariadením, ako aj usmerneniami a protokolmi CPVO vydanými správnou radou, nemôže byť obmedzenie týchto právomocí.

60

Z tohto dôvodu postup upravený v bode III 6 protokolu CPVO TP/14/1, spomenutý Všeobecným súdom v bode 93 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka prípadov, v ktorých doplnenie dodatočnej vlastnosti je požadované žiadateľom o právnu ochranu v rámci Spoločenstva, nemôže brániť predsedovi CPVO, aby v rámci odborného preskúmania z úradnej moci doplnil dodatočnú vlastnosť.

61

Pokiaľ ide o moment, kedy predseda CPVO môže vykonať právomoc, ktorú má podľa článku 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ustanovenia tohto nariadenia, ako ani ustanovenia základného nariadenia nebránia doplneniu dodatočnej vlastnosti po skončení odborného preskúmania, ak takáto vlastnosť bola pri uvedenom preskúmaní zistená.

62

Na jednej strane podľa bodov 6.2 a 7.2 protokolu UPOV TG/1/3, ktoré citoval Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku, vlastnosti relevantné na účely preskúmania kritérií DUS sú určené popisom odrody vyhotoveným „ku dňu, kedy bola požadovaná právna ochrana priznaná“, a nie popisom odrody vyhotoveným ku dňu podania žiadosti.

63

Z toho dôvodu technický popis prihlasovanej odrody vyžadovaný článkom 50 ods. 1 písm. f) základného nariadenia a článkom 19 ods. 2 písm. c) vykonávacieho nariadenia môže mať pri výkone právomoci predsedom CPVO odvodenej z článku 23 ods. 1 základného nariadenia, iba orientačný charakter.

64

Na druhej strane takéto riešenie nie je v rozpore so zásadou právnej istoty.

65

Ak totiž tretia osoba, ktorej chránená odroda bola vybraná ako referenčná odroda na účely odborného preskúmania, je oprávnená podať námietky voči priznaniu právnej ochrany v rámci Spoločenstva, tieto námietky musia podľa článku 59 ods. 3 písm. a) základného nariadenia smerovať k preukázaniu, že kritériá DUS nie sú splnené.

66

Preto skutočnosť, že predseda CPVO doplnil dodatočnú vlastnosť, ktorej výskyt bol zistený až pri odbornom preskúmaní odrody, nemôže sama osebe predstavovať porušenie zásady právnej istoty vo vzťahu k tretej osobe, ktorej chránená odroda bola vybraná ako referenčná odroda na účely uvedeného preskúmania. Táto osoba sa totiž nemôže odvolávať na legitímne očakávania, pokiaľ ide o rozsah uvedeného preskúmania a povahu skúmaných odlišujúcich vlastností.

67

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nepriznáva predsedovi CPVO právomoc doplniť po skončení odborného preskúmania odrody dodatočnú vlastnosť pre túto odrodu, ak táto vlastnosť nebola uvedená ani v technickom dotazníku vyplnenom žiadateľom, ani v príslušných usmerneniach a protokoloch.

68

V dôsledku toho je potrebné sa stotožniť s tvrdením spoločnosti Schniga a bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie výhrady uvedené v odvolaní, zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom tento rozsudok potvrdil zrušenie rozhodnutia CPVO odvolacím výborom z dôvodu, že predseda CPVO doplnil odlišujúcu vlastnosť „šírka ryhy“.

69

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

70

V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že konanie o žalobách spoločnosti Schniga smerujúcich k zrušeniu sporných rozhodnutí sa nachádza v stave, ktorý dovoľuje vydať konečný rozsudok.

71

V tejto súvislosti skutočnosť, že Všeobecný súd v bodoch 103 a 104 napadnutého rozsudku odpovedal na druhú časť jediného žalobného dôvodu spoločnosti Schniga iba pre úplnosť, nie je relevantná, keďže účastníci konania mali možnosť uviesť pred týmto súdom a pred Súdnym dvorom podrobné tvrdenia týkajúce sa tejto druhej časti.

72

Vzhľadom na to je potrebné predovšetkým prijať prvú časť jediného žalobného dôvodu uvádzaného žalobkyňou na podporu jej žalôb z dôvodov uvedených v bodoch 46 až 68 tohto rozsudku.

73

Pokiaľ ide následne o druhú časť uvedeného jediného žalobného dôvodu, odvolací výbor zrušil rozhodnutia o priznaní právnej ochrany a zamietnutí námietok z dôvodu, že odborné preskúmanie sa vo vzťahu k spornej dodatočnej vlastnosti uskutočnilo iba v období jedného roka, a to v roku 2005, a nie v priebehu dvoch nasledujúcich vegetačných cyklov.

74

Schniga a CPVO uvádzajú, že samotný BSA prakticky konštatoval, že sporná dodatočná vlastnosť bola skúmaná po roku 2005, a to v priebehu rokov 2006 a 2007. Odvolací výbor, ktorý bol konfrontovaný s procesným pochybením, ktoré mohlo byť odstránené, mal v každom prípade predložiť vec príslušným útvarom CPVO, aby prijali nevyhnutné opatrenia.

75

Brookfield New Zealand a Elaris tvrdia, že Schniga nikdy počas konania nepožiadala o nápravu zisteného nedostatku.

76

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozhodnutím zo 14. decembra 2006 predseda CPVO schválil použitie spornej dodatočnej vlastnosti na účely stanovenia odlišnosti medzi prihlasovanou a referenčnou odrodou a že rozhodnutím z 26. februára 2007 CPVO priznal spoločnosti Schniga právnu ochranu v rámci Spoločenstva pre prihlasovanú odrodu.

77

Pritom je nesporné, že v čase prijatia rozhodnutí o priznaní právnej ochrany a zamietnutí námietok, teda 26. februára 2007, mal CPVO k dispozícii iba záverečnú správu o odbornom preskúmaní vypracovanú BSA 19. decembra 2005 a zmenenú 9. februára 2006, v ktorej sa uvádzalo, že táto vlastnosť bola zistená počas vegetačného cyklu v roku 2005. Až 8. augusta 2008 BSA informoval CPVO o tom, že uvedená vlastnosť bola zistená tiež počas vegetačných cyklov v rokoch 2006 a 2007.

78

Preto bola spoločnosti Schniga priznaná právna ochrana v rámci Spoločenstva pre prihlasovanú odrodu bez toho, aby CPVO disponoval informáciami preukazujúcimi, že sporná dodatočná vlastnosť bola preskúmaná počas vegetačných cyklov, čo je v rozpore tak s protokolom CPVO TP/14/1, ako aj s protokolom UPOV TG/1/3.

79

V tejto súvislosti široká miera voľnej úvahy, ktorú má CPVO pri výkone svojich úloh, pripomenutá v bode 46 tohto rozsudku, neumožňuje tomuto orgánu obísť technické pravidlá, ktorými sa riadi vykonávanie odborného preskúmania, bez toho, aby tým bola porušená povinnosť riadnej správy veci verejných, ako aj povinnosť starostlivého a nestranného preskúmania. Navyše záväznosť týchto pravidiel, a to tiež pre CPVO, je potvrdená článkom 56 ods. 2 základného nariadenia, ktorý vyžaduje, aby odborné skúšky boli vykonávané v súlade s týmito pravidlami.

80

Preto odvolací výbor oprávnene konštatoval, že CPVO priznal právnu ochranu v rámci Spoločenstva prihlasovanej odrode na základe odborného preskúmania v rozpore s predpismi.

81

Z toho vyplýva, že druhá časť jediného žalobného dôvodu uplatňovaného na prvom stupni je nedôvodná.

82

V dôsledku toho musia byť sporné rozhodnutia potvrdené.

