EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CJ0285

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 4. júna 2015.
Directeur général des douanes et droits indirects a Directeur régional des douanes et droits indirects d’Auvergne proti Brasserie Bouquet SA.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko).
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Smernica 92/83/EHS – Spotrebné dane – Pivo – Článok 4 – Malé nezávislé pivovary – Znížená sadzba spotrebnej dane – Podmienky – Nepracovanie na základe licencie – Výroba podľa výrobného postupu patriaceho tretej osobe, ktorá jeho používanie povolila – Oprávnené používanie ochranných známok tejto tretej osoby.
Vec C-285/14.

Court reports – general

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2015:353

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

zo 4. júna 2015 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dane — Smernica 92/83/EHS — Spotrebné dane — Pivo — Článok 4 — Malé nezávislé pivovary — Znížená sadzba spotrebnej dane — Podmienky — Nepracovanie na základe licencie — Výroba podľa výrobného postupu patriaceho tretej osobe, ktorá jeho používanie povolila — Oprávnené používanie ochranných známok tejto tretej osoby“

Vo veci C‑285/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Francúzsko) z 3. júna 2014 a doručený Súdnemu dvoru 11. júna 2014, ktorý súvisí s konaním:

Directeur général des douanes et droits indirects,

Directeur régional des douanes et droits indirects d’Auvergne

proti

Brasserie Bouquet SA,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory C. Vajda (spravodajca), sudcovia A. Rosas a E. Juhász,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Brasserie Bouquet SA, v zastúpení: F. Molinié, avocat,

francúzska vláda, v zastúpení: J.‑S. Pilczer a D. Colas, splnomocnení zástupcovia,

grécka vláda, v zastúpení: K. Nasopoulou, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: F. Dintilhac a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi directeur général des douanes et droits indirects (generálny riaditeľ ciel a nepriamych daní), ako aj directeur régional des douanes et droits indirects d’Auvergne (regionálny riaditeľ ciel a nepriamych daní, Auvergne) a spoločnosťou Brasserie Bouquet SA (ďalej len „Brasserie Bouquet“) vo veci uplatnenia zníženej sadzby dane na pivo, ktoré táto spoločnosť vyrábala v rokoch 2007 až 2010.

Právny rámec

Právo Únie

3

Tretie, siedme a sedemnáste odôvodnenie smernice 92/83 uvádzajú:

„… pre správne fungovanie vnútorného trhu je dôležité stanoviť jednotné definície pre všetky príslušné výrobky;

...

… v prípade piva vyrábaného v malých nezávislých pivovaroch a v prípade etanolu vyrábaného v malých liehovaroch je potrebné jednotné riešenie umožňujúce členským štátom aplikáciu zredukovaných daňových sadzieb pre tieto výrobky;

… v prípadoch, keď členské štáty majú povolenú aplikáciu zredukovaných sadzieb, nesmú tieto zredukované sadzby spôsobiť deformáciu konkurenčných podmienok v rámci vnútorného trhu.“

4

Článok 4 smernice 92/83 stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu uplatňovať zredukované daňové sadzby, ktoré môžu byť diferencované podľa ročnej produkcie príslušných pivovarov, a to na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch v rámci nasledujúcich limitov:

zredukované sadzby sa nesmú uplatňovať na podniky vyrábajúce viac ako 200000 hl piva ročne,

zredukované sadzby ktoré by mohli klesnúť pod hodnotu minimálnej sadzby, nesmú byť viac ako 50 % pod hodnot[o]u štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane.

2.   Na účely zredukovaných sadzieb platí, že pojem ‚nezávislý malý pivovar‘ predstavuje pivovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od ostatných pivovarov, ktorý používa priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru a ktorý nepracuje na základe licencie. Avšak ak dva alebo viac malých pivovarov spolupracuje a ich celková ročná produkcia neprekračuje hodnotu 200000 hl, tieto pivovary sa môžu považovať za samostatne nezávislé malé pivovary.

3.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa všetky zredukované sadzby, ktoré môžu zaviesť, uplatňovali rovnako aj na pivo dodávané na ich územie z nezávislých malých pivovarov situovaných v iných členských štátoch. Predovšetkým musia zabezpečiť, aby žiadna individuálna dodávka z akéhokoľvek iného členského štátu nebola nikdy zaťažená vyššou daňou v porovnaní s jej zodpovedajúcim národným ekvivalentom.“

Francúzske právo

5

Článok 178‑0a A prílohy III code général des impôts (všeobecný daňový zákonník), ktorým sa preberá článok 4 smernice 92/83, znie takto:

„Na účely uplatnenia znížených sadzieb osobitnej dane uvedených v piatom až ôsmom odseku písm. a) časti I článku 520 A code général des impôts sa malým nezávislým pivovarom rozumie pivovar so sídlom v členskom štáte Európskeho spoločenstva, ktorý kumulatívne spĺňa nasledujúce kritériá:

1.

ročne vyrába menej ako 200000 hektolitrov piva;

2.

je po právnej a hospodárskej stránke nezávislý od akéhokoľvek iného pivovaru;

3.

používa priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru;

4.

nepracuje na základe licencie.

Ak dva alebo viac malých pivovarov spolupracuje a ich celková ročná produkcia neprekračuje hodnotu 200000 hektolitrov, tieto pivovary sa môžu považovať za samostatne nezávislé malé pivovary.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

6

Spoločnosť Brasserie Bouquet prevádzkuje reštauráciu, v ktorej predáva pivo, ktoré sama vyrába.

7

Táto výroba sa uskutočňuje v súlade s dohodou z 10. decembra 1998 nazvanou „Dohoda o členstve v spolku ‚Cercle des 3 brasseurs‘“ a uzatvorenou so spoločnosťou ICO 3 B SARL (ďalej len „dohoda o členstve“). Na základe dohody o členstve spoločnosť ICO 3 B SARL poskytla Brasserie Bouquet oprávnenie na používanie svojich ochranných známok a obchodného označenia LES 3 BRASSEURS a zaviazala sa jej poskytnúť svoje know‑how a dodávať jej najmä kmene kvasiniek.

8

Spoločnosť Brasserie Bouquet sa za odplatu zaviazala dodržiavať povinnosti uvedené v dokumente nazvanom „Bible du Cercle des 3 brasseurs“ (základné pravidlá spolku troch pivovarov), ktorý obsahuje spresnenia týkajúce sa najmä know‑how a výrobného postupu v malom pivovarníctve. Z dohody o členstve tiež vyplýva, že Brasserie Bouquet je povinná niektoré suroviny nakupovať výlučne od ICO 3 B SARL, a že sa zaväzuje tejto spoločnosti zaplatiť vstupný poplatok do „Cercle des 3 brasseurs“, ako aj mesačné členské.

9

Brasserie Bouquet, ktorá sa domnievala, že spĺňa podmienky uvedené v článku 178‑0a A prílohy III code général des impôts pre malé nezávislé pivovary, oznámila množstvo vyrobeného piva v jej podniku daňovému orgánu, pričom uplatnila zníženú sadzbu spotrebnej dane v zmysle článku 520 A, I, písm. a) code général des impôts.

10

Uvedený daňový orgán doručil spoločnosti Brasserie Bouquet opravný daňový výmer, v ktorom spochybnil uplatnenie zníženej sadzby dane za obdobie od decembra 2007 do novembra 2010 a následne jej zaslal oznámenie o začatí vymáhania sumy, ktorú požadoval.

11

Brasserie Bouquet, ktorá neuspela so svojou správnou námietkou, ani žalobou pred Tribunal de grande instance de Clermont‑Ferrand (Súd prvého stupňa v Clermont – Ferrand), podala odvolanie na Cour d’appel de Riom (Odvolací súd v Riom), ktorý jej odvolaniu vyhovel. Daňový orgán proti tomuto rozhodnutiu podal kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation.

12

Tento posledný uvedený súd zdôrazňuje, že v spore, ktorý prejednáva, je s ohľadom na podmienky uvedené v článku 4 smernice 92/83 na účely považovania pivovaru za nezávislý malý pivovar, a využitia zníženej sadzby dane, potrebné zistiť, čo sa rozumie pod podmienkou nepracovať „na základe licencie“, tak ako je uvedená v článku 4 ods. 2.

13

Za týchto podmienok Cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 4 ods. 2 smernice 92/83 vykladať v tom zmysle, že pod pracovaním na základe licencie sa rozumie výlučne výroba na základe licencie na využívanie patentu alebo ochrannej známky, alebo toto ustanovenie možno vykladať v tom zmysle, že za pracovanie na základe licencie sa považuje výroba podľa výrobného postupu, ktorý patrí tretej osobe a ktorá jeho používanie povolila?“

O prejudiciálnej otázke

14

Tak ako poznamenávajú francúzska vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, prejudiciálna otázka v podobe, v akej ju kladie vnútroštátny súd, pripúšťa dva možné výklady pojmu pracovanie „na základe licencie“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 92/83, pričom dohoda o členstve obsahuje prvky, ktoré možno priradiť k obom týmto výkladom. Na základe tejto dohody je totiž spoločnosť Brasserie Bouquet oprávnená zároveň používať ochranné známky spoločnosti ICO 3B SARL a vyrábať pivo podľa výrobného postupu, ktorý patrí tejto spoločnosti.

15

Treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudok Le Rayon d’Or, C‑151/13, EU:C:2014:185, bod 25 a citovanú judikatúru).

16

V tomto ohľade z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd pre rozhodnutie o kasačnom opravnom prostriedku potrebuje zistiť, či výroba piva za podmienok, ako sú tie upravené v dohode o pripojení, predstavuje pracovanie „na základe licencie“ v zmysle článku 4 ods. 2 prvej vety smernice 92/83.

17

Položenú otázku preto treba chápať v tom zmysle, že jej predmetom je v zásade zistiť, či na účely uplatnenia zníženej sadzby spotrebnej dane na pivo podmienka upravená v článku 4 ods. 2 smernice 92/83, v zmysle ktorej pivovar nesmie pracovať na základe licencie, nie je splnená, ak dotknutý pivovar vyrába pivo v súlade s dohodou, podľa ktorej je oprávnený používať ochranné známky a výrobný postup tretej osoby.

18

Pokiaľ ide o pojem pracovanie „na základe licencie“, tak ako je uvedený v článku 4 ods. 2 smernice 92/83, z tretieho odôvodnenia, ako aj z názvu tejto smernice vyplýva, že táto smernica s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu sleduje stanovenie jednotných definícií pre všetky príslušné výrobky a patrí do rámca politiky harmonizácie štruktúr spotrebných daní z etanolu a alkoholických nápojov. Na to, aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie smernice 92/83, musí byť výklad pojmov, ktoré sú v nej obsiahnuté, autonómny, založený na znení dotknutých ustanovení a na cieľoch sledovaných uvedenou smernicou (pozri rozsudok Glückauf Brauerei, C‑83/08, EU:C:2009:228, bod 21 a citovanú judikatúru).

19

Okrem toho tým, že článok 4 smernice 92/83 za určitých podmienok stanovuje zníženú sadzbu spotrebnej dane na pivo vyrábané nezávislými malými pivovarmi, predstavuje výnimku z uplatnenia riadnej sadzby spotrebnej dane na pivo. Podmienky uplatnenia uvedenej zníženej sadzby spotrebnej dane sa preto musia vykladať striktne.

20

Pokiaľ ide o tieto podmienky, odsek 1 uvedeného článku 4 stanovuje kvantitatívnu podmienku určujúcu maximálnu ročnú výrobu pivovaru v objeme 200000 hektolitrov piva. Odsek 2 článku 4, ktorý stanovuje, že nezávislý malý pivovar predstavuje pivovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od ostatných pivovarov, ktorý používa priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru a ktorý nepracuje na základe licencie, tak stanovuje kvalitatívnu podmienku vychádzajúcu z nezávislej povahy takéhoto pivovaru voči akémukoľvek inému pivovaru (v tomto zmysle pozri rozsudok Glückauf Brauerei, C‑83/08, EU:C:2009:228, body 22 až 24).

21

Čo sa týka cieľa smernice 92/83 s ohľadom na pivo vyrábané v malých nezávislých pivovaroch, zo siedmeho a sedemnásteho odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že táto smernica sleduje prijatie spoločných riešení umožňujúcich členským štátom uplatnenie znížených daňových sadzieb na tento výrobok, pričom je potrebné vyhnúť sa tomu, aby tieto znížené sadzby spôsobili narušenie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Táto smernica sa teda chce vyhnúť tomu, aby sa výhoda z takéhoto zníženia spotrebných daní udelila pivovarom, ktorých veľkosť a kapacita produkcie by mohli byť pôvodom takýchto narušení (v tomto zmysle pozri rozsudok Glückauf Brauerei, C‑83/08, EU:C:2009:228, body 25 a 26).

22

Článok 4 ods. 2 smernice 92/83 teda vyžaduje, aby boli malé pivovary, ktorých ročná produkcia piva je menšia ako 200000 hl, skutočne nezávislé od akéhokoľvek iného pivovaru, tak pokiaľ ide o ich právnu a hospodársku štruktúru, ako aj pokiaľ ide o štruktúru ich výroby, aby zároveň používali priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru a aby nepracovali na základe licencie (rozsudok Glückauf Brauerei, C‑83/08, EU:C:2009:228, bod 27).

23

Nepracovanie na základe licencie je teda jednou z podmienok, ktorých cieľom je zabezpečiť, že dotknutý malý pivovar bude skutočne nezávislý od akéhokoľvek iného pivovaru. Z toho vyplýva, že pojem pracovanie „na základe licencie“ sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa výrobu piva na základe akejkoľvek formy povolenia, z ktorého vyplýva, že uvedený malý pivovar nie je úplne nezávislý od tretej osoby, ktorá mu toto oprávnenie udelila. Takýto prípad predstavuje oprávnenie používať patent, ochrannú známku alebo výrobný postup, ktoré patria tejto tretej osobe.

24

Z toho vyplýva, že pivovar nachádzajúci sa v situácii ako Brasserie Bouquet, ktorý vyrába pivo na základe dohody o členstve, nespĺňa podmienku nepracovania na základe licencie uvedenú v článku 4 ods. 2 smernice 92/83. Na jednej strane je totiž na základe tejto dohody oprávnený používať ochranné známky svojho zmluvného partnera. Na druhej strane je oprávnený vyrábať pivo podľa výrobného postupu patriaceho spoločnosti ICO 3 B SARL, pretože na základe uvedenej dohody môže využívať jej know‑how, tak ako je uvedené v dokumente s názvom „Bible du Cercle des 3 brasseurs“, ktorý obsahuje najmä opis metód a výrobného postupu piva v malom pivovarníctve.

25

S ohľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že na účely uplatnenia zníženej sadzby spotrebnej dane na pivo nie je podmienka upravená v článku 4 ods. 2 smernice 92/83, v zmysle ktorej pivovar nesmie pracovať na základe licencie, splnená, ak dotknutý pivovar vyrába pivo v súlade s dohodou, podľa ktorej je oprávnený používať ochranné známky a výrobný postup tretej osoby.

O trovách

26

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

 

Na účely uplatnenia zníženej sadzby spotrebnej dane na pivo nie je podmienka upravená v článku 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje, v zmysle ktorej pivovar nesmie pracovať na základe licencie, splnená, ak dotknutý pivovar vyrába pivo v súlade s dohodou, podľa ktorej je oprávnený používať ochranné známky a výrobný postup tretej osoby.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Top