1

Žalobkyne SolarWorld AG, Brandoni solare SpA a Solaria Energia y Medio Ambiente, SA sú európski výrobcovia fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov.

2

EU ProSun – združenie európskych výrobcov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov – podalo 25. júla 2012 Európskej komisii podnet týkajúci sa dumpingu pri dovoze týchto výrobkov odosielaných z Čínskej ľudovej republiky.

3

Dňa 6. septembra 2012 Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 269, s. 5).

4

Žalobkyne pri tomto konaní spolupracovali.

5

Dňa 8. novembra 2012 Komisia uverejnila oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúce sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Európskej Únie (Ú. v. EÚ C 340, s. 13).

6

Komisia prijala 4. júna 2013 nariadenie (EÚ) č. 513/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 152, s. 5).

7

Žaloba o neplatnosť nariadenia č. 513/2013 bola zamietnutá uznesením Všeobecného súdu zo 14. apríla 2015, SolarWorld a Solsonica/Komisia (T‑393/13, EU:T:2015:211), proti ktorému bolo podané odvolanie na Súdny dvor (vec C‑312/15 P).

8

V rámci antidumpingového prešetrovania China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov, ďalej len „CCCME“) listom zaslaným Komisii 27. júla 2013 predložila ponuku spoločného záväzku niekoľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov. V mene týchto vyvážajúcich výrobcov a tiež vo svojom mene v podstate navrhla, aby sa na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) nepresahujúci určitú ročnú úroveň uplatňovali minimálne dovozné ceny (ďalej len „MDC“).

9

Dňa 29. júla 2013 bolo uverejnené vyhlásenie člena Komisie zodpovedného za obchod (memo/13/730), ktoré sa týkalo urovnania sporu medzi Európskou úniou a Čínou vo veci solárnych panelov zmierom.

10

Po tom, ako Komisia 29. júla 2013 oznámila znenie ponuky záväzku, ktoré nemalo dôvernú povahu, predložilo EU ProSun 1. augusta 2013 svoje pripomienky k tejto ponuke.

11

Dňa 2. augusta 2013 Komisia prijala rozhodnutie 2013/423/EÚ, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 26) skupinou čínskych vyvážajúcich výrobcov po dohode s CCCME, ktorí sú uvedení v prílohe k predmetnému rozhodnutiu.

12

V odôvodnení 5 a 6 rozhodnutia 2013/423 sa uvádza, že čínski vyvážajúci výrobcovia uvedení v prílohe k predmetnému rozhodnutiu sa v prípade fotovoltických modulov a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) zaviazali dodržiavať minimálne dovozné ceny a navrhli, že zabezpečia, aby objem uskutočnených dovozov v rámci záväzku bol na ročnej úrovni približne zodpovedajúcej ich trhovej výkonnosti v čase predloženia ponuky. Z odôvodnenia 8 rozhodnutia 2013/423 ďalej vyplýva, že z dovozu presahujúceho uvedenú ročnú úroveň sa bude vyberať dočasné antidumpingové clo.

13

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 513/2013 (Ú. v. EÚ L 209, s. 1), bolo prijaté s cieľom zohľadniť rozhodnutie Komisie 2013/423. Okrem iných zmien sa ním do nariadenia č. 513/201 vložil nový článok 6, v ktorom sa stanovuje, že za predpokladu splnenia určitých podmienok sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu pri niektorých výrobkoch a fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2013/423, oslobodzuje od dočasného antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 nariadenia č. 513/423.

14

CCCME najprv listom z 25. septembra 2013 vo svojom mene a tiež ako zástupca vyvážajúcich výrobcov, ktorých pôvodná ponuka záväzku bola prijatá, požiadala Komisiu, aby prijala podmienky tohto záväzku, a to okrem iného v záujme odstránenia škodlivých účinkov subvencovaného dovozu. Ďalej ako zástupca niekoľkých ďalších vyvážajúcich výrobcov požiadala Komisiu o zahrnutie týchto výrobcov do zoznamu podnikov, ktorých ponuka záväzku bola prijatá. Nakoniec Komisii oznámila, že žiada o revidovanie záväzku tak, aby sa zohľadnilo vylúčenie doštičiek z rozsahu prešetrovania.

15

Komisia listom z 24. októbra 2013 oznámila EU ProSun, že návrh rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v rámci antidumpingového konania a antisubvenčného konania, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, ako aj znenie zmenenej ponuky záväzku, ktorá nemá dôvernú povahu, boli sprístupnené v spise, ktorý nemá dôverný charakter. EU ProSun bolo vyzvané, aby do desiatich dní predložilo prípadné pripomienky. Okrem toho Komisia odpovedala na pripomienky EU ProSun, ktoré toto združenie predložilo v priebehu konania. Predovšetkým ho informovala, že jej útvary použili „rôzne metodiky, zdroje a ukazovatele“, aby preskúmali, či zmenený záväzok poskytuje rovnakú ochranu ako antidumpingové clá ad valorem.

16

Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, s. 214).

17

Z odôvodnenia 4 vykonávacieho rozhodnutia 2013/707 vyplýva, že po prijatí dočasných antidumpingových opatrení Komisia pokračovala v prešetrovaní dumpingu, ujmy a záujmu Únie a súčasne viedla antisubvenčné konanie a že doštičky boli vylúčené z rozsahu oboch prešetrovaní, teda aj z rozsahu konečných opatrení.

18

Podľa odôvodnenia 5 vykonávacieho rozhodnutia 2013/707 antidumpingové prešetrovanie potvrdilo predbežné zistenie škodlivých účinkov dumpingu.

19

Z odôvodnení 7 až 10 a z článku 1 vykonávacieho rozhodnutia 2013/707 vyplýva, že po konečnom uverejnení antidumpingových a antisubvenčných zistení čínski vyvážajúci výrobcovia po dohode s CCCME predložili oznámenie o zmene svojej pôvodnej ponuky záväzku. Táto zmena záväzku sa týkala vylúčenia doštičiek z rozsahu prešetrovania, účasti niekoľkých ďalších vyvážajúcich výrobcov na tomto záväzku a rozšírenia podmienok záväzku s cieľom predísť aj akýmkoľvek škodlivým účinkom subvencovaného dovozu.

20

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia 2013/423 a vykonávacieho rozhodnutia 2013/707 bola zamietnutá uznesením [Všeobecného súdu] zo 14. januára 2015, SolarWorld a i./Komisia (T‑507/13, Zb., EU:T:2015:23), proti ktorému bolo podané odvolanie na Súdny dvor (vec C‑142/15 P).

21

Konečné zistenia z prešetrovania sú uvedené vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1238/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, s. 1, ďalej len „konečné nariadenie“).

22

Podľa článku 1 konečného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz určitých fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka, patriacich pod určité položky colnej nomenklatúry, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky.

23

Podľa článku 3 ods. 1 konečného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na určité výrobky označené vzhľadom na zatriedenie do colnej nomenklatúry a fakturované spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/707, sa dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ sú splnené určité podmienky.

24

V článku 3 ods. 2 konečného nariadenia sa uvádza, že colný dlh vzniká v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, pokiaľ sa stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v článku 3 ods. 1 nie je splnených, alebo pokiaľ Komisia odvolá prijatie záväzku.

25

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2014 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

26

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. marca 2014 žalobkyne podali podľa článku 278 ZFEÚ a článku 104 a nasl. Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 návrh na odklad výkonu článku 3 konečného nariadenia až do vydania rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej.

27

Predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na odklad výkonu uznesením z 23. mája 2014SolarWorld a i./Rada (T‑141/14 P, EU:T:2014:281) z dôvodu neexistencie naliehavosti.

28

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2014 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, aby podporila návrhy Rady Európskej únie. Rada a žalobkyne predložili v uvedenom poradí svoje písomné pripomienky 30. apríla a 15. mája 2014.

29

Uznesením predsedu piatej komory Všeobecného súdu zo 4. júna 2014 sa vyhovelo návrhu Komisie na vstup do konania.

30

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2014 Canadian Solar Manufacturing (Changshu), Inc., Canadian Solar Manufacturing (Luoyang), Inc., Csi Cells Co. Ltd, a Csi Solar Power (China), Inc. (spoločne ďalej len „Canadian Solar“) a Canadian Solar EMEA GmbH podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Komisia, Rada a žalobkyne predložili svoje písomné pripomienky v uvedenom poradí 17. júla, 22. júla a 8. augusta 2014.

31

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2014 CCCME podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Komisia, Rada a žalobkyne predložili svoje písomné pripomienky v uvedenom poradí 17. júla, 22. júla a 8. augusta 2014.

32

Dvomi uzneseniami predsedu piatej komory Všeobecného súdu z 28. novembra 2014 sa vyhovelo návrhu Canadian Solar a CCCME na vstup vedľajšieho účastníka do konania a zamietol sa návrh Canadian Solar EMEA GmbH z dôvodu, že nepreukázala, že má právny záujem na rozhodnutí sporu.

33

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 8. augusta a 6. novembra 2014 žalobkyne požiadali o dôverné zaobchádzanie s určitými informáciami uvedenými v ich žalobe a prílohách k nej, ako aj vo vyjadrení k žalobe, v replike a duplike, a to vo vzťahu ku Canadian Solar a CCCME. CCCME vyhlásila, že nemá žiadne námietky. Canadian Solar nepredložila žiadne pripomienky.

34

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. septembra 2015 Rada navrhla, aby sa táto žaloba spojila s vecou T‑142/14, SolarWorld a i./Rada, na účely ústneho konania a rozhodnutia, ktorým sa končí konanie. Žalobkyne predložili svoje písomné pripomienky k tomuto návrhu 13. októbra 2015.

35

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. novembra 2015 Canadian Solar vzala späť svoj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania. Listami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 7. a 9. decembra 2015 Komisia a Rada v uvedenom poradí oznámili, že k späťvzatiu návrhu zo strany Canadian Solar nemajú žiadne pripomienky. Pripomienky nepredložili ani žalobkyne, ani CCCME.

36

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

37

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

38

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

39

CCCME navrhuje, aby Všeobecný súd:

40

Canadian Solar navrhuje, aby Všeobecný súd:

41

Podľa článku 129 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí hlavných účastníkov konania bez návrhu kedykoľvek rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu odôvodneným uznesením.

42

V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že mu je situácia dostatočne jasná na základe dokumentov v spise, a môže teda rozhodnúť bez ďalšieho konania.

43

Rada, ktorej návrhy podporujú vedľajší účastníci konania, síce nevzniesla žiadnu námietku neprípustnosti, avšak uvádza dva dôvody neprípustnosti žaloby. Na jednej strane podľa jej názoru napadnuté ustanovenie nemožno oddeliť od konečného nariadenia. Na druhej strane žalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 ZFEÚ, pretože sa ich napadnuté ustanovenie priamo ani osobne netýka a na účely uznania svojej aktívnej legitimácie sa nemôžu odvolávať na prípad upravený v poslednej vete štvrtého odseku článku 263 ZFEÚ.

44

Na úvod treba uviesť, že žalobkyne navrhujú zrušiť výhradne napadnuté ustanovenie, konkrétne článok 3 konečného nariadenia. V odseku 1 napadnutého ustanovenia je uvedené, že pokiaľ budú splnené určité podmienky, Rada oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 uvedeného nariadenia dovoz niektorých výrobkov označených podľa zatriedenia do položiek colnej nomenklatúry a fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené vo vykonávacom rozhodnutí 2013/707.

45

Osobitne treba preskúmať prvý uvedený dôvod neprípustnosti, čiže neoddeliteľnosť napadnutého uznesenia od nariadenia.

46

Rada, ktorú v konaní podporujú Komisia a CCCME, tvrdí, že napadnuté ustanovenie je neoddeliteľné od zostávajúcej časti konečného nariadenia a nemožno ho vyňať, pretože jeho zrušením by sa zmenila samotná podstata nariadenia. Konečné nariadenie podľa jej názoru vychádza z hospodárskeho účinku kombinácie prijatých opatrení. Keby sa antidumpingové clá boli rozšírili na všetok dovoz, takéto opatrenie by sa výrazne odlišovalo od prijatého opatrenia, hoci nie je isté, či by sa bolo prijalo nariadenie zavádzajúce antidumpingové clá na všetok dovoz. Rada vo svojej duplike vytýka žalobkyniam, že nezohľadnili skutočnosť, že zrušením napadnutého ustanovenia by sa podstatne zvýšil počet prípadov dovozu, pri ktorom by sa vyberali antidumpingové clá, čím by sa antidumpingové clá uložené na časť dovážaného tovaru zmenili na antidumpingové clá uložené na všetok dovážaný tovar, čo by viedlo k podstatnej zmene konečného nariadenia.

47

Žalobkyne sa domnievajú, že všetky ostatné články konečného nariadenia sa môžu uplatňovať bez napadnutého ustanovenia a že nie sú nejednoznačné, takže nemá zmysel vykladať ich vzhľadom na odôvodnenia predmetného nariadenia. Trvajú na tom, že konečné nariadenie nijako nepodmieňuje uloženie antidumpingových ciel napadnutým ustanovením, pričom otázka uplatňovania MDC na dovoz nepresahujúci určitú úroveň je irelevantná na určenie, či napadnuté ustanovenie možno z nariadenia vyňať. Takisto sa domnievajú, že záväzok čínskych vyvážajúcich výrobcov nemá v tomto smere žiadny vplyv, keďže naopak uloženie antidumpingových ciel nezávisí od súhlasu dotknutých vyvážajúcich výrobcov a nimi ponúknutý záväzok musí byť prijatý Komisiou. Podotýkajú, že ponúknutý záväzok nebol podmienkou prijatia konečného nariadenia.

48

Z judikatúry vyplýva, že čiastočné zrušenie aktu Únie je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, možno oddeliť od zostávajúcej časti aktu (rozsudky z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, C‑29/99, Zb., EU:C:2002:734, bod 45; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C‑239/01, Zb., EU:C:2003:514, bod 33, a z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, C‑244/03, Zb., EU:C:2005:299, bod 12).

49

Takisto sa opakovane rozhodlo, že táto požiadavka oddeliteľnosti nie je splnená v prípade, že by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudok Francúzsko/Parlament a Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2005:299, bod 13; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Komisia/Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2002:734, bod 46, a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2003:514, bod 34).

50

Rovnako sa rozhodlo, že to, či by čiastočné zrušenie malo vplyv na podstatu napadnutého aktu, je objektívnym kritériom, a nie kritériom subjektívnym, súvisiacim s politickým zámerom orgánu, ktorý sporný akt prijal (rozsudky Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2003:514, bod 37; Francúzsko/Parlament a Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:C:2005:299, bod 14, a z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C‑36/04, Zb., EU:C:2006:209, bod 14).

51

Okrem toho posúdenie oddeliteľnosti ustanovení, ktorých zrušenie sa navrhuje, vyžaduje preskúmanie dosahu uvedených ustanovení, aby bolo možné posúdiť, či by ich zrušenie malo vplyv na povahu a podstatu aktu, ktorého sú súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C‑505/09 P, Zb., EU:C:2012:179, bod 112, a uznesenie z 11. decembra 2014, Carbunión/Rada, C‑99/14 P, EU:C:2014:2446, bod 30).

52

So zreteľom na vyššie uvedené treba určiť, či je napadnuté ustanovenie oddeliteľné od zostávajúcej časti konečného nariadenia a či v dôsledku toho môže byť predmetom žaloby o neplatnosť.

53

Po prvé treba konštatovať, že Rada a Komisia súhlasia s názorom žalobkýň, že zrušenie napadnutého ustanovenia by malo vplyv na konečné nariadenie. Viedlo by k tomu, že antidumpingové clá by sa uplatňovali na celý dovoz uskutočňovaný čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí ponúkli záväzok prijatý vykonávacím rozhodnutím 2013/707. V článku 2 ponuky záväzku z 27. júla 2013, ktorú predložila CCCME, sa predpokladá stanovenie MDC pre moduly a články nepresahujúce určitú ročnú úroveň, pričom v odseku 2.2 sa spresňuje, že predaj dotknutého výrobku v Únii, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti záväzku, podlieha antidumpingovému clu. Článok 1 ods. 2 konečného nariadenia stanovuje osobitné sadzby antidumpingového cla pre menovite určených čínskych vyvážajúcich výrobcov, z ktorých takmer všetci na seba vzali prijatý záväzok a súhlasili s rozdielnymi sadzbami pre tri skupiny neidentifikovaných spoločností.

54

Po druhé treba konštatovať, že napadnuté ustanovenie by spôsobilo zmenu účinkov konečného nariadenia, pričom dovoz dotknutého výrobku uskutočňovaný čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí na seba vzali záväzok, by po presiahnutí určitej ročnej úrovne už nebol oslobodený od antidumpingových ciel stanovených v jeho článku 1 ods. 2. Z preskúmania pôsobnosti predmetného ustanovenia vyplýva, že ak by sa návrhu na zrušenie napadnutého ustanovenia vyhovelo, došlo by k zmene samotnej povahy a podstaty konečného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Estónsko, už citovaný v bode 51 vyššie, EU:C:2012:179, bod 112, a uznesenie Carbunión/Rada, už citované v bode 51 vyššie, EU:C:2014:2446, bod 30).

55

Napadnutým ustanovením sa totiž priznáva oslobodenie od antidumpingových ciel pri dovoze nepresahujúcom určitý objem menovite označeným hospodárskym subjektom, pokiaľ spĺňajú podmienky, ktoré ustanovuje. Zrušením napadnutého uznesenia, ktorým by sa súčasne zrušilo oslobodenie od ciel uplatňované pri dovoze nepresahujúcom určitý objem, by sa antidumpingovým clám prisúdil väčší rozsah pôsobnosti, ako je ten, ktorý vyplýva z uplatňovania konečného nariadenia, ako ho prijala Rada, pretože za tohto predpokladu by predmetné clá zaťažovali akýkoľvek dovoz dotknutých výrobkov odosielaných z Číny, zatiaľ čo pri uplatňovaní celého predmetného nariadenia by tieto clá boli uložené len na dovoz uskutočňovaný čínskymi vývozcami, ktorí na seba nevzali záväzok, ktorý Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím 2013/707, pričom podľa účastníkov konania tento dovoz zodpovedá 30 % celkového dovozu dotknutých výrobkov. Takýto výsledok by znamenal zmenu podstaty aktu, ktorého súčasťou je ustanovenie, ktorého zrušenie sa navrhuje, ktorým je v tomto prípade konečné nariadenie.

56

Do určitej miery možno dôsledky zrušenia napadnutého ustanovenia porovnať s dôsledkami, na ktoré súd Únie prihliadol, keď rozhodol, že ustanovenia, ktorých zrušenie sa navrhuje, nemožno oddeliť od zostávajúcej časti aktov, do ktorých sú vložené.

57

Po prvé ide o prípad, keď Súdny dvor zamietol ako neprípustnú žalobu proti ustanoveniam smernice o úplnom zákaze reklamy tabakových výrobkov, z dôvodu, že ich zrušenie by viedlo k zmene úplného zákazu na čiastočný zákaz (rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, C‑376/98, Zb., EU:C:2000:544, bod 117). Po druhé ide o prípad, keď Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu proti zahrnutiu určitej lokality ako lokality európskeho významu do prílohy k smernici, v rozsahu, v akom bola táto príloha rozšírená na pobrežné vody Gibraltáru, a to z dôvodu, že zrušenie tohto zahrnutia by si vyžadovalo zmenu rozlohy lokality európskeho významu, a teda zmenu podstaty rozhodnutia o zahrnutí do prílohy (uznesenie z 24. mája 2011, Government of Gibraltar/Komisia? T‑176/09, EU:T:2011:239, body 38 až 41, potvrdené uznesením z 12. júla 2012, Government of Gibraltar/Komisia? C‑407/11 P, EU:C:2012:464, body 30 až 35). Po tretie ide o prípad, keď Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu proti ustanoveniam smernice, ktorými sa zaraďuje určitá účinná látka do prílohy k smernici týkajúcej sa uvedenia prípravkov na ochranu rastlín na trh, a to dôvodu, že ich zrušením by sa zaradenie uvedenej látky na obmedzené obdobie len pre niektoré plodiny zmenilo na zaradenie uvedenej látky na neobmedzené obdobie pre všetky plodiny, pričom vzal do úvahy ciele systému udeľovania povolení na uvedenie výrobkov na ochranu rastlín na trh a rozhodol, že napadnuté obmedzenia predstavujú kogentné a podstatné podmienky na zaradenie látky do predmetnej prílohy [rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07,EU:T:2013:167, bod 85]. Po štvrté ide o prípad, keď Súdny dvor zamietol ako neprípustnú žalobu proti ustanoveniam rozhodnutia o štátnej pomoci z dôvodu, že ich zrušenie by viedlo k zmene schválenia časovo obmedzenej pomoci podnikom na schválenie časovo neobmedzenej pomoci týmto podnikom (uznesenie Carbunión/Rada, už citované v bode 51 vyššie, EU:C:2014:2446, bod 31). Situácie, ktoré by vznikli v dôsledku zrušenia napadnutých ustanovení v uvedených jednotlivých prípadoch sú pritom podobné situácii, ktorá by vznikla v dôsledku zrušenia napadnutého ustanovenia.

58

Ak by totiž súd Únie zrušil napadnuté ustanovenia, bol by nútený zmeniť rozsah pôsobnosti opatrení stanovených v aktoch, v ktorých sú uvedené ustanovenia napadnuté žalobou o neplatnosť. Z toho usúdil, že zmeny spôsobené zrušením napadnutých ustanovení by ovplyvnili samotnú podstatu aktov, ktoré ich obsahujú.

59

Vzhľadom na to, že zrušenie napadnutého ustanovenia by spôsobilo zrušenie oslobodenia od antidumpingových ciel na dovozy čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí na seba vzali záväzok prijatý Komisiou, čo by viedlo k zmene podstaty konečného nariadenia, napadnuté ustanovenie nemožno oddeliť od zostávajúcej časti tohto nariadenia.

60

Po tretie treba konštatovať, že tvrdenia žalobkýň uvedené v bode 47 vyššie nemôžu spochybniť záver týkajúci sa neoddeliteľnosti napadnutého ustanovenia od nariadenia. To, či sa všetky články konečného nariadenia môžu uplatňovať bez napadnutého ustanovenia, totiž nemá vplyv na posúdenie rozsahu zmeny nariadenia v prípade zrušenia tohto ustanovenia, pričom takéto posúdenie je potrebné na to, aby sa určilo, či by sa zmenila podstata právneho aktu obsahujúceho ustanovenia, ktorých zrušenie sa navrhuje. To isté sa týka okolnosti uvedenej žalobkyňami, že články konečného nariadenia nie sú nejednoznačné, takže ich výklad vzhľadom na odôvodnenia nariadenia nemá zmysel, pretože v konečnom nariadení sa nestanovuje, že uloženie antidumpingových ciel závisí od napadnutého ustanovenia a ponúknutý záväzok nebol podmienkou prijatia konečného nariadenia. Žiadne z uvedených tvrdení nemôže spochybniť záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 55 vyššie, z ktorého vyplýva, že zrušenie napadnutého ustanovenia by viedlo k tomu, že by sa antidumpingovým clám ustanoveným v článku 1 ods. 2 konečného nariadenia prisúdil väčší rozsah ako je ten, ktorý vyplýva z uplatňovania uvedeného nariadenia, ako ho prijala Rada, čo by nepochybne predstavovalo zmenu podstaty konečného nariadenia.

61

Z tohto dôvodu sa žaloba musí zamietnuť ako neprípustná, keďže napadnuté ustanovenie nie je oddeliteľné od konečného nariadenia. Preto nie je potrebné rozhodnúť ani o návrhu na spojenie tejto žaloby s vecou T‑507/13, SolarWorld a i./Komisia a vecou T‑142/14, SolarWorld a i./Rada, ani o návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania s cieľom preskúmať, či je vedľajšie účastníctvo Canadian Solar stále prípustné.

62

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhmi Rady.

63

Podľa článku 136 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku ak účastník konania žalobu vezme späť, uloží sa mu povinnosť nahradiť trovy konania, pokiaľ to navrhol druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby, a ak nikto z účastníkov konania nenavrhol, ako sa má rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

64

Keďže nebol podaný žiaden návrh týkajúci sa náhrady trov spojených s návrhom Canadian Solar na vstup vedľajšieho účastníka do konania, je opodstatnené uložiť Canadian Solar povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy spojené s uvedeným návrhom.

65

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Je teda opodstatnené rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

66

Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania, než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Je teda opodstatnené rozhodnúť, že CCCME znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

nariadil:

V Luxemburgu 1. februára 2016.