1

Európska komisia sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že tým, že Portugalská republika nezabezpečila primeranú úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd v 52 aglomeráciách, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311. s. 1, ďalej len „smernica 91/271“).

2

Prvé, tretie, štvrté a ôsme odôvodnenia smernice 91/271 stanovujú:

„keďže uznesením Rady z 28. júna 1988 o ochrane Severného mora a iných vôd v spoločenstve [Ú. v. ES C 209, s. 3] bola Komisia vyzvaná dodať návrhy na opatrenia vyžadované na úrovni spoločenstva na čistenie komunálnych odpadových vôd;

…

keďže pre zabráneniu nepriaznivého vplyvu likvidácie nedostatočne očistených komunálnych odpadových vôd na životné prostredie existuje všeobecná potreba sekundárneho čistenia komunálnych odpadových vôd;

keďže je potrebné vyžadovať v citlivých oblastiach náročnejšie čistenie; keďže v niektorých menej citlivých oblastiach by sa primárne čistenie mohlo považovať za primerané;

…

keďže je potrebné monitorovať čističky, zberné vody a vypúšťanie kalu, aby sa zabezpečilo, že životné prostredie je chránené pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd“.

3

Podľa článku 1 tejto smernice:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

4

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…“

5

Článok 3 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, že všetky aglomerácie sú vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu,

…“

6

Článok 4 smernice 91/271 znie takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

…

3.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. …

…“

7

Podľa článku 8 ods. 1 tejto smernice:

„Členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch [pre] technick[é] problém[y] a pre geograficky definované populačné skupiny predložiť špeciálnu požiadavku [osobitnú žiadosť – neoficiálny preklad] na Komisiu o predĺžení obdobia na splnenie požiadaviek článku 4.“

8

Článok 15 ods. 1 prvá zarážka a ods. 4 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú:

…

4.   Informácie zhromaždené príslušnými orgánmi alebo subjektmi pri plnení požiadaviek odsekov 1, 2 a 3 sa archivujú v členskom štáte a sprístupnia sa Komisii do šiestich mesiacov od prijatia požiadavky.

9

Oddiel B prílohy I tejto smernice s názvom „Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do zberných vôd“ stanovuje:

…“

10

Oddiel D prílohy I smernice 91/271 týkajúci sa metód monitorovania a vyhodnotenia výsledkov znie takto:

–2000 až 9999

p. k.:

12 vzoriek počas prvého roka.

4 vzorky v nasledujúcich rokoch, ak sa dá preukázať, že voda počas prvého roka spĺňa ustanovenia tejto smernice;

ak jedna vzorka zo štyroch nevyhovie, v nasledujúcom roku sa musí odobrať 12 vzoriek.

–10000 až 49999

p. k.:

11

Tabuľka 1 prílohy I tejto smernice obsahuje požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podľa článkov 4 a 5 tejto smernice. Má nasledujúce znenie:

12

Tabuľka 3 prílohy I smernice 91/271 predovšetkým stanovuje, že ak počet odobratých vzoriek v predmetnom roku je medzi štyrmi až siedmimi, maximálne povolený počet vzoriek, ktoré nevyhovujú, je stanovený na jednu vzorku. Pokiaľ je počet odobratých vzoriek v predmetnom roku medzi ôsmimi až šestnástimi, maximálne povolený počet vzoriek, ktoré nevyhovujú, je stanovený na dve vzorky.

13

Komisia 23. novembra 2009 zaslala Portugalskej republike výzvu, v ktorej uviedla, že Portugalská republika nesplnila povinnosti stanovené v článkoch 3, 4 a 10 smernice 91/271 vo vzťahu k 186 aglomeráciám nachádzajúcim sa na území tohto členského štátu a z tohto dôvodu ju vyzvala na predloženie pripomienok.

14

Dňa 19. februára 2010 Portugalská republika odpovedala na túto výzvu, pričom poskytla informácie týkajúce sa 186 predmetných aglomerácií a doplnila svoju odpoveď o aktuálne údaje listom z 12. januára 2012.

15

Komisia 22. júna 2012 zaslala Portugalskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom v súvislosti s poskytnutými informáciami poukázala na to, že určité aglomerácie, ktoré pôvodne porušovali článok 3 smernice 91/271, k tomuto dátumu sú v súlade s ustanoveniami práva Únie, ale že tento členský štát v súvislosti so 77 aglomeráciami s p. k. od 2000 do 15000 stále nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice 91/271. Komisia uviedla, že týchto 77 aglomerácií vypúšťa odpadové vody do sladkých vôd alebo estuárií, tak v normálnych oblastiach, ako aj v citlivých oblastiach bez zaistenia primeranej úrovne čistenia a bez zníženia biochemickej spotreby kyslíka (BOD) a chemickej spotreby kyslíka (COD) v súlade s hodnotami obsiahnutými v prílohe I smernice 91/271. Komisia preto vyzvala Portugalskú republiku, aby prijala opatrenia nevyhnutné na to, aby tomuto odôvodnenému stanovisku vyhovela v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

16

Listom z 3. augusta 2012 Portugalská republika odpovedala na odôvodnené stanovisko a tvrdila, že 17 z týchto 77 aglomerácií k danému dátumu spĺňa požiadavky smernice 91/271 a že v krátkom čase budú ustanovenia tejto smernice dodržané vo viac ako polovici zo 77 aglomerácií uvedených v odôvodnenom stanovisku. Zároveň sa zaviazala k tomu, že bude pravidelne Komisiu informovať o vývoji situácie.

17

Z dôvodu chýbajúcich informácií zo strany Portugalskej republiky Komisia sa listom z 23. októbra 2013 pýtala tohto členského štátu na stav plnenia jeho povinností. Tento štát odpovedal v liste z 26. novembra 2013, že 53 aglomerácií stále nespĺňa požiadavky smernice 91/271.

18

Portugalská republika listami z 10. júna a zo 4. júla 2014 spresnila, že 40 aglomerácií uvedených v odôvodnenom stanovisku už spĺňa požiadavky smernice 91/271 a že pri 37 aglomeráciách, ktoré stále porušujú smernicu, bude situácia pri 15 z nich vyriešená do konca roku 2015, pričom však 22 zvyšných aglomerácií naďalej nespĺňa požiadavky.

19

Keďže Komisia považovala vysvetlenia Portugalskej republiky za nedostatočné, podala predmetnú žalobu.

20

Vo svojej žalobe Komisia tvrdí, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 smernice 91/271 v súvislosti s čistením komunálnych odpadových vôd v nasledujúcich 52 aglomeráciách: Alvalade, Odemira, Loriga, Pereira do Campo, Vila Verde (PTAGL 420), Mação, Paço, Pontével, Vila Nova de São Bento, Castro Daire, Arraiolos, Cercal, Vale de Santarém, Castro Verde, Almodôvar, Ferreira do Alentejo, Vidigueira, Amares/Ferreiras, Alcácer do Sal, Amareleja, Gonsundeira, Salvaterra de Magos, Mogadouro, Melides, Vila Verde (PTAGL 421), Santiago do Cacém, Serpa, São Bartolomeu de Messines, Monchique, Montemor‑o‑Novo, Grândola, Estremoz, Maceira, Vendas Novas, Lousada, Felgueiras, Riachos, Tolosa, Meda, Alter do Chão, Tábua, Portel, Viana do Alentejo, Cinfães, Vila de Prado, Ponte de Reguengo, Canas de Senhorim, Repeses, Mangualde, Nelas, Vila Viçosa, Santa Comba Dão.

21

Komisia uvádza, že podľa článku 4 smernice 91/271 Portugalská republika od 1. januára 2006 mala zabezpečiť sekundárne čistenie alebo ekvivalentné čistenie vypúšťaných komunálnych odpadových vôd pochádzajúcich z týchto aglomerácií a dodržiavať hodnoty uvedené v tabuľke 1 prílohy I smernice 91/271. Komisia v tejto súvislosti uvádza, že na to, aby boli splnené požiadavky článku 4 tejto smernice, mala Portugalská republika Komisii predložiť výsledky monitorovacích meraní podľa prílohy I oddielu D 3 smernice 91/271, ktoré by potvrdili, že voda odoberaná v pravidelných intervaloch v bode výpustu čističiek v priebehu prvého roka ich prevádzky spĺňa požiadavky tejto smernice.

22

Komisia sa teda domnieva, že všeobecné a pretrvávajúce porušovanie môže vo viacerých malých aglomeráciách viesť k nenapraviteľným škodám na životnom prostredí. Zároveň uviedla, že ekonomické problémy, ktoré Portugalská republika uviedla v konaní pred podaním žaloby, nemôžu odôvodniť vytýkané nesplnenie povinnosti.

23

Vo svojom vyjadrení k žalobe Portugalská republika zdôrazňuje, že Komisia vo svojej žalobe uznáva, že nesplnenie povinností uvedených v článku 4 smernice 91/271 sa nevzťahuje na 26 z 52 aglomerácií uvedených v návrhu na začatie konania, a to: Loriga, Paço, Vila Nova de São Bento, Cercal, Vale de Santarém, Castro Verde, Almodôvar, Amares/Ferreiras, Gonsundeira, Salvaterra de Magos, Mogadouro, Melides, Vila Verde‑Minho, Santiago do Cacém, Serpa, São Bartolomeu de Messines, Vendas Novas, Lousada, Felgueiras, Riachos, Meda, Alter do Chão, Tábua, Vila de Prado, Mangualde a Nelas.

24

Navyše Portugalská republika uvádza, že pokiaľ ide o aglomerácie Alvalade, Odemira, Pereira do Campo, Vila Verde – Sintra, Mação, Arraiolos, Ferreira do Alentejo, Vidigueira, Alcácer do Sal, Amareleja, Montemor‑o‑Novo, Grândola, Estremoz, Maceira, Portel, Cinfães, Canas de Senhorim, Repeses, Vila Viçosa a Santa Comba Dão, ku dňu podania jej vyjadrenia k žalobe prebiehajú práce, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby čističky komunálnych odpadových vôd spĺňali požiadavky smernice 91/271, a v každom prípade budú ukončené pred koncom roka 2015.

25

Pokiaľ ide o aglomerácie Pontével, Castro Daire, Monchique, Tolosa, Viana do Alentejo a Ponte de Reguengo, vypracovanie štúdií a prijatie opatrení potrebných na splnenie požiadaviek uvedených v článku 4 smernice 91/271 je podľa Portugalskej republiky k dátumu podania jej vyjadrenia k žalobe v pokročilom štádiu.

26

Tento členský štát spresňuje, že sa uskutočnilo nespočetne veľa stretnutí a bolo podniknutých veľmi veľa krokov s cieľom zabezpečiť stanovenie primeraných lehôt a dodržanie lehôt uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, a uvádza, že na zabezpečenie uskutočnenia projektov v obciach, ktoré majú ekonomické ťažkosti, bolo uverejnené mimoriadne stanovisko k operačnému programu zveľaďovania územia (OPZÚ), ktoré zaručuje financovanie 85 % predmetných prác.

27

Vo svojej replike Komisia trvá na svojej žalobe vo vzťahu k 52 aglomeráciám uvedeným v jej žalobe a predovšetkým tvrdí, že pokiaľ ide o 26 aglomerácií uvedených v bode 23 tohto rozsudku, Portugalská republika ku svojmu vyjadreniu k žalobe nepriložila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na chýbajúce informácie o odoberaní vzoriek, ako aj o metódach monitorovania a vyhodnotenia použitých na predmetné aglomerácie, Komisia sa domnieva, že Portugalská republika nesplnila ustanovenia smernice 91/271. Táto inštitúcia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posledné informácie, ktoré jej Portugalská republika zaslala, sú zo 4. júla 2014 a týkajú sa stavu k 30. júnu 2014.

28

Portugalská republika vo svojej duplike uvádza, že Komisii bola 22. decembra 2014 doručená doplňujúca odpoveď k odôvodnenému stanovisku, v ktorej uviedla prehľad o situácii v predmetných aglomeráciách.

29

Na základe nových údajov doručených Komisii, Portugalská republika tvrdí, že aglomerácie Loriga, Paço, Vila Nova de São Bento, Vale de Santarém, Gonsundeira, Salvaterra de Magos, Mogadouro, Serpa, São Bartolomeu de Messines, Riachos, Meda, Alter do Chão, Tábua a Mangualde splnili požiadavky ustanovení smernice 91/271.

30

V súvislosti s ostatnými aglomeráciami uvedenými v predmetnej žalobe Portugalská republika tvrdí, že tieto aglomerácie môžu dosiahnuť súlad s ustanoveniami smernice 91/271 a že mesačné analytické údaje sa práve zbierajú, teda dosiahnutie súladu vo všeobecnosti prebieha.

31

Na úvod treba uviesť, že na pojednávaní pred Súdnym dvorom Komisia zúžila predmet svojej žaloby na 44 aglomerácií, pričom poukázala na to, že táto žaloba sa už nevzťahuje na aglomerácie Paço, Gonsundeira, Salvaterra de Magos, São Bartolomeu de Messines, Lousada, Felgueiras, Riachos a Meda.

32

Okrem toho treba konštatovať, že nie je sporné, že všetky aglomerácie, pri ktorých Komisia zotrváva na svojej žalobe, majú p. k. v rozmedzí od 2200 do 13400.

33

Podľa Komisie povinnosti vyplývajúce členským štátom z článku 4 smernice 91/271 zahŕňajú vykonávanie kontrol uvedených v prílohe I oddiele D tejto smernice a na ich účely je potrebné ročne odobrať minimálny počet vzoriek v závislosti od veľkosti dotknutej čističky, a to osobitne počas prvého roka prevádzky. Portugalská republika na pojednávaní tvrdila, že povinnosti vyplývajúce z článku 4 smernice 91/271 treba považovať za splnené v momente, keď vzorka vody vypúšťanej z čističky, ktorá je v prevádzke, vykáže hodnoty zodpovedajúce ukazovateľom uvedeným v danej smernici.

34

Článok 4 ods. 1 smernice 91/271 stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením“ a spresňuje, že toto čistenie sa musí uskutočniť podľa p. k. a podľa oblasti vypúšťania týchto vôd pred 31. decembrom 2000 alebo pred 31. decembrom 2005. Článok 4 ods. 3 tejto smernice stanovuje, že vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odseku 1 „musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I“ uvedenej smernice.

35

Z prílohy I oddielu B bodu 1 smernice 91/271 vyplýva, že „čističky odpadových vôd sa navrhnú alebo modifikujú tak, aby sa dali získať reprezentatívne vzorky prichádzajúcej odpadovej vody a očisteného vypúšťania pred vypustením do zberných vôd“. Oddiel B bod 2 stanovuje, že „vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podliehajúce čisteniu v súlade s článkom 4 a 5 [tejto smernice] spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 1“.

36

Treba uviesť, že článok 4 smernice 91/271 žiadnym spôsobom neodkazuje na prílohu I oddiel D tejto smernice, ktorá stanovuje „referenčné metódy monitorovania a vyhodnotenia výsledkov“. Tento oddiel zodpovedá potrebe uvedenej vo ôsmom odôvodnení tejto smernice, podľa ktorého „je potrebné monitorovať čističky, zberné vody a vypúšťanie kalu, aby sa zabezpečilo, že životné prostredie je chránené pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd“ a je súčasťou priebežného monitorovania vypúšťania. Z tohto hľadiska príloha I oddiel D bod 3 smernice 91/271 stanovuje minimálny ročný počet odoberaných vzoriek a upravuje, že v určitých prípadoch majú výsledky dosiahnuté v rámci jedného roka vplyv na odobratie vzoriek v nasledujúcom roku.

37

Ako uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, oddiel D prílohy I smernice 91/271 sa týka sústavnej povinnosti, ktorá má zabezpečiť, aby vypúšťaná voda „stále“ spĺňala požiadavky kvality, ktoré mala spĺňať od uvedenia čističky do prevádzky.

38

Hoci teda článok 4 smernice 91/271 obsahuje povinnosť dosiahnuť určitý výsledok, pokiaľ ide o splnenie požiadaviek oddielu B prílohy I tejto smernice v súvislosti s vypúšťaním vôd z čističiek komunálnych odpadových vôd, neukladá na účely preukázania tohto súladu povinnosť vykonávania odoberania vzoriek počas celého roka.

39

Pokiaľ teda členský štát môže predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky uvedené v prílohe I oddiele B smernice 91/271, treba predpokladať, že povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice sú splnené.

40

Je potrebné uviesť, že na účely dosiahnutia cieľa ochrany životného prostredia pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadovej vody uvedeného v článku 1 smernice 91/271, povinnosť zakotvená v uvedenom článku 4, podľa ktorej vypúšťanie komunálnych odpadových vôd musí prejsť čistením zodpovedajúcim požiadavkám prílohy I oddielu B, je upevnená monitorovaním vypúšťania vôd z čističiek v zmysle článku 15 ods. 1 prvej zarážky tejto smernice, ktorá výslovne odkazuje na prílohu I oddiel D tejto smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že predmetná vec sa netýka nesplnenia povinností vyplývajúcich Portugalskej republike z článku 15 smernice 91/271.

41

Na podporu tohto výkladu treba uviesť, že články 3 a 4 smernice 91/271 stanovujú členským štátom rovnaké lehoty na to, aby sa podľa tohto článku 3 aglomerácie vybavili zbernými systémami komunálnych odpadových vôd a aby sa podľa článku 4 tieto vody pred vypustením sekundárne alebo ekvivalentne čistili. Pokiaľ by bol prijatý výklad článku 4 smernice 91/271 podporovaný Komisiou, konečné dátumy uvedené v článku 4 tejto smernice by museli byť posunuté o rok vo vzťahu k lehotám uvedeným v článku 3 tejto smernice, pričom tento ročný rozdiel umožní členským štátom vykonať odobratie vzoriek v súlade s prílohou I oddielom D uvedenej smernice. Žiadna dodatočná lehota však nie je upravená vo vzťahu k lehote uvedenej v článku 3 smernice 91/271 na účely dosiahnutia súladu s požiadavkami článku 4 tejto smernice zo strany členských štátov.

42

Aj keď článok 8 smernice 91/271 umožňuje predĺženie lehoty stanovenej na splnenie požiadaviek článku 4 tejto smernice, treba zdôrazniť, že takéto predĺženie je prípadne povolené len na základe osobitnej žiadosti a že v každom prípade tento článok neuvádza povinné zohľadnenie minimálneho množstva odoberaní, ktoré má dotknutý členský štát v priebehu tejto dodatočnej lehoty vykonať.

43

Navyše nemožno prijať tvrdenie Komisie prednesené na pojednávaní, podľa ktorého tento rok odoberaní by bol odôvodnený „zásadou dimenzovania“ zakotvenou v článku 10 smernice 91/271, ktorá vyžaduje zohľadnenie sezónnych výkyvov vo vypúšťaní odpadových vôd počas celého roka, aby bolo možné platne vyvodiť záver, že požiadavky článku 4 smernice 91/271 boli splnené.

44

Uvedený článok 10 totiž stanovuje, že pri navrhovaní a budovaní čističiek odpadových vôd je potrebné zohľadniť sezónne výkyvy. Preto „zásadu dimenzovania“ treba zohľadniť pred samotným uvedením čističky komunálnych odpadových vôd do prevádzky.

45

V dôsledku toho treba konštatovať, že článok 4 smernice 91/271 ukladá členským štátom povinnosť, aby zabezpečili, že dotknuté aglomerácie v lehotách stanovených v uvedenom článku budú komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov, ktorými sú aglomerácie vybavené podľa článku 3 tejto smernice, zodpovedajúcim spôsobom čistiť a že toto vypúšťanie vôd spĺňa požiadavky prílohy I oddielu B tejto smernice. Táto povinnosť neznamená, že odoberanie vzoriek uvedených v prílohe I oddiele D uvedenej smernice sa rozloží do celého roka, aby sa mohol platne zistiť súlad dotknutých zariadení s požiadavkami prílohy I oddielu B uvedenej smernice.

46

Vo svetle týchto úvah treba preskúmať dôvodnosť predmetnej žaloby o nesplnenie povinnosti vo vzťahu k 44 aglomeráciám uvedeným v bode 31 tohto rozsudku.

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania o nesplnenie povinnosti začatého podľa článku 258 ZFEÚ síce je úlohou Komisie, aby dokázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti formou predloženia Súdnemu dvoru všetkých potrebných informácií, na základe ktorých môže Súdny dvor preskúmať existenciu takéhoto porušenia bez toho, aby sa opieral len o domnienky, avšak treba zohľadniť skutočnosť, že pokiaľ ide o overenie toho, či sa vnútroštátna právna úprava určená na zabezpečenie účinného vykonania smernice v praxi správne uplatňuje, Komisia, ktorá nedisponuje vhodnými právomocami na šetrenie v tejto oblasti, je v značnej miere odkázaná na dôkazy poskytnuté prípadnými sťažovateľmi, ako aj dotknutým členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Portugalsko, C‑526/09, EU:C:2010:734, bod 21 a citovanú judikatúru).

48

Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že pokiaľ Komisia poskytla dostatok informácií pre domnienku, že vnútroštátne ustanovenia preberajúce smernicu neboli na území žalovaného členského štátu v praxi správne uplatnené, prináleží tomuto štátu, aby vecne a podrobne napadol predložené informácie a z nich vyplývajúce dôsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Portugalsko, C‑526/09, EU:C:2010:734, bod 22 a citovanú judikatúru).

49

Ďalej je potrebné uviesť, že existencia nesplnenia povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny (pozri najmä rozsudky Komisia/Grécko, C‑440/06, EU:C:2007:642, bod 16, a Komisia/Belgicko, C‑395/13, EU:C:2014:2347, bod 39).

50

V predmetnej veci odôvodnené stanovisko z 22. júna 2012 stanovilo Portugalskej republike lehotu dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska na to, aby dosiahla súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 4 smernice 91/271. Lehota stanovená na uvedené dosiahnutie súladu teda uplynula 22. augusta 2012.

51

V súvislosti s aglomeráciami Alvalade, Odemira, Pereira do Campo, Vila Verde (PTAGL 420), Mação, Pontével, Castro Daire, Arraiolos, Ferreira do Alentejo, Vidigueira, Alcácer do Sal, Amareleja, Monchique, Montemor‑o‑Novo, Grândola, Estremoz, Maceira, Portel, Viana do Alentejo, Cinfães, Ponte de Reguengo, Canas de Senhorim, Repeses, Vila Viçosa, Santa Comba Dão a Tolosa Portugalská republika vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že ku dňu podania tohto vyjadrenia práce týkajúce sa čističiek prebiehali alebo boli naplánované na účely splnenia povinností vyplývajúcich z článku 4 smernice 91/271. Preukázalo sa teda, že tieto aglomerácie po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku nespĺňali povinnosti vyplývajúce z tohto článku 4 v rozsahu, v akom nedisponovali funkčnými čističkami odpadových vôd.

52

Pokiaľ ide o aglomerácie Loriga, Cercal, Vale de Santarém, Castro Verde, Almodôvar, Amares/Ferreiras, Mogadouro, Melides, Vila Verde (PTAGL 421), Serpa, Vendas Novas, Vila de Prado a Nelas, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, predovšetkým z dvoch tabuliek od portugalskej správy uvádzajúcich stav súladu aglomerácií s článkom 4 smernice 91/271 k 30. júnu 2014 a k 10. decembru 2014, vyplýva, že práce, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z uvedeného článku, boli ukončené v roku 2013 resp. v roku 2014, alebo budú ukončené počas roka 2014 resp. roka 2015. Je teda nesporné, že ani tieto aglomerácie nesplnili povinnosti vyplývajúce z článku 4 smernice 91/271 ku dňu uplynutia lehoty stanovenej Portugalskej republike na splnenie požiadaviek tohto článku.

53

Pokiaľ ide o aglomerácie Vila Nova de São Bento, Santiago do Cacém, Alter do Chão, Tábua a Mangualde, z tabuliek uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, že tieto aglomerácie od roku 2012 alebo dokonca aj skôr mali funkčné čističky odpadových vôd. Za predpokladu, že tieto práce boli ukončené v priebehu roka 2012 alebo dokonca aj skôr, Portugalská republika skutočne mohla odovzdať Komisii výsledky prvej vzorky pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda pred 22. augustom 2012. Portugalská republika v tejto súvislosti neposkytla Súdnemu dvoru žiadnu relevantnú informáciu. Za týchto podmienok sa treba domnievať, že Komisia predložila dôkaz o dôvodnosti svojej výhrady týkajúcej sa týchto piatich aglomerácií.

54

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Portugalská republika tým, že v aglomeráciách Alvalade, Odemira, Pereira do Campo, Vila Verde (PTAGL 420), Mação, Pontével, Castro Daire, Arraiolos, Ferreira do Alentejo, Vidigueira, Alcácer do Sal, Amareleja, Monchique, Montemor‑o‑Novo, Grândola, Estremoz, Maceira, Portel, Viana do Alentejo, Cinfães, Ponte de Reguengo, Canas de Senhorim, Repeses, Vila Viçosa, Santa Comba Dão, Tolosa, Loriga, Cercal, Vale de Santarém, Castro Verde, Almodôvar, Amares/Ferreiras, Mogadouro, Melides, Vila Verde (PTAGL 421), Serpa, Vendas Novas, Vila de Prado, Nelas, Vila Nova de São Bento, Santiago do Cacém, Alter do Chão, Tábua a Mangualde nezabezpečila, aby vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podliehalo primeranej úrovni čistenia v súlade s príslušnými požiadavkami prílohy I oddielu B smernice 91/271, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 uvedenej smernice.

55

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania a bolo konštatované nesplnenie povinnosti Portugalskou republikou, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: