1. 

Podané odvolanie vyvoláva určité otázky týkajúce sa postupu preskúmania štátnej pomoci. Poukazuje na skutočnosť, že tretie osoby, alebo skôr zainteresované strany, ktoré sa snažia zvrátiť rozhodnutie Európskej komisie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ tvrdením, že Komisia pri posudzovaní príslušných opatrení čelila „závažným ťažkostiam“, môžu v skutočnosti samy čeliť takýmto ťažkostiam.

2. 

Mali by v tejto veci zainteresované strany byť jednými z mála úspešných? Z dôvodov uvedených nižšie si to nemyslím.

3. 

Club Hotel Loutraki AE, Vivere Entertainment AE, Theros International Gaming, Inc., Elliniko Casino Kerkyras, Casino Rodos, Porto Carras AE a Kazino Aigaiou AE (ďalej len „odvolatelia“) sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 8. januára 2015 vo veci Club Hotel Loutraki a i./Komisia ( 2 ), ktorým tento súd zamietol ich návrh na zrušenie rozhodnutia prijatého Komisiou podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 ( 3 ).

4.

Nariadenie (ES) č. 659/1999 ( 4 ) bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 ( 5 ) z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V čase prijatia sporného rozhodnutia sa však uplatňovalo výlučne nariadenie č. 659/1999. ( 6 )

5.

Článok 4 nariadenia č. 659/1999 („Predbežné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie“) stanovuje:

„1.   Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude doručené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8, Komisia prijme rozhodnutie podľa odsekov 2, 3 alebo 4.

2.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia.

3.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, pokým spadá do rámca [článku 107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné so spoločným trhom (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky‘). Rozhodnutie bude špecifikovať, ktorá výnimka zo zmluvy [o FEÚ] sa použila.

4.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, rozhodne o začatí konania podľa [článku 108 ods. 2 ZFEÚ] (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania‘).

5.   Rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú odseky 2, 3 a 4 sa vykonajú do dvoch mesiacov. Toto obdobie začína v deň nasledujúci po doručení úplného oznámenia. Oznámenie sa bude považovať za úplné, ak do dvoch mesiacov od jeho obdržania alebo od obdržania akýchkoľvek ďalších požadovaných informácií Komisia nepožiadala o žiadne ďalšie informácie. Obdobie možno predĺžiť so spoločným súhlasom Komisie a príslušného členského štátu. Podľa potreby Komisia môže stanoviť kratšie časové lehoty.

…“

6.

Dňa 1. decembra 2011 grécke orgány oznámili Komisii dve opatrenia (ďalej len „oznámené opatrenia“) v prospech Organismos Prognostikon Agonon podosfairou AE (ďalej len „OPAP“) (orgán zaoberajúci sa prognózou futbalových výsledkov).

7.

Prvé opatrenie sa týkalo vydania výlučnej licencie v prospech OPAP na prevádzkovanie 35000 lotériových videoterminálov (ďalej len „lotériové videoterminály“) na obdobie 10 rokov, ktoré uplynie v roku 2022, a to za poplatok vo výške 560 miliónov eur (ďalej len „dohoda o LVT“).

8.

Druhé opatrenie sa týkalo predĺženia výlučných práv priznaných OPAP na prevádzkovanie 13 hazardných hier ľubovoľným spôsobom, a to na 10 rokov, od roku 2020 do roku 2030 (ďalej len „dodatok“). Dodatok stanovil, že OPAP za tieto práva zaplatí a) paušálnu sumu vo výške 375 miliónov eur a b) gréckemu štátu poplatok vo výške 5 % z hrubých príjmov dosiahnutých z príslušných hazardných hier za obdobie od 13. októbra 2020 do 12. októbra 2030.

9.

Dňa 4. apríla 2012 podalo šesť kasín (všetci odvolatelia okrem spoločnosti Kazino Aigaiou AE) Komisii sťažnosť, v ktorej tvrdili že dohoda o LVT predstavuje poskytnutie štátnej pomoci v prospech OPAP, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

10.

Počas rokovaní prebiehajúcich medzi Komisiou a gréckymi orgánmi v súvislosti s oznámením sa dohodlo, že by sa mal zaviesť doplatok k pôvodne predpokladanému protiplneniu podľa dohody o LVT. Prostredníctvom listu zo 7. augusta 2012 sa grécke orgány zaviazali zaviesť dodatočný poplatok z hrubých príjmov z hazardných hier, ktoré OPAP získa z prevádzkovania lotériových videoterminálov (ďalej len „dodatočný poplatok“).

11.

Dňa 3. októbra 2012 Komisia prijala sporné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že oznámené opatrenia, vzhľadom na dodatočný poplatok zavedený gréckymi orgánmi, OPAP nezvýhodňujú, a preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

12.

Žalobou podanou 29. januára 2013 sa odvolatelia domáhali zrušenia sporného rozhodnutia.

13.

Na podporu svojej žaloby odvolatelia uviedli štyri dôvody na zrušenie: i) porušenie článku 108 ods. 2 ZFEÚ a zneužitie právomoci v rozsahu, v akom Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, ako dané ustanovenie vyžaduje; ii) a iii) porušenie povinnosti odôvodnenia a práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj porušenie práva na účinnú súdnu ochranu, pokiaľ ide o vynechanie podstatných hospodárskych údajov v nedôvernom znení napadnutého rozhodnutia; a iv) porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že Komisia s cieľom zistiť, či bola OPAP poskytnutá hospodárska výhoda, posudzovala dohodu o LVT a dodatok spoločne.

14.

Uzneseniami z 12. júla a 12. septembra 2013 bolo vyhovené návrhu Helénskej republiky a OPAP na vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Komisie.

15.

Po verejnom prejednaní veci Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a odvolateľom uložil povinnosť znášať vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii a OPAP.

16.

Odvolatelia svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

17.

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor:

18.

OPAP vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor:

19.

Odvolatelia, Komisia a OPAP predniesli svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. júna 2016.

20.

Odvolatelia uviedli na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody.

21.

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd rozhodnutím, v zmysle ktorého bola Komisia oprávnená viesť rokovania a zohľadňovať dodatočný poplatok zavedený gréckymi orgánmi, nerozlišoval medzi štádiom predbežného preskúmania a konaním vo veci formálneho zisťovania, pričom ide o rozlíšenie, ktoré má zásadný význam vo vzťahu k ochrane procesných práv odvolateľov. Navyše sa ho dopustil aj tým, že dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého nič nenaznačovalo, že by Komisia pri posudzovaní oznámených opatrení čelila „závažným ťažkostiam“, čo by ju nútilo začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

22.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia splnila svoju povinnosť odôvodnenia a že práva odvolateľov na riadnu správu vecí verejných a účinnú súdnu ochranu neboli porušené, hoci na základe nedôverného znenia sporného rozhodnutia nebolo možné overiť správnosť výpočtov Komisie.

23.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že spoločné posúdenie dodatku a dohody o LVT neporušilo článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

24.

Pred tým, než podrobne posúdim jednotlivé odvolacie dôvody, stručne sa vyjadrím k postupu Únie pri preskúmavaní štátnej pomoci a k postaveniu, ktoré v rámci tohto postupu majú zainteresované strany, to znamená ktokoľvek, koho záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, napríklad príjemca pomoci alebo konkurujúci si podnikatelia. ( 7 )

25.

Podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ musí Komisia priebežne skúmať a kontrolovať štátnu pomoc. Na to, aby Komisia mohla preskúmať každú novú pomoc, ktorú majú členské štáty v úmysle poskytnúť, ju však tieto členské štáty musia o danej skutočnosti upovedomiť. ( 8 ) Keďže oznamujúci členský štát nemôže počas postupu preskúmania plánovanú pomoc poskytnúť, stanovuje sa dvojmesačná lehota, v rámci ktorej je Komisia povinná buď prijať rozhodnutie o schválení opatrenia, ( 9 ) alebo začať druhú fázu postupu, to znamená konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( 10 ) Podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 je Komisia povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia s vnútorným trhom.

26.

Ďalej sa zamyslím nad hranicami štádia predbežného preskúmania a povinnosťou začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom odvolateľov. Pozornosť stačí upriamiť na pojem „pochybnosti“, ktorý sa v rámci judikatúry Súdneho dvora často označuje ako „závažné ťažkosti“, ( 11 ) pričom ide o kľúčový pojem pri vymedzení rozsahu pôsobnosti predbežného preskúmania.

27.

V tomto bode by som rád zdôraznil, že postup preskúmania štátnej pomoci predstavuje predovšetkým konanie prebiehajúce medzi Komisiou a oznamujúcim členským štátom. Zainteresované strany, akými sú odvolatelia, nie sú účastníkmi tohto konania, a majú teda iba okrajové postavenie. ( 12 ) Len v rámci konania vo veci formálneho zisťovania platí, že článok 108 ods. 2 ZFEÚ ukladá Komisii povinnosť vyzvať zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Z judikatúry vyplýva, že uvedené právo týmto stranám umožňuje zúčastniť sa na správnom konaní v primeranom rozsahu, ktorý zohľadňuje osobitné okolnosti prejednávanej veci, ( 13 ) ale neposkytuje im práva na obhajobu porovnateľné s právami priznanými oznamujúcemu členskému štátu, ktorý je účastníkom konania a adresátom rozhodnutia. ( 14 ) Túto skutočnosť treba mať na pamäti pri posudzovaní druhého odvolacieho dôvodu odvolateľov, ktorý sa týka nesplnenia povinnosti odôvodnenia.

28.

V záujme vyvážiť toto okrajové postavenie zainteresovaných strán Súdny dvor rozhodol, že ktorákoľvek zainteresovaná strana je oprávnená napadnúť rozhodnutie o schválení opatrenia prijaté Komisiou podľa článku 4 ods. 2 alebo 3 nariadenia č. 659/1999, alebo inými slovami, rozhodnutie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( 15 ) Zainteresovaná strana však nemôže napadnúť dôvodnosť takéhoto rozhodnutia bez toho, aby v súlade s článkom 263 ods. 4 ZFEÚ preukázala, že je týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá. Tretí odvolací dôvod odvolateľov nastoľuje otázku, či odvolatelia spĺňajú túto podmienku.

29.

So zreteľom na uvedené znaky postupu preskúmania štátnej pomoci a postavenia zainteresovaných strán teraz preskúmam jednotlivé otázky vznesené v rámci odvolania.

30.

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd rozhodnutím, v zmysle ktorého Komisia nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, porušil článok 108 ods. 3 ZFEÚ, článok 4 ods. 4, článok 7 ods. 2 a 3 a článok 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.

31.

Komisia vznáša námietku neprípustnosti, a to nielen vo vzťahu k uvedenému dôvodu, ale aj vo vzťahu k odvolaniu v plnom rozsahu. OPAP navyše považuje prvý odvolací dôvod za sčasti neprípustný. Komisia a OPAP však v každom prípade považujú prvý odvolací dôvod za nedôvodný.

32.

Komisia tvrdí, že odvolanie by sa malo zamietnuť ako zjavne neprípustné v plnom rozsahu, pretože sa obmedzuje len na zopakovanie alebo citovanie žalobných dôvodov a tvrdení uvedených v konaní na prvom stupni, čím teda požaduje od Súdneho dvora opätovné preskúmanie žaloby podanej v rámci konania na prvom stupni.

33.

Samozrejme, je pravda, že v odvolaní sa musia presne označiť napadnuté časti rozsudku, ktorých zrušenie odvolateľ navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. ( 16 ) Odvolanie, ktoré sa však obmedzuje len na zopakovanie alebo doslovné citovanie žalobných dôvodov a tvrdení uvedených pred Všeobecným súdom, je neprípustné. ( 17 )

34.

Odvolatelia však v rozpore s tvrdeniami Komisie označujú napadnuté časti rozsudku Všeobecného súdu a napádajú výklad judikatúry poskytnutý Všeobecným súdom dostatočne presným spôsobom na to, aby bolo odvolanie prípustné. Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou sa preto musí zamietnuť.

35.

Okrem všeobecnej námietky neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, OPAP uvádza, že prvý odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom sa odvolatelia usilujú spochybniť posúdenie skutkových okolností vykonané Všeobecným súdom.

36.

Podľa môjho názoru však odvolatelia nespochybňujú posúdenie skutkových okolností vykonané Všeobecným súdom. Naopak, vzhľadom na súvislosti skutkových okolností sa tvrdenia odvolateľov jednoznačne usilujú spochybniť právne posúdenie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o hranice štádia predbežného preskúmania. Ide teda o právnu otázku, ktorá je v rámci odvolania prípustná.

37.

Prvý odvolací dôvod sa týka ohraničenia štádia predbežného preskúmania a povinnosti Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to po prvé, rozhodnutím, v zmysle ktorého Komisia mohla legálne akceptovať zmenu opatrení, ktoré jej boli oznámené, a po druhé, rozhodnutím, v zmysle ktorého Komisia v rámci predbežného preskúmania nečelila závažným ťažkostiam.

38.

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie odvolateľov, konkrétne o tvrdenie, že Komisia nemohla v rámci predbežného preskúmania zohľadniť žiadne zmeny oznámených opatrení vykonané gréckymi orgánmi, stačí uviesť nasledujúce.

39.

Ako Všeobecný súd správne zdôraznil v bode 42 napadnutého rozsudku, Súdny dvor už rozhodol, že Komisia má právomoc prijať po vykonaní predbežného preskúmania rozhodnutie na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, ktorým konštatuje neexistenciu štátnej pomoci, pričom zohľadňuje záväzky ponúknuté dotknutým členským štátom. ( 18 )

40.

Podstata prvého odvolacieho dôvodu teda spočíva skôr v zistení, či Komisia čelila počas predbežného preskúmania závažným ťažkostiam, ako sa to vyžaduje na začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Všeobecný súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že to tak nebolo, pričom odvolatelia takéto rozhodnutie rázne spochybňujú.

41.

Pred preskúmaním tvrdení, ktoré odvolatelia uviedli na podporu tohto odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť určité zásady vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora vo vzťahu k štádiu predbežného preskúmania, k pojmu „závažné ťažkosti“ a k povinnosti začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

42.

Po prvé, Súdny dvor rozhodol, že cieľom štádia predbežného preskúmania je umožniť Komisii, aby zaujala prima facie stanovisko k povahe dotknutého opatrenia ako štátnej pomoci a k súladu tejto pomoci s vnútorným trhom. ( 19 )

43.

