1

Svojím odvolaním spoločnosť Westermann Lernspielverlage GmbH, predtým Westermann Lernspielverlag GmbH (ďalej len „Westermann“) navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. júla 2015, Westermann Lernspielverlag/ÚHVT – Diset (bambinoLÜK) (T‑333/13, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:490), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 3. apríla 2013 (vec R 1323/2012‑2) týkajúceho sa námietkového konania medzi spoločnosťami Diset SA a Westermann (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení uplatniteľnom v prejednávanej veci vo svojom článku 8 ods. 1 písm. b) stanovuje:

„Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:

…

3

Článok 65 toho istého nariadenia, nazvaný „Žaloby pred Súdnym dvorom“, vo svojich odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Všeobecnom súde.

2.   Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci.

3.   Všeobecný súd má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.“

4

Podľa článku 69 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže byť konanie prerušené:

„…

5

Článok 77 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nazvaný „Informácie na účely doručovania“, stanovuje:

„1.   Na účely konania sa v žalobe uvedie, či spôsob doručovania, s ktorým zástupca žalobcu súhlasí, je spôsob uvedený v článku 57 ods. 4 alebo fax.

2.   Ak žaloba nespĺňa náležitosti uvedené v odseku 1, budú sa všetky písomnosti na účely konania určené pre dotknutého účastníka konania doručovať, dokiaľ sa tento nedostatok neodstráni, doporučenou poštovou zásielkou adresovanou jeho zástupcovi. Za riadne doručenie doporučenej zásielky sa považuje jej odovzdanie na poštu v mieste sídla Všeobecného súdu.“

6

Dňa 5. mája 2010 Westermann podala na základe nariadenia č. 207/2009 prihlášku ochrannej známky Európskej únie na EUIPO.

7

Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

8

Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 9, 16 a 28 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

9

Táto prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 2010/122 zo 6. júla 2010.

10

Dňa 14. septembra 2010 podala spoločnosť Diset podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu dotknutej ochrannej známky v súvislosti so všetkými výrobkami uvedenými v bode 5 tohto rozsudku.

11

Námietka sa zakladala najmä na skoršej obrazovej ochrannej známke Európskej únie, zapísanej 6. júla 2004 pod číslom 3915121 pre výrobky a služby zaradené do tried 16, 28 a 41 v zmysle Niceskej dohody, ktorá je vyobrazená takto:

12

Výrobky a služby, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, patrili do tried 16, 28 a 41 v zmysle Niceskej dohody a v jednotlivých týchto triedach zodpovedali tomuto opisu:

13

Na podporu námietky bol uvedený dôvod nachádzajúci sa v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

14

Námietkové oddelenie EUIPO 25. mája 2012 námietke čiastočne vyhovelo. Námietkové oddelenie usúdilo, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, s výnimkou výrobkov zaradených do triedy 16 v zmysle Niceskej dohody, ktorých sa týka prihláška ochrannej známky Európskej únie a ktoré zodpovedajú tomuto opisu, t. j. „Papiernický tovar a písacie potreby, najmä podložky na odloženie plniacich pier, guľôčkové perá, ceruzky a pastelky; vybavenie kancelárie (okrem nábytku), najmä pečatidlá, atramentové pečiatky, atrament na pečiatky, otvárače na listy, rezačky na papier, stohovateľné priehradky na dokumenty na stôl, zakladače dokumentov, podložky na písanie, dierkovače, kancelárske spinky, zošity, spinky; obrázky zhotovené obtlačou, obrázky na stieranie, papierové nálepky a plastové nálepky“.

15

Spoločnosť Westermann podala 18. júla 2012 na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu námietkového oddelenia tohto úradu.

16

Sporným rozhodnutím druhý odvolací senát EUIPO čiastočne vyhovel odvolaniu tým, že povolil zápis dotknutej ochrannej známky pre „softvér, určený najmä na vzdelávanie a vyučovanie (všetky výrobky, ktoré nesúvisia s vozidlami alebo časťami vozidiel akéhokoľvek druhu)“, ako aj pre „zariadenia na spracovanie údajov, počítače a počítačový hardvér, ako aj ich časti a príslušenstvo (zahrnuté v triede 9) (všetky výrobky, ktoré nesúvisia s vozidlami alebo časťami vozidiel akéhokoľvek druhu)“, pričom všetky tieto výrobky patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody, a zamietol odvolanie, pokiaľ ide o ostatné výrobky patriace do tried 9, 16 a 28 v zmysle tejto dohody.

17

Spoločnosť Westermann na podporu svojej žaloby v prvostupňovom konaní uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

18

Všeobecný súd zamietol tento žalobný dôvod ako nedôvodný, v dôsledku čoho zamietol žalobu podanú spoločnosťou Westermann.

19

Spoločnosť Westermann navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu a uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

20

EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil spoločnosti Westermann povinnosť nahradiť trovy konania.

21

Na podporu svojho odvolania Westermann uvádza dva odvolacie dôvody založené na porušení práva byť vypočutý a práva na spravodlivý proces, ako aj na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

22

Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmať v prvom rade, Westermann tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako aj skreslenia skutkových okolností tým, že v rámci preskúmania dôvodnosti posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ktoré vykonal druhý odvolací senát EUIPO v spornom rozhodnutí, prihliadol k skoršej ochrannej známke, ktorá bola základom námietky voči zápisu ochrannej známky, o ktorý žiada spoločnosť Westermann, hoci táto skoršia ochranná známka bola zrušená a v čase podania jej žaloby v prvostupňovom konaní teda nemala už nijaké účinky.

23

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora a najmä z rozsudku z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 22), totiž vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami sa má posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností daného prípadu, a najmä celkového dojmu, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú.

24

Spoločnosť Westermann sa domnieva, že Všeobecný súd by preto mal vrátiť vec druhému odvolaciemu senátu EUIPO, aby bola námietka posúdená na základe iných ochranných známok spoločnosti Disent, než je uvedená skoršia ochranná známka.

25

Okrem toho Westermann tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže na jednej strane považoval prvok „bambino“ za dominantný prvok kolidujúcich ochranných známok a prvok „lük“ za zanedbateľný prvok z dôvodu jeho druhoradého postavenia v kombinovanej ochrannej známke a na druhej strane považoval obrazový prvok spočívajúci v štylizovanom dieťati za menej rozlišujúci než výraz „bambino“ a teda za zanedbateľný prvok kombinovanej ochrannej známky, a keďže dospel k záveru, že prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou môže predstavovať dominantný prvok kombinovanej ochrannej známky, môže nabádať k nezohľadneniu iných prvkov ochrannej známky a viesť k podobnosti označení a teda k pravdepodobnosti zámeny.

26

EUIPO sa domnieva, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

27

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na základe článku 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 Všeobecný súd môže rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO zrušiť alebo zmeniť len „z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, [uvedeného] nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci“. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, iba ak v čase prijatia tohto rozhodnutia nastali niektoré z dôvodov zrušenia alebo zmeny. Naproti tomu Všeobecný súd nemôže zrušiť alebo zmeniť uvedené rozhodnutie z dôvodov, ktoré nastali po jeho vyhlásení (pozri rozsudky z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, EU:C:2006:310, body 54 a 55; z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, body 52 a 53, ako aj uznesenie z 30. júna 2010, Royal Appliance International/ÚHVT, C‑448/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:384, body 43 a 44).

28

Súdny dvor tiež usúdil, že rozhodnutie, ktoré má vydať vnútroštátny súd, týkajúce sa zrušenia skoršej ochrannej známky, ktorá je základom námietky, nemôže Všeobecný súd zohľadniť v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, EU:C:2006:310, bod 55; z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 53, ako aj uznesenie z 30. júna 2010, Royal Appliance International/ÚHVT, C‑448/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:384, bod 45).

29

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že neplatnosť skoršej ochrannej známky, ktorá nastala po podaní žaloby na Všeobecný súd, nespôsobila bezpredmetnosť ani neúčinnosť rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO. Posúdenie obsiahnuté v tomto rozhodnutí, podľa ktorého existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, naďalej vyvolávalo účinky v čase, keď Všeobecný súd vyhlásil svoj rozsudok (uznesenie z 8. mája 2013, Cadila Healthcare/ÚHVT, C‑268/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:296, body 31 až 34).

30

Vzhľadom na tieto úvahy a v rozsahu, v akom v prejednávanej veci došlo ku skutočnému zrušeniu skoršej ochrannej známky, ktorá bola základom námietky voči zápisu ochrannej známky, ktorú prihlasuje spoločnosť Westermann, až 13. Júna 2013, teda v čase po prijatí sporného rozhodnutia, ku ktorému došlo 3. apríla 2013, treba konštatovať, že Všeobecný súd nemal v rámci svojho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia povinnosť zohľadniť rozhodnutie EUIPO o tomto zrušení.

31

Treba takisto uviesť, že v súlade s článkom 55 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 v prípade zrušenia nemá ochranná známka Európskej únie odo dňa podania návrhu na zrušenie účinky uvedené v tomto nariadení.

32

Ak by sa však mal prijať záver, že Všeobecný súd má zohľadniť rozhodnutie EUIPO o zrušení skoršej ochrannej známky, ktorá bola základom námietky, hoci toto rozhodnutie bolo prijaté neskôr než rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO, ktorým sa námietka vyhlasuje za dôvodnú, bolo by to v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, citovanou v bode 27 tohto rozsudku, podľa ktorej Všeobecný súd nemôže zrušiť alebo zmeniť takéto rozhodnutie z dôvodov, ktoré nastali po jeho prijatí.

33

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci preskúmania dôvodnosti posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ktoré vykonal druhý odvolací senát EUIPO v spornom rozhodnutí, pretože v čase, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, mala skoršia ochranná známka, ktorí bola základom námietky voči zápisu ochrannej známky, ktorú prihlasuje Westermann, účinky uvedené v nariadení č. 207/2009.

34

Tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uviedla spoločnosť Westermann, treba preto zamietnuť ako nedôvodné.

35

Navyše treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Zistenie a posúdenie relevantných skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri rozsudok 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, EU:C:2006:310, bod 49 a citovanú judikatúru, ako aj uznesenie zo 4. júna 2015, Junited Autoglas Deutschland/ÚHVT, C‑579/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:374, bod 25 a citovanú judikatúru).

36

Navyše takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 50 a citovanú judikatúru).

37

Za týchto podmienok treba uviesť, že argumentácia spoločnosti Westermann týkajúca sa posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd v súvislosti s podobnosťou medzi kolidujúcimi označeniami, a najmä medzi prvkami „bambino“, „lük“ a obrazovým prvkom štylizovaného dieťaťa, je neprípustná, pretože z hľadiska údajného nesprávneho právneho posúdenia táto argumentácia bez toho, aby odkazovala na akékoľvek skreslenie, v skutočnosti smeruje k spochybneniu samotného posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd v súvislosti s týmito skutkovými okolnosťami, čo nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

38

V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

39

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Westermann vytýka Všeobecnému súdu, že do spisu v predmetnej veci nezaložil list z 12. júna 2015, ktorým táto spoločnosť informovala Všeobecný súd o existencii rozhodnutia druhého odvolacieho senátu EUIPO z 22. mája 2015 (vec R 2209/2014‑2), ktorým sa so spätným účinkom k 13. júnu 2013 zrušuje skoršia ochranná známka, ktorá bola základom námietky, a to z dôvodu, že tento dokument neuvádza Rokovací poriadok Všeobecného súdu.

40

Podľa spoločnosti Westermann jej Všeobecný súd tým, že odmietol zohľadniť tento list a v napadnutom rozhodnutí uviesť skutočnosť, že skoršia ochranná známka, ktorá bola základom námietky, v čase vydania uvedeného rozsudku už neexistovala, zabránil, aby poskytla relevantné dôkazy, čim porušil jej právo byť vypočutý, ako aj právo na spravodlivý proces.

41

Vo svojej replike Westermann ďalej uvádza, že sporným rozhodnutím a napadnutým rozsudkom bolo porušené jej základné právo vlastniť majetok v rozsahu, v akom nimi bola zamietnutá prihláška ochrannej známky Európskej únie.

42

Okrem toho Westermann tvrdí, že Všeobecný súd tým, že bez odôvodnenia odmietol vyhovieť návrhom na prerušenie konania, ktoré podala v prvostupňovom konaní, porušil jej právo na spravodlivý proces, ako aj článok 69 písm. c) a d) a článok 77 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

43

Podľa spoločnosti Westermann, keďže tieto návrhy boli riadne odôvodnené, ako aj nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti, a keďže EUIPO voči tomu nepodal námietku, mal Všeobecný súd tomuto návrhu vyhovieť.

44

EUIPO sa domnieva, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

45

Na úvod treba pripomenúť, že z bodov 30 a 33 tohto rozsudku na jednej strane vyplýva, že Všeobecný súd nemal v rámci svojho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia povinnosť zohľadniť rozhodnutie EUIPO o zrušení skoršej ochrannej známky, ktorá bola základom námietky voči zápisu ochrannej známky, ktorú prihlasuje Westermann, a na druhej strane že v čase, keď bolo prijaté sporné rozhodnutie, mala uvedená skoršia ochranná známka účinky uvedené v nariadení č. 207/2009.

46

Za týchto podmienok tak tvrdenie založené na tom, že Všeobecný súd tým, že bez odôvodnenia odmietol založiť do spisu v prejednávanej veci list z 12. júna 2015, ktorým ho spoločnosť Westermann informovala o existencii rozhodnutia EUIPO o zrušení skoršej ochrannej známky, a tým, že neuviedol túto informáciu v napadnutom rozsudku, porušil právo spoločnosti Westermann byť vypočutý a jej právo na spravodlivý proces, ako aj tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne a bez odôvodnenia zamietol návrhy na prerušenie konania, ktoré podala táto spoločnosť, treba považovať za neúčinné.

47

Treba totiž konštatovať, že tieto tvrdenia nemôžu spochybniť záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, podľa ktorého druhý odvolací senát EUIPO správne konštatoval existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

48

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že sporným rozhodnutím a napadnutým rozsudkom bolo porušené základné právo spoločnosti Westermann vlastniť majetok, treba toto tvrdenie zamietnuť ako neprípustné, keďže bolo po prvýkrát uvedené až v replike.

49

Preto treba prvý odvolací dôvod zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti neúčinný.

50

Keďže nebolo možné vyhovieť žiadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla spoločnosť Westermann, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

51

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 toho istého poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO navrhol, aby bola spoločnosti Westermann uložená povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol a vyhlásil: