—

Nationale Maatschappij der Belgische Spoorwegen NV, v zastúpení: J.‑P. Kesteloot, advocaat,

—

Gregory Demey, v zastúpení: K. Bentein, advocaat,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, F.‑X. Bréchot a M.‑ L. Kitamura, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: F. Wilman, J. Hottiaux a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 2 poslednej vety dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980, zmeneného a doplneného Protokolom o zmene Dohovoru z 3. júna 1999 (ďalej len „dodatok A“) nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 14).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Nationale Maatschappij der Belgische Spoorwegen NV [Belgická národná železničná spoločnosť, ďalej len „SNCB“)] a pánom Grégorym Demeyom vo veci zaplatenia paušálnej náhrady škody, ktorej sa domáha v dôsledku priestupkov, ktorých sa pán Demey dopustil tým, že cestoval vo vlaku bez cestovného lístka a bez uskutočnenia nápravy tejto situácie v lehote upravenej zákonom.

3

Článok 4 nariadenia č. 1371/2007, nazvaný „Prepravná zmluva“, stanovuje:

„Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak, na uzavretie a vykonávanie prepravnej zmluvy a poskytovanie informácií a prepravných dokladov sa uplatňujú ustanovenia hlavy II a III prílohy I.“

4

Prílohu I tohto nariadenia s názvom „Výňatok z jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožín (CIV)“ tvorí dodatok A. Hlavu II tohto dodatku nachádzajúceho sa v prílohe I s názvom „Uzatváranie a vykonávanie prepravnej zmluvy“ tvoria články 6 až 11 uvedeného dodatku.

5

V zmysle článku 6 dodatku A s názvom: „Prepravná zmluva“:

„1.   Dopravca je na základe prepravnej zmluvy povinný prepraviť cestujúceho, prípadne batožinu a vozidlá, na miesto určenia a vydať batožinu a vozidlá na mieste určenia.

2.   Prepravná zmluva musí byť potvrdená jedným alebo viacerými prepravnými dokladmi vydanými cestujúcemu. Bez ohľadu na článok 9 však chýbajúcim prepravným dokladom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutý obsah ani platnosť zmluvy, na ktorú sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.

3.   Pokiaľ sa nepreukáže opak, prepravné doklady sa považujú za dôkaz uzatvorenia prepravnej zmluvy.“

6

Článok 7 tohto dodatku A sa týka prepravného dokladu.

7

Článok 8 uvedeného dodatku A s názvom „Úhrada a vrátenie cestovného“ vo svojom odseku 1 upravuje, že ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, cestovné sa platí vopred.

8

Pod názvom „Právo na prepravu, vylúčenie z prepravy“ sa v článku 9 toho istého dodatku A stanovuje:

„1.   Cestujúci je povinný mať od začiatku cesty platný prepravný doklad a predložiť ho na kontrolu prepravných dokladov. Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť:

2.   Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť, že cestujúci, ktorí:

9

Články 10 a 11 dodatku A sa týkajú dodržiavania administratívnych právnych predpisov, ako aj odrieknutia spoja a meškania vlaku. Hlava III tohto dodatku A nachádzajúca sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 upravuje prepravu príručnej batožiny, zvierat, cestovnej batožiny a vozidiel.

10

Článok 15 ods. 1 prvý pododsek Koninklijk besluit van 20 december 2007 houdende reglement van de politie op de spoorwegen (kráľovské nariadenie z 20. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje nariadenie pre políciu na železniciach) (Belgisch Staatsblad z 15. júla 2008, s. 36973) upravuje:

„Koľajové vozidlá a plošiny sú prístupné len cestujúcim, ktorí majú platný prepravný doklad v súlade so všeobecnými podmienkami železničného prepravcu alebo v súlade s týmito všeobecnými podmienkami si vedia prepravný doklad zabezpečiť.“

11

Podľa článku 18 ods. 1 tohto kráľovského nariadenia:

„Za porušenie ustanovení tohto nariadenia podľa článku 3 zákona z 12. apríla 1835, ktorým sa ustanovujú poplatky a nariadenia pre políciu na železniciach, možno uložiť sankciu aj vtedy, ak k nej došlo z nedbanlivosti.“

12

Podľa článku 3 Wet van 12 april 1835 betreffende het tolgeld en de reglementen van de spoorwegpolitie (zákon z 12. apríla 1835, ktorým sa ustanovujú poplatky a nariadenia pre políciu na železniciach) (uverejnený 17. apríla 1835), môže vláda stanoviť tresty v súlade so Wet van 6 maart 1818 betreffende de straffen uit te spreken tegen de overtreders van algemene verordeningen of te stellen bij provinciale of plaatselijke reglementen (zákon zo 6. marca 1818 o trestoch za porušenie všeobecných opatrení nižšieho správneho orgánu, ako aj trestoch stanovených nariadeniami orgánov provincií alebo orgánov obcí (uverejnený 6. marca 1818).

13

Podľa článku 1 ods. 1 zákona zo 6. marca 1818 platí, že „porušenie kráľovských nariadení, za ktoré zákony nestanovili alebo nestanovujú osobitné tresty, sa trestá odňatím slobody na 8 až 14 dní a pokutou od 26 do 200 frankov alebo len jedným z týchto trestov.“

14

Článok 74 Wet van 6 april 2010 betreffende marktpraktijken en consumentenbescherming (zákon zo 6. apríla 2010 týkajúci sa obchodných praktík a ochrany spotrebiteľa) (Belgisch Staatsblad z 12. apríla 2010, s. 20803) (ďalej len „zákon o obchodných praktikách“) upravuje:

„V zmluvách medzi podnikom a spotrebiteľom sú podmienky alebo ustanovenia alebo kombinácia podmienok a ustanovení nekalé, ak ich cieľom je:

…

…

…“

15

Článok 75 zákona o obchodných praktikách vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Akákoľvek nekalá podmienka je zakázaná a neplatná.

Zmluva je pre strany naďalej záväzná, ak môže ďalej existovať aj bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu z tohto oddielu vyplývajú.“

16

Pokiaľ ide o kontroly vykonávané počas septembra a októbra 2013, bolo zistené, že pán Demey uskutočnil štyrikrát cestu vlakom v Belgicku bez cestovného lístka. Vlakový revízor vyzval pána Demeya, aby situáciu napravil a zaplatil v lehote 14 dní cenu lístku 11,20 eura zvýšenú o 8 eur, teda celkovo 19,20 eura za cestu. Pán Demey nevykonal nápravu v lehote, ktorá mu bola určená, a to ani po úradných písomných upomienkach zaslaných spoločnosťou SNCB.

17

Následne predvolala pána Demeya SNCB pred Vredegerecht te Ieper (Zmierovací súd Ieper, Belgicko) a vyžadovala platbu dodatočnej paušálnej náhrady škody vo výške 800 eur, teda 200 eur za jednu cestu uskutočnenú bez prepravného dokladu, a to namiesto pôvodne vyžadovaného administratívneho poplatku 8 eur za jednu cestu.

18

SNCB zdôrazňuje, že paušálna suma vo výške 200 eur za jednu cestu je odôvodnená priestupkami, ktorých sa dopustil pán Demey. Podľa SNCB v prejednávanom prípade absentuje súhlas nevyhnutný pre existenciu prepravnej zmluvy, keďže sa pán Demey dopustil deliktu, keď cestoval vlakom úmyselne bez prepravného dokladu. Následne sa javí, že teda nemôže požívať právnu ochranu, ktorá by mu prislúchala ako spotrebiteľovi, najmä na základe článkov 74 a 75 zákona o obchodných praktikách.

19

Pán Demey tvrdí, že mu prináleží právna ochrana priznaná článkom 74 bodmi 17 a 24 tohto zákona, keďže v zmysle článku 6 ods. 2 poslednej vety dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 platí, že chýbajúcim prepravným dokladom nie je dotknutá existencia ani platnosť zmluvy.

20

Vnútroštátny súd tvrdí, že argumenty predložené pánom Demeyom sú založené na existencii zmluvného vzťahu medzi ním a SNCB. Súd sa však domnieva, že toto tvrdenie predložené spoločnosťou SNCB implikuje, že pán Demey sa dopustil priestupku. V dôsledku toho sa súd pýta, či v prejednávanom prípade existuje prepravná zmluva medzi pánom Demeyom a uvedenou prepravnou spoločnosťou na základe tohto článku 6 ods. 2 poslednej vety a či môže uplatniť ustanovenia zákona o obchodných praktikách, ktorý vychádza z existencie takejto zmluvy.

21

Za týchto okolností Vredegerecht te Ieper (Zmierovací súd Ieper) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 6 ods. 2 [posledná veta dodatku A nachádzajúceho sa] v prílohe I [nariadenia č. 1371/2007] belgickým ustanoveniam o priestupkoch, [uvedeným v bodoch 10 až 13 tohto rozsudku], podľa ktorých sa cestujúci železničnej prepravy bez prepravného dokladu – ktorý nenapraví situáciu ani v zákonom stanovenej lehote – dopúšťa priestupku, ktorý vylučuje akýkoľvek zmluvný vzťah medzi prepravnou spoločnosťou a cestujúcim v železničnej preprave, takže cestujúci v železničnej preprave sa nemôže odvolávať na relevantné európske a belgické vnútroštátne predpisy právnej ochrany, ktoré vychádzajú z (výlučného) zmluvného vzťahu s týmto spotrebiteľom…?“

22

Svojou prejudiciálnou otázkou, položenou Súdnemu dvoru, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 2 posledná veta dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré upravujú, že osoba, ktorá cestuje vlakom bez cestovného lístka určeného na tento účel a ktorá nenapraví túto situáciu v lehote stanovenej týmito predpismi, nemá uzatvorený zmluvný vzťah s touto železničnou spoločnosťou.

23

V rámci sporu v konaní vo veci samej sa účastníci konania sporia o to, či podľa tohto ustanovenia došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy okamihom prepravy cestujúceho vlakom, bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prepravný doklad určený na tento účel. Je teda potrebné určiť, či článok 6 ods. 2 dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 upravuje podmienky uzatvorenia prepravnej zmluvy.

24

Je potrebné zdôrazniť, že článok 4 nariadenia č. 1371/2007 s názvom „Prepravná zmluva“ upravuje, že uzatvorenie prepravnej zmluvy je upravené ustanoveniami hlavy II a III dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I tohto nariadenia. Avšak, tieto ustanovenia neupravujú detailným spôsobom podmienky uzatvorenia takejto zmluvy.

25

V súlade s článkom 6 ods. 2 dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 totiž „prepravná zmluva musí byť potvrdená jedným alebo viacerými prepravnými dokladmi vydanými cestujúcemu. Bez ohľadu na článok 9 však chýbajúcim prepravným dokladom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutý obsah ani platnosť zmluvy, na ktorú sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.“

26

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie predpokladá existenciu prepravnej zmluvy uzatvorenej vopred a netýka sa dôkazu existencie takejto zmluvy, ktorá musí byť potvrdená v jednom alebo viacerých prepravných dokladoch. Druhá veta uvedeného ustanovenia upravuje prípady, v ktorých cestujúci v železničnej preprave nie sú schopní predložiť prepravný doklad alebo v ktorých je doklad neplatný a v týchto prípadoch upravuje, že existencia a platnosť prepravnej zmluvy nie sú dotknuté, bez toho, aby spresnila pravidlá, podľa ktorých sa prepravná zmluva musí uzatvoriť.

27

Neexistencia prepravného dokladu uvedená v tejto druhej vete sa má vykladať len tak, že znamená, že prepravná zmluva bola predtým uzatvorená, ale že cestujúci nemôže predložiť dôkaz, ktorý by preukazoval, že nadobudol prepravný doklad, inak by prvá veta uvedeného ustanovenia bola pozbavená svojho potrebného účinku.

28

V súlade s článkom 6 ods. 1 dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 sa prepravca prepravnou zmluvou zaväzuje prepraviť cestujúceho, a prípadne aj cestovnú batožinu a vozidlá do miesta určenia. Toto ustanovenie spočíva tiež na predpoklade, že prepravná zmluva bola predtým uzatvorená, ale neposkytuje spresnenia, pokiaľ ide o spôsob, akým sa táto zmluva má uzatvoriť.

29

Taktiež sa článok 6 ods. 3 tohto dodatku A obmedzuje na spresnenie, že prepravný doklad, pokiaľ sa nepreukáže opak, sa považuje za dôkaz uzatvorenia a obsahu prepravnej zmluvy.

30

Z toho vyplýva, že článok 6 ods. 2 uvedeného dodatku sa nemôže vykladať tak, že upravuje podmienky uzatvorenia prepravnej zmluvy.

31

Tento výklad potvrdzuje analýza kontextu, do ktorého toto ustanovenie patrí.

32

Podľa článku 9 dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007, na ktorý odkazuje článok 6 ods. 2 tohto dodatku, musí mať cestujúci platný prepravný doklad od začiatku cesty a musí ho predložiť pri kontrole cestovných lístkov. Tento článok 9 stanovuje tiež, že všeobecné prepravné podmienky môžu upravovať, že cestujúci, ktorý nepredloží platný prepravný doklad, musí zaplatiť okrem cestovného aj dodatočnú prirážku alebo že cestujúci, ktorý odmietne zaplatiť hneď cestovné alebo dodatočnú prirážku, môže byť vylúčený z prepravy. Toto ustanovenie upravuje iba sankcie, ktoré sa môžu uložiť cestujúcemu, ktorý nemá prepravný doklad a neskôr nenapravil situáciu, a neobsahuje žiadne indície, pokiaľ ide o podmienky uzatvorenia prepravnej zmluvy.

33

To isté platí pre ostatné ustanovenia nachádzajúce sa v hlave II dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č.1371/2007. Článok 8 tohto dodatku A upravuje vo svojom odseku 1, že ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, cestovné sa platí vopred. Článok 7 tohto dodatku upravuje prepravný doklad, články 10 a 11 uvedeného dodatku A sa týkajú dodržiavania administratívnych právnych predpisov, ako aj odrieknutia spoja a meškania vlaku.

34

Za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že článok 6 ods. 2 dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 sa má vykladať tak, že neupravuje podmienky uzatvorenia prepravnej zmluvy, keďže tieto podmienky sú upravené príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami.

35

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné odpovedať na položenú prejudiciálnu otázku tak, že článok 6 ods. 2 posledná veta dodatku A nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia č. 1371/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporujú vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú, že osoba, ktorá cestuje vlakom bez prepravného dokladu určeného na tento účel a ktorá nenapraví túto situáciu v lehote stanovenej týmito ustanoveniami, nemá uzatvorený zmluvný vzťah so železničnou spoločnosťou.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 2 posledná veta dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980, zmeneného a doplneného Protokolom o zmene Dohovoru z 3. júna 1999 nachádzajúceho sa v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporujú vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú, že osoba, ktorá cestuje vlakom bez prepravného dokladu určeného na tento účel a ktorá nenapraví túto situáciu v lehote stanovenej týmito ustanoveniami, nemá uzatvorený zmluvný vzťah so železničnou spoločnosťou.