83

Podľa článku 72 základného nariadenia však odvolací výbor môže uplatniť akúkoľvek právomoc prislúchajúcu CPVO alebo môže prípad na účely ďalšieho konania postúpiť príslušnému útvaru CPVO.

84

Hoci je pravda, že odvolací výbor disponuje voľnou úvahou pri voľbe, či sám rozhodne o žiadosti alebo postúpi vec príslušnému útvaru CPVO, nič to nemení na tom, že ak sa rozhodne vykonávať právomoci CPVO, musí starostlivo a nestranne preskúmať relevantné okolnosti žiadosti o právnu ochranu v rámci Spoločenstva a zhromaždiť všetky relevantné informácie týkajúce sa právneho a skutkového stavu, nevyhnutné na výkon voľnej úvahy, ako bolo pripomenuté v bode 47 tohto rozsudku.

85

Odvolací výbor vykonávajúci právomoci CPVO však usúdil, že prihlasovanej odrode nemožno priznať požadovanú právnu ochranu v rámci Spoločenstva napriek tomu, že nemal istotu, že vlastnosť „šírka ryhy“ nie je reprodukovateľná v dvoch vegetačných cykloch.

86

Vzhľadom jednak na skutočnosť, že pochybenie, ktoré viedlo k tomu, že odvolací výbor zrušil rozhodnutie o priznaní právnej ochrany a zamietnutí námietok, nebolo pripísateľné žiadateľovi, a jednak že toto pochybenie ako také v každom prípade nepodmieňuje dôvodnosť žiadosti o právnu ochranu, by postúpenie veci príslušnému útvaru CPVO na odborné preskúmanie s cieľom uistiť sa, že sporná dodatočná vlastnosť spĺňa požiadavku reprodukovateľnosti, umožnilo CPVO mať k dispozícii všetky informácie relevantné pre posúdenie platnosti priznania právnej ochrany v rámci Spoločenstva v prospech prihlasovanej odrody a lepšie by dokázalo zabezpečiť práva žiadateľa.

87

Skutočnosť, že Schniga nepožadovala takúto nápravu, nemožno účinne uvádzať na odôvodnenie tohto, že odvolací výbor nepostúpil vec príslušnému útvaru CPVO, keďže nemožno vyžadovať od žiadateľa o právnu ochranu v rámci Spoločenstva, ktorému bola takáto ochrana priznaná, aby z vlastnej iniciatívy spochybňoval samotnú platnosť práva, ktoré mu bolo priznané.

88

V dôsledku toho je potrebné zrušiť sporné rozhodnutia v rozsahu, v akom v nich odvolací výbor na jednej strane konštatoval, že článok 23 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nepriznáva predsedovi CPVO právomoc doplniť po skončení odborného preskúmania odrody dodatočnú vlastnosť pre túto odrodu, ak táto vlastnosť nebola uvedená ani v technickom dotazníku žiadosti, ani v príslušných usmerneniach a protokoloch a na druhej strane zrušil rozhodnutia o priznaní právnej ochrany a zamietnutí námietok bez toho, aby predtým v súlade s článkom 72 základného nariadenia postúpil vec príslušnému útvaru CPVO s cieľom disponovať všetkými informáciami relevantnými pre posúdenie platnosti priznanej právnej ochrany v rámci Spoločenstva.

89

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Napokon článok 140 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý je uplatniteľný tiež na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, najmä stanovuje, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než členské štáty alebo inštitúcie.

90

Keďže v prejednávanej veci Schniga navrhla zaviazať CPVO na náhradu trov konania a CPVO čiastočne nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby okrem znášania vlastných trov konania bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré vznikli spoločnosti Schniga, keďže spor vznikol v dôsledku pochybenia, ktoré je mu pripísateľné. Okrem toho treba rozhodnúť, že spoločnosti Brookfield New Zealand a Elaris znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: