Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014TN0384

    Vec T-384/14: Žaloba podaná 3. júna 2014 – Taliansko/Komisia

    Ú. v. EÚ C 235, 21.7.2014, p. 32–33 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    21.7.2014   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 235/32


    Žaloba podaná 3. júna 2014 – Taliansko/Komisia

    (Vec T-384/14)

    2014/C 235/43

    Jazyk konania: taliančina

    Účastníci konania

    Žalobca: Taliansko (v zastúpení: B. Tidore, avvocato dello Stato, G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

    Žalovaná: Európska komisia

    Návrhy

    Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil rozhodnutie Komisie K(2014) 2008 zo 4. apríla 2014, oznámené 7. apríla 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi, konkrétne Talianskom, v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri dôvody:

    1.

    Prvý dôvod založený na porušení zásad Spoločenstva a nedostatku šetrenia.

    V tejto súvislosti sa tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia vykonala finančnú opravu na základe viacerých nedostatkov konštatovaných počas inšpekcie na mieste, ktorá sa uskutočnila iba v regiónoch Latium a Abruzzes. Žalobkyňa spochybňuje, že výsledky tejto inšpekcie sa môžu použiť mimo sledovaných regiónov a že oprava sa môže kvantifikovať v pomere 5 %, pretože realita rôznych talianskych regiónov je veľmi odlišná a v každom prípade iba bola dotknutá jedna platiaca organizácie (AGEA).

    2.

    Druhý dôvod založený na porušení článkov 43 a 48 nariadenia č. 1782/2003 (1),

    Komisia vo svojom rozhodnutí vytýka Taliansku, že nesprávne uplatnilo právnu úpravu v oblasti osobitných práv tvrdiac, že pre fond by vzniklo riziko. Žalobca tvrdí, že články 43 a 48 nariadenia č. 1782/2003 neupravujú osobitný postup redistribúcie osobitných práv pre prípady skúmané Komisiou a že metodológia prijatá v Taliansku je nielen úplne v súlade s touto právnou úpravou, ale sama osebe nepredstavuje osobitné riziko pre fond.

    3.

    Tretí dôvod založený na porušení všeobecných zásad v oblasti finančných opráv a dodržania kritérií uznania, ako aj nedostatok odôvodnenia.

    La Komisia vo svojom rozhodnutí vykonala opravu týkajúcu sa nedostatkov v spôsobe práce pričítateľných ARBEA, platiacej organizácii, ktorej oprávnenie bolo odobraté rozhodnutím správy z 12. mája 2010 s účinkom 16. októbra 2010, keď úlohy ARBEA prevzala AGEA. Žalobca kritizuje konanie Komisie, ktorá odložila na rok 2010 opravu už vykonanú pre roky 2007-2009, predpokladajúc trvanie už konštatovaného rizika a prijmúc rovnakú percentuálnu mieru, ako aj uplatnenie opravy na obdobie medzi odňatím oprávnenia a prevzatím úloh AGEA.


    (1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001.


    Top