—

Žalobkyne tvrdia, že osobitný systém náhrad upravený v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „EEG“) nepredstavuje zvýhodnenie pre energeticky náročných odberateľov oceliarskeho priemyslu vo všeobecnosti a osobitne pre žalobkyne 2) až 24).

—

Žalobkyne okrem toho tvrdia, že osobitný systém náhrad už vôbec nepredstavuje selektívne zvýhodnenie žalobkýň v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

—

Žalobkyne ďalej uvádzajú, že osobitný systém náhrad nepredstavuje „štátnu alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutú“ podporu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

—

Žalobkyne tvrdia, že osobitný systém náhrad nenarúša hospodársku súťaž v Európskej únii.

—

Žalobkyne ďalej uvádzajú, že osobitný systém náhrad neovplyvňuje ani obchod medzi členskými štátmi.

—

Žalobkyne uvádzajú, že klasifikácia osobitného systému náhrad za pomoc alebo značné zníženie osobitného systému náhrad by nie len prekročila hranice článku 107 ZFEÚ, ktoré sú jasne stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, ale by aj porušila základnú požiadavku hmotnej spravodlivosti zaťaženia. Odstránenie alebo značné zníženie osobitného systému náhrad by tak porušovalo aj základné práva žalobkýň, predovšetkým ich práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie.

—

Žalobkyne ďalej tvrdia, že Komisia svojím rozhodnutím z 22. mája 2002 výslovne rozhodla, že EEG a jeho „systémy náhrad“ nespĺňajú znaky skutkovej podstaty pomoci (1). Toto rozhodnutie sa vzťahuje aj na osobitný systém náhrad.

—

Žalobkyne navyše uvádzajú, že Komisia nedostatočne preskúmala a preto si ani neuvedomila, že systém náhrad pre energeticky náročných odberateľov je odôvodnený cieľom, povahou, resp. vnútornou štruktúrou EEG a preto nepredstavuje selektívne zvýhodnenie.

—

Žalobkyne okrem toho namietajú, že Komisia ich mala v každom prípade pred vydaním rozhodnutia s tak závažnými právnymi následkami vypočuť.