Po druhé, ako je uvedené vyššie v bode 25, z článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že Komisia je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak má po predbežnom preskúmaní pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznámeného rozhodnutia s vnútorným trhom. Súdny dvor sa touto problematikou zaoberal bližšie a rozhodol, že konanie vo veci formálneho zisťovania je nevyhnutné, ak má Komisia závažné ťažkosti pri posúdení, či je opatrenie pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom. ( 20 ) Ak to tak je, Komisia je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, pričom v tomto ohľade nedisponuje voľnou úvahou. ( 21 ) Súdny dvor rozhodol, že rovnaké zásady sa uplatňujú aj vtedy, ak má Komisia pochybnosti o samotnej klasifikácii skúmaného opatrenia ako pomoci. ( 22 )

44.

Po tretie, Komisia v súlade s účelom článku 108 ods. 3 ZFEÚ a povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorú má, môže najmä začať rozhovory s oznamujúcim štátom alebo tretími osobami, aby v priebehu štádia predbežného konania prekonala prípadné ťažkosti. Táto možnosť pritom predpokladá, že Komisia môže upraviť svoje stanovisko podľa výsledkov začatých rokovaní bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, že spôsobuje vznik závažných ťažkostí. ( 23 )

45.

Po štvrté, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem závažné ťažkosti má objektívnu povahu a že existenciu takých ťažkostí treba hľadať tak v okolnostiach prijatia napadnutého opatrenia, ako aj v jeho obsahu, a to porovnaním posúdenia, ktoré bolo základom rozhodnutia Komisie, s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase prijatia tohto rozhodnutia týkajúceho sa zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. ( 24 )

46.

Po piate, Súdny dvor rozhodol, že dôkazné bremeno preukázania existencie závažných ťažkostí nesie strana, ktorá napáda rozhodnutie o schválení opatrenia prijaté Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 2 alebo 3 nariadenia č. 659/1999. ( 25 )

47.

V prejednávanej veci odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania po tom, čo dospela k záveru, že dohoda o LVT, ktorá bola posudzovaná spoločne s dodatkom, poskytuje OPAP výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdia, že v danom čase muselo byť Komisii zrejmé, že dohoda o LVT predstavuje (pravdepodobne nezlučiteľnú) pomoc. Inými slovami, tvrdeniam odvolateľov rozumiem tak, že Komisia pri posudzovaní oznámených opatrení čelila závažným ťažkostiam a mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Odvolatelia navyše tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých pochybení v bodoch 50 až 53 napadnutého rozsudku, čo ho podľa odvolateľov viedlo k nesprávnemu záveru, v zmysle ktorého Komisia pri posudzovaní oznámených opatrení nečelila závažným ťažkostiam. Odvolatelia sa v podstate snažia preukázať, že Všeobecný súd svojím rozhodnutím, že grécke orgány boli oprávnené zaviesť zmeny v rámci pôvodne oznámených opatrení po niekoľkých kolách výpočtov a prepočtov, v skutočnosti obmedzil povinnosť Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania na prípady nezhody medzi Komisiou a oznamujúcim členským štátom. Napokon, odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že s cieľom preukázať existenciu závažných ťažkostí posúdil skutkové okolnosti uvedené v konaní na prvom stupni jednotlivo, pričom ich mal posúdiť vo vzájomnej súvislosti, aby mohol určiť, či také ťažkosti existujú.

48.

Hoci nepochybne môžu nastať situácie, keď by bolo možné Komisii vyčítať, že príliš posúva hranice štádia predbežného preskúmania, a tým zbavuje zainteresované strany ich práva zúčastniť sa postupu preskúmania, domnievam sa, že Všeobecný súd v tejto konkrétnej veci dospel k správnemu záveru, a síce, že Komisia pri posudzovaní oznámených opatrení nečelila závažným ťažkostiam, ako sa vyžaduje na začatie konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

49.

V prvom rade, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 43 napadnutého rozsudku, Komisia je oprávnená vstúpiť s oznamujúcim členským štátom do dialógu, pričom ide o právo, ktoré prirodzene predpokladá, že Komisia môže upraviť svoje stanovisko v súlade s výsledkami takéhoto dialógu.

50.

Ďalej z napadnutého rozsudku vyplýva, ( 26 ) že cieľom rokovaní medzi Komisiou a gréckymi orgánmi bolo stanoviť vhodnú úroveň protiplnenia, ktoré má OPAP poskytnúť za výlučné práva v zmysle dohody o LVT a dodatku, a že záväzky, ku ktorým sa grécke orgány zaviazali v tejto konkrétnej veci, nezmenili povahu pôvodne oznámených opatrení, ale ich cieľom bolo len zvýšiť úroveň protiplnenia stanoveného v zmysle dohody o LVT.

51.

Navyše, keby sa prijal názor odvolateľov, že keďže úroveň protiplnenia, ktoré má OPAP poskytnúť za výlučné práva, má zásadný význam pre rozhodnutie o existencii pomoci, a teda pôvodne oznámenú úroveň protiplnenia nebolo možné meniť bez toho, aby sa zainteresované strany zúčastnili konania vo veci formálneho zisťovania, potom by sa musel prijať aj názor, že Komisia v tejto konkrétnej veci vôbec nemohla vstúpiť do rokovaní s gréckymi orgánmi počas predbežného preskúmania, keďže v skutočnosti bol problémom len výpočet ceny.

52.

Aj keď uznávam, že predbežné preskúmanie, ktoré predstavuje prima facie preskúmanie oznámeného opatrenia, nemôže byť časovo neohraničené, domnievam sa, že v tejto konkrétnej veci sa desaťmesačná lehota na preskúmanie nezdá byť vzhľadom na politické a ekonomické pozadie danej veci neprimeraná. ( 27 ) Treba pripomenúť, že Grécko v danom čase zažívalo vážnu finančnú a politickú krízu, v súvislosti s čím prebiehali rokovania o tom, či Grécko bude musieť opustiť eurozónu, čo by samozrejme ovplyvnilo výsledok rokovaní vedených medzi Komisiou a gréckymi orgánmi v súvislosti s odmenou, ktorú by mal OPAP zaplatiť za poskytnutie výlučných práv v zmysle dohody o LVT a dodatku. V tejto súvislosti treba zohľadniť množstvo výpočtov a prepočtov odmeny, ako aj dĺžku konania.

53.

Okrem toho je dôležité mať na pamäti rozhodnutie Súdneho dvora, v zmysle ktorého by „pochybnosti“ alebo v tejto súvislosti „závažné ťažkosti“ mali existovať v čase, keď Komisia prijíma rozhodnutie týkajúce sa oznámeného opatrenia. To znamená, že ide o časový okamih, kedy Komisia zaujala svoje konečné stanovisko alebo, v rámci prejednávaného odvolania, kedy Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. ( 28 )

54.

Podľa môjho názoru preto nie je rozhodujúce, či Komisia v rámci predbežného preskúmania zistila, ako tvrdia odvolatelia, že opatrenia, ktoré jej boli pôvodne oznámené, poskytujú OPAP hospodársku výhodu. Dôležité je, či to tak bolo v čase, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

55.

Zdá sa mi, že vzhľadom na relatívne málo prípadov, keď sa zainteresovanej strane v rámci odvolania podarilo zrušiť rozhodnutie Komisie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania, zainteresovaná strana musí na to, aby mala vo veci úspech – pokiaľ Komisia sama nevyjadrila pochybnosti, čo sa týka klasifikácie opatrenia ako pomoci alebo zlučiteľnosti takéhoto opatrenia s vnútorným trhom, ( 29 ) – preukázať, že Komisia nemala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia k dispozícii všetky potrebné informácie, aby vylúčila pochybnosti, čo sa týka klasifikácie oznámeného opatrenia ako pomoci alebo jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom, ( 30 ) alebo, subsidiárne, že Komisia vykonala nedostatočnú alebo neprimeranú analýzu príslušných informácií. ( 31 )

56.

Tvrdenia odvolateľov týkajúce sa postupu preskúmania nemajú takú povahu, aby spochybnili rozhodnutie Všeobecného súdu, že Komisia v záverečnom štádiu predbežného preskúmania nečelila „závažným ťažkostiam“, alebo, inými slovami, nemala „pochybnosti“, pokiaľ ide o klasifikáciu oznámených opatrení alebo čo sa týka ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Protichodné tvrdenia odvolateľov sa preto musia zamietnuť ako nedôvodné.

57.

Napokon, čo sa týka tvrdenia odvolateľov, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že skutkové okolnosti uvedené v konaní na prvom stupni s cieľom preukázať existenciu závažných ťažkostí posúdil jednotlivo, hoci ich mal posúdiť vo vzájomnej súvislosti, zastávam názor, že toto tvrdenie je nedôvodné. V skutočnosti Všeobecný súd po zistení, že žiadne z okolností, ktoré uviedli odvolatelia, nepreukázali závažné ťažkosti ( 32 ) a že samotná dĺžka konania nepostačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že Komisia čelila závažným ťažkostiam, ( 33 ) rozhodol, že dĺžka trvania predbežného preskúmania sa vzhľadom na okolnosti danej veci nezdá byť v tejto konkrétnej veci neprimeraná. ( 34 ) Inými slovami, Všeobecný súd v skutočnosti preskúmal vo vzájomných súvislostiach všetky skutočnosti uvedené odvolateľmi a dospel k záveru, že nepreukazujú existenciu závažných ťažkostí.

58.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že Všeobecný súd sa svojím rozhodnutím, v zmysle ktorého Komisia nebola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Prvý odvolací dôvod odvolateľov sa preto musí zamietnuť.

59.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd svojím rozhodnutím, v zmysle ktorého je nedôverné znenie sporného rozhodnutia dostatočne odôvodnené napriek chýbajúcim podstatným hospodárskym údajom, porušil článok 296 ZFEÚ, ako aj ich práva na riadnu správu vecí verejných a účinnú súdnu ochranu v zmysle článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie.

60.

Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu vznáša Komisia námietku neprípustnosti. Komisia, ktorú podporuje OPAP, v každom prípade tvrdí, že druhý odvolací dôvod je nedôvodný.

61.

Námietka neprípustnosti druhého odvolacieho dôvodu, ktorú vznáša Komisia, sa zhoduje so všeobecnou námietkou neprípustnosti, ktorou som sa už zaoberal v bodoch 32 až 34 týchto návrhov.

62.

Otázka, na ktorú má poskytnúť odpoveď Súdny dvor, spočíva v tom, či by nedôverné znenie sporného rozhodnutia malo odvolateľom poskytnúť možnosť overiť a Všeobecnému súdu možnosť preskúmať platnosť uvedených hospodárskych údajov a presnosť výpočtov Komisie, ako tvrdia odvolatelia, alebo či Všeobecný súd správne rozhodol, že na splnenie povinnosti odôvodnenia a na dodržanie práv odvolateľov na riadnu správu vecí verejných a účinnú súdnu ochranu to nie je potrebné.

63.

Ako sa uvádza v bode 28 týchto návrhov, zainteresovaná strana je oprávnená napadnúť rozhodnutie o schválení opatrenia prijaté Komisiou podľa článku 4 ods. 2 alebo 3 nariadenia č. 659/1999 alebo, inými slovami, rozhodnutie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Na to, aby táto strana mohla právo na súdne preskúmanie náležite uplatniť, musí byť informovaná o dôvodoch prijatia rozhodnutia. Povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ treba teda vnímať v tejto súvislosti, pričom sa vyžaduje, aby Komisia zohľadnila prípadný záujem tretích osôb na získaní vysvetlení. ( 35 )

64.

Súdny dvor rozhodol, že nedostatky v odôvodnení nemožno obhajovať povinnosťou chrániť dôverné informácie podľa článku 337 ZFEÚ a že povinnosť rešpektovať dôverné informácie nemožno vykladať tak široko, že povinnosť poskytnúť odôvodnenie bude zbavená svojej podstaty. ( 36 )

65.

Hoci sa vyššie uvedená judikatúra musí uplatniť rovnako aj vo vzťahu k nedôvernému zneniu sporného rozhodnutia, ku ktorému majú zainteresované strany, akými sú odvolatelia, prístup, zdá sa, že odvolatelia nepochopili rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží Komisii.

66.

Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu Únie preskúmať ho. ( 37 )

67.

Sporným rozhodnutím je rozhodnutie prijaté v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, to znamená rozhodnutie, ktorým Komisia konštatuje, že oznámené opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc. Záujem tretích osôb existujúci vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu spočíva v tom, že Komisia tým, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, ich údajne pozbavila práva zúčastniť sa rozhodovacieho procesu (pozri neskôr bod 27 týchto návrhov). Zainteresované strany preto musia byť informované o dôvodoch tohto rozhodnutia pre ne dostatočne presným spôsobom na to, aby zistili, či existujú náznaky závažných ťažkostí, ktoré vyžadujú začatie konania vo veci formálneho zisťovania. V tejto konkrétnej veci boli vynechané takmer všetky hospodárske údaje. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že na to, aby si Komisia riadne splnila svoju povinnosť odôvodnenia, musí z nedôverného znenia rozhodnutia jasne vyplývať spôsob výpočtu, ktorý Komisia použila, ako aj každý jeho prvok.

68.

Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku podrobne objasnil, ako odôvodnenie nedôverného znenia sporného rozhodnutia i) jasne preukazuje metodológiu, ktorú Komisia použila, a ii) umožňuje odvolateľom pochopiť úvahy Komisie, a tým aj sformulovať ich dôvody na zrušenie. Všeobecný súd okrem iného poznamenal, že sporné rozhodnutie uvádza kritériá, ktoré Komisia považuje za smerodajné pri rozhodovaní, či predmetné opatrenia viedli k výhode, ( 38 ) a objasňuje, ako Komisia vypočítala momentálnu čistú hodnotu dohody o LVT a dodatku. ( 39 ) Všeobecný súd ďalej uviedol, že sporné rozhodnutie uvádza dôvody, prečo Komisia považovala za vhodné posúdiť tieto dve opatrenia spoločne. Rozhodnutie taktiež objasňuje, že zvýšenie protiplnenia uvedeného v rámci dohody o LVT, ku ktorému sa grécke orgány zaviazali v záväzku zo 7. augusta 2012, zabezpečilo, že úroveň protiplnenia bola dostatočná na vylúčenie akejkoľvek výhody. Na záver Všeobecný súd poznamenal, že sporné rozhodnutie taktiež stanovuje spôsob výpočtu dodatočného protiplnenia.

69.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila povinnosť odôvodnenia či právo odvolateľov na riadnu správu vecí verejných a účinnú súdnu ochranu, a to napriek skutočnosti, že nedôverné znenie sporného rozhodnutia neumožňuje odvolateľom preskúmať hospodárske údaje a správnosť výpočtov Komisie.

70.

Z tohto dôvodu by sa mal druhý odvolací dôvod zamietnuť.

71.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelia v zásade tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodol, že Komisia bola oprávnená skúmať dohodu o LVT a dodatok spoločne, hoci podľa ich názoru tieto dve dohody ovplyvňujú odlišné trhy, čo by údajne ukázala predchádzajúca analýza trhu.

72.

Komisia tvrdí, že tretí odvolací dôvod odvolateľov by sa mal vyhlásiť za neprípustný z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. V každom prípade Komisia, ktorú podporuje OPAP, považuje tretí odvolací dôvod za nedôvodný.

73.

Komisia tvrdí, rovnako ako tvrdila pred Všeobecným súdom, že odvolatelia, ktorí napádajú dôvodnosť sporného rozhodnutia, nepreukázali, že sú oznámenými opatreniami priamo a osobne dotknutí.

74.

Nezdá sa, že by odvolatelia spochybňovali, že v skutočnosti napádajú dôvodnosť sporného rozhodnutia, ale tvrdia, že keďže Všeobecný súd v prvom stupni rozhodol o dôvodnosti štvrtého žalobného dôvodu bez toho, aby najprv preskúmal otázku prípustnosti, a keďže je predmetné rozhodnutie pre odvolateľov záväzné, odvolatelia majú aktívnu legitimáciu na napadnutie tejto časti rozsudku. V opačnom prípade by ich právo na odvolanie bolo neprimerane obmedzené iba na základe toho, že Všeobecný súd sa v záujme hospodárnosti konania rozhodol neskúmať otázku ich aktívnej legitimácie.

75.

Aj keď do určitej miery môžem súhlasiť s tvrdeniami odvolateľov, že metóda, ktorú použil Všeobecný súd, to znamená posúdenie merita veci bez toho, aby preskúmal locus standi, môže navrhovateľov uviesť do nepriaznivej situácie, najmä ak Súdny dvor rozhodne, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o jeho záver týkajúci sa dôvodnosti žalobného dôvodu uvedeného na podporu zrušenia, ( 40 ) z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že otázka neprípustnosti pre nedostatok aktívnej legitimácie je otázkou verejného poriadku, ktorú Súdny dvor môže, a dokonca musí preskúmať aj z úradnej moci. ( 41 )

76.

Napriek možnosti reagovať na tvrdenia Komisie, odvolatelia vo svojich vyjadreniach predložených Súdnemu dvoru nepreukázali, že by v prejednávanej veci bolo splnené niektoré z kritérií stanovených v článku 263 ods. 4 ZFEÚ. Z vyjadrení Komisie vyplýva, že odvolatelia tvrdili, že sú priamymi konkurentmi OPAP, pretože ich výherné automaty údajne konkurujú lotériovým videoterminálom, na ktoré sa vzťahuje dohoda o LVT, ale existenciu takéhoto vzťahu nepreukázali a nepreukázali ani skutočnosť, že oznámené opatrenia podstatne ovplyvnia postavenie každého odvolateľa na trhu individuálne. ( 42 )

77.

Keďže súhlasím s Komisiou, že odvolatelia nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu na napadnutie dôvodnosti sporného rozhodnutia, tretí odvolací dôvod by sa mal podľa môjho názoru vyhlásiť za neprípustný.

78.

Pre prípad, že so mnou Súdny dvor nebude súhlasiť, preskúmam podstatu tretieho odvolacieho dôvodu.

79.

Otázka položená v rámci tretieho odvolacieho dôvodu spočíva v tom, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia svojím rozhodnutím, v zmysle ktorého bola Komisia oprávnená posúdiť dohodu o LVT a dodatok spoločne s cieľom zistiť existenciu zvýhodnenia bez toho, aby najprv definovala trh (trhy) ovplyvnený (ovplyvnené) týmito dohodami. Podľa odvolateľov je predchádzajúca definícia trhu kľúčová, pretože článok 107 ods. 1 ZFEÚ umožňuje spoločné posúdenie samostatných opatrení štátnej pomoci len vtedy, ak takéto opatrenia ovplyvňujú rovnaký trh.

80.

Na vyriešenie otázky položenej v rámci tretieho odvolacieho dôvodu je nevyhnutné posúdiť pojem „výhoda“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

81.

Rozhodlo sa, že výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa akýkoľvek hospodársky prospech, ktorý by príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol. ( 43 ) Na účely zistenia, či výhoda existuje, musí Komisia vždy skúmať každé oznámené opatrenie v jeho náležitom kontexte, ako aj zohľadniť všetky relevantné okolnosti predmetného opatrenia. ( 44 )

82.

Všeobecný súd v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku skúmal kontext, v rámci ktorého boli prijaté oznámené opatrenia. Okrem iného zistil, že dohoda o LVT a dodatok sa uzavreli počas rovnakého obdobia, že sledujú rovnaký cieľ (zvýšiť trhovú hodnotu OPAP vzhľadom na jej nadchádzajúcu privatizáciu) a že poplatky, ktoré je OPAP povinný platiť za priznanie dvoch skupín výlučných práv, sú splatné v rovnakom čase. Vzhľadom na uvedené Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, že bolo vhodné a potrebné posúdiť oznámené opatrenia spoločne v rámci jedného oznámenia.

83.

Zdá sa, že odvolatelia nespochybňujú skutočnosť, že hospodársky kontext je na účely zistenia existencie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ relevantný. Tvrdia však, že predtým, než sa rozhodne o vhodnosti spoločného posúdenia, je nutné vykonať analýzu trhu. Nutné je to preto, lebo ak takáto analýza trhu preukáže, že oznámené opatrenia sa vzťahujú na dva rôzne trhy, spoločné posúdenie týchto opatrení sa musí vylúčiť, pretože môže zastrieť výhodu poskytovanú jedným z týchto opatrení. Odvolatelia tvrdia, že v prejednávanej veci by spoločné posúdenie dohody o LVT a dodatku (ktoré údajne ovplyvňujú dva rôzne trhy) umožnilo OPAP znížiť svoje ceny na konkurenčnom trhu lotériových videoterminálov tým, že bude účtovať neprimerane vysoké ceny na trhu pokrývajúcom 13 hazardných hier, na ktoré sa vzťahuje dodatok, na základe ktorého OPAP požíva výlučnú koncesiu.

84.

Ako uvádza Komisia, význam definície trhu v prípadoch štátnej pomoci sa vzťahuje predovšetkým na otázku zistenia, či konkrétne opatrenie narúša hospodársku súťaž, alebo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. ( 45 ) Okrem toho môže mať určitý význam, aj čo sa týka rozhodnutia o selektívnosti opatrenia. ( 46 ) Sporné rozhodnutie sa však nezaoberá ani jedným z týchto dvoch činiteľov zohľadňovaných pri rozhodovaní o existencii štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ.

85.

Okrem toho tvrdenia odvolateľov týkajúce sa toho, prečo je predchádzajúca definícia trhu v tejto konkrétnej veci dôležitá, nie sú relevantné.

86.

Za predpokladu, že OPAP mohol, ako tvrdia odvolatelia, využívať krížovú dotáciu medzi dvoma údajne odlišnými trhmi, takýto postup by podľa môjho názoru vôbec nesúvisel s oddeleným alebo spoločným posudzovaním dohody o LVT a dodatku. Takýto postup, keby sa preukázal, by mohol byť umožnený skutočnosťou, že OPAP už mal monopol, pokiaľ ide o 13 hazardných hier, na ktoré sa vzťahuje dodatok. Inými slovami, cena zaplatená za dohodu o LVT nesúvisí s možnosťou OPAP účtovať neprimerane vysoké ceny v rámci prevádzkovania 13 hazardných hier, na ktoré sa vzťahuje dodatok.

87.

Napriek tomu, ako zdôrazňuje Všeobecný súd, odvolatelia nepreukázali svoju domnienku, že OPAP môže ľubovoľne zvýšiť ceny vo vzťahu k 13 hazardným hrám, na ktoré sa vzťahuje dodatok. Keďže, ako uvádza Komisia, ide o skutkovú otázku, nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom.

88.

Odvolatelia okrem toho tvrdia, že hospodársky kontext musí byť vymedzený objektívne a že členské štáty nemôžu slobodne vytvárať kontext opatrenia štátnej pomoci. Odvolatelia tvrdia, že Grécko oznámilo dohodu o LVT a dodatok spoločne s cieľom maximalizovať svoje verejné príjmy.

89.

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť ako zjavne nedôvodné. Ako uvádza Komisia, členský štát, ktorý je autorom opatrení, bude nevyhnutne ovplyvňovať kontext, v rámci ktorého sa opatrenia prijmú. Práve členský štát rozhoduje o tom, aké opatrenia plánuje prijať, a oznamuje ich Komisii. Následne prináleží Komisii, aby posúdila oznámené opatrenia s prihliadnutím na všetky s nimi súvisiace relevantné okolnosti.

90.

Odvolatelia neuviedli žiadne iné právne argumenty, ktoré by mohli spochybniť platnosť rozhodnutia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o spoločné posúdenie oznámených opatrení. Z tohto dôvodu sa domnievam, že ich tretí odvolací dôvod sa musí taktiež zamietnuť, v dôsledku čoho treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

91.

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Komisia a OPAP požadujú náhradu trov konania a odvolatelia nemali vo veci úspech.

92.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: