12.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 7/15

1.

Stanovuje článok 14 písm. b) smernice 2009/103/ES (1) kolíznu normu, ktorá by sa ratione personae mala uplatniť nielen na poškodených pri dopravných nehodách, ale aj na poisťovateľov vozidla zodpovedných za škodu spôsobenú pri nehode na účely určenia rozhodného práva pre vzťahy medzi nimi, a je toto ustanovenie osobitným pravidlom vo vzťahu k pravidlám týkajúcim sa rozhodného práva stanoveným v nariadeniach Rím I (2) a Rím II (3)[?]

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku je dôležité zistiť, či právne vzťahy medzi poisťovateľmi v prejednávanom prípade spadajú pod pojem „zmluvné záväzky“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Rím I. Ak právne vzťahy medzi poisťovateľmi spadajú pod pojem „zmluvné záväzky“, potom je dôležitou otázkou, či tieto vzťahy patria do kategórie poistných zmlúv (právnych vzťahov) a rozhodné právo pre ne treba určiť v súlade s článkom 7 nariadenia Rím I.

3.

V prípade zápornej odpovede na prvé dve otázky je dôležité zistiť, či v prípade regresného nároku právne vzťahy medzi poisťovateľmi vozidiel používaných v jazdnej súprave spadajú pod pojem „mimozmluvný záväzok“ v zmysle nariadenia Rím II a či sa tieto právne vzťahy majú pri určovaní rozhodného práva v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia Rím II považovať za odvodené právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody (civilného deliktu). Majú sa poisťovatelia vozidiel používaných v jazdnej súprave v prípade, akým je prejednávaný prípad, považovať za dlžníkov, ktorí sú zodpovední za rovnakú pohľadávku, v zmysle článku 20 nariadenia Rím II a má sa rozhodné právo pre vzťahy medzi nimi určiť podľa tohto pravidla[?]