1. 

Osobe, ktorá vyberala peňažné prostriedky pre údajnú teroristickú organizáciu, hrozí väzenie v členskom štáte Európskej únie. Táto osoba napáda právnu platnosť vnútroštátnych zákonov, z ktorých porušenia je obvinená, keďže nástroje Únie, ktoré sa týmito zákonmi vykonávajú, boli podľa jej názoru prijaté bez primeraného odôvodnenia. Nie je to prvýkrát, čo sa odôvodneniu „zapísania“ údajnej teroristickej skupiny do zoznamu venuje zvýšená pozornosť. V tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa na to opäť zameriava pozornosť.

2. 

Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o platnosti určitých aktov Únie, ktorými sa ponecháva zápis organizácie známej ako Liberation Tigers of Tamil Eelam (Tigre oslobodenia tamilského Ílamu, ďalej len „LTTE“) na zozname osôb, skupín a subjektov, na ktorý odkazuje nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu ( 2 ). Tento návrh bol predložený v trestnom konaní proti K. P. (ďalej len „obžalovaný“). V priebehu konania pred Súdnym dvorom K. P. vzniesol ďalšiu otázku týkajúcu sa primeranosti odôvodnenia, z ktorého vychádza pôvodné rozhodnutie Rady o zápise LLTE na zoznam zakázaných organizácií, a či má nejaký vplyv na zákonnosť následných aktov EÚ, ktoré v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza vnútroštátny súd.

3.

V nadväznosti na teroristické útoky spáchané 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone a v Pensylvánii prijala Bezpečnostná rada OSN, konajúca na základe kapitoly VII Charty OSN, 28. septembra 2001 rezolúciu 1373 (2001) ( 3 ). V preambule tejto rezolúcie sa potvrdzuje „nevyhnutnosť boja všetkými prostriedkami v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov proti ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré predstavujú teroristické činy“. Podľa bodu 5 tejto rezolúcie „činy, metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov a… vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov je v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov“.

4.

V rezolúcii 1373 (2001) sa nestanovuje zoznam subjektov alebo osôb, na ktoré by sa mali vzťahovať opatrenia na boj proti teroristickým činom.

5.

Dňa 27. decembra 2001 Rada Európskej únie prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom. ( 4 )

6.

V odôvodneniach spoločnej pozície 2001/931 sú zahrnuté tieto vyhlásenia: Európska rada vyhlásila, že terorizmus predstavuje reálnu výzvu pre svet a Európu a že boj proti terorizmu bude prioritným cieľom Európskej únie; Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 1373 (2001), v ktorej sa stanovujú stratégie širokého rozsahu na boj s terorizmom, a najmä na boj proti financovaniu terorizmu, a Európska únia by pri vykonávaní tejto rezolúcie mala prijať doplňujúce opatrenia. ( 5 )

7.

V článku 1 ods. 1 spoločnej pozície 2001/931 sa okrem iného uvádza, že táto spoločná pozícia sa uplatňuje na osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe. V článku 1 ods. 2 sa „osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov“ vymedzujú ako:

8.

V článku 1 ods. 3 sa stanovuje, že „teroristický čin“ znamená „jeden z nasledovných úmyselných činov, ktorý vzhľadom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný s cieľom:…

iii) vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie… k) účasť na aktivitách teroristickej skupiny, okrem iného aj poskytovaním informácií alebo materiálnych zdrojov alebo financovaním jej činností akýmkoľvek spôsobom s vedomím skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckým aktivitám tejto skupiny.“

9.

V článku 1 ods. 4 sa uvádza, že „zoznam v prílohe sa vypracuje na základe presných informácií alebo materiálu v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch alebo odsúdení za takéto skutky. … Na účely tohto odseku ‚príslušný orgán‘ znamená súdny orgán, alebo tam, kde súdne orgány nemajú právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, ekvivalentný orgán príslušný pre túto oblasť.“

10.

V článku 1 ods. 6 sa stanovuje, že „mená osôb a subjektov na zozname v prílohe sa budú v pravidelných intervaloch a najmenej raz za šesť mesiacov revidovať, aby sa zabezpečilo, že existujú dôvody pre ich zachovanie na tomto zozname.“

11.

Podľa článku 3 spoločnej pozície 2001/931 Európska únia „konajúc v medziach právomocí, ktoré jej boli zverené Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev, zabezpečí, aby fondy, finančné aktíva alebo ekonomické zdroje, alebo finančné alebo iné súvisiace služby neboli priamo alebo nepriamo prístupné v prospech osôb, skupín a subjektov uvedených na zozname v prílohe“.

12.

Spoločná pozícia 2001/931 zahŕňa prílohu obsahujúcu „prvý zoznam osôb, skupín a subjektov uvedených v článku 1…“. LTTE sa v tomto zozname neuvádza. Príloha bola viackrát revidovaná. Následne bola nahradená spoločnou pozíciou Rady 2006/380/SZBP z 29. mája 2006, ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a ktorou sa zrušuje spoločná pozícia 2006/231/SZBP ( 6 ). V prílohe k spoločnej pozícii 2006/380 bola LTTE uvedená na zozname po prvýkrát. ( 7 )

13.

V odôvodneniach nariadenia č. 2580/2001 sú uvedené tieto tvrdenia:

14.

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2580/2001 „‚fondy, iné finančné aktíva a ekonomické zdroje‘ znamená majetok každého druhu, či hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, avšak nadobudnutý…“. Podľa článku 1 ods. 4 je vymedzenie „teroristického činu“ také isté ako vymedzenie tohto pojmu, ktoré sa nachádza v článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.

15.

V článku 2 sa stanovuje:

„1.   S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6:

2.   S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6, je zakázané poskytnúť finančné služby fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, zaradeným do zoznamu uvedeného v odseku 3.

3.   Rada konajúc jednomyseľne ustanoví, preskúma a zmení a doplní zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa ustanovení stanovených v článku 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP vzťahuje toto nariadenie; takýto zoznam [‚zoznam podľa článku 2 ods. 3‘] bude pozostávať z:

16.

Článkom 1 rozhodnutia Rady 2006/379/ES ( 9 ) bola LLTE po prvýkrát zaradená na zoznam podľa článku 2 ods. 3 („pôvodné rozhodnutie o zápise“). ( 10 )

17.

Tento zápis bol zachovaný rozhodnutím Rady 2007/445/ES ( 11 ). V odôvodneniach uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že Rada poskytla všetkým osobám, skupinám a subjektom, u ktorých to bolo prakticky možné, odôvodnenia, ktoré vysvetľujú dôvody, prečo boli zapísané na zoznam okrem iného aj v rozhodnutí 2006/379. ( 12 ) V Úradnom vestníku Európskej únie bolo uverejnené oznámenie, ktorým sa dotknuté osoby informujú o tom, že Rada má v úmysle ponechať ich na zozname podľa článku 2 ods. 3 Tieto osoby boli takisto informované o tom, že môžu požiadať Radu o odôvodnenie svojho zápisu do zoznamu. ( 13 ) Rada zaslala LTTE list z 29. júna 2007, ku ktorému pripojila odôvodnenia vysvetľujúce rozhodnutie o ponechaní tejto organizácie na zozname podľa článku 2 ods. 3.

18.

Zápis LTTE do zoznamu podľa článku 2 ods. 3 bol ďalej zachovaný týmito neskoršími aktmi: ( 14 ) rozhodnutie Rady 2007/868/ES ( 15 ), rozhodnutie Rady 2008/583/ES ( 16 ), rozhodnutie Rady 2009/62/ES ( 17 ) a nariadenie Rady (ES) č. 501/2009 ( 18 ).

19.

Pri každom z týchto aktov Rada postupovala rovnako, ako keď rozhodla o ponechaní zápisu LTTE rozhodnutím 2007/445. Rada teda pred prijatím aktu uverejnila oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie o svojom úmysle ponechať tento zápis a po prijatí predmetného aktu poslala oznámenie, v ktorom uvádza svoje dôvody obnovenia zápisu.

20.

Außenwirtschaftsgesetz (zákon o zahraničnom obchode a platbách, ďalej len „AWG“), ktorý bol v platnosti v rokoch 2006 až 2009, zakazoval prevod peňažných príspevkov zakázaným organizáciám, ktorou je aj LTTE. Porušenie zákazu týkajúceho sa vývozu, predaja, dodávky, poskytovania, prenosu, poskytovania služieb, investovania, podpory alebo obchádzania v súvislosti s týmto zákazom, stanoveného právnym aktom Európskych spoločenstiev, ktorý slúži na vykonanie hospodárskej sankcie, o ktorej rozhodla Rada Európskej únie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, mohlo v zásade mať za následok uloženie trestu odňatia slobody. ( 19 )

21.

Na základe obžaloby Staatsanwaltschaft Saarbrücken (Prokuratúra Saarbrücken, Nemecko) z 12. marca 2015 sa pred vnútroštátnym súdom konalo hlavné pojednávanie voči K.P. V uvedenom konaní prokuratúra obžalovala K.P. z toho, že v období od 22. augusta 2007 do 27. novembra 2009 sprístupnením finančných prostriedkov LTTE pán K. P. porušil priamo platný zákaz stanovený právnym aktom Európskej únie, ktorým sa vykonáva ekonomická sankcia prijatá Radou Európskej únie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Okrem toho bol K. P. od roku 2007 do roku 2009 obvodným vedúcim Tamil Coordination Committee (Tamilská koordinačná komisia, ďalej len „TCC“) pre obvod spolková krajina Sársko, ktorá z poverenia organizácie LTTE vyberala od Tamilov žijúcich v Nemecku peňažné príspevky, ktoré boli následne prevádzané do Srí Lanky a tam boli používané organizáciou LTTE na financovanie vojenského boja proti centrálnej vláde. Prokuratúra tvrdí, že K. P. bol súčasťou hierarchie tejto organizácie, kontroloval jemu podriadených oblastných vedúcich a ďalšie osoby, ktoré vykonávali v oblasti činnosť ako výbercovia príspevkov, a sám priamo podliehal vedúcim členom TCC pre Nemecko.

22.

Peniaze prijaté osobami podriadenými obžalovanému v jeho obvode posielal K. P. po prevzatí najmenej raz mesačne na základe relevantných potvrdení TCC, z ktorej sa tieto finančné prostriedky posielali organizácii LTTE do Srí Lanky. Konkrétne bolo tvrdené, že K. P. v období od 11. augusta 2007 do 27. novembra 2009 („dotknuté obdobie“) celkovo vybral spolu v 43 prípadoch peňažné príspevky vo výške 69385 eur a poslal ich ďalej TCC, pričom vedel o tom, že sa peniaze prevedú do Srí Lanky a tam sa použijú na financovanie cieľov LTTE, a toto aj chcel. Pritom vedel o tom, že organizácia LTTE bola Radou Európskej únie zaradená do zoznamu skupín podliehajúcich nariadeniu č. 2580/2001, a teda že existovalo relevantné embargo, a preto je výber a prevod peňažných prostriedkov do Srí Lanky, ako aj každá iná finančná a materiálna podpora organizácie LTTE trestná.

23.

Na hlavnom pojednávaní 1. júla 2015 obhajca K. P. napadol zákonnosť sporných aktov EÚ, na základe ktorých sa LTTE uvádza na zozname zakázaných organizácií na účely článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 z 28. júna 2007. Na odôvodnenie obhajca uviedol tieto dve tvrdenia.

24.

Po prvé obhajca K. P. prirovnal prejednávanú vec k veci E a F ( 20 ). V uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že zápis organizácie Devrimci Halk Kurtulus Partisi‑Cephesi (DHKP‑C) do zoznamu podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 bol nezákonný a nemohol predstavovať právny základ pre odsúdenie, ktoré súvisí s údajným porušením tohto nariadenia. A to preto, že Rada neposkytla odôvodnenie týkajúce sa pôvodného rozhodnutia o zapísaní DHKP‑C na zoznam podľa článku 2 ods. 3, ani k viacerým neskorším rozhodnutiam o obnovení. Súdny dvor rozhodol, že keďže samotné rozhodnutie 2007/445 (ktorým sa opäť obnovoval zápis DHKP‑C do zoznamu podľa článku 2 ods. 3) bolo prijaté s odôvodnením, všetky predošlé opatrenia vrátane pôvodného zápisu boli neplatné, pretože neobsahovali odôvodnenie. Okrem neposkytnutia organizácii DHKP‑C „informácií, ktoré sú pri preskúmaní dôvodnosti zápisu DHKP‑C do zoznamu v období pred 29. júnom 2007… podstatné“, „nedostatok odôvodnenia… vedie k neplatnosti tohto zápisu“ pretože „znemožňuje primerané súdne preskúmanie jeho zákonnosti“ ( 21 ).

25.

Po druhé vo veci LTTE/Rada ( 22 ) Všeobecný súd zrušil viacero aktov EÚ týkajúcich sa obdobia od januára 2011 do októbra 2014 ( 23 ) v rozsahu, v akom sa týkali LTTE. Obhajca K. P. tvrdil, že z odôvodnenia tohto rozsudku nevyhnutne vyplýva, že aj prejednávané sporné akty EÚ sa v každom prípade musia považovať za neplatné v rozsahu, v akom sa týkali organizácie LTTE.

26.

Keďže trestné konanie voči K. P. môže byť úspešné, len ak sporné akty EÚ sú platné, vnútroštátny súd sa pýta:

„Je zapísanie organizácie Liberation Tigers of Tamil Eelam (Tigre oslobodenia tamilského Ílamu, ďalej len „LTTE“) do zoznamu podľa článku 2 ods. 3 [nariadenia Rady č. 2580/2001] v období od 11. augusta 2007 do 27. novembra 2009 vrátane, predovšetkým na základe rozhodnutí Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007; 2007/868/ES z 20. decembra 2007 (v znení korigenda z toho istého dňa); 2008/583/ES z 15. júla 2008; 2009/62/ES z 26. januára 2009, a nariadenia Rady (ES) č. 501/2009 z 15. júna 2009 neplatné?“

27.

Rada a Komisia predložili písomné pripomienky. K. P. následne predložil žiadosť o ústne pojednávanie, ktorá obsahovala písomné pripomienky k prejudiciálnej otázke a tiež sa výslovne zaoberala platnosťou pôvodného rozhodnutia o zápise. V súlade s článkom 62 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora som preto požiadala strany, aby sa na ústnom pojednávaní venovali dvom otázkam. Boli nimi: i) či by Súdny dvor mal preskúmať aj údajnú neplatnosť pôvodného rozhodnutia o zápise a ii) ak áno, má sa toto pôvodné opatrenie považovať za neplatné, aký vplyv (ak vôbec) by to malo na platnosť neskorších opatrení (konkrétne sporných aktov EÚ).

28.

Pán K. P., Rada a Komisia predložili ústne pripomienky a boli vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. septembra 2018.

29.

V prípade, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa spochybňuje platnosť opatrenia EÚ, je potrebné si položiť otázku, či by strana, ktorá túto otázku pred vnútroštátnym súdom vzniesla, mala „bez akýchkoľvek pochybností“ aktívnu legitimáciu napadnúť zákonnosť takéhoto opatrenia priamo podľa článku 263 ZFEÚ. Ak áno, bolo by vylúčené, aby teraz napádala platnosť toho istého opatrenia prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ. ( 24 )

30.

Z uvedeného sa mi zdá byť zrejmé, že K. P. by nemohol„bez akýchkoľvek pochybností“ naplniť požiadavky osobnej a priamej dotknutosti. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa úloha K. P. opisuje tak, že bol „obvodným vedúcim“, súčasťou „prísnej hierarchie tejto organizácie, kontroloval jemu podriadených oblastných vedúcich a ďalšie osoby, ktoré vykonávali v oblasti činnosť ako výbercovia príspevkov, a sám priamo podliehal vedúcim členom pre Nemecko“. Tieto skutočnosti jasne naznačujú, že K. P. by nebol schopný preukázať osobnú dotknutosť v miere dostatočnej na splnenie obzvlášť vysokej hranice, ktorá sa v tom čase uplatňovala. ( 25 ) Okrem toho nič nenaznačuje to, že by K. P. mal (ale nevyužil) príležitosť napadnúť opatrenia priamo ako zástupca LTTE. ( 26 )

31.

Z tohto dôvodu je tento návrh prípustný.

32.

Vo svojej jedinej otázke sa vnútroštátny súd pýta na platnosť sporných aktov EÚ. Každý z týchto aktov sa týka obnovenia zápisu LTTE.

33.

Obhajca K. P. však vo svojich písomných pripomienkach opätovne uvádza tvrdenia, ktoré sú už v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedené ako tvrdenia, ktoré predložil v mene svojho klienta v rámci trestného konania pred vnútroštátnym súdom. Uvádza, že i) pôvodné rozhodnutie o zápise je neplatné z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia, a že ii) z rozsudku vo veci E a F vyplýva ( 27 ), že všetky rozhodnutia o obnovení prijaté po prijatí pôvodného rozhodnutia o zápise bez odôvodnenia sú takisto neplatné (tzv. „reťazová reakcia“). Jadrom tohto tvrdenia je skutočnosť, že rozhodnutia o obnovení, akými sú sporné akty EÚ „v podstate predstavujú predĺženie pôvodného zápisu“. ( 28 ) K. P. okrem toho tvrdil, že v rozhodnom čase nemohol napadnúť pôvodné rozhodnutie o zápise (čo, ako uvádzam vyššie v bode 30, je pravdepodobne správne) a že mu tento návrh túto možnosť teraz poskytuje.

34.

Na základe nasledujúcich štyroch dôvodov sa však domnievam, že Súdny dvor by sa tu nemal zaoberať otázkou platnosti pôvodného rozhodnutia o zápise.

35.

Po prvé a predovšetkým, vnútroštátny súd nezahrnul toto rozhodnutie do otázky, ktorú položil Súdnemu dvoru. Nepredložil ani podrobné argumenty, ani relevantné súvisiace informácie, ktoré by Súdnemu dvoru v tomto zmysle boli nápomocné. Súdny dvor preto nemá k dispozícii podklady na to, aby vykonal primerané preskúmanie procesnej alebo hmotnoprávnej platnosti nariadenia č. 2580/2001.

36.

Po druhé, ak by Súdny dvor uskutočnil takéto preskúmanie ex offo, nerešpektoval by tým práva dotknutých členských štátov a inštitúcií, ktoré podľa odseku 2 článku 23 Štatútu Súdneho dvora môžu predkladať pripomienky k návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Hoci sú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zaznamenané tvrdenia, ktoré obhajca K. P. uviedol na hlavnom pojednávaní, návrh neobsahuje ani priamu otázku týkajúcu sa platnosti pôvodného rozhodnutia o zápise ani potrebné podklady, ktoré by Súdnemu dvoru umožnili sa touto otázkou zaoberať. Na pojednávaní Rada a Komisia potvrdili, že sa tejto otázke vo svojich pripomienkach nevenovali, pretože sa domnievali, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania takáto otázka nebola položená. Preto, hoci mechanizmus prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ stranám ako je K. P. poskytuje príležitosť položiť takúto otázku aj dodatočne, ak sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania takáto otázka neuvádza alebo je v tomto zmysle návrh nejednoznačný, Súdny dvor nemôže v tejto veci konať ex offo. Ak by tak postupoval, uprel by ostatným stranám ich práva na obhajobu.

37.

Po tretie východiskovým bodom na preskúmanie platnosti akéhokoľvek opatrenia EÚ je jeho jednotlivé posúdenie. V tomto zmysle je potrebné uviesť, že pôvodné rozhodnutie o zápise a sporné akty EÚ sú samostatné právne opatrenia, prijaté na základe rozdielnych právnych základov (článok 1 ods. 4 a článok 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931), pri uplatnení odlišných právnych kritérií. Navyše, hoci Súdny dvor vo veci LTTE rozhodol, že rozhodnutie o obnovení je v podstate predĺžením pôvodného zápisu, tieto dve rozhodnutia nie sú právne tak prepojené, že by sa neplatnosťou pôvodného rozhodnutia automaticky spochybňovala platnosť neskoršieho rozhodnutia. Skôr sa domnievam, že tu existuje hierarchia opatrení. Prvým (a najdôležitejším krokom) v čase pôvodného rozhodnutia o zápise je overiť existenciu primeraného a relevantného rozhodnutia príslušného orgánu v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. ( 29 ) Naopak, rozhodnutie o obnovení pôvodného zápisu si nevyžaduje opätovné overenie tohto rozhodnutia. ( 30 ) V čase obnovenia Rada potrebuje len preukázať, že existujúce riziko je „rovnaké“ ako riziko, ktoré hrozilo v čase pôvodného zápisu. ( 31 ) Podľa môjho názoru sú preto pôvodné rozhodnutie o zápise a sporné akty EÚ jednoznačne samostatnými a nezávislými právnymi aktmi. Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor nie je povinný automaticky preskúmať pôvodné rozhodnutie o zápise, ktorým sa určitá osoba alebo skupina zapisuje do zoznamu podľa článku 2 ods. 3 zakaždým, keď je napadnuté niektoré rozhodnutie o obnovení.

38.

Nevylučujem však možnosť, že by mohlo byť vhodné, aby sa Súdny dvor zaoberal aj otázkou, či pôvodný zápis bol hmotnoprávne neplatný, so zodpovedajúcim vplyvom na neskoršie prijaté rozhodnutia o obnovení, ale len ak sa to od neho výslovne požaduje. Na pojednávaní Rada uznala, že (napríklad) ak by sa rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu týkalo toho, že vozidlo vlastnené LTTE neabsolvovalo úspešne skúšku bezpečnosti vozidla, táto skutočnosť by nebola dôvodom na to, aby Rada prijala pôvodné rozhodnutie o zápise. Právnym následkom by potom bolo spochybnenie následných opatrení týkajúcich sa obnovenia. V prejednávanej veci však podľa všetkého o taký prípad nejde.

39.

Vo vnútroštátnom konaní a v konaní pred Súdnym dvorom sa obhajca K. P. do veľkej miery opieral o rozhodnutie Súdneho dvora vo veci E a F, na základe ktorého analogicky tvrdil, že chyby v pôvodnom rozhodnutí o zápise LTTE (rozhodnutie 2006/379) viedli k „reťazovej reakcii“, na základe ktorej všetky následné rozhodnutia, ktorými sa LTTE ponecháva zapísaná na zozname podľa článku 2 ods. 3, by sa mali vyhlásiť za neplatné. Je však jasné, že skutkový stav vo veci E a F bol značne odlišný od skutkového stavu v prejednávanej veci. ( 32 )

40.

Pripomínam, že vo veci E a F neboli vydané žiadne odôvodnenia k zápisu DHKP‑C, ani pri pôvodnom zápise a ani pri viacerých neskorších rozhodnutiach o obnovení. Odôvodnenie bolo po prvýkrát poskytnuté vo vzťahu k rozhodnutiu 2007/445, to však prišlo príliš neskoro na to, aby zachránilo predošlý rad opatrení EÚ od vyhlásenia ich neplatnosti, pokiaľ ide o ponechanie uvedenej organizácie na zozname. ( 33 )

41.

Naopak, v prejednávanej veci boli odôvodnenia poskytnuté LTTE k obom pôvodným zápisom a ku každému následnému rozhodnutiu, ktorým sa LTTE ponechávala na zozname podľa článku 2 ods. 3 Ako som už vysvetlila, postup bol taký, že dotknutým osobám (u ktorých to bolo prakticky možné) sa poskytlo odôvodnenie vysvetľujúce, prečo boli zapísané do zoznamu a potom sa zverejnilo oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorým sa dotknuté osoby oboznámili o tom, že Rada má v úmysle ponechať ich zápis na zozname podľa článku 2 ods. 3 a boli informované, že môžu požiadať Radu o návrh odôvodnenia svojho zápisu. Po opätovnom zápise Rada zaslala dotknutým osobám konečné odôvodnenie, v ktorom vysvetlila, prečo boli opäť zapísané do zoznamu. ( 34 )

42.

Je pravda, že o prvom odôvodnení zahrnutia LTTE do zoznamu podľa článku 2 ods. 3 rozhodnutím 2006/379 z 29. mája 2006 nebola LTTE informovaná Radou až do 23. apríla 2007, ( 35 ) takmer jedenásť mesiacov po pôvodnom zápise. Napriek tomu však platí, že k tomuto oznámeniu došlo predtým, než bolo rozhodnutie 2006/379 nahradené a zrušené rozhodnutím 2007/445 z 28. júna 2007, a teda počas obdobia, kým bolo predošlé rozhodnutie ešte právoplatné. ( 36 ) Deň po prijatí rozhodnutia 2007/445, tzn. 29. júna 2007, Rada zaslala LTTE odôvodnenie jej pokračujúceho zápisu do zoznamu. Následne sa oznamovanie dôvodov opätovného zápisu riadilo postupom, ktorý som už opísala vyššie.

43.

Jednoducho povedané, oznámenie odôvodnenia tak neskoro po prijatí pôvodného zápisu nie je v súlade s požiadavkou Súdneho dvora, aby Rada oznámila takéto odôvodnenie „okamžite“ po prijatí pôvodného zápisu. ( 37 ) Naďalej však platí skutočnosť, že LLTE nereagovala na pôvodný zápis zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, na čo jednoznačne mala právo, a v rámci stanovenej lehoty nepožiadala o právne preskúmanie podľa článku 230 ES (teraz článok 263 ZFEÚ). Pred prijatím náhradného opatrenia (rozhodnutie 2007/445) Rada toto opomenutie napravila. ( 38 ) Dopĺňam, že Rada má pri náprave procesných chýb vo svojich aktoch rozsiahlu mieru voľnej úvahy. Ak by sa (napríklad) rozhodla, že poskytne potrebné odôvodnenie v odôvodneniach k opatreniu o obnovení zápisu, podľa môjho názoru by tým problém takisto napravila.

44.

Domnievam sa preto, že Súdny dvor by nemal preskúmať hmotnoprávnu alebo procesnú neplatnosť pôvodného rozhodnutia o zápise, ani jeho prípadný vplyv na platnosť sporných aktov EÚ.

45.

Bolo odôvodnenie každého zo sporných aktov EÚ dostatočné, najmä vzhľadom na rozsudok vo veci LTTE? ( 39 )

46.

Samotná spoločná pozícia 2001/931 neobsahuje žiadnu výslovnú povinnosť odôvodnenia. Východiskom pre túto požiadavku je preto článok 296 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že v právnych aktoch sa má uvádzať ich odôvodnenie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že z odôvodnenia „musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu, ktorý má príslušnú právomoc, preskúmať toto opatrenie“. ( 40 ) V tejto povinnosti sa odráža všeobecná zásada rešpektovania práv na obhajobu a príslušných základných práv podľa článku 47 Charty. ( 41 )

47.

Odôvodnenie musí obsahovať príčiny, z ktorých vyplývajú konkrétne a osobitné dôvody, prečo sa rozhodujúci orgán domnieva, že príslušné pravidlá sa vzťahujú na dotknutú stranu ( 42 ) a musí „opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry tohto aktu“. ( 43 ) Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže odôvodnenie sa posudzuje aj vzhľadom na jeho skutkový a regulačný kontext. ( 44 )

48.

Pri rozhodnutiach o obnovení, akými sú sporné akty EÚ, je preto regulačným kontextom požiadavka, aby Rada revidovala zoznam podľa článku 2 ods. 3 „najmenej raz za šesť mesiacov“ (článok 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931). Ak sa počas týchto šiestich mesiacov skutkové okolnosti nezmenia, „nie je potrebné podrobnejšie vysvetliť, prečo“ je „Rada presvedčená, že dôvody na zaradenie“ dotknutých osôb „do sporného zoznamu [naďalej] platia“. ( 45 ) Okrem toho postačuje, ak sa uvedené dôvody týkajú aktu prijatého v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe „známy“ a ktorý „jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej“. ( 46 )

49.

Skutkový kontext pre rozhodnutia o obnovení môže zahŕňať skutočnosti, ako to, či si plynutie času a/alebo zmena okolností vyžadujú, aby Rada vychádzala pri ponechaní dotknutej osoby alebo skupiny na zozname podľa článku 2 ods. 3 z „aktualizovaného posúdenia situácie, zohľadňujúc najnovšie skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že toto ‚nebezpečenstvo‘ pretrváva“. ( 47 ) Rada však na odôvodnenie rozhodnutia o obnovení nemusí predložiť žiadnu „novú skutočnosť“, ktorá bola „predmetom vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom“. ( 48 )

50.

Odôvodnenia sporných aktov EÚ sú podľa všetkého – až na nepodstatné rozdiely, ako sú zmenené dátumy – identické. Ako reprezentatívny príklad preskúmam odôvodnenie uvedené v rozhodnutí 2007/445. Na objasnenie uvádzam, že moje posúdenie v tejto časti návrhov sa netýka odôvodnenia nariadenia Rady č. 501/2009, ktorým sa zaoberám osobitne v bode 63 a nasl. nižšie.

51.

Dôvody, z ktorých vychádza obnovenie zápisu LTTE v rozhodnutí 2007/445, sú odvodené z troch zdrojov: oznámenie z 25. apríla 2007 v Úradnom vestníku Európskej únie, odôvodnenia v rozhodnutí 2007/445 a konečná verzia odôvodnenia z 29. júna 2007, ktoré bolo zaslané LTTE. Zo spoločného výkladu týchto troch zdrojov vyplýva, že Rada i) oboznámila LTTE s návrhom odôvodnenia; ii) informovala LTTE (a všetky ostatné dotknuté strany), že môžu predložiť Komisii pripomienky s vysvetlením, prečo obnovenie nie je vhodné; iii) uviedla v odôvodnení zhrnutie dôvodov, prečo sú podmienky pre obnovenie zápisu stále odôvodnené, a iv) po prijatí rozhodnutia o obnovení zaslala LTTE konečné odôvodnenie so zdôvodnením obnoveného zápisu. ( 49 )

52.

V odôvodnení bola LTTE opísaná ako teroristická skupina, ktorá vznikla v roku 1976, pričom sa uvádzalo 12 teroristických činov, ktoré LTTE uskutočnila a pri ktorých sa Rada domnievala, že patria do vymedzenia pojmu teroristického činu podľa článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931. V tejto konečnej verzii sa odkazuje na rozhodnutie Secretary of State for the Home Department z 29. marca 2001, v ktorom sa LTTE zakazuje podľa Terrorism Act 2000 (zákon o terorizme z roku 2000) Spojeného kráľovstva, rozhodnutie Treasury (ministerstvo financií a hospodárstva) Spojeného kráľovstva zo 6. decembra 2001 o zmrazení aktív LTTE a rozhodnutie indických orgánov zakázať LTTE v roku 1992 (pričom všetky tri rozhodnutia podľa názoru Rady patrili do vymedzenia pojmu „rozhodnutie“ podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a všetky tri boli stále platné).

53.

Podľa môjho názoru, tri zdroje uvedené v bode 51 vyššie obsahovali dostatočne podrobné informácie na to, aby umožnili LTTE pochopiť konkrétne a osobitné dôvody, prečo sa Rada domnievala, že príslušné pravidlá sa vzťahujú aj na ňu, ako aj skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré mali zásadný význam v rámci štruktúry obnoveného zápisu. Inak povedané, existujúce prvky boli dostatočné na to, aby LTTE umožnili pochopiť obvinenia, ktoré boli proti nej vznesené a rozsah pôsobnosti prijatých opatrení. LTTE sa preto nachádzala v pozícii, v ktorej mohla účinne napadnúť dôvodnosť opatrenia týkajúceho sa obnovenia. Ak by sa tak rozhodla, mohla uplatniť svoje práva na obhajobu buď predložením pripomienok pred prijatím opatrenia týkajúceho sa obnovenia – k čomu bola vyzvaná v oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie – a/alebo napadnutím opatrenia týkajúceho sa obnovenia podľa článku 230 ZES (teraz článok 263 ZFEÚ) na Všeobecnom súde v rámci stanovenej lehoty po jeho prijatí.

54.

Je pravda, že Súdny dvor vo všeobecnosti jednoznačne uviedol, že odôvodnenia musia byť zaslané pred prijatím opatrenia týkajúceho sa obnovenia, ( 50 ) pričom rôzne konečné verzie odôvodnenia boli odoslané po prijatí každého napadnutého opatrenia, čomu zodpovedal aj ich dátum. Napriek tomu sa však domnievam, že Rada naplnila zmysel požiadavky Súdneho dvora. Zdôrazňujem najmä kontext, v ktorom bolo rozhodnutie 2007/445 (a ostatné opatrenia týkajúce sa obnovenia) prijaté. LTTE mala v skutočnosti k dispozícii nezmenené odôvodnenie po celý čas pred prijatím každého opatrenia týkajúceho sa obnovenia. Nie je preto možné tvrdiť, že LTTE bola niekedy v takej pozícii, že by nepoznala skutočnosti a dôvody, z ktorých vychádza rozhodnutie o ponechaní jej zápisu na zozname podľa článku 2 ods. 3.

55.

Bolo možné skutočnosti a dôvody pre každé z opatrení týkajúcich sa obnovenia jednoducho doslovne zopakovať každých šesť mesiacov, alebo si vyžadovali aktualizáciu, pretože boli z dôvodu zmeny okolností a/alebo priebehu času zastarané?

56.

Súdny dvor bol oboznámený len s jednou významnou zmenou okolností: vojenská porážka LTTE v máji 2009. K tejto zmene došlo po prijatí rozhodnutí 2007/445, 2007/868, 2008/583 a 2009/62. Nie je preto možné Rade vytýkať, že túto skutočnosť pri prijímaní uvedených rozhodnutí nezohľadnila.

57.

Výhrady K. P. voči odôvodneniu sa sústreďujú po prvé na skutočnosť, že Rada nezohľadnila údajné prímerie medzi LTTE a vládou Srí Lanky, ktoré sa začalo v roku 2002 a po druhé na skutočnosť, že jeden z teroristických činov, ktoré Rada uvádza v odôvodnení (zavraždenie ministra vlády Srí Lanky), podľa jeho tvrdenia nespáchala LTTE. Podľa môjho názoru, ani jedna z týchto údajných skutočností nevedie k takej zmene okolností medzi pôvodným rozhodnutím o zápise a ktorýmkoľvek z uvedených štyroch rozhodnutí, ktorá by si vyžadovala, aby ich autor upravil ich odôvodnenia. Záver, ku ktorému možno oprávnene dospieť na základe existencie ostatných jedenástich teroristických činov, z ktorých vychádza Rada, je naopak taký, že údajné prímerie neviedlo k ukončeniu teroristickej činnosti LTTE.

58.

Preto sa domnievam, že Súdny dvor nebol upozornený na žiadnu podstatnú zmenu okolností, ktorá by si vyžadovala, aby Rada upravila obsah jej odôvodnení k rozhodnutiam 2007/445, 2007/868, 2008/583 a 2009/62 v porovnaní s pôvodným rozhodnutím o zápise.

59.

Vyžadovalo si samotné plynutie času zmenu odôvodnenia?

60.

Vo veciach Rada/Hamas ( 51 ) a Kadi II ( 52 ) Súdny dvor uviedol, že obdobie v rozpätí od deväť až 13 rokov v prípade prvej veci a 16 rokov v prípade druhej veci znamená, že už nie je možné sa spoliehať na „staré“ odôvodnenia. Pozrime sa preto na sporné časové obdobia v prejednávanej veci. Za východiskový bod budem považovať 16. október 2006 – dátum posledného teroristického činu, na ktorý sa Rada odvoláva v jednotlivých odôvodneniach sporných aktov EÚ. Prvé rozhodnutie o obnovení po pôvodnom rozhodnutí o zápise (konkrétne rozhodnutie 2007/445 z 28. júna 2007) bolo prijaté o osem a pol mesiaca neskôr. Rozhodnutie 2009/62 z 26. januára 2009 bolo prijaté o 27 mesiacov neskôr. (Rozhodnutie Rady 2007/868 z 20. decembra 2007 a rozhodnutie Rady 2008/583 z. 15. júla 2008 boli prijaté v období medzi týmito dvoma dátumami.) Podľa môjho názoru nie je možné tvrdiť, že teroristické činy z obdobia rokov 2005/2006, ku ktorým došlo v spojení s rozhodnutiami príslušných orgánov z roku 2001, by boli zastaranými referenčnými bodmi pre ktorýkoľvek z týchto štyroch aktov EÚ.

61.

Je potrebné si pripomenúť, v akom kontexte sa prijímajú opatrenia týkajúce sa obnovenia. Šesť mesiacov je krátke obdobie na vykonanie povinného preskúmania. Skutočnosť, že počas určitého šesťmesačného obdobia nemuselo dôjsť k žiadnej teroristickej činnosti, môže znamenať, že uložené obmedzujúce opatrenia majú zamýšľaný vplyv. Takisto to však môže znamenať, že dotknuté osoby sa snažia vzbudiť dojem, že činnosť bola ukončená, pričom v skutočnosti sa plánujú a pripravujú ďalšie teroristické činy. Obnovenie na jedno alebo prípadne viacero ďalších šesťmesačných období môže byť obozretné, aj v prípade, že nedochádza k novým teroristickým činom, najmä vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Rada v tomto smere disponuje ( 53 ) a na verejný záujem týkajúci sa prijatia preventívnych opatrení s cieľom predísť teroristickej činnosti. ( 54 )

62.

Podľa môjho názoru z uvedeného vyplýva, že oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, odôvodnenia v rozhodnutí 2007/445 a konečné odôvodnenie spoločne poskytli dostatok informácií na splnenie požiadaviek podľa článku 296 ZFEÚ pri podporení názoru Rady, že LTTE vzhľadom na kontext predstavovala „pretrvávajúce riziko“. K tomu istému záveru som dospela aj pri rozhodnutiach 2007/868, 2008/583 a 2009/62. Vzhľadom na to, že skutočnosti a okolnosti týkajúce sa LTTE sa podľa všetkého počas obdobia, kým tieto rozhodnutia boli platné, podstatne nezmenili, bolo by naozaj podľa všetkého rozporuplné, ak by sa odôvodnenia Rady výrazne alebo vôbec líšili.

63.

Iný názor mám však na nariadenie č. 501/2009, ktoré bolo prijaté 15. júna 2009, aby sa ním nahradilo a zrušilo rozhodnutie 2009/62. Toto nariadenie sa podobá na opatrenia, ktoré Súdny dvor zrušil vo svojom rozsudku vo veci LTTE. ( 55 )

64.

Tu by som chcela poznamenať, že k dátumu prijatia nariadenia č. 501/2009 došlo k tej istej významnej a podstatnej zmene okolností, ktorú Súdny dvor uviedol v rozsudku vo veci LTTE – konkrétne vojenská porážka, ktorú LTTE utrpela v máji 2009. ( 56 ) K tejto porážke došlo pred prijatím nariadenia č. 501/2009 z 15. júna 2009. V odôvodnení k tomuto opatreniu sa tak ako v predošlých odôvodneniach odkazuje na zoznam teroristických činov, pričom všetky tieto činy boli spáchané pred touto vojenskou porážkou. Okrem toho pripomínam, že medzi dátumom posledného teroristického činu, na ktorý odkazuje Rada (október 2006), a prijatím nariadenia č. 501/2009 uplynulo viac ako 31 mesiacov. Toto obdobie je dlhšie než pri jednom z opatrení, ktoré Súdny dvor zrušil v rozsudku vo veci LTTE (nariadenie č. 83/2011). ( 57 )

65.

Rada na pojednávaní správne poukázala na to, že by mala len necelý kalendárny mesiac (medzi 17. májom 2009 a 15. júnom 2009) na zmenu svojho návrhu nariadenia č. 501/2009. Toto sú však okolnosti, za akých sa povinné preskúmanie každých 6 mesiacov musí vykonať. Ak by vojenská porážka bola oznámená len niekoľko dní pred dátumom, ku ktorému sa malo prijať nariadenie č. 501/2009, ochotne by som akceptovala tvrdenie, že by bolo nerozumné očakávať, že Rada túto skutočnosť zohľadní. V tomto prípade však Rada mala dostatok času na opätovné zváženie obnovenia, v odôvodnení však nič nenaznačuje, že by k tomu bolo došlo.

66.

Rada sa snažila tvrdiť, že nie je podstatné, že odôvodnenie neobsahovalo žiadnu informáciu o tomto významnom novom vývoji. Ak by sa do odôvodnenia pridala veta v tom zmysle, že Rada je informovaná o vojenskej porážke, ale považuje za predčasné odstrániť LTTE zo zoznamu podľa článku 2 ods. 3, výsledok by bol v podstate rovnaký: rozhodnutie o obnovení by bolo napriek tomu prijaté. Je možné, že to tak bolo, tvrdenie Rady sa však odkláňa od podstaty veci. Neprítomnosť odkazu na zmenu okolností a vysvetlenia prečo bude zápis napriek tomu obnovený, znamenajú, že Rada si nesplnila svoju povinnosť podľa článku 296 ZFEÚ tak, ako ju vyložil Súdny dvor v kontexte opatrení týkajúcich sa obnovenia zápisu teroristických subjektov. ( 58 )

67.

Rada takisto na pojednávaní tvrdila, že LTTE mala podniknúť potrebné kroky a informovať Radu o vojenskej porážke, a že Rade neprináleží tieto informácie aktívne vyhľadávať. Toto tvrdenie sa javí ako nehodiace sa k skutočnosti (ktorá je verejne dostupná), že Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 18. a 19. mája 2009 zasadala presne s úmyslom diskutovať o „najnovšom vývoji“ na Srí Lanke, pričom venovala 9 odsekov záverov Rady konkrétne situácii vznikajúcej „s postupne končiacimi bojmi“. ( 59 ) Okrem toho Súdny dvor výslovne rozhodol, že Rada sa môže pri odôvodňovaní obnovenia zápisu opierať o aktuálne zdroje z tlače a internetu. ( 60 ) Z toho vyplýva, že Rada môže takto postupovať aj na účely vyhodnotenia možného odstránenia zo zoznamu. Chcela by som dodať, že okamžitá právna komunikácia so správnymi orgánmi na inom kontinente nemusí byť možná, alebo prinajmenšom nemusí byť prioritou pre skupinu, ktorá práve utrpela vojenskú porážku, pri ktorej bol údajne zabitý jej vodca. ( 61 )

68.

Nariadenie č. 501/2009 preto považujem za neplatné v podstate z tých istých dôvodov, ako uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci LTTE. Chcela by som dodať, že hoci chyba môže, ale nemusí byť napraviteľná, žiadnu nápravu nie je možné uplatniť so spätnou účinnosťou v kontexte trestného konania voči K. P. ( 62 )

69.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), takto:

Nariadenie Rady (ES) č. 501/2009 z 15. júna 2009, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2009/62/ES, je neplatné v rozsahu, v akom sa vzťahuje na Liberation Tigers of Tamil Eelam (Tigre oslobodenia tamilského Ílamu).

Pri preskúmaní podkladov, ktoré boli Súdnemu dvoru predložené, sa nezistili žiadne faktory, ktoré by mali vplyv na platnosť rozhodnutia Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES; rozhodnutia Rady 2007/868/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2007/445/ES; rozhodnutia Rady 2008/583/ES z 15. júla 2008, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2007/868/ES, alebo rozhodnutia Rady 2009/62/ES z 26. januára 2009, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2008/583/ES.