—

ŠKO-Energo s. r. o., v zastúpení: T. Zatloukal, právny zástupca,

—

Odvolací finanční ředitelství, v zastúpení: D. Jeroušek a E. Nedorostková, splnomocnení zástupcovia,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: E. Kružíková, P. Němečková a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 257, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou ŠKO‑Energo s. r. o. (ďalej len „ŠKO-Energo“), a Odvolacím finančním ředitelstvím, ktorého predmetom je zaplatenie dane z pridelenia emisných kvót skleníkových plynov v rokoch 2011 a 2012.

3

Smernica 2003/87 podľa jej odôvodnenia 5 prispieva k splneniu záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov prijatých Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi v súlade s rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 11/042, s. 24), a to prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čo najmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti.

4

Odôvodnenie 7 smernice 2003/87 stanovuje:

„Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže.“

5

Článok 1 smernice 2003/87, nazvaný „Predmet“, stanovuje:

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve… na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“

6

Článok 10 smernice 2003/87, nazvaný „Spôsob prideľovania“, stanovuje:

„Pre trojročné obdobie, ktoré začne 1. januára 2005, pridelia členské štáty kvóty [bezodplatne]. Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót [bezodplatne].“

7

Zákon č. 357/1992 Sb., o dani dědické, dani darovací a dani z převodu nemovitostí v znení zákona č. 402/2010 (ďalej len „zákon č. 357/1992“) obsahuje ustanovenia, ktoré zdaňujú bezodplatné nadobudnutie emisných kvót skleníkových plynov daňou z darovania.

8

Paragraf 6 ods. 8 zákona č. 357/1992 stanovuje:

„Predmetom dane z darovania je bezodplatné nadobudnutie emisných kvót skleníkových plynov v rokoch 2011 a 2012 pre výrobu elektriny v zariadení, ktoré k 1. januáru 2005 alebo neskôr vyrábalo elektrinu na predaj tretím osobám a v ktorom sa z činností, podliehajúcich obchodovaniu s emisnými kvótami skleníkových plynov, uskutočňuje iba spaľovanie palív… výrobcom elektriny.“

9

Paragraf 7a tohto zákona, nazvaný „Základ dane v prípade bezodplatného nadobudnutia emisných kvót“, stanovuje:

„1.   Základom dane z darovania v prípade bezodplatne nadobudnutých emisných kvót je priemerná trhová hodnota emisných kvót skleníkových plynov k 28. februáru príslušného kalendárneho roka vynásobená počtom bezodplatne nadobudnutých emisných kvót na výrobu elektriny v príslušnom kalendárnom roku.

2.   Priemernú trhovú hodnotu emisnej kvóty skleníkových plynov k 28. februáru príslušného kalendárneho roka zverejní Ministerstvo životného prostredia spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup.“

10

Paragraf 14a uvedeného zákona, nazvaný „Sadzba dane z darovania v prípade bezodplatne nadobudnutých emisných kvót“, uvádza:

„Sadzba dane z darovania v prípade bezodplatne nadobudnutých emisných kvót je 32 %.“

11

Paragraf 20 ods. 1 a 15 zákona č. 357/1992 znie takto:

„1.   Od dane z dedičstva a darovania je oslobodené bezodplatné nadobudnutie majetku

…

15.   Od dane z darovania je oslobodené nadobudnutie takého počtu bezodplatne nadobudnutých kvót, ktoré zodpovedá pomeru priemerného množstva elektrickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou elektrickej energie a tepla k celkovému množstvu vyrobenej elektrickej energie v rokoch 2005 a 2006.“

12

Spoločnosť ŠKO-Energo bezodplatne nadobudla emisné kvóty skleníkových plynov na výrobu elektriny v rokoch 2011 a 2012, za ktoré jej Finanční úřad vyrubil daň z darovania vo výške 20473152 českých korún (CZK).

13

ŠKO-Energo vyrubenie tejto dane najprv neúspešne napadla na Finančním ředitelství a následne sa vo veci obrátila na Krajský soud v Prahe, pred ktorým sa dovolávala nezlučiteľnosti tejto dane s článkom 10 smernice 2003/87.

14

Krajský soud v Prahe jej žalobe vyhovel.

15

Nejvyšší správní soud, ktorý rozhodoval o odvolaní, vyjadril svoje pochybnosti o zlučiteľnosti tejto dane s právom Únie, konkrétne s článkom 10 smernice 2003/87, ktorý predpokladá bezodplatné pridelenie minimálne 90 % emisných kvót v rokoch 2008 až 2012.

16

Za týchto okolností Nejvyšší správní soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 10 smernice 2003/87 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu takých vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých bezodplatné pridelenie emisných kvót v príslušnom období podlieha dani z darovania?“

17

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 10 smernice 2003/87, ktorý ukladá členským štátom povinnosť bezodplatne prideliť minimálne 90 % emisných kvót skleníkových plynov v rokoch 2008 až 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu dane z darovania, akou je dotknutá daň vo veci samej.

18

Článok 10 smernice 2003/87, ako vyplýva z jeho znenia, podľa ktorého členské štáty v dotknutom období bezodplatne pridelia najmenej 90 % emisných kvót skleníkových plynov, bráni výberom tejto dane za pridelenie samotných kvót (rozsudok Iberdrola a i., C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11, EU:C:2013:660, bod 27).

19

Súdny dvor však spresnil, že ani článok 10 smernice 2003/87, ani žiadne iné ustanovenie uvedenej smernice sa netýkajú využitia emisných kvót ani výslovne neobmedzujú právo členských štátov prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť hospodárske dôsledky využitia týchto kvót (rozsudok Iberdrola a i., EU:C:2013:660, bod 28).

20

Za týchto okolností môžu členské štáty v podstate prijať také opatrenia hospodárskej politiky, akými je kontrola cien uplatňovaných na trhu s určitými výrobkami alebo so základnými zdrojmi, ktoré definujú spôsob, akým sa hodnota emisných kvót skleníkových plynov bezodplatne pridelených výrobcom prenesie na spotrebiteľov (rozsudok Iberdrola a i., EU:C:2013:660, bod 29).

21

Prijatie takýchto opatrení však nesmie porušovať zásadu bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov, ani ohroziť dosiahnutie cieľov smernice 2003/87 (rozsudok Iberdrola a i., EU:C:2013:660, bod 30).

22

Zásada bezodplatnosti stanovená v článku 10 smernice 2003/87 v tejto súvislosti bráni nielen priamemu stanoveniu ceny za pridelenie emisných kvót skleníkových plynov, ale aj následnému zaťaženiu pridelenia týchto kvót (rozsudok Iberdrola a i., EU:C:2013:660, bod 31).

23

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že predmetnou daňou z darovania so sadzbou 32 % sú zdanené emisné kvóty skleníkových plynov nadobudnuté bezodplatne pre výrobu elektriny spaľovaním palív s výnimkou kombinovanej výroby elektriny a tepla.

24

Treba preto konštatovať, že opatrenie, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré je zamerané iba na pridelenie emisných kvót a nie na ich využitie, navyše v určitom odvetví a počas ohraničeného obdobia čiastočne sa prelínajúceho s obdobím, pre ktoré normotvorca Únie prechodne zaviedol princíp kvázi‑bezodplatnosti prideľovania kvót, predstavuje poplatok zaťažujúci bezodplatné prideľovanie emisných kvót skleníkových plynov, ktorý je v rozpore s požiadavkou bezodplatnosti zavedenou smernicou 2003/87.

25

Ďalej treba dodať, že takéto opatrenie, ktorého zámerom, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, bolo nájsť dodatočné zdroje na podporu prevádzkovateľov solárnych elektrární, sleduje ciele odlišné od cieľov smernice 2003/87. V dôsledku toho nemôže byť považované ani za prísnejšie ochranné opatrenie v zmysle článku 193 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudky Deponiezweckverband Eiterköpfe, C‑6/03, EU:C:2005:222, body 49 a 52, ako aj Azienda Agro‑Zootecnica Franchini a Eolica di Altamura, C‑2/10, EU:C:2011:502, bod 50).

26

Česká vláda však uviedla, že článok 10 smernice 2003/87 nebráni uplatňovaniu predmetnej dane z darovania, keďže táto daň v praxi zaťažuje menej ako 10 % celkovej hodnoty emisných kvót skleníkových plynov pridelených týmto členským štátom.

27

V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že druhá veta tohto článku stanovuje pre dotknuté obdobie bezodplatné pridelenie najmenej 90 % kvót bez toho, aby odkazovala na ich hodnotu.

28

Rovnako treba zdôrazniť, že výklad presadzovaný českou vládou je v rozpore s cieľom sledovaným článkom 10 smernice 2003/87, ktorým je prechodne zmierniť ekonomický dopad zavedenia trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov Európskou úniou a vyhnúť sa strate konkurencieschopnosti určitých výrobných odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica (rozsudok Iberdrola a i., EU:C:2013:660, bod 39). Takýto cieľ totiž vyžaduje, aby sa 10 % obmedzenie počtu kvót, ktoré možno prideliť za odplatu, posudzovalo z hľadiska prevádzkovateľov v každom z dotknutých odvetví a nie vo vzťahu ku všetkým kvótam prideľovaným zo strany členského štátu, pri rešpektovaní zásady rovnosti zaobchádzania.

29

S ohľadom na tieto úvahy musí vnútroštátny súd overiť, či daň z darovania dotknutá vo veci samej rešpektuje 10 % hranicu odplatne pridelených emisných kvót v zmysle článku 10 smernice 2003/87.

30

Na položenú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 10 smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu dane z darovania, akou je dotknutá daň vo veci samej, ak táto daň nerešpektuje 10 % hranicu odplatne pridelených emisných kvót v zmysle tohto článku, čo musí overiť vnútroštátny súd.

31

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 10 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu dane z darovania, akou je dotknutá daň vo veci samej, ak táto daň nerešpektuje 10 % hranicu odplatne pridelených emisných kvót v zmysle tohto článku, čo musí overiť vnútroštátny súd.