—

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kalniņš a K. Freimanis, splnomocnení zástupcovia,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: A. Dimitrakopoulou a K. Nasopoulou, splnomocnené zástupkyne,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a L. Grønfeldt, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Valsts ieņēmumu dienests (lotyšská finančná správa, ďalej len „finančná správa“) a „Veloserviss“ SIA (ďalej len „Veloserviss“) vo veci výberu dovozného cla a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) spolu s úrokmi z omeškania pri následnej kontrole colných vyhlásení.

3

Článok 78 colného kódexu s názvom „Následná kontrola vyhlásení“ stanovuje:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch deklaranta, akejkoľvek inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na týchto operáciách, akejkoľvek inej osoby, ktorá je držiteľom týchto dokladov a údajov na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

4

Podľa ustanovenia článku 221 ods. 1, 3 a 4 tohto kódexu:

„1.   Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

…

3.   Oznámenie dlžníkovi sa neuskutoční po ukončení obdobia troch rokov od dátumu, keď sa nadobudol colný dlh. …

4.   Ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde, jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených v platných ustanoveniach oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v odseku 3.“

5

§ 23 ods. 1 lotyšského zákona o daniach a poplatkoch stanovuje:

„Po vykonaní finančnej kontroly finančná správa určí alebo spresní sumy, ktoré sa majú uviesť v povinných častiach výkazov a daňových priznaní, zdaniteľné príjmy (alebo straty), výpočty daní (alebo sadzby) v súlade s daňovou právnou úpravou a uloží pokutu do troch rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie stanovenej uvedenou právnou úpravou. Ak sa v súvislosti so stanovenou daňou, časťou daňového priznania, sadzbou alebo akoukoľvek inou platbou stanovenou zákonom za dotknuté zdaňovacie obdobie uskutočňuje finančná kontrola, jej stanovisko je konečné a možno ho zmeniť, len ak je začaté trestné stíhanie pre podvod, falšovanie listín, podvod na daniach a iných platbách obdobnej povahy alebo pre iné porušenia, ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky dane.“

6

Dňa 17. mája 2007 doviezla Veloserviss do Európskej únie bicykle s pôvodom v Kambodži s cieľom prepustiť ich do voľného obehu. Na základe osvedčenia pôvodu vydaného kambodžskou vládou 16. februára 2007 Veloserviss nezaplatila clo ani DPH.

7

Finančná správa uskutočnila v roku 2008 prvú následnú colnú kontrolu týkajúcu sa obdobia, keď boli dovezené sporné bicykle. Keďže v tejto súvislosti nezistila nijakú nezrovnalosť, Veloserviss splnila rozhodnutie vydané po uskutočnení tejto kontroly.

8

V priebehu roka 2010 získala finančná správa informácie od Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), že osvedčenie pôvodu vydané kambodžskou vládou týkajúce sa predmetných tovarov nie je v súlade s požiadavkami ustanovení práva Únie.

9

Na základe týchto informácií uskutočnila finančná správa druhú následnú kontrolu týkajúcu sa jediného administratívneho dokumentu predloženého spoločnosťou Veloserviss a konštatovala, že colné výnimky boli na tieto tovary uplatnené nesprávne.

10

Rozhodnutím z 23. júla 2010 uložila finančná správa spoločnosti Veloserviss povinnosť zaplatiť clo, ako aj daň z pridanej hodnoty spolu s úrokmi z omeškania.

11

Následne podala spoločnosť Veloserviss návrh na zrušenie tohto rozhodnutia.

12

Po preskúmaní veci v odvolacom konaní Administratīvā apgabaltiesa (krajský správny súd) rozsudkom vydaným 27. marca 2014 vyhovel návrhu na zrušenie rozhodnutia z 23. júla 2010, pričom najmä uviedol, že v zmysle § 23 ods. 1 lotyšského zákona o daniach a poplatkoch finančná správa nebola oprávnená vykonať novú následnú kontrolu dotknutého deklarovaného tovaru, keďže prvá kontrola vyvolala v spoločnosti Veloserviss legitímnu dôveru a táto spoločnosť splnila všetky stanovené podmienky týkajúce sa predloženia colného vyhlásenia, keďže objektívne nemohla vedieť, že príslušný kambodžský orgán vydal chybné osvedčenie. Preto spoločnosť Veloserviss konala v dobrej viere.

13

Finančná správa teda podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

V tejto súvislosti finančná správa zdôrazňuje, že podľa Augstākās tiesas Administratīvo lietu departaments (správne kolégium Najvyššieho súdu Lotyšskej republiky) nezohľadnil Administratīvā apgabaltiesa (krajský správny súd) skutočnosť, že keď táto finančná správa po prvýkrát uskutočnila colnú kontrolu v spoločnosti Veloserviss, nemala k dispozícii správu OLAF‑u, v dôsledku čoho nemohla zistiť, že predložené osvedčenia pôvodu boli nesprávne. Administratīvā apgabaltiesa (krajský správny súd) údajne nezohľadnil skutočnosť, že článok 78 ods. 3 colného kódexu je osobitným pravidlom k § 23 ods. 1 lotyšského zákona o daniach a poplatkoch. Napokon Súdny dvor podľa finančnej správy v bode 40 rozsudku Greencarrier Freight Services Latvia (C‑571/12, EU:C:2014:102) uviedol, že colné orgány môžu pristúpiť k oznámeniu o novom colnom dlhu do troch rokov odo dňa vzniku tohto dlhu, v dôsledku čoho finančná správa mohla doplniť pôvodné rozhodnutie o kontrole.

15

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenal, že zatiaľ čo lotyšské právo obmedzuje možnosť uskutočniť opakované finančné kontroly, článok 78 ods. 3 colného kódexu všeobecne upravuje právo colných orgánov uskutočniť následné kontroly a zamedziť nezaplateniu cla, pričom neobmedzuje možnosť opakovania takýchto kontrol. Využitie tohto práva sa však musí riadiť všeobecnými zásadami správneho konania, vrátane zásad a ustanovení vnútroštátneho práva. Vzhľadom na to, že existujú pochybnosti o výklade článku 78 ods. 3 tohto kódexu, má toto ustanovenie zásadný vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu.

16

Za týchto podmienok Augstākās tiesas Administratīvo lietu departaments (správne kolégium Najvyššieho súdu Lotyšskej republiky) rozhodlo o prerušení konania a položilo Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

17

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spolu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či a v akom rozsahu sa má článok 78 ods. 3 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje možnosť colných orgánov zopakovať následnú kontrolu a vyvodiť z nej dôsledky určením nového colného dlhu, pokiaľ na jednej strane príslušná finančná správa získa informáciu, že colná právna úprava bola uplatnená na základe nepresných alebo neúplných údajov, a na druhej strane táto informácia nebola známa v deň prijatia rozhodnutia týkajúceho sa prvej následnej kontroly.

18

Na zodpovedanie tejto otázky je najskôr potrebné uviesť, že článok 78 ods. 3 colného kódexu uvádza, že colné orgány prijímajú opatrenia, ktoré tam sú uvedené, „v súlade s vydanými predpismi“.

19

Navyše tak z článku 1 uvedeného kódexu, podľa ktorého colné predpisy Únie pozostávajú aj z právnych predpisov prijatých na úrovni jednotlivých štátov na účely ich vykonávania, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členské štáty môžu ostať naďalej oprávnené stanoviť procesné pravidlá v rozsahu pôsobnosti colného kódexu, musia však zabezpečiť, že tieto pravidlá budú v súlade s týmto kódexom, ako aj všeobecnejšie, že budú v súlade s požiadavkami a rozhodujúcimi zásadami práva Únie (pozri analogicky najmä rozsudky CIVAD, C‑533/10, EU:C:2012:347, bod 23; uznesenie Saupiquet/Komisia, C‑37/12 P, EU:C:2013:96, bod 39, ako aj rozsudok Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C‑129/13 a C‑130/13, EU:C:2014:2041, bod 77).

20

S touto výhradou si teda členské štáty v zásade ponechávajú právomoc prijímať pravidlá upravujúce následné kontroly upravené v článku 78 ods. 3 colného kódexu.

21

Konkrétnejšie na určenie, či a v akom rozsahu môže členský štát upraviť obmedzenia v tomto smere, je potrebné najskôr pripomenúť, že článok 78 colného kódexu upravuje konanie prípadne umožňujúce colným orgánom z úradnej moci následne preskúmať colné vyhlásenie, teda po prepustení tovaru uvedeného v takomto vyhlásení (pozri v tomto zmysle rozsudky Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, body 62, 64 a 66, ako aj Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12, EU:C:2014:102, bod 28).

22

V tejto súvislosti môžu uvedené orgány v zmysle článku 78 ods. 1 colného kódexu zmeniť colné vyhlásenie, to znamená opätovne ho preskúmať (rozsudok Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 45).

23

Okrem toho môžu colné orgány v zmysle článku 78 ods. 2 uvedeného kódexu s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení uskutočniť kontroly rozhodujúcich dokumentov a údajov a podľa okolností prehliadať dotknutý tovar (pozri v tomto zmysle rozsudok Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12, EU:C:2014:102, bod 29).

24

Ak z tohto preskúmania a kontroly vyplynie, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych a neúplných údajov, teda že došlo buď k vecným chybám či opomenutiam, alebo k nesprávnemu výkladu uplatniteľného práva, colné orgány musia v súlade s článkom 78 ods. 3 colného kódexu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu situácie, pričom zohľadnia nové skutočnosti, ktoré majú k dispozícii (pozri v tomto zmysle Terex Equipment a i., C‑430/08 a C‑431/08, EU:C:2010:15, bod 62).

25

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že znenie článku 78 uvedeného kódexu neobsahuje ani obmedzenie možnosti colných orgánov opakovať preskúmanie alebo následnú kontrolu v zmysle odsekov 1 a 2 tohto článku, ani obmedzenie, pokiaľ ide o nimi prijaté opatrenia nevyhnutné na nápravu situácie upravenej v odseku 3 uvedeného článku.

26

Pokiaľ totiž ide o samotný účel kódexu, ktorým je podľa piateho odôvodnenia tohto kódexu najmä zabezpečenie riadneho uplatňovania sadzieb, ktoré sú v ňom upravené (pozri v tomto zmysle rozsudok Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12, EU:C:2014:102, bod 32), ako aj osobitnú logiku článku 78 tohto kódexu spočívajúcu v prispôsobení colného konania skutočnej situácii pomocou opravy vecných chýb alebo opomenutí, ako aj chýb vo výklade uplatniteľného práva (pozri rozsudky Terex Equipment a i., C‑430/08 a C‑431/08, EU:C:2010:15, bod 56, ako aj Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, bod 47), svedčia v neprospech výkladu tohto článku, ktorý všeobecne vylučuje, aby colné orgány uskutočnili preskúmanie a iné následné kontroly colných vyhlásení s cieľom prípadnej nápravy situácie.

27

Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že uvedené orgány disponujú na účely efektívneho vykonania takýchto cieľov širokou mierou voľnej úvahy na uskutočnenie preskúmaní a následných kontrol (pozri v tomto zmysle rozsudky Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, body 48 a 50, ako aj Digitalnet a i., C‑320/11, C‑330/11, C‑382/11 a C‑383/11, EU:C:2012:745, bod 66).

28

Z toho vyplýva, že článok 78 ods. 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci povinností, ktoré ukladá colným orgánom, im všeobecne dovoľuje obnoviť preskúmanie alebo následnú kontrolu po colnom vyhlásení a vyvodiť z toho dôsledky stanovením nového colného dlhu.

29

Možnosť colných orgánov preskúmať colné vyhlásenia a prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu situácie podlieha dodržaniu relevantných požiadaviek a všeobecných zásad práva Únie, najmä požiadavkám vyplývajúcim zo zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorá je jej nevyhnutným dôsledkom.

30

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery sú súčasťou právneho poriadku Únie. Na základe toho ich inštitúcie Európskej únie, ale aj členské štáty pri výkone právomocí, ktoré im zveruje právna úprava Únie, musia dodržiavať (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Netto Supermarkt, C‑271/06, EU:C:2008:105, bod 18, a Plantanol, C‑201/08, EU:C:2009:539, bod 43).

31

Pokiaľ ide po prvé o zásadu ochrany právnej istoty, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je jej cieľom zaručiť predvídateľnosť situácií a právnych vzťahov a vyžaduje najmä, aby situácia osoby povinnej platiť clo vzhľadom na jej práva a povinnosti vo vzťahu k daňovej alebo colnej správe nemohla byť donekonečna spochybňovaná (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Alstom Power Hydro, C‑472/08, EU:C:2010:32, bod 16, a Elsacom, C‑294/11, EU:C:2012:382, bod 29).

32

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že určenie primeranej premlčacej lehoty, či už je to podľa vnútroštátneho práva, alebo práva Únie, slúži záujmu právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán a napriek tomu nebráni výkonu práv, ktoré právny poriadok Únie priznáva dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky Barth, C‑542/08, EU:C:2010:193, bod 28, a CIVAD, C‑533/10, EU:C:2012:347, bod 23).

33

Keďže článok 78 colného kódexu nestanovuje nijakú premlčaciu lehotu na následnú kontrolu colných vyhlásení, členské štáty sú oprávnené stanoviť pre toto konanie primeranú premlčaciu lehotu v súlade so všeobecnou zásadou právnej istoty.

34

Hoci tento článok v tejto súvislosti neupravuje osobitnú lehotu, je potrebné poznamenať, že podľa článku 221 ods. 3 colného kódexu colné orgány môžu oznámiť nový colný dlh do troch rokov odo dňa, keď vznikol tento dlh (pozri rozsudok Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12, EU:C:2014:102, bod 40).

35

Po uplynutí tejto lehoty je dlh premlčaný, a preto zaniká v zmysle článku 233 uvedeného kódexu (pozri rozsudok Direct Parcel Distribution Belgium, C‑264/08, EU:C:2010:43, bod 43).

36

Pokiaľ po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu nie je možné oznámiť nový colný dlh a vyvodiť tak dôsledky z preskúmania alebo následných kontrol v zmysle článku 78 ods. 3 colného kódexu, nemalo by sa brániť členským štátom, aby v zmysle zásady právnej istoty obmedzili uplatnenie preskúmavacieho konania, ktoré upravuje, na vznik dlhu po uplynutí troch rokov odo dňa, keď vznikol prvý colný dlh, tým, že takéto preskúmanie podmienia takouto premlčacou lehotou (pozri v tomto zmysle rozsudok Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12, EU:C:2014:102, body 40 a 41).

37

Naproti tomu počas tohto obdobia troch rokov musí vnútroštátna právna úprava členského štátu, ako tiež bolo uvedené v bodoch 25 až 28 tohto rozsudku, umožniť colným orgánom znovu prijať opatrenia na nápravu situácie v dôsledku preskúmania alebo následnej kontroly v súlade s článkom 78 ods. 3 colného kódexu, najmä zmenou colného dlhu. Okrem toho prijatie takéhoto opatrenia musí byť možné aj po uplynutí uvedeného obdobia v situácii, keď je colný dlh v zmysle článku 221 ods. 4 tohto kódexu výsledkom skutku, za ktorý bolo možné v čase jeho spáchania začať trestné konanie na súde, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

38

O to viac a v iných situáciách, než je posledná uvedená situácia, sa preskúmanie a následné kontroly v zmysle odsekov 1 a 2 tohto článku vykonané opakovane musia považovať za preskúmanie a kontroly v súlade so zásadou právnej istoty prinajmenšom počas obdobia troch rokov od vzniku colného dlhu, keďže takéto preskúmanie alebo takáto následná kontrola, ako tiež uviedla Komisia, samy osebe nevyhnutne nemajú vplyv na právnu situáciu dotknutej osoby povinnej platiť clo.

39

Pokiaľ ide po druhé o zásadu ochrany legitímnej dôvery, je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že možnosť dovolávať sa tejto zásady je otvorená všetkým hospodárskym subjektom, v ktorých vnútroštátny orgán vzbudil opodstatnené očakávania. Ak však opatrný a obozretný hospodársky subjekt môže predvídať prijatie opatrení, ktoré by sa mohlo dotknúť jeho záujmov, nemôže sa po prijatí týchto opatrení odvolávať na uvedenú zásadu. Okrem toho hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môžu vnútroštátne orgány zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy (pozri najmä rozsudok Plantanol, C‑201/08, EU:C:2009:539, bod 53).

40

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o možnosť osoby povinnej platiť clo dovolávať sa zásady legitímnej dôvery v prípade preskúmania alebo následných kontrol a určenia s tým súvisiaceho colného dlhu, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto osoba povinná platiť clo nemôže vyvodzovať svoju legitímnu dôveru v platnosť osvedčení z toho, že ich colné orgány členského štátu najprv prijali, pretože úloha týchto orgánov pri prvom prijatí colných deklarácií vôbec nie je prekážkou výkonu neskorších kontrol ani následkov, ktoré z toho môžu vyplývať (pozri v tomto zmysle rozsudky Van Gend & Loos a Expeditiebedrijf Bosman/Komisia, 98/83 a 230/83, EU:C:1984:342, bod 20, ako aj Faroe Seafood a i., C‑153/94 a C‑204/94, EU:C:1996:198, bod 93).

41

Osoba povinná platiť clo totiž počas obdobia troch rokov od vzniku pôvodného colného dlhu uvedeného v bode 34 tohto rozsudku musí ako hospodársky subjekt prevziať riziko, že colné orgány sa vrátia k rozhodnutiu o colnom dlhu a zohľadnia nové skutočnosti, o ktorých sa prípadne dozvedia na základe kontrol, a musí prijať opatrenia nevyhnutné na znášanie tohto rizika (pozri v tomto zmysle rozsudok Lagura Vermögensverwaltung, C‑438/11, EU:C:2012:703, bod 30).

42

Z toho vyplýva, že zásada ochrany legitímnej dôvery vo všeobecnosti nebráni týmto colným orgánom uskutočniť preskúmania alebo následné kontroly a vyvodiť z nich dôsledky v zmysle článku 78 ods. 3 colného kódexu.

43

Po tretie je však potrebné poznamenať, že nič nebráni osobe povinnej platiť clo, aby namietala proti následnému zohľadneniu cla za osobitných a kumulatívnych podmienok upravených v článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, ktorého cieľom je ochrana legitímnej dôvery osoby povinnej platiť clo, pokiaľ ide o opodstatnenosť všetkých skutočností, ktoré ovplyvnili rozhodnutie o vymeraní alebo nevymeraní cla (pozri rozsudok Agrover, C‑173/06, EU:C:2007:612, body 30 a 31).

44

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pritom legitímna dôvera osoby povinnej platiť clo chránená v zmysle uvedeného ustanovenia iba vtedy, ak „samotné“ príslušné orgány vytvorili základ, z ktorého táto dôvera vychádza. Iba omyly pripísateľné aktívnemu správaniu príslušných orgánov preto vedú k nároku na to, aby nebolo dodatočne vybraté clo (pozri v tomto zmysle rozsudky Mecanarte, C‑348/89, EU:C:1991:278, body 19 a 23, ako aj Agrover, C‑173/06, EU:C:2007:612, bod 31).

45

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom však v konaní vo veci samej nejde o takúto situáciu, keďže podľa skutkových okolností, ako sú opísané týmto súdom, sa preskúmavacie konanie opätovne uskutočnilo v dôsledku informácie týkajúcej sa osvedčenia o pôvode, v danom prípade vyplývajúcej zo správy OLAF‑u, ktorá colným orgánom nebola známa v deň prijatia rozhodnutia týkajúceho sa prvej následnej kontroly.

46

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že článok 78 ods. 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje možnosť colných orgánov zopakovať preskúmanie alebo následnú kontrolu a vyvodiť z nich dôsledky určením nového colného dlhu, pokiaľ sa toto obmedzenie vzťahuje na obdobie troch rokov odo dňa vzniku pôvodného colného dlhu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

47

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje možnosť colných orgánov zopakovať preskúmanie alebo následnú kontrolu a vyvodiť z nich dôsledky určením nového colného dlhu, pokiaľ sa toto obmedzenie vzťahuje na obdobie troch rokov odo dňa vzniku pôvodného colného dlhu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.