1. 

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii ( 2 ).

2. 

Tento návrh bol podaný v rámci konania týkajúceho sa návrhu na povolenie výkonu súdneho rozhodnutia Hof van beroep Antwerpen (Odvolací súd v Antverpách, Belgicko) v Holandsku, pričom toto rozhodnutie zahŕňalo okrem iného uloženie trestu odňatia slobody na tri roky pánovi Gerritovi van Vemdeovi.

3.

Odôvodnenia 1 a 2 rámcového rozhodnutia znejú:

4.

Článok 1 rámcového rozhodnutia nazvaný „Vymedzenia pojmov“ stanovuje:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

5.

Článok 26 ods. 1 rámcového rozhodnutia, nazvaný „Vzťah k iným dohodám a úpravám“, stanovuje:

„Bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie medzi členskými štátmi a tretími krajinami a ich prechodné uplatňovanie podľa článku 28, toto rámcové rozhodnutie nahrádza od 5. decembra 2011 zodpovedajúce ustanovenia nasledujúcich dohovorov uplatniteľných vo vzťahoch medzi členskými štátmi:

6.

Podľa článku 28 rámcového rozhodnutia, nazvaného „Prechodné ustanovenie“:

„1.   Na žiadosti doručené pred 5. decembrom 2011 sa naďalej uplatnia doterajšie právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb. Žiadosti doručené po tomto dátume sa riadia pravidlami prijatými členskými štátmi na základe tohto rámcového rozhodnutia.

2.   Každý členský štát však môže pri prijatí tohto rámcového rozhodnutia Radou vydať vyhlásenie, v ktorom uvedie, že v prípadoch, keď sa konečný rozsudok vydal pred dátumom, ktorý určí, bude ako štát pôvodu a vykonávajúci štát naďalej uplatňovať existujúce právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb uplatniteľné pred 5. decembrom 2011. V prípade vydania takéhoto vyhlásenia sa tieto nástroje v takýchto prípadoch uplatňujú vo všetkých ostatných členských štátoch bez ohľadu na to, či vydali to isté vyhlásenie. Predmetný dátum nesmie byť neskorší než 5. december 2011. Uvedené vyhlásenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Môže sa kedykoľvek odvolať.“

7.

Na základe článku 28 rámcového rozhodnutia Holandské kráľovstvo vydalo toto vyhlásenie ( 3 ):

„V súlade s článkom 28 ods. 2 Holandsko týmto vyhlasuje, že v tých prípadoch, keď sa konečný rozsudok vydal do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia, Holandsko ako štát pôvodu a vykonávajúci štát bude aj naďalej uplatňovať právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb uplatniteľné pred nadobudnutím účinnosti tohto rámcového rozhodnutia.“

8.

§ 2:11 Wet wederzijdse erkenning en tenuitvoerlegging vrijheidsbenemende en voorwaardelijke sancties (zákon o vzájomnom uznávaní a uplatňovaní ukladania podmienečných alebo nepodmienečných trestov odňatia slobody, ďalej len „WETS“), ktorým sa vykonáva rámcové rozhodnutie, stanovuje:

„1.   Minister [bezpečnosti a spravodlivosti] odovzdá súdne rozhodnutie... generálnemu advokátovi pôsobiacemu na odvolacom súde.

2.   Generálny advokát súdne rozhodnutie bezodkladne predloží… osobitnému senátu odvolacieho súdu v Arnheme‑Leeuwardene…

…

8.   Osobitný senát odvolacieho súdu v lehote šiestich týždňov od dátumu, keď mu bolo doručené súdne rozhodnutie…, odovzdá ministrovi [bezpečnosti a spravodlivosti] písomné a odôvodnené posúdenie…“

9.

Podľa § 2:12 WETS minister bezpečnosti a spravodlivosti rozhodne o uznaní súdneho rozhodnutia s prihliadnutím na posúdenie osobitného senátu odvolacieho súdu.

10.

§ 5:2 WETS stanovuje:

„1.   Tento zákon vo vzťahoch s členskými štátmi Európskej únie nahrádza Wet overdracht tenuitvoerlegging strafvonnissen (zákon o prenose výkonu rozsudkov v trestných veciach, ďalej len ‚WOTS‘).

…

3.   Tento zákon sa nevzťahuje na súdne rozhodnutia…, ktoré sa stali konečnými pred 5. decembrom 2011.

…“

11.

Podľa § 2 WOTS „sa cudzie súdne rozhodnutia v Holandsku vykonávajú len na základe dohôd“. Okrem toho podľa § 31 ods. 1 WOTS „súd [v Amsterdame], pokiaľ považuje výkon cudzieho súdneho rozhodnutia za prípustný, tento výkon rozhodnutia povolí a v súlade s tým, čo v tejto súvislosti stanovuje uplatniteľná dohoda, rozhodne o treste alebo opatrení, ktoré sú za zodpovedajúci protiprávny čin upravené v holandskom práve“.

12.

Pán Gerrit van Vemde bol zatknutý 27. októbra 2009 v Holandsku na základe európskeho zatykača vydaného belgickým súdnym orgánom na účely trestného stíhania. Po svojom vydaní bol vzatý do väzby v Belgicku. Následne bol počas belgického trestného konania prepustený na kauciu a pred vyhlásením rozsudku sa sám vrátil do Holandska.

13.

Hof van beroep Antwerpen (Odvolací súd v Antverpách, Belgicko) dňa 28. februára 2011 odsúdil pána Gerrita van Vemdeho na trest odňatia slobody na tri roky. Hof van Cassatie (Kasačný súd, Belgicko) 6. decembra 2011 zamietol kasačné dovolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré tým nadobudlo v rovnaký deň právoplatnosť. Dňa 13. februára 2012 bola odsúdenému doručená výzva Procureur Generaal in Antwerpen (Generálny prokurátor v Antverpách, Belgicko) na nástup na výkon trestu.

14.

Dňa 23. júla 2013 belgické orgány požiadali Holandsko o prevzatie výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Hof van beroep Antwerpen (Odvolací súd v Antverpách). Procureur du Roi (kráľovský prokurátor, Belgicko) 10. októbra 2013 následne požiadal Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) – súd, ktorý podal návrh na začatie tohto prejudiciálneho konania, – o povolenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý uložil Hof van beroep Antwerpen (Odvolací súd v Antverpách).

15.

Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) si v konaní o tomto návrhu o povolení výkonu kladie otázku, ktoré ustanovenia sú uplatniteľné, či ustanovenia WOTS, alebo ustanovenia WETS, ktorý nahradil prvý uvedený zákon. Na jednej strane sa totiž WETS podľa svojho § 5:2 ods. 3 nevzťahuje na súdne rozhodnutia, ktoré „sa stali konečnými pred 5. decembrom 2011“. Keďže rozsudok Hof van beroep Antwerpen (Odvolací súd v Antverpách) nadobudol právoplatnosť po 5. decembri 2011, v zásade by sa mal použiť WETS.

16.

Na druhej strane má vnútroštátny súd pochybnosti o súlade tohto ustanovenia s článkom 28 rámcového rozhodnutia. Podľa odseku 1 tohto článku sa na žiadosti o prevzatie výkonu trestu odňatia slobody doručené po 5. decembri 2011 uplatnia pravidlá prijaté členskými štátmi na základe rámcového rozhodnutia. Podľa odseku 2 tohto článku však mohol každý členský štát pri prijatí tohto rámcového rozhodnutia vydať vyhlásenie, v ktorom mohol uviesť, že v prípadoch, keď sa konečný rozsudok „vydal“ pred dátumom, ktorý určil, bude ako štát pôvodu a vykonávajúci štát naďalej uplatňovať existujúce právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb uplatniteľné pred 5. decembrom 2011. Holandské kráľovstvo takéto vyhlásenie na základe rámcového rozhodnutia vydalo a toto vyhlásenie v podstate preberá znenie článku 28 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia.

17.

Vnútroštátny súd spresňuje, že podľa judikatúry Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) sa má § 5:2 ods. 3 WETS v súlade s článkom 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že dotknutý rozsudok musel byť vyhlásený pred 5. decembrom 2011, bez ohľadu na to, kedy nadobudol právoplatnosť, a tak by sa v tomto prípade naďalej uplatňovali ustanovenia WOTS. Pokiaľ by však naopak bolo treba vykladať článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia v tom zmysle, že rozsudok musel nadobudnúť právoplatnosť pred 5. decembrom 2011, vnútroštátny súd na základe ustanovení WETS usudzuje, že okrem iného by nebol príslušný rozhodnúť o návrhu na povolenie výkonu trestu odňatia slobody vysloveného voči odsúdenému.

18.

Za týchto podmienok Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 28 ods. 2 prvá veta [rámcového rozhodnutia] vykladať v tom zmysle, že vyhlásenie upravené v tomto ustanovení sa môže týkať len rozsudkov vydaných pred 5. decembrom 2011, bez ohľadu na to, kedy tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť, alebo sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že vyhlásenie sa môže týkať len rozsudkov, ktoré pred 5. decembrom 2011 nadobudli právoplatnosť?“

19.

Cieľom otázky položenej vnútroštátnym súdom je v podstate spresniť, či v prípade, že členský štát vydal vyhlásenie upravené v článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia, je dátumom umožňujúcim určiť právny režim uplatniteľný na odovzdávanie osôb odsúdených na tresty odňatia slobody dátum vyhlásenia rozsudku alebo dátum, kedy takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť.

20.

Pred odpovedaním tejto otázky treba tak, ako ma vyzývajú rakúska vláda a Európska komisia, skúmať, či môže vyhlásenie urobené Holandským kráľovstvom na základe článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia vyvolávať právne účinky.

21.

Treba zdôrazniť, že článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia je jednoznačný, pokiaľ ide o okamih, kedy možno vydať tento typ vyhlásenia.

22.

V súlade so znením tohto ustanovenia mal totiž každý členský štát možnosť vydať vyhlásenie, ktorého účinkom je odklad uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia, „pri prijatí… rámcového rozhodnutia“.

23.

Podľa informácií, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, a ako na pojednávaní uznala holandská vláda, vyhlásenie Holandského kráľovstva bolo zaslané Rade 24. marca 2009, následne bolo 30. apríla 2009 rozoslané ako dokument Rady a 9. októbra 2009 bolo uverejnené v úradnom vestníku ( 4 ). Vzhľadom na tieto okolnosti holandská vláda nepopiera, že uvedené vyhlásenie bolo formálne predložené po prijatí rámcového rozhodnutia.

24.

Holandské kráľovstvo však v liste priloženom k svojmu vyhláseniu, a ako vysvetlilo na pojednávaní, uviedlo, že počas diskusií o návrhu rámcového rozhodnutia sa trvalo zasadzovalo za to, aby sa rozhodnutie mohlo uplatňovať až na budúce prípady. Tento členský štát vysvetľuje, že možnosť upravená v článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia bola doň vložená najmä na jeho žiadosť a že preň predstavovala dôležitý prvok politickej dohody o tomto rámcovom rozhodnutí, uzatvorenej na zasadnutiach Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konali 4. decembra 2006 a 15. februára 2007. Holandské kráľovstvo tiež spresnilo, že rámcové rozhodnutie bolo zapísané do zoznamu bodov „A“ programu rokovania tak krátko pred zasadaním Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 27. novembra 2008, že v tejto súvislosti nebolo možné dodržať vnútorný postup prípravy Rady. V dôsledku toho pri prijatí tohto rámcového rozhodnutia v priebehu zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 27. novembra 2008 Holandské kráľovstvo nedoručilo vyhlásenie v zmysle článku 28 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia. Tento členský štát však spresňuje, že keď Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 4. decembra 2006 dospela k politickej dohode, oznámil, že takéto vyhlásenie vydá. Podľa neho možno toto oznámenie posúdiť tak, že malo právne účinky k dátumu prijatia rámcového rozhodnutia, čiže 27. novembra 2008.

25.

Podobne ako Komisia však usudzujem, že takéto oznámenie nie je rovnocenné vyhláseniu vydanému „pri prijatí… rámcového rozhodnutia“ v zmysle článku 28 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia. Samotné vyjadrenie úmyslu vydať vyhlásenie totiž nestačí. Vyhlásenie, o ktoré ide v článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia, musí byť urobené akýmkoľvek spôsobom v čase prijatia rámcového rozhodnutia a musí z neho presne vyplývať voľba dotknutého členského štátu týkajúca sa dátumu vyhlásenia konečných rozsudkov, pred ktorým sa rámcové rozhodnutie neuplatňuje. Článok 28 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia totiž členským štátom ponecháva určitú mieru voľnej úvahy na stanovenie tohto dátumu, pokiaľ nebude nasledovať po 5. decembri 2011.

26.

Keďže neexistuje žiadna oficiálna formulácia presného vyhlásenia Holandského kráľovstva, ktorá by predchádzala dokumentu zaslanému týmto členským štátom 24. marca 2009, usudzujem, že vyhlásenie Holandského kráľovstva nebolo vydané platne, pretože bolo predložené po lehote.

27.

Okrem toho tak ako Komisia uvádzam, že prípady, v ktorých rámcové rozhodnutie umožňuje členským štátom vydať vyhlásenie nielen pri prijatí tohto rámcového rozhodnutia, ale i k neskoršiemu dátumu, sú v rámcovom rozhodnutí uvedené veľmi jasne. Odkazujem najmä na článok 4 ods. 7 a na článok 7 ods. 4 tohto rozhodnutia.

28.

Z predchádzajúcich podkladov vyplýva, že vyhlásenie Holandského kráľovstva nebolo spôsobilé vyvolávať právne účinky.

29.

Keďže nebolo vydané vyhlásenie dodržiavajúce podmienky upravené v článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia, pôsobnosť ratione temporis pravidiel obsiahnutých v rámcovom rozhodnutí, konkrétne pravidiel týkajúcich sa žiadostí doručených po 5. decembri 2011, je určená článkom 28 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

30.

Keďže návrh zaslaný belgickými orgánmi holandským orgánom pochádza z 10. októbra 2013, nie je žiadna pochybnosť, že v tejto veci sú plne uplatniteľné pravidlá obsiahnuté v rámcovom rozhodnutí.

31.

Otázku o výklade článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia formulovanú vnútroštátnym súdom budem skúmať len subsidiárne pre prípad, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojou analýzou vedúcou k usúdeniu, že vyhlásenie Holandského kráľovstva nemožno zohľadniť.

32.

Podobne ako Komisia, holandská vláda, rakúska vláda a Openbaar Ministerie usudzujem, že na vykonanie článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia sa má zohľadniť dátum, ku ktorému rozsudok nadobudol právoplatnosť.

33.

Z článku 26 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia vyplýva, že jednotný mechanizmus, upravený uvedeným rámcovým rozhodnutím, v podstate od 5. decembra 2011 nahradil dovtedajší systém dohovorov.

34.

Podľa článku 28 ods. 1 rámcového rozhodnutia „na žiadosti doručené pred 5. decembrom 2011 sa naďalej uplatnia doterajšie právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb. Žiadosti doručené po tomto dátume sa riadia pravidlami prijatými členskými štátmi na základe tohto rámcového rozhodnutia“.

35.

Článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia však členským štátom, ktoré v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia vydali v tomto zmysle vyhlásenie, umožňuje na účely uplatnenia uvedeného rámcového rozhodnutia vychádzať nie z dátumu žiadosti, ale z dátumu, ku ktorému bol vyhlásený konečný rozsudok.

36.

Odchylne od článku 28 ods. 1 rámcového rozhodnutia, v ktorom je referenčným okamihom dátum doručenia žiadosti, článok 28 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia ako referenčný bod upravuje dátum konečného rozsudku.

37.

V súlade s posledným uvedeným ustanovením vyhlásenie vydané Holandským kráľovstvom stanovuje, že „v tých prípadoch, keď sa konečný rozsudok vydal do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti rámcového rozhodnutia, Holandsko ako štát pôvodu a vykonávajúci štát bude aj naďalej uplatňovať právne nástroje o odovzdávaní odsúdených osôb uplatniteľné pred nadobudnutím účinnosti tohto rámcového rozhodnutia“ ( 5 ).

38.

Toto vyhlásenie je vo vnútroštátnom práve vyjadrené v § 5:2 ods. 3 WETS, ktorý stanovuje, že „tento zákon sa nevzťahuje na súdne rozhodnutia…, ktoré sa stali konečnými pred 5. decembrom 2011“ ( 6 ).

39.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veľkej miere spočíva na rozdielnych zneniach medzi na jednej strane článkom 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia a vyhlásením vydaným Holandským kráľovstvom, ktoré sa vzťahujú na dátum, „ku ktorému bol vyhlásený konečný rozsudok“, a na druhej strane medzi § 5:2 ods. 3 WETS, ktorý sa vzťahuje na dátum, kedy sa súdne rozhodnutia „stali konečnými“.

40.

Na rozdiel od vnútroštátneho súdu, odporcu vo veci samej a poľskej vlády usudzujem, že tieto ustanovenia síce znejú odlišne, no všetky označujú rovnakú právnu udalosť, a to dátum, kedy rozsudok nadobudol konečnú povahu. Holandský normotvorca tak prijatím § 5:2 ods. 3 WETS úplne vykonal to, čo stanovujú článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia a vyhlásenie vydané Holandským kráľovstvom.

41.

Výklad, podľa ktorého článok 28 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia označuje okamih, kedy rozsudok nadobudol konečnú povahu, vyplýva tak zo znenia, ako aj zo štruktúry a účelu uvedeného rámcového rozhodnutia.

42.

Pokiaľ ide o znenie článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia, uvádzam, že sa neobmedzuje na uvedenie okamihu, kedy bol vyhlásený rozsudok, ale označuje „konečný rozsudok“. Toto spresnenie konečnej povahy rozsudku nie je špecifické pre francúzske znenie tohto rámcového rozhodnutia, ale sa nachádza aj v iných jazykových zneniach ( 7 ).

43.

Toto spresnenie je konzistentné so štruktúrou rámcového rozhodnutia, keďže žiadosť založená na tomto rámcovom rozhodnutí je v každom prípade možná v súlade s definíciou „rozsudku“ zvolenou normotvorcom Únie v článku 1 písm. a) uvedeného rámcového rozhodnutia len vtedy, keď je rozsudok konečný.

44.

Okrem toho cieľom rámcového rozhodnutia, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnení 1 a 2, je vykonávať zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach, pokiaľ ide o vykonávanie konečných rozsudkov týkajúcich sa trestov odňatia slobody. Toto vykonávanie zahŕňa modernejší a širší mechanizmus spolupráce, ako bol ten, ktorý umožňovalo platné zmluvné právo.

45.

Vzhľadom na zásadnú dôležitosť zásady vzájomného uznávania v rámci vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a keďže článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia predstavuje odchýlku umožňujúcu členským štátom naďalej uplatňovať predchádzajúci zmluvný systém dlhšie, ako to umožňuje všeobecný režim podľa článku 28 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, treba článok 28 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia vykladať striktne.

46.

Takýto striktný výklad môže tým, že obmedzuje prípady, na ktoré sa naďalej vzťahuje predchádzajúci zmluvný systém, a v dôsledku toho zvyšuje počet prípadov, na ktoré sa môžu vzťahovať pravidlá upravené rámcovým rozhodnutím, najlepšie zaručiť cieľ sledovaný týmto rozhodnutím.

47.

V tejto súvislosti spresňujem, že hlavným účelom rámcového rozhodnutia je podporovať sociálnu nápravu osôb odsúdených na trest odňatia slobody tým, že sa jednotlivcovi, ktorému bola odňatá sloboda v dôsledku odsúdenia v trestnom konaní, umožní vykonať trest alebo jeho zvyšok v sociálnom prostredí, z ktorého pochádza. Jasne sa to odzrkadľuje v odôvodnení 9 a článku 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

48.

Z toho vyplýva, že všetky opatrenia týkajúce sa výkonu a organizácie trestov musia byť súdnymi orgánmi individualizované tak, aby sa pri rešpektovaní záujmov spoločnosti a práv obetí podporovala okrem prevencie recidívy aj sociálna integrácia alebo sociálna náprava odsúdenej osoby. ( 8 )

49.

S prihliadnutím na predchádzajúce skutočnosti, keďže rozsudok o odsúdení pána Gerrita van Vemdeho nadobudol konečnú povahu 6. decembra 2011, teda treba o prevzatí výkonu trestu uloženého tejto osobe rozhodovať práve podľa pravidiel obsiahnutých v rámcovom rozhodnutí.

50.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je vhodné odpovedať Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) takto:

Keďže vyhlásenie Holandského kráľovstva týkajúce sa článku 28 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, bolo vydané po prijatí tohto rámcového rozhodnutia v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 28 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, toto vyhlásenie nie je spôsobilé vyvolávať právne účinky.

Subsidiárne, pre prípad, že by sa toto vyhlásenie malo uznať za spôsobilé vyvolávať právne účinky, sa má článok 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909 vykladať v tom zmysle, že vyhlásenie, na ktoré sa vzťahuje, sa môže týkať len rozsudkov, ktoré nadobudli konečnú povahu pred 5. decembrom 2011.